Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. október 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/179/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUdr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: I.. L. L., T. XX, XXX XX Q. v zastúpení JUDr. Marián Janota, advokát, Advokátska
kancelária Mokrohájska 6, 841 05 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Obvodný úrad v
Bratislave, Staromestská 6, 814 71 Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti návrhu o započítanie sumy 26.555,14 eur z a s t a v u j e.

Súd z r u š u j e a u s p o r a d ú v a podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v okrese Q. obec Q., katastrálne územie P. a to:

- k stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku registra "C" KN parcely číslo XXXX

- k pozemku registra "C" KN parcely číslo XXXX vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria,

zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu ako vlastníctvo I.ka, narodeného 04.09.1962, bytom S. vo výške podielu 16/24 a ako
vlastníctvo Slovenskej republiky - Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, 814 40 Bratislava vo výške
podielu 8/24 tak, že prikazuje tieto nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa I., rodeného L.k, narodený
XX.XX.XXXX,. rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom S., občan Slovenskej republiky vo výške podielu 1/1.

Súd z r u š u j e a u s p o r a d ú v a podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese Q., obec Q. katastrálne územie P., a to:

k pozemku registra "C" KN parcela číslo XXXX vo výmere XXX m2 záhrady

zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislavu ako vlastníctvo I. narodeného 04.09.1962, bytom S.a vo výške podielu 2/4 a ako
vlastníctvo Slovenskej republiky - Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, 814 40 Bratislava vo výške
podielu 2/4 tak, že prikazuje túto nehnuteľnosť do vlastníctva navrhovateľa I. rodeného L., narodený
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom S., občan Slovenskej republiky vo výške podielu 1/1.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 157.954,62 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Marián Janota, advokát vo výške 5.476,31 eur do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 902,26 eur na účet Okresného súdu
Bratislava I do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2000 sa pôvodne navrhovateľ v 1. rade: D. a
navrhovateľv2.rade:I. domáhalvočiodporkyniL.zrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve XXXX v katastrálnom území Q. a to k obytnému
domu súpisné číslo 1204 a k parcele č. XXXX o výmere XXXm2 a k pozemku v spoluvlastníctve
ako príslušenstvo k nehnuteľnosti zapísanému na liste vlastníctva XXXX parcela čísla XXXX vo
výmere XXXm2 a o uloženia povinnosti navrhovateľovi v 1. a 2. rade zaplatiť odporkyni náhradu za

spoluvlastnícky podiel vo výške trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.

Navrhovateľ v 1. a 2. rade návrh odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva
kúpnymi zmluvami a užívajú ju spoločne. Od počiatku medzi spoluvlastníkmi dochádzalo k nezhodám
týkajúcich sa správy a údržby nehnuteľnosti a to najmä v oblasti úhrad za vykonané opravy a
rekonštrukcie, ako aj realizácie správy časti nehnuteľnosti keď odporkyňa sa odmietala podieľať na

spoločných nákladoch na prevádzku nehnuteľnosti a vodné, stočné a spoločné energie plnila len s
výhradami.

Objekt bol postavený v roku 1914 a je na ňom nutné vykonať rozsiahle opravárenské a údržbárske
práce. Navrhovateľ v 1. rade dňa 17.12.1999 ohlásil a požiadal o stavené úpravy a nechal vypracovať
projektovú dokumentáciu na opravu nehnuteľnosti, ktorú prerokoval aj s odporkyňou. Odporkyňa aj

napriek upovedomeniu a oboznámeniu sa s projektovou dokumentáciou ako aj so súčasným stavom
nehnuteľnosti - statickým posudkom, zaujala negatívne stanovisko k nutným stavebným prácam, čím
hrubo zasiahla do spoluvlastníckych práv navrhovateľa v 1. a 2. rade.

