Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/927/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa J. M., bytom

B. P. V., S. XXX,. zast. JUDr. M. B., advokátkou so sídlom v T. T., Š. X proti odporcovi S. K. P., T. C.
XX,. B. IČO XX. XXX. XXX,. zast. A.-S. P., a .s., B., D. R. X, IČO XX. XXX. XXX. o náhradu škody z
ublíženia na zdraví s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 22% ročný úrok z omeškania zo sumy 19.800,- Sk
ako bolestného za sťaženie spoločenského uplatnenia za obdobie od 1.5.1995 do 30.11.1995 vo výške
2.148,- Sk do3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľovi6%ročnýúrokzomeškaniazosumy28.080,-Skako
nákladov spojených s liečením od 16.5.2005 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti s a tento návrh z a m i e t a .

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6% ročný úrok z omeškania zo sumy 47.180,- Sk
ako náhrady vecnej škody od 16.5.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti sa tento návrh z a m i e t a.

VI. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu ušlého zárobku vo výške 200.000,-
Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Vo zvyšnej časti s a tento návrh z a m i e t a .

VIII. Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

IX. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 488,- Sk na účet tunajšieho
súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

X. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 8.084,- Sk
z návrhu na úhradu ušlého zisku a návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2.148,- Sk do
10 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom , doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.1995, domáhal proti odporcovi
po úprave návrhu vo veci samej náhrady škody , ktorá mu vznikla v dôsledku autonehody dňa 23.9.1992

zavinenej nebohým vodičom R. V.. Navrhovateľ sa v pôvodnom návrhu domáhal odškodnenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej len SSU) vo výške 19.800,-Sk s 22% úrokom
z omeškania od 1.5.1995 do zaplatenia, ale po zaplatení tohto odškodnenia odporcom návrh v časti
zobral späť a žiadal zaplatiť len 22% úrok z omeškania zo sumy 19.800,-Sk od 1.5.1995 do zaplatenia
dňa 30.11.1995 vo výške 2.148,-Sk. Ďalej sa navrhovateľ domáhal náhrady nákladov liečenia vo výške
30.394,-Sk, náhrady vecnej škody na vozidle vo výške 47.180,-Sk po späťvzatí návrhu v časti o

zaplatenie sumy 72.600,-Sk a náhrady ušlého zisku z podnikania počas práceneschopnosti vo výške
14.270.899,-Sk. Zo všetkých žalovaných nárokov sa domáhal aj 22% úroku z omeškania od 1.5.1995
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh navrhovateľa bol zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2000 č.k. 10C 927/95-185-
z dôvodu , že prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 3 ods. 4 vyhl. č. 423/91 Zb. a

§ 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Na základe odvolania navrhovateľa bolo toto rozhodnutie
zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.6.2001 č.k. 17Co 10/01-200- a vec bola vrátená
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že vznik a dĺžku premlčacej doby treba posúdiť podľa §
104 a § 101 Občianskeho zákonníka a nariadil prvostupňovému súdu zaoberať sa ďalšími spornými

skutočnosťami, pričom je okresný súd viazaný právnym názorom krajského súdu.

Tunajší súd druhý raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.3.2005 č.k. 10C 927/1995-355 tak, že
zaviazalodporcukpovinnostizaplatiťnavrhovateľovi3%ročnýúrokzomeškaniazosumy19.800,-Skod
1.5.1995 do zaplatenia a vo zvyšnej časti tento návrh zamietol, istinu 28.080,-Sk ako náhradu nákladov
spojených s liečením s 3% ročným úrokom z omeškania od 1.5. 1995 do zaplatenia a vo zvyšnej časti

tento návrh zamietol, istinu 47.180,-Sk s 3%ročným úrokom z omeškania od 1.5.1995 do zaplatenia a vo
zvyšnej časti tento návrh zamietol. Zároveň zastavil konanie v časti o náhradu vecnej škody 72.600,-Sk ,
zamietol v celom rozsahu návrh na náhradu ušlého zisku podnikateľa vo výške 14.270.899,-Sk s úrokom
z omeškania, odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zaplatenie úroku z omeškania 293,-
Sk, nákladov liečenia 28.080,-Sk a náhrady vecnej škody 47.180,-Sk spolu vo výške 3.032,-Sk. Odporca

