Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Novotný

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/257/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. J. H., nar. X.XX.XXXX,.
bytom I. č. XXX,. občan SR, 2. E. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom K., S. XX/XX,. občan SR, 3. Š. M., nar.
XX.X.XXXX,. bytom S. č. XXX, občan SR, 4. J. G., nar. XX.X.XXXX,. bytom Maďarská republika, S.
út. XX,. K., občan Maďarskej republiky, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. I. M., advokátkou v K.,

P. X,. proti odporcom: 1. O. P., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpená JUDr. B. T., advokátkou v K., P. X
(od 14.7.2010) a 2. S. R., zastúpená S. P. F. B., B. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie vlastníckeho
práva, za účasti K. P. v N. (od 23.2.2010), o odvolaniach odporcov proti I. rozsudku Okresného súdu v
Komárne č. k. 12C/120/2004-316 zo dňa 25. júna 2009 a II. uzneseniu Okresného súdu v Komárne č.
k. 12C/120/2004-342 zo dňa 5. augusta 2009, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľov v 1.
až 4. rade z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i
a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Na základe spoločného návrhu navrhovateľov zo dňa 29.11.2004 (odporcom v 2. rade bol označený
S. P. F. a zámena na strane tohto odporcu bola pripustená 26.1.2009, pričom navrhovateľ v 4.
rade vzal žalobu späť dňa 13.5.2005 a do konania opätovne vstúpil 21. novembra 2006) súd prvého
stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovatelia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených nehnuteľností ležiacich v kat. úz. P., vytvorených geometrickým plánom vyhotoveným

(spoločnosťou) I., s.r.o., č. geometrického plánu 36539651-102/06 zo dňa 17.2.2006 overený 3.3.2006
ako: parc. 4247/11 zast. plocha o výmere 77 m2, parc. č. 4247/12 zast. plocha o výmere 77 m2, parc.
č. 4247/13 zast. plocha o výmere 77 m2, parc. č. 4247/14 zast. plocha o výmere 79 m2, parc. č.
4247/15 zast. plocha o výmere 522 m2, parc. č. 4247/16 zast. plocha o výmere 52 m2, parc. č. 4247/20
zast. plocha o výmere 297 m2, parc. č. 4247/22 zast. plocha o výmere 61 m2, parc. č. 4247/23 zast.
plocha o výmere 140 m2, parc. č. 4247/24 zast. plocha o výmere 253 m2, parc. č. 4247/26 zast. plocha

o výmere 188 m2, parc. č. 4247/27 zast. plocha o výmere 287 m2, parc. č. 4247/47 zast. plocha o
výmere 270 m2, parc. č. 4247/48 zast. plocha o výmere 527 m2, parc. č. 4247/201 zast. plocha o
výmere 77 m2, parc. č. 4247/202 zast. plocha o výmere 77 m2, parc. č. 4247/203 zast. plocha o výmere
274m2, parc. č. 4247/213 zast. plocha o výmere 252 m2, parc. č. 4247/266 zast. plocha o výmere
354 m2, parc. č. 4247/268 ost. plocha o výmere 195 m2, parc. č. 4247/269 ost. plocha o výmere 550
m2, parc. č. 4247/337 ost. plocha o výmere 1007 m2, parc. č. 4247/338 zast. plocha o výmere 445
m2, parc. č. 4247/339 ost. plocha o výmere 158 m2, parc. č. 4247/340 ost. plocha o výmere 109

m2, parc. č. 4247/346 ost. plocha o výmere 9802 m2, parc. č. 4247/264 zast. plocha o výmere 141m2, parc. č. 4247/265 ost. plocha o výmere 190 m2, parc. č. 4247/267 ost. plocha o výmere 374 m2,
parc. č. 4247/335 zast. plocha o výmere 813 m2, parc. č. 4247/345 zast. plocha o výmere 1938 m2,
parc. č. 4247/349 ost. plocha o výmere 4488 m2, parc. č. 4247/350 vodná plocha o výmere 3711