Objekt bol postavený okolo roka 1914, má dve nadzemné podlažia, je čiastočne podpivničený so štyrmi
bytovými jednotkami, má charakter obytného domu a nie je deliteľný.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre obec Q. bol navrhovateľ v 1. rade spoluvlastníkom nehnuteľnosti
parcelné číslo XXXX o výmere XXX.m2 zastavané plochy a stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXXX
na parcele XXXX. v podiele XX/XX, navrhovateľ v 2. rade v podiele 4/24 a odporkyňa v podiele 8/24.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre obec Q. bol navrhovateľ v 1. rade spoluvlastníkom nehnuteľnosti
parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 záhrady v podiele 2/4 a odporkyňa v podiele 2/4.

Vzhľadom k tomu, že s odporkyňou aj napriek viacerým rokovaniam ako aj písomnému návrhu dohoda
o zrušení podielového spoluvlastníctva nebola možná, navrhovateľ v 1. a 2. rade sa s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2002 navrhovateľ v 1. rade D. vzal návrh na začatie konania

v celom rozsahu späť z dôvodu, že darovacou zmluvou zo dňa 04. novembra 2001 previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti na svojho syna - navrhovateľa v 2. rade.

Súd uznesením č.k. 16C 179/00-64 zo dňa 01.04.2003 konanie podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v časti návrhu navrhovateľa v 1. rade zastavil a uznesením č.k. 16C 179/00-66 zo dňa
01.04.2003 pripustil podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľom požadovanú

zmenu petitu v súvislosti so zastavení konania v časti návrhu navrhovateľa v 1. rade.

V priebehu konania odporkyňa dňa 30.3.2003 zomrela.Podľa osvedčenia o dedičstve č.k. XD/XXX/XXXX Dnot XX/XXXX-XXX zo dňa 21.03.2005 dedičstvo
po nebohej odporkyni L. pripadlo podľa § 462 Občianskeho zákonníka Slovenskému štátu, ktorý bol
zastúpený Krajským úradom v Bratislave, nakoľko odporkyňa nezanechala závet a ani listinu o vydedení

a nezanechala ani zákonných dedičov.

Súčasťou dedičstva okrem iného boli i nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.

Spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX o výmere XXX.m2 zastavané plochy a stavby -
rodinný dom, súpisné číslo XXXX na parcele XXXX sa stal navrhovateľ I. v podiele 16/24 a odporca
Slovenská republika - Krajský úrad v Bratislave v podiele 8/24 a spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcelné

číslo 2665 o výmere XXXm2 - záhrady navrhovateľ I. v podiele 2/4 a odporca Slovenská republika -
Krajský úrad v Bratislave v podiele 2/4.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 09.08.2006 upravil petit návrhu v časti náhrady za
spoluvlastnícky podiel, keď žiadal zohľadniť v rámci stanovenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu jeho
náklady vynaložené na nehnuteľnosť v sume 800.000,- Sk (26.555,14 eur).

Navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov, tak, že prikáže predmetné

nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa a navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 3.300.000,- Sk (109.539,93 eur), ktorá bola určená znaleckým
posudkom v sume 4.100.000,- Sk (136.095,06 eur) a znížená o sumu 800.000,- Sk (26.555,14 eur)
predstavujúcu náhradu nutne vynaložených nákladov na správu a údržbu nehnuteľnosti.

Medzi účastníkmi prebiehali rokovania o mimosúdnom vyporiadaní sporu, t.j. o zrušení a vyporiadaní

spoluvlastníctva, ale k mimosúdnej dohode nedošlo z dôvodu rozdielnych ocenení predmetných
nehnuteľností v dôsledku, ktorých nedošlo k dohode o výške náhrady spoluvlastníckeho podielu
odporcu.

V priebehu konania odporca uvádzal, že má záujem o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam a žiadal, aby súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva vzal do úvahy

skutočnosť, či je možné nehnuteľnosti reálne rozdeliť a či v súvislosti s nehnuteľnosťou - stavba súpisné
číslo XXXX postavená na parcele XXXX, sa jedná o rodinný dom resp. o bytový dom.

