Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/123/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa B. M., občana

Slovenskej republiky, bytom H. XX,. T., zast. JUDr. M. F., advokátom, J. XXXX,. T. proti odporcovi R.
M., občanovi Slovenskej republiky, bytom O. XX,. T., zast. Ing. P. M., bytom O. XX,. T. o zaplatenie 380
000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 380 000,- Sk s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od
29.7.2003 do zaplatenia a trovy konania 59 147,- Sk JUDr. M. F., advokátovi, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia 380 000,- Sk spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12,5 % ročne od 29.7.2003 do zaplatenia. Uviedol, že odporca ako prevádzkovateľ

baru a krčmy mu navrhol, aby tieto prevádzkovali spoločne tak, že navrhovateľ bude investovať
peniaze a spíšu zmluvu o spoločenstve. Odporca prijal finančné prostriedky a k podpísaniu zmluvy
nedošlo. Keď odporca žiadal od navrhovateľa ďalšie finančné prostriedky, pričom nevedel zdokladovať
prevzaté financie, odporca mu už ďalšie peniaze neposkytol. Odporca oznámil, že poskytnuté finančné
prostriedky mu vráti, ale odmietol podpísať zmluvu o pôžičke a napriek výzvam peniaze navrhovateľovi
nevrátil. Navrhol vydať platobný rozkaz.

Tunajší súd návrhu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej
lehoteodporsodôvodnením,ktorýmbolplatobnýrozkazzrušenýavovecibolonariadenépojednávanie.

V podanom odpore odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca bol jeho spoločníkom
pri prevádzkovaní baru a pohostinstva, kde vkladal prostriedky do prevádzky a investícií, pričom
zmluvu o tichom spoločenstve resp. zmluvu o združení nevyžadoval. Vyslovil pochybnosti o pravosti
navrhovateľom predložených pokladničných dokladov, keď niektoré nemajú ani dátum a nie je z
nich úplne zrejmé, či ide o preberanie a odovzdanie tržby alebo o vklady do prevádzky a investícií.
Zdôraznil, že navrhovateľ sa zúčastňoval vedenia oboch prevádzok, pričom, keď počas vedenia začal
hrať hazardné hry na automatoch, bol upozornený, že prehráva vlastné peniaze. Na základe toho sa

striedavého riadenia prevádzok vzdal a úplne opustil podnik, pričom k 31.12.2003 v oboch prevádzkach
zostala účtovná strata.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu a svedka Ing. M. M., oboznámením
príjmových pokladničných dokladov zo dňa 18.,21.,23.12.2002 návrhu zmluvy o pôžičke, výpisu zo
živnostenského registra navrhovateľa, spisu ČVS: O. ČVS: O. vyjadrení odporcu, vyúčtovaní výčapuv 3/2003, faktúr-dodacích listov zo dňa 23.11.2002, 27.12.2002, 30.12.2002, dodacieho listu zo dňa
6.12.2002, daňového priznania odporcu a výkazu o príjmoch a výdavkoch zo dňa 31.3.2003 a zistil tento
skutkový stav:

Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 18.12.2002, 21.12.2002, 23.12.2002 a bez uvedenie
dátumu bolo zistené, že odporca prijal od navrhovateľa spolu 380 000,- Sk.

Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že keď odporca rozbiehal prevádzkovanie baru, pohostinstva a
požiadal o požičanie peňazí, navrhovateľ mu požičiaval, pričom sa dohodli, že keď vypožičané sumu
dosiahne polovicu čiastky, ktorú vložil do podnikania odporca, stane sa navrhovateľ jeho spoločníkom
pri podnikaní. Nakoľko mal v tom čase navrhovateľ dostatok času, pomáhal odporcovi v prevádzke tak,

že urobil čo bolo potrebné. Keď vypožičaná sumu dosiahla polovicu čiastky vloženej odporcom vo výške
380 000,- Sk a navrhovateľ mu pripomenul na čom sa dohodli odporca mu oznámil, že investície sa
zvýšili, žiadal ďalších 200 000,- Sk. Keďže navrhovateľ odmietol poskytnúť ďalšie peniaze, dohodli sa,
že odporca navrhovateľovi poskytnuté peniaze vráti, keď si nájde nového spoločníka, bez dojednania
presného termínu.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že o vložení peňažných prostriedkov a spoločnom podnikaní jednal spolu
s navrhovateľom a jeho otcom koncom roka 2002, pričom mu oznámili, že môžu poskytnúť len drobné
investície, nakoľko celú sumu budú mať k dispozícii po odpredaji nehnuteľnosti. Zdôraznil, že spoločne
prešli prevádzky, hovorili o otvorení jej ďalšej časti. Na základe toho odporca pracoval v prevádzke,
preberal tržby, mal k dispozícii kľúče. Poskytnutie peňazí navrhovateľ odkladal ešte i v 3, 4/2003 a keď

mu oznámil odporca potrebu ďalšej investície v rozsahu 200 000,-Sk, oznámil mu otec navrhovateľa, že
s ďalším poskytnutím peňazí nesúhlasí a aby doteraz odovzdanú sumu, vrátil. Keďže peniaze nemal,
ponúkol mu, aby si zobral časť zariadenia, čo bolo odmietnuté. Podnikanie bolo ukončené tak,
že odporca odobral navrhovateľovi kľúče od prevádzky a navrhovateľ do nej prestal chodiť. Zdôraznil,
že dohoda o spoločnom podnikaní bola uzavretá ústne s navrhovateľom, po jednaní s ním i s jeho

otcom, s tým, že písomne mala byť dohoda spísaná až po vyplatení celkového navrhovateľovho vkladu
do podnikania. Zdôraznil, že pri výsluchu pred policajným orgánom svoje vyjadrenia asi zle formuloval,
nakoľko i do svojho peňažného denníka evidoval príjmy od navrhovateľa ako vklad spoločníka.