m2, parc. č. 4247/351 ost. plocha o výmere 114 m2, parc. č. 4247/347 ost. plocha o výmere 11120
m2 a to navrhovatelia v 1. a 4. rade v podiele po 1/6-ine k celku a navrhovateľky v 2. a 3. rade
v podiele po 1/3-ine k celku, pričom geometrický plán č. 36539651-102/06 tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozsudkuaonáhradetrovkonaniabuderozhodnutéosobitnýmuznesením.Svojerozhodnutieodôvodnil
s poukazom na doplnené dokazovanie, citované ustanovenie § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Zb.), citované ustanovenia § 1 ods. 1 a § 2 ods. 2 Nariadenia č.
104/1946 Zb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Zb.
nariadení SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. nariadení SNR tým, že v danom prípade navrhovatelia
preukázali naliehavý právny záujem na určení svojho (spolu) vlastníckeho práva a ich návrh bol podaný
dôvodne. Dňa 5.5.1948 bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v B. Výmer
o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. nariadení SNR, ktorým boli P. K. a

manželke M. rod. Š. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. M. K., označené v prídelovom
pláne (okrem iných) vo vložke č. 1281 ako parc. č. 4247/2 - stavebný pozemok o výmere 4,837 ha.
Predmetný výmer má zákonné náležitosti a predmetná vo výmere označená parcela bola prejednaná v
dedičskom konaní po prídelcoch a to v prospech navrhovateľov v 1. až 4. rade, pre navrhovateľov v 1. až
4. rade v podiele po 1/6-ine k celku a pre navrhovateľov v 2. a 3. rade v podiele po 1/3-ine k celku. Dňa

15.3.1955 Okresný národný výbor v H. po vykonanom prídelovom konaní vydal pre Československý
štát, Š. M., N. P. v B., operatívna správa, prídelovú listinu, keď prídel sa okrem iných parciel týka aj
parcely č. 4247. Z listov vlastníctva č. 397 a 68 pre kat. úz. P. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností
- parcely č. 4247 s podlomeninami sú zapísaní odporcovia v 1. a 2. rade. Z pozemkovej vložky č.
1281 pre kat. úz. M. vyplýva, že vlastnícke právo je podľa uvedenej prídelovej listiny ONV v H. zo dňa

15.3.1955vyznačenépreČeskoslovenskýštát,Š.M.,N.P.vB.,pričomzDelimitačnéhoprotokoluzodňa
20.12.1990 vyplýva, že predmetom delimitácie je termálne kúpalisko P. (delimitácia z Okresnej správy
cestovného ruchu v K. v prospech obce P.). Z oznámenia Správy katastra K. vyplýva, že parcely 3914,
3449/2 a 4247/2 vznikli zlúčením a znovurozdelením pôvodných pozemnoknižných parciel č. 3914,3949
a 4247 vedených v pozemnoknižnej vložke č. 1281 pre kat. úz. M., pričom po zlúčení a znovurozdelení

sú evidované v terajšom katastrálnom území P., ktoré katastrálne územie sa vytvorilo odčlenením časti
územia z pôvodného kat. územia M. v roku 1959. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli termálneho
kúpaliska P., boli vyvlastňované v roku 1969, v roku 1972 boli vyňaté z fondu poľnohospodárskej pôdy
a na základe hospodárskej zmluvy k usporiadaniu areálu z roku 1982 boli zapísané na liste vlastníctva
do správy Okresnej správy cestovného ruchu K. v celosti, namiesto dovtedajšieho správcu Š. M.,

N. P. Ď. D.. Výmer o prídele do vlastníctva sa v súčasnosti nedá zapísať do katastra nehnuteľností,
nakoľko na dotknuté parcely je založený list vlastníctva. Z delimitačného protokolu v prospech odporcu
v 1. rade z 31.12.1990 nevyplýva, že by predmetom delimitácie boli nehnuteľnosti, pričom tieto boli
v prospech odporcu v 1. rade vlastnícky zapísané v roku 1997 záznamom. Predmetnej nehnuteľnosti
nebolipredmetomvyvlastnenia pôvodnýmprídelcom.Keďževýmeroprídeledovlastníctvavsúčasnosti

sa nedá zapísať do katastra nehnuteľností, navrhovatelia nemajú inú možnosť sa domôcť zápisu do listu
vlastníctva ako prostredníctvom rozhodnutia o určovacej žalobe, a preto majú v konaní naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nakoľko rozhodnutie súdu bude podkladom pre uskutočnenie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností. Zhora označeným výmerom o vlastníctve pôdy navrhovatelia preukázali,
že ich právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva a dedičskými rozhodnutia

