Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/188/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.MáriouTóthovouvprávnejvecižalobcov1.V.M.,štátnehoobčana

SR, živnostníka, bytom M. XXX,. 2. T. M., štátnej občianky SR, zdravotnej sestry, bytom M. XXX,.
zastúpených v konaní JUDr. O. P., advokátkou so sídlom v D. N. V., C. I XX/XXX. proti žalovanej E. M.,
štátnej občianke SR, speváčke, bytom B., S. X,. zastúpenej v konaní I. K., bytom B., S. X o neplatnosť
výpovede z nájmu rozhodol

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že výpovede dané žalobcom 1,2 dňa 15.11.2002 žalovanou sú neplatné.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania žalobcov 1,2 advokátke JUDr. O. P. v sume
21.582,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1,2 uviedli, že dňa 27.11.2002 im žalovaná doručila výpovede z nájmu trojizbového bytu v

dome s.č. 271 v L. M. v M.. V týchto výpovediach tvrdila, že potrebuje byt pre seba. Tento výpovedný
dôvod však popierali a tvrdili, že je účelový. Poukázali na to, že žalovaná dlhodobo vyvíjala nátlak na
to, aby sa vysťahovali a to tým, že im znemožnila užívanie bytu odpojením dodávky elektrickej energie.
Výpoveď obdržali z rovnakého dôvodu aj užívatelia ďalších bytov, a preto žalobcovia nepovažovali za
reálne, aby vzhľadom na svoje terajšie zamestnanie a pôsobenie v národnom divadle potrebovala oba
byty pre seba.

Žalovaná vo svojich prednesoch striedavo uvádzala, že výpoveď z nájmu dávala žalobcom preto, lebo
byt potrebuje pre seba, keďže chce v obci M. podnikať, potom tvrdila, že byt potrebuje pre dcéru a
následne žiadal žalobu zamietnuť preto, lebo išlo o služobný byt a žalobcovia ho pre výkon tejto činnosti

nepotrebujú, pretože pre ňu nepracujú. Okrem iného namietala, žeby k tomuto bytu vznikol nájom,
ako aj to, že ide o byt. Tvrdila, že k tomuto bytu nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva podľa § 685
Občianskeho zákonníka a keď kupovala dom od Ž. M., nikto ju neinformoval o tom, že bol uzavretý
nejaký nájomný pomer.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. K. P., J. Z.,
K. P., oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C/124/2004, 15E/2048/2002, 10C/43/2003,
14C/219/2004, 15C/75/2005, listom vlastníctva, potvrdením Ž. a.s. M., listom bývalého P. Ú. M., dopytom
na O. Ú. M..Z písomných výpovedí zo dňa 15.11.2002, ktoré boli žalobcom doručené dňa 27.2.2002 (čo nebolo
medzi účastníkmi sporené) mal súd za preukázané, že žalovaná vypovedala žalobcom 1,2 nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom bol trojizbový byt v dome č. XXX. v L. M. v M., a to z dôvodov uvedených v

ust. § 711 ods. 1 písm. a / Občianskeho zákonníka z dôvodu, že daný byt potrebuje pre seba.

Z listu vlastníctva č. 734 kat. úz. č. vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou domu č. 271. Vlastníctvo
nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2001.

Z potvrdenia Ž. a.s. M. zo dňa 30.4.2004 vyplynulo, že žalobcovi 1 ako zamestnancovi bol v roku 1977
pridelený podnikový byt na hospodárskom stredisku L. M..

Z listu bývalého P. Ú. v M. zo dňa 23.5.1978 vyplynulo, že žalobkyni 2 bolo v uvedený deň adresované

vyjadrenie týkajúce sa odpovede na požiadavku pitnej vody v objekte L. M. v podnikových bytoch.

Z vyjadrenie O. Ú. v M. zo dňa 27.5.2004 vyplýva, že na parcele č. 1795/3 sa nachádzajú dva domy, v
ktorých je dvojizbový byt obývaný rodinou V., trojizbový byt obývaný p. M. - žalobcom a jeden neobývaný
1- izbový byt.