Zákonom č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov došlo na strane odporcu k zmene, keď nehnuteľný
majetok štátu, ktorý mal v správe Krajský úrad v Bratislave prešiel dňom 1. októbra 2007 do správy
Obvodného úradu Bratislava.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 14.10.2010 vzal návrh v časti o započítanie dlhu vo výške
26.555,14 eur (800.000,- Sk) , ktoré si voči odporcovi uplatnil ako náhradu nákladov za zhodnotenie
nehnuteľnosti späť z dôvodu, že náhradu nákladov za zhodnotenie nehnuteľnosti si voči odporcovi
uplatní v inom konaní.

Odporca so späťvzatí časti návrhu navrhovateľom o započítanie sumy 26.555,14 eur (800.000,- Sk)

súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu
na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd s poukazom na účinné späťvzatie časti návrhu navrhovateľom, konanie podľa ustanovenia § 96
ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku v časti o započítanie sumy 26.555,14 eur zastavil.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 21.10.2010 v súvislosti so závermi znaleckého posudku
znalca I. zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov k
predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto prikáže do vlastníctva navrhovateľa a navrhovateľovi uloží
povinnosť zaplatiť odporcovi titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 157.954,62

eur.

Súd navrhovateľom požadovanú zmenu petitu podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na
pojednávaní konanom dňa 21.10.2010 pripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi povereného zástupcu odporcu,
prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dokladmi - výpis z listu vlastníctva

pre okres Q. obec Q. číslo XXXX a číslo XXXX,. osvedčenia o dedičstve č.k. XD/XXX/XXXX Dnot XX/
XXXX-XXX zo dňa 21.03.2005, znalecký posudok číslo XX/XXXX znalca I. zo dňa 27.07.2007, znalecký
posudok číslo XX/XXXX znalca I. zo dňa 20.05.2010, znalecké posudku predložené účastníkmi konania
a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre okres Q. obec Q. zistil, že navrhovateľ a odporca sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria a nehnuteľnosti stavba súpisné číslo XXXX postavená na parcele č.XXXX - rodinný dom a to
navrhovateľ v podiele 16/24 a odporca v podiele 8/24.

Súd z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre okres Q. obec Q. zistil, že navrhovateľ a odporca
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela č.XXXX vo výmere XXX m2 - záhrady a to

navrhovateľ v podiele 2/4 a odporca v podiele 2/4.

V priebehu konania pôvodne označená odporkyňa L., pôvodná podielová spoluvlastníčka, dňa
30.3.2003 zomrela a do jej procesných práv a povinností vstúpil ako jej právny nástupca - odporca
Slovenská republika - Krajský úrad Bratislava.

Podľa osvedčenia o dedičstve č.k. XD/XXX/XXXX Dnot XX/XXXX-XXX zo dňa 21.03.2005 dedičstvo

po nebohej odporkyni L. pripadlo podľa § 462 Občianskeho zákonníka Slovenskému štátu, ktorý bol
zastúpený Krajským úradom v Bratislave, nakoľko odporkyňa nezanechala závet a ani listinu o vydedení
a nezanechala ani zákonných dedičov.

Súčasťou dedičstva okrem iného boli i nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.

Zákonom č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov došlo na strane odporcu k zmene, keď nehnuteľný

majetok štátu, ktorý mal v správe Krajský úrad Bratislava prešiel dňom 1. októbra 2007 do správy
Obvodného úradu Bratislava.

Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 27.07.2007 vypracovaného súdom povereným
znalcom I., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, za účelom
posúdenia reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti a stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a

spoluvlastníckych podielov vyplýva, že v prípade nehnuteľnosti - stavba súpisné číslo XXXX, ktorá jepostavená na parcele č.XXXX ide o bytový dom, keď v dome sú 4 byty. Budova má jedno podzemné
podlažie (I. PP-suterén), ktoré je z časti využívané ako kancelársky priestor a z časti ako sklad. Prvé
nadzemné podlažie (I. NP - prízemie) je obytné s dvomi bytmi, z ktorých ku dňu obhliadky jeden byt v

pravo od hlavného vstupu obýval so svojou rodinnou navrhovateľ a v druhom byte (m.č. 106, 107, 108,
označené ako sklad) vykonával stavebné úpravy. Druhé nadzemné podlažie (II. NP - 1. poschodie) slúži
pre účel bývania s dvomi bytmi. Pôvodne celé II. NP užívala L., väčšiu časť priestorov obývala a menšiu
časť so samostatným (pôvodným) vstupom z hlavného schodiska - dve obytné izby (m.č. 210, 212 s
halou) prenajímala. Tieto priestory sú plnohodnotným dvojizbovým bytom , ktorý je tvorený miestnosťami

č. 210, izba, 212 izba, 213 chodba, 214 kúpeľňa a WC so samostatným vstupom z hlavného schodiska
a pevným uzáverom so susedným bytom medzi miestnosťami č. 209-210 a miestnosťami č. 209-213.

Podľa znalca stavba - dom je reálne deliteľná a to na užívanie jednotlivých bytov s tým, že navrhovateľ
by užíval dva byty na 1. nadzemnom podlaží a jeden na II. nadzemnom podlaží a odporca by užíval
jeden byt na II. nadzemnom podlaží, v ktorom je už realizovaný uzáver medzi bytmi.

Pozemok parcela č. XXXX - záhrada je reálne deliteľný a je možnosť, aby sa rozdelil plošne na

dva rovnaké diely s uzáverom za budovou . Rozdelenie pozemku považoval znalec za bezproblémové
vychádzajúc zo skutočnosti, že okrem hlavného vstupu do budovy a na pozemok v priečelí budovy sú
aj samostatné vstupy po oboch stranách budovy. prvom nadzemnom podlaží sú dva byty a na druhom
nadzemnom podlaží sú dva byty.

Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stavba súpisné číslo XXXX a pozemky parcela č. XXXX,

XXXX spolu v sume 14.020.370,14 Sk = 14.020.000,- Sk (465.378,74 eur), keď stanovil všeobecnú
hodnotu bytového domu v sume 8.607.388,38 Sk, plotov spolu v sume 125.681,16 Sk, vonkajších
úprav v sume 115.662,40 Sk, pozemku parcela č. XXXX v sume 2.691.980,00 Sk a pozemku parcela
č. XXXX v sume 2.462.060,00 Sk.

Navrhovateľ so závermi znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 27.07.2007 vypracovaného súdom

poverenýmznalcomI.sanestotožnilazisteniaznalcanamietol.DomsúpisnéčísloXXXXjeklasifikovaný
ako rodinný dom, nakoľko má tri byty. Nejestvuje žiadne kolaudačné rozhodnutie stavebné úradu, ktoré
by menilo spôsob užívania stavby tak ako je zapísaná v katastri nehnuteľnosti.

Na II. nadzemnom podlaží je len jeden päť izbový byt. Priečky rozdeľujúce byt na II. NP boli zhotovené
nezákonne, stavebné úpravy vykonané po zhotovení domu nie sú legalizované žiadnou dohodou s

písomným súhlasom väčšiny spoluvlastníkov, oznámením stavebnému úradu, stavebným povolením
či kolaudačným rozhodnutím. Uzáver medzi miestnosťami č. 209 - 213 pozostával v čase obhliadky
znalcom z funkčných, neuzamknutých drevených dvojkrídlových dverí a polystyrénových platní o hrúbke
10 cm. Dvere nikdy neboli zrušené, sú funkčné a sú súčasťou stavby a nie sú spojovacími dverami
medzi bytmi.

Reálne rozdelenie nehnuteľností je právne a technicky nerealizovateľné.