po prídelcoch preukázali svoju aktívnu legitimáciu v spore. Výmer o vlastníctve pôdy považuje súd za
platný, spĺňajúci všetky požadované náležitosti, naopak Prídelovú listinu zo dňa 15.3.1955, vydanú pre
Československý štát - Š. M., N. P. v B., nemožno považovať za vkladuschopnú a platnú listinu, nakoľko
oprávneným orgánom na vydanie takejto prídelovej listiny ONV v K. ani nebolo, nakoľko naň neprešla
pôsobnosťPovereníctvapôdohospodárstvaaNárodnéhopozemkovéhofondu,spoukazomnavyhlášku

č. 507/1950 a s poukazom na nariadenie SNR č. 104/1945. Pôsobnosť prešla na Krajské národné
výbory a preto prídelová listina nemôže mať vplyv na platnosť výmeru, keď súd tiež poznamenáva, že
z prídelovej listiny tiež vyplýva, že Československý štát - Š. M. v B. nadobúda predmetné nehnuteľnosti
do operatívnej správy a nie do vlastníctva. Navrhovateľom ani jeho právnym predchodcom neboli
nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu vyvlastnené ani odňaté bez právneho dôvodu a tieto nemohol

odporca v 1. rade nadobudnúť do vlastníctva ani vydržaním, nakoľko neboli splnené podmienky pre
vydržanie v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže odporca
v 1. rade nepreukázal oprávnenú držbu po dobu 10 rokov. Návrh navrhovateľov bol podaný v novembri
roku 2004, čiže minimálne od podania návrhu nemohol byť odporca v 1. rade dobromyseľným držiteľom.Ďalej súd zistil z geometrického plánu (zhora označeného), že novovytvorené parcely tvoriace predmet
sporu sú vytvorené z doterajších parciel a vlastníctvo bolo zapísané na pôvodný stav, nakoľko výmery
o vlastníctve pôdy, medzi ktorým bol i výmer právnych predchodcov navrhovateľov, neboli zapísané do

pozemnoknižnej vložky č. 1281; nehnuteľnosti tvoriace predmet konania boli vytvorené z prídelovej
parcely č. 4247/2, ktorá prídelová parcela bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 4247.
Navrhovatelia si svoj nárok ako reštitučný nárok uplatniť nemohli, nakoľko nedošlo k prevzatiu ich
vlastníctva zo žiadneho právneho titulu, ako ani bez právneho dôvodu tak, ako to predpokladá zákon
č. 503/2003 Z. z.. Súd poznamenáva, že vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nie je možné

aplikovať zákon SNR č. 138/1991 o majetku obcí z dôvodu, že k platnému prechodu vlastníckeho
práva na Slovenskú republiku, ako to upravuje predmetný zákon, nikdy nedošlo. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti bol potom súd prvého stupňa toho názoru, že návrh navrhovateľov je dôvodný a že
navrhovatelia majú právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, v dôsledku čoho ich podanému návrhu
v plnom rozsahu vyhovel.

II. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania účastníkov voči sebe

navzájom tak, že navrhovateľom v 1. až 4. rade priznal náhradu trov konania voči obom odporcom
podľa uvedeného rozpisu, pričom súčasne rozhodol o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní
zaplatiť na účet súdu titulom súdneho poplatku za návrh do 3 dní od právoplatnosti uznesenia každý
sumu 99,50 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na rozhodnutie vo veci samej, s poukazom
na citované ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov úspechom navrhovateľov v konaní, ktorým v konaní vznikli trovy konania v
dôsledku zaplatenia súdneho poplatku a trov ich spoločného právneho zastúpenia advokátom, pričom
výšku náhrady trov konania v prospech každého z navrhovateľov proti každému z odporcov podrobne
rozpísal. Ohľadom povinnosti odporcov k zaplateniu súdneho poplatku poukázal na to, že navrhovatelia
v 3. a 4. rade boli oslobodení od platenia súdneho poplatku a preto k jeho zaplateniu boli zaviazaní

obaja odporcovia vo výške vyplývajúcej zo zmeny zákona o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.)
v znení po 1.7.2004.

Uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa napadli včas podanými odvolaniami len obaja odporcovia.

Odporca v 1. rade sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a zmeny napadnutého uznesenia tak,
aby jemu bola priznaná náhrada trov konania voči navrhovateľom z dôvodu, že svojím správaním

nedal príčinu na podanie - začatie konania (§ 143 OSP). Napadnutému rozsudku vyčítal to, že
súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta nedostatok svojej
pasívnej legitimácie vo veci samej z dôvodu, že s navrhovateľmi ani s ich právnymi predchodcami
nebol nikdy v nijakom vlastníckom alebo obdobnom právnom vzťahu, čo sa týka predmetu konania,

keď predmetné pozemky nikomu neodnímal ani ďalej neprideľoval. K usporiadaniu vlastníckeho
práva k pozemkom je príslušný preto výlučne štát, prostredníctvom na to povolaných orgánov a
relevantných zákonov. Pozemkové nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu nadobudol on od štátu ex
offo podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a preto jeho vlastníctvo nie je právne vhodné
a dovolené odňať rozhodnutím súdu, ale iba novým, na tento účel prijatým zákonom. Nesprávne

bolo právne posúdenie veci aj čo sa týka uvádzaného nesplnenia jeho podmienok k vydržaniu jeho
vlastníckeho práva, keďže vlastnícke právo nadobudol na základe zákona, v dôsledku čoho nemôže
byť nedobromyseľným držiteľom a preto takéto konštatovanie súdom prvého stupňa právne neobstojí
a je v rozpore s účelom zákona č. 138/1991 Zb. Lehota na vydržanie vlastníckeho práva mu začala
plynúť dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. a desaťročná lehota do podania návrhu navrhovateľov

uplynula. Jeho vlastníctvo bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamom z dôvodu, že vlastnícke
právo mu vzniklo zo zákona; záznam do katastra nehnuteľností je formou a prostriedkom zaevidovania
už existujúceho vlastníckeho práva a záznamom sa preto jeho vlastnícke právo nekonštituuje, len
sa v nich eviduje a deklaruje. Prídelová listina z roku 1955 potvrdila postavenie štátu ako vlastníka
k sporným pozemkom, ktoré vlastníctvo (štátu) zostalo zachované až do platnosti a účinnosti

zákona č. 138/1991 Zb.. Z dôvodu vlastníctva štátu nemohlo byť a ani nebolo evidované podobné
právo navrhovateľov, z rovnakého dôvodu preto navrhovatelia resp. ich právni predchodcovia neboli
účastníkmi vyvlastňovacieho konania, pričom pozemky boli použité na vyvlastňovaný účel. V tomto
smere závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Obsah delimitačnéhoprotokolu nemôže mať právny vplyv na meritum rozhodovania vo veci, nakoľko štát ako vlastník
sporových pozemkov neevidoval výmer o vlastníctve pôdy z roku 1948 ako právnu listinu, a preto
nemohli byť vo výmere uvedené pozemky zahrnuté do delimitačného protokolu. Od skutkovej a právnej

skutočnosti existencie rekreačno-kúpeľného areálu, teda kúpelov Patince, sa následne odvíjali ďalšie
právne vzťahy k pozemkom i nadstavbám. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za rozporný i v
odôvodňujúcej časti, čo sa týka hodnotenia právomoci a príslušnosti na vydávanie resp. odnímanie
výmerov o vlastníctve pôdy. Podľa jeho názoru k odňatiu vlastníckeho práva k sporovým pozemkom
došlo, a preto navrhovatelia mohli a mali si uplatniť reštitučný nárok z dôvodov uvedených v ustanovení

§ 6 zák. č. 229/1991 Zb.. Napadnutý rozsudok je v rozpore aj s ustanovením § 42 zák. č. 162/1995
Zb. (Katastrálny zákon), keď je nepochybné, že výroková časť rozsudku nespĺňa všetky požiadavky
citovanej právnej normy. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne aj z hľadiska výpočtu hodnoty
sporu a v tejto nadväznosti vypočítanej náhrady trov právneho zastúpenia. Znalecký posudok vychádza
z iného geometrického plánu a hodnota sporu určená znalcom sa týka pozemkov v areáli kúpeľov P.
oceňovaných z dôvodu ich lukratívnosti. Zo žiadneho listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise

nevyplýva, že by štát podľa výmeru z roku 1948 pridelil navrhovateľom pozemky tam, kde ich označený
geometrický plán zrekonštruoval. Parc. č. 4247/2 - stavebný pozemok nikde a nikdy neexistoval a nebola
prekvalifikovaná ani kultúra parc. č. 4247 - role na stavebný pozemok. Uloženie mu povinnosti k náhrade
trov konania je preto neopodstatnené a ako také aj v rozpore s dobrými mravmi, keď vlastnícke právo
nadobudol od štátu podľa zákona.