bol zaviazaný aj k náhrade trov štátu vo výške 4.954,-Sk, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním pri určení
výšky náhrady škody na vozidle. Na základe odvolania navrhovateľa proti časti tohto rozhodnutia a to
proti všetkým výrokom o úrokoch z omeškania a proti zamietnutému návrhu na náhradu ušlého zisku
bolo toto rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 28.2.2006 č.k. 17 Co130/05-384 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Odporca žiadal návrh v zostávajúcej časti zamietnuť. Odmietal zaplatiť úroky z omeškania z dôvodu,
že podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. je povinný plniť až po obdržaní právoplatného rozhodnutia
o výške náhrady škody. V časti o náhradu ušlého zisku odporca namietal premlčanie celého nároku a
skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Podľa neho sa pri zistení výšky ušlého zisku
malo vychádzať z predchádzajúceho kalendárneho roka teda roka 1991 a nie vychádzať z ojedinelého

úspechu navrhovateľka za krátke obdobie v roku 1992 pred dopravnou nehodou. Poukázal na to, že
dňa 1.12.1992 sa navrhovateľ stal zakladateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti K. spol. s r.o. v
Č. a bol názoru, že u navrhovateľa došlo k ušlému zisku z činnosti , ktorú vykonával ako živnostník nie
v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 22.9.1995, ale v dôsledku venovania sa aktivitám v novovzniknutej
spoločnosti K. spol. s r.o. Odporca náhradu trov konania nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením písomných vyjadrení
účastníkov , vyšetrovacieho spisu 1 Pv 1429/92, príjmových dokladov, lekárskeho záznamu, správ,
znaleckých posudkov a zistil tento skutkový stav veci :Medziúčastníkminebolosporné,žedňa 23.9.1992o21,40hod.došlokdopravnejnehode navrhovateľa
s vozidlom zn. FIAT PANDA. Predmetom sporu zostalo odškodnenie vzniknutej škody navrhovateľovi.

Odporca stále trval na svojej námietke premlčania. Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom

krajského súdu aj v otázke posudzovania premlčania. Podľa súdnej praxe ( Rc 52/2004) v zákonnom
poistení zodpovednosti za škody vyvolané prevádzkou motorových vozidiel je regresný nárok poisťovne
ako prechod práva poisteného na náhradu

škody na poisťovňu, ak nahradila za poisteného škodu, upravený len v § 12 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb.
a môže vzniknúť iba proti inému, než na koho sa vzťahuje zákonné poistenie zodpovednosti za škody
spôsobené prevádzkou motorových vozidiel a iba v týchto prípadoch sa premlčanie posudzuje podľa §

106 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade ide o právny vzťah upravený v 3 ods. 4 vyhl.
č. 423/1991 Zb. a premlčanie sa posudzuje podľa § 101 a 104 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba
za rok po poistnej udalosti.

V zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane poistná udalosť ,

t.j. skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť .

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia
nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške

náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo sa súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným
schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.

Podľa § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť
škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.

V časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy odškodnenia bolestného a SSU odporca

uviedol na pojednávaní dňa 9.4.1998, že navrhovateľ si uplatnil 4 nároky a navrhovateľovi mohlo
byť odškodnenie bolesti a SSU vyplatené hneď po predložení dokladov dňa 15.3.1995. Podľa § 9
ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. bol odporca povinný vyplatiť odškodnenie bolesti a SSU do 15 dní od
tohto dňa, ktorým sa v tejto časti skončilo vyšetrenie, teda do 30.3.1995 a od 31.3.1995 sa odporca
dostal do omeškania s plnením. Navrhovateľovi týmto vznikol nárok na úrok z omeškania § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka vo výške 3% ročne podľa § 10 ods. 2 vl. nar. 87/1995 Z.z. od 31.3. 1995 do
30.4.1005 a od 1.5.1995 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby t.j. 22% ročne. Navrhovateľ žiadal
úrok z omeškania len od 1.5.1995 do zaplatenia , preto mu súd v tejto časti vyhovel. V tejto časti návrhu
sa3-ročnápremlčaciadobazačalapočítaťoduplynutia 1roka oddňa23.9.1992,kedydošlokdopravnej
nehode, pretože hneď v ten deň vzniklo zranenie u navrhovateľa a premlčacia doba skončila dňa

23.9.1996. Z uvedeného vyplýva, že tento nárok bol uplatnený včas, pretože bol uplatnený návrhom ,
doručeným súdu dňa 22.9.1995.