Podľa § 710 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa
nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

Podľa § 711 ods.1 písm. a/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, pre svojich

rodičov alebo súrodencov.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde
do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení treba mať za to, že výpoveď z nájmu bytu je jednostranný

hmotnoprávny a procesný právny úkon prenajímateľa voči nájomcovi, ktorý má predpísané náležitosti.
Pre tento úkon výpovede vyžaduje Občiansky zákonník písomnú formu a uvedenie dôvodu takejto
výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Dôvod výpovede nemožno dodatočne
meniť.

Lehota na podanie žaloby o neplatnosť výpovede v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je

hmotnoprávna a prekluzívna. To znamená, že do 3 mesiacov od doručenia neplatnosti výpovede musí
byť podaná na súde. Ak bola výpoveď doručená žalobcom dňa 27.11.2002, posledný deň lehoty na
riadne uplatnenie nároku by uplynul dňa 27.2.2003. Žalobcovia podali žalobu o neplatnosť výpovede
z nájmu na súde dňa 11.2.2003. Urobili tak v zákonnej lehote, teda včas.Povinnosťou súdu bolo preto preskúmať platnosť výpovede, ktorú žalobcovia dostali od žalovanej a
zaoberať sa jej námietkami.

Podľa§879i Občianskehozákonníkapokiaľniejeuvedenéinak,spravujúsaustanoveniamitohtozákon

aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2005, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1.1.2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie posudzoval súd vznik a existenciu vzťahu k bytu, ktorý bol
predmetom výpovede podľa predpisov vtedy platných.

Podľa § 62 zák. č. 41/1964 Zb. bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa
rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto účelu slúžiť ako samostatné bytové

jednotky.

Podľa § 66 zák. č. 41/1964 Zb. podnikovými bytmi sú byty trvalo určené pre ubytovanie pracovníkov
hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali
ako investori alebo získali zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory vedú zoznamy
podnikových bytov.

Novelou Obč. zákonníka č. 509/1991 Zb. bol tento zákon s účinnosťou od 1.1.1992 zrušený a v §
871 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa v zmysle tejto novely osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé
ubytovanie pracovníkov organizácie zmenilo na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritéria
ustanovené zákonom pre služobné byty. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa takéto osobné
užívanie na nájom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi 1 bol za účinnosti zákona č. 41/1964
Zb. pridelený byt, ktorý mal podľa § 66 tohto zákona charakter podnikového bytu. Novelou občianskeho
zákonníka č. 509/1991 sa charakter tohto bytu zmenil na byt služobný. O tom, že išlo o byt podnikový
(neskôr služobný) svedčí aj potvrdenie Ž. a.s. M. zo dňa 30.4.2004, ale aj prípis bývalého P. Ú. v
M. a prípisu podniku Ž. M. z 13.7.1992. Títo právni predchodcovia žalovanej jednoznačne považovali

byt, v ktorom žalobcovia bývali za podnikový. I z výpovede svedkov jednoznačne vyplýva, že tento byt
mal uvedený charakter. Tomu, že išlo o byt okrem uvedených dôkazov svedčí aj vyjadrenie obecného
úradu, ale aj podklady pre privatizačný projekt predložené žalobcami , z ktorých je jednoznačné, dom
č.271 kat. úz. M. bol domom obytným z vlastnej výstavby. Z privatizačného projektu vyplýva, že byt v
tomto dome bol považovaný za byt služobný. V komplexe týchto dôkazov nemal súd dôvod pochybovať

o pravdivosti týchto tvrdení. Žalovaná opak nepreukázala. Nie je pritom rozhodujúce, či pri kúpe domu o
nájme žalobcov vedomosť mala. Súd však vychádzal aj zo samotnej výpovede, ktorú žalovaná doručila
žalobcom, kde sama uviedla, že im dáva „výpoveď z nájmu“. To znamená, že sama pripustila existenciu
nájmu aj charakter užívaného objektu. Ak by tomu tak nebolo, nebol by dôvod na takéto konanie z jej
strany.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa teda súd zaoberal existenciou výpovedného dôvodu, ktorý
žalovaná použila. Výpovedný dôvod uvedený v písm. a/ ustanovenia § 711 Občianskeho zákonníka
uprednostňuje pri užívaní bytu prenajímateľa a osoby v ňom uvedené pred užívaním bytu nájomcom.
Je však potrebné preukázať, že prenajímateľ naozaj, bez akýchkoľvek pochybností , potrebuje byt pre
seba alebo niektorú z blízkych osôb.Z vykonaného dokazovania v tejto veci však súd uvedenú skutočnosť nemal za preukázanú. Žalovaná
býva a pracuje v B., kde sa zdržuje. Potrebu bytu pre seba zdôvodňovala podnikateľskými zámermi, pre
ktoré nehnuteľnosti kupovala, ako aj tým, že byt potrebuje aj pre svoju dcéru. Z rovnakých dôvodov dala