Odporca v 2. rade sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a zrušenia aj napadnutého uznesenia.
Ohľadom rozsudku vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď poukázal na
to, že zápis jeho vlastníckeho práva na základe prídelovej listiny z roku 1955 do pozemnoknižnej
vložky mal konštitutívny charakter, t. j. priamo zakladal vlastnícke právo, ktorú skutočnosť však súd
prvého stupňa opakovane neakceptoval. Prídelová listina ako verejná listina obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti a nesúhlasí s tým, že ONV v H. nebol oprávnený na jej vydanie. Na základe
vyhlášky č. 530/1950 Ú. l. l. pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva prešla na Krajské národné
výbory a nariadením vlády č. 122/1951 Zb. zo dňa 11. decembra 1951 s účinnosťou od 1. januára
1952 prešla z pôsobnosti Krajských na Okresné národné výbory. V rámci dokazovania súd prvého
stupňa hodnotil výmer prídelcov manželov K. ako platnú, vkladuschopnú listinu, nevenoval sa však

prípadnému možnému odňatiu, resp. zrušeniu tohto výmeru. Zastáva názor, že sporné nehnuteľnosti
boli prevedené do vlastníctva Československého štátu v operatívnej správe Š. M., N. P. v B., v súlade
s vtedajšou platnou legislatívou pre danú oblasť, a tak nemohla byť naplnená ani prípadná domnienka
skutočnej držby nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov. Vlastníkom aj držiteľom bol
Československý štát, ktorý s nehnuteľnosťami nakladal ako s vlastnými, vzhľadom na všetky okolnosti

bol v tejto držbe dobromyseľný, preto bol oprávnený držiteľ. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo
štátu je nespochybniteľné, lebo okrem formy odvodenia vlastníckeho práva na základe prídelu, je dané
aj na základe oprávnenej držby. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodu napadnutia
rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, z ktorého dôvodu bola vyvrátená domnienka úspešnosti
navrhovateľov v konaní. Podľa jeho názoru pre určenie hodnoty sporu má slúžiť BPEJ pôdy evidovanej

podľa pôvodných mapových podkladov v čase vystavenia výmeru o vlastníctve pôdy, nemá sa tak
vychádzaťzhodnotyurčenejznalcomsosobitnýmdôrazom,žepozemkysanachádzajúvareálikúpeľov
P..

Navrhovatelia vo vyjadrení sa k podaným odvolaniam odporcov žiadali potvrdenie napadnutého
rozsudku i uznesenia a priznanie im náhrady trov odvolacieho konania v uvedenej požadovanej výške.

Odporca v 1. rade nemohol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti z dôvodu, že tieto do vlastníctva skôr
nadobudli výmerom ich právni predchodcovia, pričom odporca v 1. rade nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo od nevlastníka, t. j. štátu. Odporca v 1. rade nemohol v žiadnom prípade nehnuteľnosti ani vydržať
z dôvodu, že zápis týchto nehnuteľností na list vlastníctva v jeho prospech bol prevedený 10.11.1997,
pričom predmetné nehnuteľnosti boli ako dedičstvo po prídelcoch prejednané už skôr. V neposlednej

miere delimitačný protokol tvoriaci podklad zápisu vlastníckeho práva odporcu v 1. rade záznamom
neobsahuje žiadny súpis nehnuteľností, prípadne údajov katastra. Po vydaní výmeru o vlastníctve pôdy
ich právnym predchodcom - prídelcom, predmetné nehnuteľnosti netvorili vlastníctvo štátu a vlastnícke
právo prídelcom, resp. im odňaté nebolo. Súhlasia so súdom prvého stupňa v tom, že ONV v H. nebolo
oprávnené k vydaniu prídelovej listiny. Výmer o vlastníctve pôdy je platnou verejnou listinou spĺňajúcou