Predmetom sporu ďalej zostal návrh na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady liečebných nákladov
vo výške 28.080,-Sk, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté druhým rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
16.3.2005. Keďže určenie nároku a výšky tejto náhrady bolo predmetom súdneho rozhodnutia, splatnosť

tejto náhrady podľa § 9 ods. 1 vyhl. č.

423/1991 Zb. nastala až po 15 dňoch od obdržania právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody.
Odporca obdržal takéto rozhodnutie , teda druhý rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 16.3.2005, dňa25.4.2005 a 15-dňová lehota uplynula dňa 15.5.2005 a od 16.5.2005 sa dostal do omeškania. Úrok
z omeškania k tomuto dňu bol 6 % ročne a odporca nepreukázal zaplatenie tejto náhrady. Z tohto
dôvodu súd zaviazal odporcu k úroku z omeškania v tejto časti. Premlčanie súd posúdil zhodne ako

pri predchádzajúcom nároku.

Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia 22 % ročného úroku z omeškania zo sumy 47.180,-Sk ako
náhrady vecnej škody od 1.5.1995 do zaplatenia. Súd tento nárok posúdil zhodne ako nárok na úroky z
omeškania z náhrady liečebných nákladov vo výške 28.080,-Sk. Premlčanie súd posúdil uzhodne ako
pri predchádzajúcom nároku.

Ďalej sa navrhovateľ domáhal náhrady ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka

spočívajúceho v ušlom zisku z jeho podnikania, ktoré nemohol vykonávať ako živnostník zo zdravotných
dôvodov, spôsobených mu dopravou nehodou. V návrhu zo dňa 22.9.1995 nevyčíslil tento ušlý zisk v
žiadnej výške ani neuviedol za aké obdobie žiada náhradu. V písomnom podaní doručenom tunajšiemu
súdu dňa 26.3.1996 sa domáhal ušlého zisku vo výške 200.000,-Sk, na pojednávaní dňa 26.5.1998
žiadal,abysúdnyznalecurčiljehoušlýziskzaobdobieod23.9.1992do15.4.1993 ana pojednávanídňa

30.11.2000 upravil ušlý zisk na sumu 14.270.899,- Sk s 22% úrokom z omeškania od podania návrhu.
Súdna prax ( Rc 29/2004, 2 Cdo 32/2002) vychádza pri posudzovaní tohto nároku navrhovateľa zo
špeciálnejúpravyodškodneniaspôsobenýchškôdnazdraví anáhradunastratenazárobkupodľa§445
Občianskeho zákonníka nepodraďuje pod skutočnú škodu a ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súdna prax považuje stratu na zárobku v zmysle § 445 a nasl. Občianskeho zákonníka za

širší pojem než stratu na mzde alebo inom príjme, ktorý ju nahrádza. Uvedené zákonné ustanovenia
neviažu poskytovanie náhrady za stratu na zárobku z dôvodu občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu na zdraví na trvanie pracovného alebo iného obdobného pomeru. Teda zisk živnostníka z jeho
podnikania považuje za jeho zárobok v zmysle § 445 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Nárok navrhovateľa na náhrada na strane na zárobku - zisku z jeho podnikania je časovo obmedzené
obdobím práceneschopnosti. Podľa lekárskeho vyjadrenia zo dňa 10.3.1999 ( č.l. 154) navrhovateľ
svoju práceneschopnosť od 23.9.1992 do 17.6.1993 stornoval. Keďže navrhovateľ stornoval svoju
práceneschopnosť, neboli mu ani vyplácané nemocenské dávky a nevznikol mu nárok na náhradu

straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 446 Občianskeho zákonníka. Premlčaciu
dobu súd v tejto časti posudzoval zhodne ako v predchádzajúcich nárokoch v zmysle záväzného
stanoviska odvolacieho súdu uvedeného v rozhodnutí zo dňa 28.2.2006. Návrh v časti o ušlý zisk vo
výške 200.000,-Sk, uplatnený na súde dňa 26.3.1996, bol uplatnený včas, ale ušlý zisk upravený na
sumu 14.270.899,-Sk dňa 30.11.2000 bol upravený po uplynutí premlčacej lehoty, preto návrh v časti

prevyšujúci sumu 200.000,-Sk súd zamietol. Pri zistení výšky ušlého zisku súd nemôže postupovať
podľa návrhu navrhovateľa podľa § 381 Obchodného zákonníka abstraktným určením výšky, pretože
podľa súdnej praxe ustanovenia § 373 až 386

