Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/173/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
Ing. Ľ. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom T. XX,. zastúpeného JUDr. P. M., advokátom, so sídlom v D. K., R.
XX,. proti odporcom v rade: 1/ P. P., a.s., so sídlom v B., L. XX,. B. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému
N. & P., s.r.o., so sídlom P. V. XX,. B. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. 2/ M. P., nar. X.XX.XXXX,. bytom T. - M.,
S. XXX/XX,. redaktorka týždenníka O., O. - B. O., N. O., adresa redakcie: ul. V. XXX/XX,. T., v konaní
o ochranu osobnosti, o odvolaní odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
7C/283/2005-212 zo dňa 25. februára 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/283/2005-233 zo

dňa 21.4.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 442,60
€ na účet právneho zástupcu JUDr. P. M., advokáta, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 7C/283/2005-212 zo dňa 25. februára 2010 v spojení s
opravným uznesením č.k. 7C/283/2005-233 zo dňa 21.4.2010 zaviazal odporcu k povinnosti strpieť,
aby navrhovateľ po právoplatnosti tohto rozsudku uverejnil na jeho náklady v regionálnom periodiku
oznámenie tohto znenia:

„My vydavateľstvo P. P., a.s. so sídlom N.. S. XX,. B. XXX. XX,. IČO: XXXXXXXX. a M. P., redaktor

týždenníka O., O. - B. O., N. O., týmto prehlasujeme, že naše tvrdenia uvádzané v týždenníku O.,
O. - B. O., N. O., v čísle I., ročník X., zo dňa XX.XX.XXXX. v článku: „Vyhodený“ policajt pracuje
ako keby sa nechumelilo a v článku zo dňa XX.XX.XXXX. „Zišiel z očí - a je po škandále?“, nie sú
pravdivé, a to že Ing. Ľ. K. zohrával pri škandále, ktorý sa prevalil O. v súvislosti s dopravnou nehodou
hlavnú úlohu spolu s lekárom a zdravotnou sestrou NsP L. N. J. v D. K., že pri odbere krvi na ďalšie
skúmanie obsahu alkoholu ... sa všetci traja určitým spôsobom podieľali na výmene vzorky krvi. Ďalšie
tvrdenia,ktorýmisavčlánkukriminalizujeosobaIng.Ľ.K.vsúvislostisozverejnenímstanoviskaministra

vnútra, ktorého interpretácia nebola doslovná, pretože k stanovisku boli prikladané dovetky, ku ktorým
sa minister nevyjadril, sú taktiež nepravdivé. Za tieto nepravdivé tvrdenia sa ospravedlňujeme a zároveň
sa ospravedlňujeme za zverejnenie celého mena, priezviska a titulu Ing. Ľ. K. v čase, keď ešte neboli
právoplatné rozhodnutia súdov.“, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcu
zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 16.600,- € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd navrhovateľovi voči odporcovi v 1/ rade priznal náhradu trov konania
vo výške 4.426,31 €, ktoré zaviazal odporcu v 1/ rade k povinnosti zaplatiť v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.V odôvodnení rozsudku uviedol, že postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu
Žilina č.k. 5Co/87/2009-183 zo dňa 18. augusta 2009. Týmto zrušujúcim uznesením bolo v poradí
prvé rozhodnutie okresného súdu č.k. 7C/283/2005-149 zo dňa 10.2.2009, z dôvodu nevykonateľnosti

rozsudku a nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, čím bolo porušené právo na
spravodlivé konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušené. Vo vzťahu k odporkyni v 2/
rade sa stal tento prvý rozsudok okresného súdu právoplatný, pretože voči nej bol návrh zamietnutý
a navrhovateľ ani odporkyňa v 2/ rade proti nemu nepodali odvolanie. Preto v časti opätovného
rozhodovania o nároku navrhovateľa existovala voči odporkyni v 2/ rade prekážka rozhodnutej veci.