všetky zákonné náležitosti, ktorý nikdy zrušený nebol, svoj návrh preto považujú za opodstatnený.Podaním zo dňa 18.2010 došlým súdu 23.2.2010 do konania podľa ust. § 35 ods. 2 písm. i/ OSP
vstúpil K. P. v N., ktorý sa vo veci písomne nevyjadril a na odvolacom pojednávaní žiadal zamietnutie
podanéhonávrhuspoukazomnazmätočnosťvýmeruzroku1948(anáslednýchdedičskýchrozhodnutí,

čo do označenia katastrálneho územia), na jeho chýbajúce konštitutívne zapísanie v pozemkovej knihe,
na nesporný zápis vlastníctva štátu od roku 1955, na možné i vydržanie vlastníctva štátom od novely
Občianskeho zákonníka k 1.4.1983 a na ex lege prechod vlastníctva štátu na obce už účinnosťou zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom
pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných a právne zastúpených navrhovateľov v

2. až 4. rade a odporcu v 1. rade a aj po zopakovaní dokazovania a po doplnení dokazovania
oboznámením správ a listín (listinných dôkazov, zabezpečených súdom i predložených účastníkmi) a
možnosti účastníkov vyjadriť sa k výsledkom dokazovania a možnému odlišnému právnemu posúdeniu
veci odvolacím súdom dospel k záveru, že napadnuté (v bode II. označené) uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušiť z dôvodu, že pre jeho samostatné vydanie

pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej neboli naplnené dôvody - zákonné podmienky ust. § 151
ods. 3 OSP, a že napadnutý (v bode I. označený) rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust.
§ 220 OSP zmeniť z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, v
dôsledku ktorých rozhodnutí o trovách odvolacieho konania bude konať a rozhodovať súd prvého stupňa
(§ 224 ods. 4 OSP).

Čo sa týka napadnutého rozsudku, tento vzhliadol odvolací súd vecne nesprávnym a podaný návrh
všetkých navrhovateľov nedôvodným z dôvodov nesprávnych skutkových a právnych zistení a záverov,
na ktorých je založený.

Vychádzajúc z toho, že

- pre nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím alebo verejnou listinou vydaným (nou) príslušným k tomu

orgánom štátnej moci a správy sa vyžaduje (okrem právomoci príslušného orgánu) jednoznačnosť a
určitosť rozhodnutia - listiny bez omylov (nesprávností),- v roku 1948 v pozemkovej knihe katastrálne
územie K. K. malo 792 poz. vložiek s najvyšším označením parcely č. 2199,

- v roku 1959 novovytvorené katastrálne územie P. sa vytvorilo odčlenením od katastrálneho územia M.,

- v roku 1948 bola v pozemkovej knihe zapísaná len pozemnoknižná parcela č. 4247 v poz. vložke č.

1281 kat. územia M. so zápisom Konfiškácie podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR voči „K. K." a vlastníctvo
Československého štátu - operatívnej správy Š. M., N. P. B. k nej bolo v celosti zapísané (s výmazom
konfiškácie) na základe Prídelovej listiny z 15.3.1955 a Čd (konania) 145/1955 povolením Ľudového
súdu v Hurbanove 4.4.1955,

- Výmer o vlastníctve pôdy z 5.5.1948 právnym predchodcom navrhovateľov pridelil do vlastníctva

pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území K. K. a tieto nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti v kat. území
K. K. (nie M., resp. P.) boli ako dedičstvo v prospech navrhovateľov po ich právnych predchodcoch
prejednané v rokoch 1994 a 2003, a to ako neidentické (bez zidentifikovania),

- vlastníctvo k veciam, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a
príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec,

prechádzajú (v zmysle ust. § 2 ods. 2 a 7) do vlastníctva obce z majetku Slovenskej republiky už
účinnosťou (dňa 1.5.1991) zákona č. 138/1991 Zb. a prechod vlastníctva zo zákona sa v katastri
nehnuteľností zapisuje len záznamom (nie vkladom) vlastníctva,

- parcela č. 4247 z poz. vložky 1281 kat. územia M. bola ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb.
rozdelená a začlenená do kat. územia P. (i Termálneho kúpaliska P.), so zápisom novovytvorených

parciel na LV č. 218 ako vlastníctvo Československého štátu a v správe Okresnej správy cestovného
ruchu K., u ktorej organizácie došlo k prechodu zriaďovateľskej funkcie (na Obec P.),- vlastníctvo odporcov k predmetným nehnuteľnostiam bolo v katastri nehnuteľností zapísané len
záznamom (v roku 1997 na odporcu v 1. rade a v roku 2002 u odporcu v 2. rade) ich nadobudnutia
vlastníctva na základe nadobudnutia vlastníctva zo zákona (u odporcu v 1. rade), resp. konfiškácie a

zápisu prídelu - pôvodného vlastníctva (u odporcu v 2. rade), pričom vlastníctvo právnych predchodcov
navrhovateľov nebolo nikdy v evidencii nehnuteľností (pozemkovej knihe a katastri nehnuteľností)
zapísané a na navrhovateľov boli v roku 1994 na základe zápisu dedičských rozhodnutí založené tzv.
„hluché" LV č. 762 a 763 kat. územia P., ktoré LV samé osebe nie sú preukaznou verejnou listinou,

- v roku 1948 sa pre nadobudnutie vlastníctva všeobecne vyžadoval vklad (intalulácia) v pozemkovej

knihe (príslušnej poz. vložke),

- po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy právni predchodcovia navrhovateľov parcelu č. 4247 z poz. vložky
kat. územia M. č. 1281 (ani sčasti) neužívali (a v držbe nemali) viac ako 10 rokov (v tomto smere nič
netvrdili a pred súdom prvého stupňa ohľadom rokov 1948-1955 ani nedokazovali), predovšetkým po
vzniku JRD a po roku 1955 (Prídele),

- minimálne od roku 1955 - zápisu prídelu a svojej osoby ako vlastníka s parcelou č. 4247 z poz. vložky

1281 kat. úz. M. vlastnícky v plnom rozsahu disponoval a nakladal Československý štát, ktorý ju zlučoval
a rozdeľoval a vyňal i z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (spracoval),

- po 1.4.1983 (novelizácii Občianskeho zákonníka zákonom č. 181/1982 Zb.) bolo v zmysle ust. § 135a
upravené u pozemkov v držbe občanov, vydržanie samotným štátom (s výnimkou v ods. 3) ako primárne
- jediné možné a po 1.1.1992 mohol štát nadobúdať vlastníctvo vydržaním (§ 134) i k pozemkom v jeho

držbe, a to bez osobitnej (odlišnej) úpravy jej náležitostí (v§§ 129 a 130) a to rovnako k 1.1.1992,

- navrhovatelia napriek poučeniu podľa ust.§ 120 ods. 4 OSP v konaní pred súdom prvého stupňa
Konečný prídelový plán (s doložkou schválenia) nepredložili (a dôkaz jeho zabezpečením nenavrhli) nie
bezsvojejviny(§205aods.1písm.d/OSP,§213ods.1a4OSP,§120ods.4OSPa§153ods.1OSP),

- konanie vo veci začalo 29.11.2004 a do tohto navrhovateľ v 4. rade vstúpil (opätovne) 21.11.2006,

pričom odporca v 2. rade (SR) bol účastníkom označený až 18.10.2006,

- úprava právnych vzťahov v Občianskom zákonníku je všeobecná a pred jeho aplikáciou má
prednosť úprava právnych (konkrétnych) vzťahov podľa osobitných právnych predpisov, teda že úprava
konkrétnych vzťahov a nárokov reštitučného charakteru upravených v osobitnej právnej úprave vylučuje
aplikáciu úpravy všeobecnej,

- že predpisy reštitučného charakteru vydané po roku 1990 upravujú ako reštitučný titul i navrátenie
vlastníctva k veciam odňatým štátom bez právneho dôvodu,

- predložený geometrický plán nebol vypracovaný na identifikáciu vo výmere označenej parcely č.
4247/2 (a to osobou znalca zapísanou v zozname znalcov), pričom súd prvého stupňa sa k jeho
akceptácii bližšie nevyjadril,