Obchodného zákonníka sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníka zvláštnou úpravou a je možné ju
použiť iba v prípadoch spôsobenej škody porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý sa riadi

Obchodným zákonníkom.

Pri priznaní náhrady ušlého zisku vo výške 200.000,-Sk súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ podľa
jeho vyjadrenia a výpovedí svedkov F. K. a Ing. P. K. pred dopravnou nehodou vykonával podnikateľku
činnosť vo vlastnom mene v oblasti sprostredkovania obchodov napr. stavebných materiálov a dodávka
stavebných prác resp. pracovníkov. Sprostredkovanie obchodov mohol vykonávať aj vo vlastnom

mene a na svoj účet podľa živnostenského oprávnenia z roku 1990, podľa ktorého mal oprávnenie
na zabezpečovanie dodávok stavebného materiálu, ale aj podľa živnostenského oprávnenia z roku
1992, podľa ktorého mal oprávnenie na sprostredkovanie obchodu bez uvedenia obmedzenia. Bolo
preukázané z týchto výpovedí, že navrhovateľ v období práceneschopnosti nevykonával žiadne činnosti
pre spoločnosť K. a jej vznik bol pripravený prostredníctvom právnikov pred dopravnou nehodou. Zvyjadrenia svedka F. K. bolo preukázané, že navrhovateľ tomuto subdodávateľovi sprostredkovával
dodávky stavebného materiálu vo veľkých objemoch až do 5-10 miliónových ročných obratov pred
dopravnou nehodou a nešlo len o krátkodobé obchody, ale keby nedošlo k dopravnej nehode, trvali by

do roku 1997. Svedok potvrdil, že v dôsledku dopravnej nehody navrhovateľ mu po dopravnej nehode
prestal sprostredkovávať stavebné materiály a on si musel zabezpečiť nových dodávateľov zo S.. Asi
po dobe trištvrte roka po nehode, kedy sa mu navrhovateľ ozval, odmietol s ním spoluprácu obnoviť z
dôvodu, že si už našiel náhradných dodávateľov. Z tohto vyplýva, že keby nedošlo k dopravnej nehode
u navrhovateľa, mohol dosahovať vysoké zisky z podnikania tak ako tesne pred dopravnou nehodou až

do roku 1997. Z tohto dôvodu súd vychádzal z výpočtu ušlého zisku navrhovateľa ako podnikateľa za
rok 1992 a priznal mu náhradu ušlého zisku. Z dôvodu, že návrh v časti presahujúci sumu 200.000,-
Sk bol premlčaný, súd mu priznal iba ušlý zisk vo výške 200.000,-Sk. Navrhovateľovi neboli priznané
žiadne úroky z omeškania z tejto náhrady podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 426/1991 Zb., pretože jej právny
základ i výška bola predmetom tohto sporu a jej splatnosť ešte nenastala.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd pomerne úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože

žiadnu nežiadal.

Odporca bol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel zaviazaný zaplatiť
súdny poplatok z návrhu z časti, v ktorej bol neúspešný a to vo výške 4% zo súm 200.000,-Sk a 2.148,-
Sk podľa položky 1/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu k pomernej k náhrade trov štátu v časti, v ktorej bol

neúspešný a to v časti ušlého zisku vo výške 14.270.899,-Sk mal pomerný neúspech 2,8% .Trovy štátu
pozostávali zo znaleckej odmeny znalcovi Ing. J. spolu vo výške 8.000,-Sk a z toho 2,8% je 224,-Sk a
svedočného vo výške 266,-Sk pri zisťovaní nároku na sumu 200.000,-Sk, teda spolu 488,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne

písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods.3
Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Všeobecné náležitosti odvolania: z podania
musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané
a datované a musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok; ak ide o
rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci.