Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/347/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: G. P.
P., s.r.o., so sídlom v Ž., U.. M. R. XX/A,. ICˇO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného G. P. L., s.r.o., so
sídlom v B., K. č. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. proti žalovanému. S. R. - M. P., S. V. a R. SR, so sídlom v B., Š.
X-X,. o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.492,81 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/25/2010-101 zo dňa 29. 6. 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 7C/25/2010-101 zo dňa 29. 6. 2010 zaviazal žalovaného

k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.492,81 € a trovy konania vo výške 697,73 € na účet právneho
zástupcužalobcuG.P.L.,s.r.o.,sosídlomvB.,K.X,.všetkovlehote3dníodprávoplatnostirozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
sumu 1.492,81 € predstavujúcu náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom správneho
orgánu Ú. P., S. V. a R. L. M.. Dňa 21.12.2007 bola uzavretá medzi žalobcom a Ú. P., S. V. a R. L.
M. dohoda č. 20/§50-PS/2007 o poskytnutí príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača
o zamestnanie podľa § 50 Zákona o službách zamestnanosti. Na základe tejto dohody mal úrad
povinnosť poskytnúť príspevok žalobcovi po dobu prvých šiestich mesiacov vo výške 10.619,- Sk

mesačne a po dobu ďalších deviatich mesiacoch vo výške 6.573,- Sk mesačne, t.j. spolu 122.871,-
Sk. Dňa 21.5.2008, ktorou sa zmenila výška poskytovaného príspevku a preto úrad poskytol príspevok
len v maximálnej výške do 61.950,- Sk. Tým úrad nedodržal podmienky dohody, ktoré mali vplyv na
právny vzťah medzi žalobcom a úradom. Novelizovaný Zákon o službách zamestnanosti neobsahoval
retroaktívne ustanovenie, na základe ktorého by sa právne vzťahy týkajúce sa poskytnutia príspevku
v období pred 1.5.2008 mohli spravovať predmetnou novelou. Došlo tým k porušeniu zásady zákazu
retroaktivity. Dňa 21.4.2009 bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

M. P., S. V. a R. SR, ktorá vznikla žalobcovi uvedeným nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo
v rámci predbežného prerokovania náhrady škody žalobcu oznámilo žalobcovi, že túto náhradu škody
neodškodní. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že správny orgán postupoval
retroaktívne, porušujúc ústavný princíp a retroaktivity a tým aj zásadu legality (zákonnosti). Žalobca
ako súkromno-právny subjekt uzatváral predmetnú dohodu v dôvere ústavný princíp a retroaktivity a
tým spojenej zásady ochrany nadobudnutých práv. Jednostranným zásahom do dohodou upravených
vzájomných práv a povinnosti týkajúcich sa výšky poskytovaného príspevku jeho znížením došlok zásahu do práva žalobcu chráneného ústavou SR a Európskym dohovorom pre ľudské práva
(porušením princípu a retroaktivity vyplývajúceho z ústavy, keďže výnimka z uvedeného princípu v
predmetnej novele upravená nebola, t.j. že zmenená výška príspevku sa má vzťahovať aj na právne

vzťahy uzavreté pred novelou účinnou od 1.5.2008). Legislatívna zmena novelou - zák. č. 139/2008
Z.z. neobsahuje klauzulu tzv. nepravej retroaktivity, t.j. že ustanoveniami nového zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely, t.j. pred 1.5.2008. V právnom štátne nemožno
akceptovať taký výklad, v zmysle ktorého štát motivuje súkromno-právny subjekt výškou príspevku so
stanovením dohodnutých pravidiel s tým, že po uzavretí dohody je bez ďalšieho oprávnený jednostranne

výšku príspevku zmeniť, neakceptujúc dôsledky s tým spojenej ujmy do práva na majetok druhého
partnera dohody. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel, pretože vykonaným
dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška žalovanej
istiny predstavujúca rozdiel medzi dohodnutou výškou mesačného príspevku v období od mája 2008
do júna 2008 vo výške 2x 6.723,- Sk (dohodnutá mesačná výška príspevku 10.619,- Sk a skutočná
výška vyplatené príspevku 3.896,- Sk) a od júla 2008 do decembra 2008 vo výške 5.275,- Sk mesačne

(v mesiaci december 2008 len vo výške 5.151,30 Sk, dohodnutá mesačná výška príspevku 6.573,-
Sk a vyplatená výška príspevku 1.298,- Sk), t.j. spolu 44.972,35 Sk, v prepočte na eurá 1.492,81 €.
Medzi účastníkmi bolo nesporné a žalobca má aj preukázané uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Žalovanýneuspokojilnároknanáhraduškody,ktorúskutočnosťžalobcovipísomneoznámil.Vykonaným

dokazovaním boli preukázané všetky atribúty zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu ako poškodeného
subjektu a príčinny vzťah medzi uvedenými dvoma prvkami. Preto žalobca správne využil svoje právo
ako poškodený, keď sa domáhal uspokojenia svojho nároku na súde. Preto súd žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu 1.492,81 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že
zák. č. 139/2008 Z.z. sa s účinnosťou od 1. mája 2008 zmenil spôsob do výpočtu výšky príspevku
na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa Zákona o službách
zamestnanosti. Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného účastníka o zamestnanie podľa

§ 50 Zákona o službách zamestnanosti poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe
písomnej dohody uzatvorenej so zamestnávateľom. Dohoda o poskytnutí príspevku na zamestnávanie
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie však nie je zmluvou podľa Občianskeho alebo Obchodného
zákonníka, ale podľa zákona o službách zamestnanosti vrátane zmeny a doplnenia podľa zák. č.
139/2008 Z.z. Výška príspevku nie je predmetom dohodnutia (konsenzu) účastníkov, ktorí podpísali

dohodu o poskytnutí príspevku, ale vychádza z uvedeného zákona. Táto zmluva má charakter verejno-
právnej zmluvy, pretože jej obsah si nemôžu v celom rozsahu dohodnúť iba sami účastníci. Jej niektoré
náležitostivyplývajúpriamozozákona,resp.najehozákladevydanéhovšeobecnezáväznéhoprávneho
predpisu. Vyhláška M. P., S. V. a R. SR č. 157/2008, ktorou sa mení a dopĺňa vyhl. M. P., S.. V. a R. SR
č. 44/2004,ktorou sa vykonáva § 69 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, patrí medzi kategorické právne normy a ich
ustanovenia nemôžu subjekty právneho vzťahu ani vylúčiť, ani inak obmedziť, či inak odchylne upraviť.
Oprávnenia a povinnosti, ktoré vyplývajú účastníkom z kategorických právnych noriem, nemôžu na nich
nič meniť prejavy vôle účastníkov. Novelizácia vyššie uvedených právnych predpisov má za následok,
že obsah uzatvorenej dohody sa mení v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy. Vychádzajúc

z teórie práva, v jednotlivých odvetviach práva sa vychádza zo všeobecnej zásady, že vznik právnych
vzťahov a ich právoplatnosť sa posudzujú podľa právnych noriem, ktoré boli právne účinné v čase,
keď konkrétny právny vzťah vznikol. So zmenou právnej úpravy týchto vzťahov sa mení (často aj veľmi
odlišne) obsah existujúceho právneho vzťahu; práva a povinnosti subjektov tohto vzťahu sa posudzujú
už podľa ustanovení nového normatívneho aktu. Úrad práce, ako orgán štátnej správy, môže konať len

na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl.2 ods. 2 Ústavy
SR). V danom prípade je to v súlade so schváleným zák. č. 139/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.
mája 2008. V prechodných ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti nie je ustanovenie, ktoré
by umožňovalo poskytovanie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti účinného do 30. apríla
2008, pretože nebolo v úmysle predkladateľa návrhu zákona č. 139/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon o štátnej službe, aby príspevok poskytovaný na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom
pred 1. májom 2008 bol poskytovaný do uplynutia dohodnutej doby zamestnávania znevýhodnenýchuchádzačov o zamestnanie. Prostriedky podľa obsahu dohody boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu
a Európskeho sociálneho fondu. Pokiaľ by úrad práce postupoval inak a vyplatil by príspevok podľa
predpisov platných a účinných do 30. apríla 2008, porušil by tiež zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti finančnú disciplínu. M. P., S.
V. a R. SR metodiky usmernilo všetky úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na celoslovenskej porade,
ktorá sa konala 2. mája 2008 k novele zákona službách zamestnanosti.

Prvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý žaloval S. R., v mene ktorej konalo
M. P., S. V. a R. SR. Namietame, že skutočnosti týkajúce sa spomínaného súdneho konania nemajú

vecné súvislosť so zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto sme namietali
na prvej a druhej strane vyjadrenia M. P., S. V. a R. SR zo dňa 23.3.2010. Na strane 3 zápisnice z
pojednávania deklaroval žalobca ako subjekt, ktorý mal vykonať nesprávny úradný postup Ú. P., S. V.
a R. L. M.. V konaní naviac nebolo preukázané, že tento orgán štátnej správy postupoval nesprávne.
Podľa § 4 ods. 6 písm. b) zák. č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,

rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Ústredie riadi, kontroluje,
koordinujeametodickyusmerňujevýkonštátnejsprávyvoblastisociálnychvecíaslužiebzamestnanosti
uskutočňovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny“. Okrem toho, že Ú. P., S. V. a R. L. M.
postupoval (podľa právneho názoru žalovaného) v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom,
nepostupoval tak svojvoľne, lebo konal podľa metodiky vydanej orgánom štátnej správy, ktorý ho zo

zákona riadi, koordinuje ním vykonávanú štátnu správu na úseku služieb zamestnanosti. Preto žalovaný
navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť, resp. zmeniť a návrh zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods.

3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, sa v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie

v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje. Preto s poukazom na citované
zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje.

Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný bol žalobca, ktorý

si ale náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto bolo rozhodnuté, že žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.