Okresný súd opäť dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa na ochranu osobnosti je dôvodný.
Redaktorka, teda odporkyňa v 2/ rade, aj napriek listinným dôkazom v článkoch uverejnených v
týždenníku B. O. XX.. J. XXXX,. pod názvom „Vyhodený policajt pracuje akoby sa nechumelilo“ a
XX.. J. XXXX. pod názvom „Zišiel z očí a je po škandále?“, uvádzala skutočnosti, ktoré boli v úplnom
rozpore so všetkými listinami, rozhodnutiami súdov, ale aj so stanoviskom ministerstva vnútra, ktoré
bolo získané z jeho tlačového odboru. Článok „Vyhodený policajt pracuje akoby sa nechumelilo“, svojim

obsahom uvádza skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že aj napriek tomu, že bol navrhovateľ z P. Z.
vyhodený, znova pracuje na polícii, a to len preto, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nespravodlivým
a diskutabilným výrokom určil, že došlo k procesnej chybe v porušení zákonnej lehoty na vydanie
personálneho rozkazu o jeden deň, pričom táto nespravodlivosť a diskutabilnosť, mala byť vyjadrená
tlačovým odborom ministerstva vnútra. Z vyjadrenia, ktoré je citované vyššie, však táto skutočnosť

žiadnym spôsobom nevyplynula. Tieto skutočnosti hovorkyňa ministerstva nekomentovala spôsobom,
ktorý bol uvedený ako jej citát vo vyššie spomínanom článku. Článok „Zišiel z očí a je po škandále?“ zasa
navodzujedojem,žeajnapriektrestnejčinnostiĽ.K.,tohtozD.K.preradilinaO.P.vR.,čookomentovala
odporkyňa 2/ tým, že keď sa nepodarilo navrhovateľa prepustiť z P. Z., aspoň ho premiestnili na iné
miesto. Článok zo dňa XX.X.XXXX (v odôvodnení je nesprávne uvedené XX.X.XXXX) s uvedeným

obsahom však vyšiel už po tom, čo bol navrhovateľ právoplatným rozsudkom Okresného súdu v
Dolnom Kubíne, spod obžaloby oslobodený. V danom prípade sa teda jednalo o človeka nevinného,
ktorý mal právo byť zaradený na svoje pôvodné pracovisko, pretože sa nedopustil žiadneho trestného
činu. Vydavateľ teda zásadným spôsobom porušil práva a právom chránené záujmy navrhovateľa, keď
uvádzal údaje, ktoré rozširovaním v periodickej tlači, boli spôsobilé osloviť široký okruh verejnosti a

vyvolať dojem, že na O. R. P. pracuje osoba páchajúca trestnú činnosť. Tieto skutočnosti sa potvrdili
aj výsluchom svedkov Mgr. V. P., ktorý uviedol, že po tom, čo bol navrhovateľ prepustený a následne
opätovne nastúpil na O. S. V. v D. K., vyšiel v novinách článok a tento zapôsobil na navrhovateľa
tak, že už nechce v D. K. ďalej pôsobiť. Novinári písali veci, ktoré neboli v súlade s oslobodzujúcim
rozsudkom a toto malo podstatný vplyv aj na rozhodnutie, že sa navrhovateľ odsťahoval zo svojho

trvalého bydliska na L.. Ďalší svedok Ing. E. D., uviedol, že ho oslovil širší okruh ľudí, ktorí sa ho pýtali,
či novinári nemajú pravdu. Tieto noviny čítali aj spolupracovníci navrhovateľa, čo neskôr spôsobilo,
že navrhovateľ sa odsťahoval zo svojho bydliska. Podľa výpovede manželky R. K. mali po tom, čo
bol navrhovateľ prepustený z práce, finančné problémy a po tom, čo začiatkom roku XXXX vyšiel
článok, narušilo to aj vzťahy v rodine, známi sa jej pýtali, ako môže žiť s takým človekom, posmievali

sa jej deťom, až to vyvrcholilo tým, že sa odsťahovali z O.. Na základe uvedeného, že odporca 1/
prostredníctvom odporkyne 2/ uverejnil v týždenníkoch B. O. články, ktoré uvádzali údaje v rozpore
so získanými informáciami a nedošlo k oprave týchto článkov ani po tom, čo existovali právoplatné
rozhodnutia okresného, krajského a Najvyššieho súdu SR, súd návrhu vyhovel a rozhodol o povinnosti
strpieť uverejnenie ospravedlnenia. Uverejnené články boli spôsobilé zasiahnuť do práva a právom

chránených záujmov navrhovateľa tak závažným spôsobom, že v širokom okruhu verejnosti mohlo to
vyvolať zníženú dôstojnosť fyzickej osoby, ako aj jej vážnosť, nielen v rámci spoločenských vzťahov, ale
hlavne v rámci vzťahov pracovných a rodinných. Preto prvostupňový súd považoval za opodstatnené
aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch preto, že len ospravedlnenie po dlhodobom
medializovaní osoby navrhovateľa, ako páchateľa trestného činu, sa javilo súdu ako nepostačujúce.

Konaním odporcu 1/ prostredníctvom odporkyne 2/ došlo k porušeniu práva na česť a dôstojnosť
navrhovateľa v spoločnosti, ale hlavne v odborných kruhoch, v ktorých bol ako zástupca riaditeľa a
súčasne riaditeľ Ú. J. A. K. P. O. P. v D. K. zaradený od 1.1.2004, známy nielen v okruhu svojich
podriadených pracovníkov, ale aj okruhu ostatných riaditeľov O. R. P.. Navrhovateľ okrem toho, že bola
znížená jeho vážnosť a dôstojnosť, bol prepustený z P. Z.. Pokiaľ sa týka výška nemajetkovej ujmy,

prvostupňový súd za primerané zadosťučinenie považoval sumu 16.600,- €, keď mal za to, že táto
suma je primeraná okolnostiam, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovateľa,
pretožečlánkybolipublikovanépotom,čoužexistovaliprávoplatnérozsudky,ktorýmijednakbolzrušenýpersonálny rozkaz o prepustení navrhovateľa z P. Z. a jednak bol oslobodený spod obžaloby, pričom
z obsahu oboch článkov možno vyvodiť, že sú spôsobilé vyvolať v širokej verejnosti dojem, že takéto
rozsudky neexistovali. Prvostupňový súd tak, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, zaviazal k povinnosti

odporcu 1/, pretože má za to, že aj keď má byť uverejnený článok, z obsahu ktorého sa spomína meno
odporkyne v 2/ rade, rozsudok nezaväzuje k žiadnej vynútiteľnej povinnosti a tento je vykonateľný voči
odporcovi v 1/ rade. Meno odporkyne v 2/ rade sa spomína len v súvislosti s obsahom článku, ktorého
znenie požadoval navrhovateľ ako formu ospravedlnenia. Ak by odporca 1/ odmietol strpieť uverejnenie
článku s uvedeným obsahom, výkonu rozhodnutia sa navrhovateľ môže domáhať jedine voči nemu a

nie voči odporkyni v 2/ rade. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 3 O.s.p..

Proti tomu rozsudku podal odporca v 1/ rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol,
že na nevykonateľnosti výroku rozhodnutia sa nič nezmenilo v napadanom rozhodnutí, pretože jeho
obsahová časť ostala nezmenená (zmena je len v tom, že súd určil odporcovi v 1/ rade povinnosť trpieť
uverejnenie oznámenia). V texte oznámenia by mal odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade prehlásiť,

že ich tvrdenia nie sú pravdivé. Ak by mal odporca v 1/ rade takéto oznámenie uverejniť, potom by v
jeho obsahu niečo prehlasovala osoba (odporca v 2/ rade), ktorá však na obsah tohto oznámenia by
nemala žiaden vplyv, pretože súd voči nej žalobu zamietol. Odvolateľ má za to, že takýmto spôsobom
súd porušil rovnosť účastníkov v konaní ako aj právo na spravodlivý súdny proces, pretože odporca
v 2/ rade nemá ako uverejnenie oznámenia ovplyvniť. Na tomto fakte nič nemení ani argument súdu

prvého stupňa, že odporcovi v 2/ rade sa žiadna povinnosť neukladá, a teda jeho práva nie sú dotknuté.
Za nedostatok výroku napádaného rozhodnutia považuje to, že v texte oznámenia chýba označenie
regionálneho titulu. V akom regionálnom periodiku má byť oznámenie uverejnené? Odporca v 1ú rade
je vydavateľom niekoľkých rôznych regionálnych titulov. Alebo môže navrhovateľ uverejniť oznámenie v
ktoromkoľvek regionálnom periodiku podľa vlastného výberu? Ak áno, v akom regióne a v akom počte

vydaní? Táto neurčitosť sa podľa odvolateľa nedá odstrániť ani extenzívnou interpretáciou, že v danom
prípade sa nárok navrhovateľa opiera o článok uverejnený v regionálnom týždenníku O., O. - B. O., N.
O.. Ďalej odvolateľ uviedol, že výrok má i ďalšie vady pokiaľ ide o súlad s ust. § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V danom prípade je totiž potrebné rozlišovať vzťah medzi nárokmi podľa zák. č. 81/1966
Zb. a Občianskeho zákonníka. Kým v prípade uverejnenia nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich

údajov, mal navrhovateľ právo požadovať uverejnenie opravy podľa zák. č. 81/1966 Zb., podľa ust. § 11
a nasl. OZ sa navrhovateľ mohol domáhať okrem iného primeraného zadosťučinenia, ktorým by bolo
napr. uverejnenie ospravedlnenia. V danom prípade sa však navrhovateľ domáha ochrany osobnosti
podľa OZ, a teda súd nemôže rozhodovať o nárokoch, ktoré navrhovateľovi patrili podľa zák. č. 81/1966
Zb., pretože navrhovateľ tieto neuplatnil v súlade s citovaným zákonom. Odvolateľ ďalej uviedol, že nie

je preskúmateľný ani výrok, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške
16.600,- €. Z odôvodnenia napadaného rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil neoprávnenosť
zásahu do osobnostných práv navrhovateľa ani to, prečo sa iné ako nepeňažné zadosťučinenie nemôže
zdať postačujúce. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti podľa Občianskeho
zákonníka, a preto súd nemohol rozhodovať o nárokoch, ktoré navrhovateľovi patrili podľa zák. č.

81/1966 Zb., pretože navrhovateľ tieto neuplatnil v súlade s citovaným zákonom. Odvolateľ považuje
výrok napadnutého rozsudku, ktorým ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške
16.600,- € za nepreskúmateľný, navyše ale je formálne zle uvedený, keď v konaniach tohto druhu sa
nepriznáva nemajetková ujma, ale jej náhrada. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je zrejmé,
ako súd vyhodnotil neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a ani to, prečo sa iné ako

nepeňažné zadosťučinenie nemôže zdať postačujúce. Odôvodnenie neuvádza, akými úvahami sa súd
pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy sa viedol a prečo práve priznanú sumu považuje za dôvodnú.
Súd sa dostatočne nezaoberal všetkými okolnosťami na strane navrhovateľa, ale tiež na strane odporcu
v 1/ rade. Navrhovateľ totiž svoj nárok oprel o dva články a to o článok s názvom „Vyhodený policajt
pracuje, ako by sa nechumelilo“, uverejnený dňa XX.X.XXXX. a o článok s názvom „Zišiel z oči a

je po škandále?“, uverejnený XX.X.XXXX.. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že návrh na začatie
konania bol doručený súdu 30.12.2005 a opiera sa o prvý z článkov uverejnený dňa XX.X.XXXX.. V čase
uverejnenia článku teda trestné konanie nebolo právoplatne skončené, pričom navrhovateľ bol dôvodne
podozrivý zo spáchania trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Navrhovateľ ako verejný činiteľ podľa názoru odporcu v 1/

rade nemôže argumentovať tým, že hranice prípustnosti zásahu do jeho osobnostných práv sú rovnaké,
ako u iných osôb, ktoré verejnými činiteľmi nie sú. Preto odvolateľ je toho názoru, že článok s názvom„Vyhodený policajt pracuje, ako by sa nechumelilo“ nemožno považovať za neoprávnený zásah do
osobnostných práv navrhovateľa. Ani samotný navrhovateľ neurobil nič, aby veci uviedol na pravú mieru,
keďmubolozrejmé,žerozsudkomokresnéhosúduvDolnomKubínezodňa1.8.2005vkonaní2T/69/04

bol spod obžaloby oslobodený. Pokiaľ by ho navrhovateľ o tejto skutočnosti informoval, odporca v 1/
rade by článok s názvom „Zišiel z očí a je po škandále?“ dňa XX.X.XXXX. neuverejňoval. V napadnutom
rozhodnutí súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia aplikujúc ust. 13 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Podľa tohto ustanovenia pri spojení dvoch alebo
viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou

zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach. Odporca v 1/ rade je však toho názoru, že v danom prípade nie je možné citované ustanovenie
aplikovať, pretože nejde o spojenie veci, ale o viacero nárokov z tej istej veci. S poukazom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak,
že návrh ako nedôvodný zamietne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje

za vecne správny, a preto ho navrhol potvrdiť. Odvolateľ vysvetľuje a porovnáva právnu úpravu
obsiahnutú v Občianskom zákonníku a v zák. č. 81/1966 Zb. so záverom, že nemožno takýto návrh
podať, lebo v podstate ide o aplikáciu dvoch právnych úprav. Navrhovateľ zdôraznil, že uvedeným
návrhom sa nedomáhal opravy chýb v zverejnenom texte, ale jednoznačne sa domáhal odstránenia
zásahov do dobrej povesti navrhovateľa, dobrého mena, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj

súkromia. Jednoznačne na súde bolo preukázané, že obsah článkov je nepravdivý vo vzťahu k
navrhovateľovi, je spôsobilým vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej
osoby. Pred podaním žaloby si vyžiadal stanovisko hovorkyne Ministerstva vnútra SR, ktorá potvrdila, že
iné ako písomné stanovisko z jej strany nebolo dávané. Predmetom návrhu boli dva články a to zo dňa
XX.X.XXXX a z XX.X.XXXX, teda článok uverejnený po roku. Vyjadrenie hovorkyne je len zo 7.1.2005

a v čl. zo dňa XX.X.XXXX už žiadne vyjadrenie hovorkyne nik nepýtal. Odporca v 1/ rade uverejnil
uvedené články bez toho, aby si zistil, či nimi nezasiahne do dobrej povesti navrhovateľa, dobrého
mena, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia. Pokiaľ odvolateľ uvádza v časti odvolania, že
právny zástupca navrhovateľa zavádzal súd informáciou, že „navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený
z dôvodu, lebo skutok nespáchal ale preto, že skutok nie je trestným činom“, navrhovateľ predložil

súdu rozsudky z tejto trestnej veci a z nich jednoznačne vyplýva, že skutok, za ktorý bol stíhaný
navrhovateľ, nie je trestným činom a z toho dôvodu bol spod obžaloby oslobodený. Z uvedeného dôvodu
sú informácie uvádzané v denníku ešte závažnejšie, lebo postihujú osobu závažným spôsobom a týmto
zasahujú do jeho osobnostných práv, lebo ak sa podajú také informácie o osobe, ktorá aj po vykonanom
trestnom stíhaní je osobou bezúhonnou, potom informácie uvedené v citovaných článkoch zasahujú do

jeho osobnostných práv závažnejším spôsobom. Ak odvolateľ vytýka navrhovateľovi, že na skončení
trestného konania odporcu neupozornil, tak navrhovateľ dáva do pozornosti skutočnosť, že nemohol
vedieť, že odporca ide dňa XX.X.XXXX uverejniť článok, s akým obsahom. Ak by sa bol odporca
informoval pred napísaním druhého článku, či je ešte vedené trestné stíhanie proti navrhovateľovi
v uvedenej veci, na polícii prípadne na prokuratúre, bol by mu určite dal informáciu, že je spod

žaloby oslobodený. Takto však pri overovaní tvrdených skutočností uvedených v článku, ktoré zostali
nepravdivými,odporcanepostupoval,zverejnilich,apretonavrhovateľpodalpredmetnúžalobu.Navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania vo výške 463,86 €.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.

§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, sa v
celomrozsahustotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvéhostupňa.Odvolacísúdkonštatuje,

že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav vyhodnotil v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Preto s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, odvolací súd
poukazuje na to, že odvolateľ má vedomosť, v ktorých regionálnych denníkoch boli nepravdivé tvrdenia

o navrhovateľovi uverejnené, preto vytýkaný nedostatok výroku napadnutého rozsudku, že v ňom chýba
označenie regionálneho titulu, v ktorom má byť oznámenie uverejnené a v akom počte, nepovažoval
za dôvodné. Okresný súd nemohol rozhodnúť nad rámec petitu. Viacnásobné uverejnenie oznámenia
navrhovateľ nepožadoval. Sám odvolateľ poukazuje na to, že v čase uverejnenia článku „Vyhodený
policajt pracuje, ako by sa nechumelilo“, dňa XX.X.XXXX. trestné konanie voči navrhovateľovi nebolo

právoplatne skončené. Preto odporca v 1/ rade mal byť vedomý, že z hľadiska zabezpečenia účinnej
ochrany osobnosti fyzickej osoby je rozhodujúcim kritériom ústavný princíp prezumpcie neviny, ktorý sa
premieta aj do trestného konania. Tento princíp znamená, že zákon hľadí na osobu, proti ktorej sa vedie
trestné konanie ako na nevinnú osobu až do tej doby, kým nie je odsudzujúcim rozsudkom vyslovená jej
vina. Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo vytýkanej náhrade trov prvostupňového konania, pretože
o spojenie veci ide aj vtedy, ak účastník konania uplatní v návrhu viac nárokov.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorú je povinný zaplatiť odporca v 1/ rade a
to vo výške 442,60 €. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
- písomné vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu 17.5.2010 vo výške 364,60 € + 7,21 € režijný paušál
+ 19 % DPH 70,70 € podľa ust. § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a §

18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb,
ktorú podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca v 1/ rade povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. P. M. v lehote 3 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.