- súd prvého stupňa bližšie neuviedol, ako posúdil držbu - nakladanie odporcov s predmetom konania
od rokov 1991, resp. 1955 (prečo bola pre navrhovateľov - ich predchodcov z hľadiska možnej straty
vlastníctva bezvýznamná),

- navrhovatelia žalujú priamo určenie svojho (spolu) vlastníckeho práva a to priamo k novovytvoreným
parceliam (bez označenia parcely pridelenej a prededenej),

- právomoc ONV rozhodovať o prídele bola v roku 1955 daná za podmienok vládneho nariadenia č.
122/1951 Zb.,

- Výmer o vlastníctve bolo možné vydať pred určením a zaplatením prídelovej ceny,

Mal potom odvolací súd za to, že

- ku dňu vydaniu výmeru bolo vlastníctvo štátu dané, konfiškáciou majetku v pozemkovej knihe

označenému vlastníkovi (čo medzi účastníkmi sporné nebolo),- vydaný Výmer o vlastníctve pôdy z 5.5.1948 pre právnych predchodcov navrhovateľov nebol pre
chybné označenie katastrálneho územia pre parcelu č. 4247/2 (K. K. namiesto M.) takou verejnou
listinou, na základe (podľa) ktorej vlastnícke právo k nej nadobudli,

- pre nesprávne následné (pokračujúce) uvedenie katastrálneho územia K. K. i v dedičských
rozhodnutiachachýbajúcezidentifikovanieparcelynemohlinavrhovateliažiadnezparcelyč.4247,resp.
4247/2 vzniklé novovytvorené parcely v kat. území M. (a po roku 1959 P.) zdediť a mať potom aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatňovanie si vlastníckych nárokov k nim, a to priamo svojich (nie predchodcov),
a to bez ohľadu založenia tzv. „hluchých" LV (naviac na rozdielne kat. územie ako uvádzajú dedičské

rozhodnutia),

- pre chýbajúce naplnenie zákonných podmienok a ich preukázanie v konaní pred súdom prvého stupňa
(hlavne držby aspoň 10 rokov) nemohli navrhovatelia (ich predchodcovia) vlastnícke právo nadobudnúť
ani (spôsobom) vydržania (prípadne inak),

- ak by aj právni predchodcovia vlastníctvo k parcele č. 4247/2 výmerom nadobudli, toto (by) následne
stratili a ku dňu vydania dedičských rozhodnutí po nich nemali, nakoľko

- prejednaniu v dedičskom konaní bránil zápis vlastníctva inej osoby

- po prídelovom konaní so zápisom Prídelovej listiny z 15.3.1955 Ľudovým súdom v pozemkovej knihe
(vložke 1281) Československý štát ako od konfiškácie stále evidovaný vlastník potvrdil svoje vlastnícke
právo k celej parcele č. 4247 (a určil jej správcu), teda prevzal (by)vlastníctvo k nej bez právneho dôvodu
- pri neodňatí (nezrušení) výmeru a nedostatku (prekročení) právomoci ONV v H. na vydanie prídelovej

listiny

- Československý štát minimálne od vydania prídelovej listiny s celou parcelou č. 4247 vlastnícky
disponoval, túto rozčleňoval, vyňal z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a túto hospodárskou zmluvou
k usporiadaniu kúpaliska P. v roku 1982 začlenil do správy Okresnej správy cestovného ruchu K.

- samotnou účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb., bez ohľadu na delimitačné protokoly a následný záznam

zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností, došlo zo zákona k prechodu vlastníctva na odporcu v 1. rade
k tým častiam parcely č. 4247, resp. 4247/2, ktoré boli ku dňu účinnosti zákona vlastnícky evidované
na Československý štát, v správe Okresnej správy cestovného ruchu K.

účinnosťou novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. ku dňu 1.1.1992 (by)
nadobúdal Československý štát vlastníctvo k ostatným častiam parcely č. 4247, resp. 4247/2 na neho

dovtedy vlastnícky (k novovytvoreným parceliam) neevidovaných ale nachádzajúcich sa v jeho držbe
titulom vydržania,

pričom akékoľvek svoje vlastnícke nároky si mali a mohli navrhovatelia uplatňovať postupom podľa
osobitných reštitučných právnych predpisov, čo neučinili, v dôsledku čoho (tieto) ich nároky zo zákona
zanikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.