Z výsluchu svedka Ing. M. M. bolo zistené, že keď mu navrhovateľ oznámil, že chce požičať odporcovi
peniaze s tým, že ak by poskytol odporcovi polovicu peňazí, ktoré je potrebné preinvestovať mohol by

sa stať spoločníkom odporcu, poskytnutie peňažných prostriedkov schválil. Peniaze boli poskytované
po čiastkach, pričom spravidla on vypisoval príjmový pokladničný doklad ako doklad o prevzatí. Poprel,
že by s odporcom v dobe odovzdávania peňazí rokoval o spoločnom podnikaní jeho syna, v prevádzke
bol len pri jej otvorení v 10/2002 pri slávnostnej večeri a následne až keď odporca vyzval navrhovateľa
na zaplatenie ďalších 200 000,-Sk. Poukázal nato, že keď došlo k odmietnutiu poskytnutia ďalších

peňažných prostriedkov odporcu mu osobne potvrdil, že dovtedy odovzdané peniaze bez problémov
vráti, keď ich bude mať, ale k dohode o konkrétnom termíne nedošlo. Potvrdil, že na písomnostiach
označených ako vyúčtovanie výčapu sú podpisynavrhovateľa.

Zo spisov O. Ú. J. P. v T. ČVS: O.-XXX/XX-XXXX,. ČVS: O.-XXX/O.-T.-XXXX. bolo zistené, že odporca v
svojej výpovedi pred policajným orgánom dňa 9.9.2003 uviedol, že navrhovateľ v období december 2002

- marec 2003 vložil do rozbiehajúceho sa prevádzkovania baru a pohostinstva finančnú čiastku vo výške
380 000,- Sk, ktorú odporca zaviedol do účtovníctva ako pôžičku. V závere výpovede odporca potvrdil,
že začiatkom mája 2003 sa s navrhovateľom rozišiel, nakoľko navrhovateľ odmietol investovať ďalšie
peniaze, nemal vybavený živnostenský list a uznal pôžičku vo výške 380 000,- Sk, ktorú mu navrhovateľ
poskytol ako fyzická osoba a zaviazal sa ju splatiť, keď mu to bude finančná situácia dovoľovať. Dodal,

že požičanú čiastku navrhovateľovi určite vráti pokiaľ mu to finančná situácia dovolí.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť písomne, ústne aj
konkludentne (reálne).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 380 000,-Sk
titulom pôžičky. V konaní bolo preukázané, že odporca prevzal od navrhovateľa postupne po menších
čiastkach koncom roka 2002, keď začínal s prevádzkovaním baru a pohostinstva, žalovanú sumu.
Navrhovateľ vykonával prácu v prevádzke odporcu, preberal tržby, zabezpečoval nákup materiálu. Tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Súd mal za preukázané, že po odovzdaní peňažných

prostriedkov navrhovateľom odporcovi z ich následného vzájomného dojednania vyplynul záväzok pre
odporcu vrátiť navrhovateľovi vec rovnakého druhu, čím sa v zmysle citovaných ustanovení naplnili
predpoklady uzavretia zmluvy o pôžičke. Tento záver potvrdzuje i vyjadrenie odporcu pri výsluchu pred
policajným orgánom, o uznaní pôžičky vo výške žalovanej sumy pri rozchode s navrhovateľom v máji
2003. Súd nemohol akceptovať námietky odporcu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o

združení a poskytnuté peňažné prostriedky boli vkladom navrhovateľa do spoločného podnikania. Z
vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu
o združení sa, keďže nebolo preukázané, že došlo medzi nimi k dohode o jej základnej náplni teda
predovšetkým o vymedzení účelu združenia, stanovení názvu a sídla združenia, o výške poskytnutého
majetku účastníkov do združenia, o spôsobe konania za združenie, o správe poskytnutého majetku,

spôsobe rozdelenia podielu na výsledku hospodárenia združenia atď. Je pritom právne nevýznamné,
že navrhovateľ určitý čas vykonával prácu v prevádzke odporcu, preberal tržbu, nakupoval tovar. Na
základe týchto skutočností, keďže odporca si svoju povinnosť vrátiť navrhovateľovi požičané peňažné
prostriedky dobrovoľne na výzvu navrhovateľa nevrátil, súd ho k zaplateniu žalovanej sumy zaviazal
svojim rozhodnutím, spolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej

Národnou bankou Slovenska odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, v súlade s návrhom, nakoľko v
tento deň sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
v sume 59 147,- Sk, z toho 19 000,- Sk za zaplatený súdny poplatok a 40 147,- Sk za odmenu za
právne služby (6 x právny úkon /v súlade s vyčíslením právnym zástupcom/ - prevzatie veci, účasť na

pojednávaní dňa 6.3.2007, 30.3.2007, 27.4.2007 po 8 650,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 1.12.2006,
9.2.2007, ktoré boli odročené bez prejednania veci po 2 162,50 Sk + režijný paušál 2 x 164,- Sk, 4 x
178,- Sk) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.