však výpoveď aj dcére žalobcov. Podnikateľské oprávnenie však žalovaná súdu nepredložila, hoci ju
súd k tomu vyzval. O skončenie pracovného pomeru u terajšieho zamestnávateľa nepožiadala a ničím
teda nepreukázala, že jej záujem presťahovať sa z hlavného mesta do obce vzdialenej od jej pracoviska
viac ako 100 kilometrov je ozajstný a nie účelový. Z vyjadrenia O. Ú. M. zo dňa 27.4.2005 vyplynulo,
že žalovaná so svojim zástupcom majú v obci M. k dispozícii dva dvojizbové byty, z ktorých každý má

svoju kuchyňu, kúpeľňu so sociálnym zariadením. Napriek tomu žalovaná žalobcov vysťahovala, a to aj
bez rozhodnutia súdu a napriek predbežnému opatreniu. V obci sa však nezdržuje, pracuje aj naďalej
ako speváčka v divadle v B.. Zo sporov, ktoré žalovaná so žalobcami viedla a zo spôsobu jej konania
(odpojenie žalobcov od elektrickej energie, násilné vysťahovanie žalobcov bez súdneho rozhodnutia)
vyplýva, že jej tvrdenia sú v tomto prípade len účelové. Žalovaná teda nepreukázala bez akýchkoľvek
pochybností, že sporný byt potrebuje pre seba. Preto mal súd za to, že výpoveď, ktorú z tohto dôvodu

dala žalobcom 1,2 je neplatná.

Pokiaľ ide o trovy konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobcoviabolivkonaníplneúspešníaprislúchaimtedaajplnánáhradatrovkonania.Trovypredstavujú
zaplatený súdny poplatok v sume 500,- Sk za návrh vo veci samej, 500,-Sk za návrh na predbežné
opatrenie, náhradazavyplatenésvedočnévovýške92,-Sk,5úkonovpo1.360,-Skx2-20%(príprava,
prevzatie, pojednávania dňa 28.4.2004, 4.5.2004, 26.10.2004), 5 x režijný paušál 150,- Sk, náhrada za

premeškaný čas 2.136,- Sk, náhrada za premeškaný čas 1.000,- Sk, 2 úkony po 1.500,- Sk x 2 - 20
%(pojednávanie 9.2.2006, 14.2.2006), 1 x paušálna náhrada 150,- Sk, 1 x 164,- Sk, náhrada za stratu
času 500,- Sk, cestovné vo výške 110,- Sk (22,- Sk za jednu cestu x 5). Celkové trovy teda predstavovali
sumu 21.582,- Sk.

Súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 28.4.2004, ktoré nepovažoval za

účelné (neboli k nemu vyzvaní súdom a bolo možné predniesť ho na ďalšom pojednávaní), ani účasť
pojednávaní 12.7.2005, nakoľko toto pojednávanie sa nekonalo a bolo odročené pre neprítomnosť
žalovanej. Rovnako nepriznal žalobcom náhradu za zloženú zálohu na trovy dokazovania vo výške 500,-
Sk, ale iba 92,- Sk, nakoľko zvyšok zálohy bude žalobcom vrátený ako nepoužitý.

Dôvodom nepriznania cestovného vo výške uplatnenej žalobcami je predovšetkým skutočnosť, že tieto

trovy neboli riadne vyčíslené s predložením potrebných dokladov (ŠPZ vozidla, technický preukaz ..),
ako aj preto, že súd nepovažoval za účelné použiť na cestu z D. do T. a späť osobné motorové vozidlo,
a to vzhľadom na krátku vzdialenosť a dobré autobusové spojenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia (trojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.