Na základe poverenia súdu znalec I. znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností a pozemné stavby vypracoval kontrolný znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa
20.05.2010 s tým, že úlohou znalca bolo posúdiť stavbu súpisné číslo XXXX postavenú na parcele
č. XXXX z hľadiska Stavebného zákona § 43b ods. 1 a určiť či ide o bytový dom alebo o rodinný dom,

či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania sú
reálne deliteľné, určiť všeobecnú hodnotu - trhovú cenu predmetných nehnuteľností a jednotlivých
spoluvlastníckych podielov účastníkov konania.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 1X/XXXX zo dňa 20.05.2010 vyplýva, že v prípade nehnuteľnosti
- stavba súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele č.XXXX ide o rodinný dom. Dom má

jedno podzemné podlažie a dve nadzemné podlažia. Na podzemnom podlaží sa nachádzajú skladové
priestory, odkladacie priestory, WC, chodba a schodiskový priestor.

Na 1. nadzemnom podlaží vpravo od hlavného vstupu sú tri izby, chodba, kuchyňa a kúpeľňa. V ľavo od
hlavného vstupu sú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba.Oproti hlavnému vstupu je umiestnené schodisko. V čase obhliadky bolo 2. nadzemné podlažie
neobývané. V ľavej časti domu je umiestnený šatník, kuchyňa, komora, kúpeľňa, WC a tri izby. Izba č.
209 je obložená polystyrénom a prekrytý bol i dverný otvor do pravej pôdorysnej časti 2. nadzemného

podlažia - miestnosti chodby. Dverný otvor do izby č. 210 bol zamurovaný a prekrytý polystyrénom
zo strany izby č. 209. Priestor 2. nadzemného podlažia podľa pôvodných dverných otvorov, bez
dodatočného zamurovania mohol byť ako jeden priestor tvoriaci byt.

Stavebné úpravy pri odčlenení priestorov z pôvodného 5-izbového bytu na 2. nadzemnom podlaží
objektu boli zrealizované podľa znalca bez súhlasu stavebného úradu, keď neboli predložené doklady

a bez splnenia všetkých základných požiadaviek na stavby v zmysle § 43d ods. 1 bod a-f platného
stavebného zákona a bez zápisu novej bytovej jednotky.

Z5-izbovéhobytunevzniklidveplnohodnotnéaprávoplatnébytovéjednotky.Predmetnábytovábudova
je rodinným domom, ktorý je v znení stavebného zákona určená predovšetkým na rodinné bývanie so
samostatným vstupom z verejnej komunikácie, keď má tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

Rodinný dom súpisné číslo XXXX v Bratislave nie je možné reálne rozdeliť vzhľadom na celkové

dispozičnériešenierodinnéhodomusosamostatnýmibytmiajednýmspoločnýmvchodomaschodišťom
bez náročných stavebných úprav do celkovej rekonštrukcie a charakteru nehnuteľnosti, ako aj vzhľadom
na prípustnosť len vertikálnej deliacej konštrukcie stavebného objektu a ako aj vzhľadom k tomu, že dom
je evidovaný ako kultúrna pamiatka v secesnom slohu.

V súvislosti s rodinným domom nejde o deliteľnú vec, jej rozdelenie nie je aj funkčne opodstatnené,

rozdelením nevzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu.

Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stavba súpisné číslo XXXX a pozemku parcela číslo H.,
číslo XXXX spolu v sume 421.000,- eur (12.683.046- Sk), keď trhová cena je v znaleckom posudku
uvádzaná ako všeobecná hodnota.

Všeobecnú hodnotu rodinného domu súpisné číslo 1204 stanovil v sume 205.723,41 eur, všeobecnú
hodnotu plotu zo S. a plotu za domom a vľavo od vstupu spolu v sume 4.807,64 eur, všeobecnú hodnotu
vonkajších úprav (vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, spevnené plochy -
okapový chodník, spevnené plochy - betónové pásy, vonkajšie vstupné schody) spolu v sume 3.421,74
eur, všeobecnú hodnotu pozemku - parcela číslo XXXX v sume 108.235,58 eur, všeobecnú hodnotu

pozemku - parcela číslo XXXX v sume 98.991,26 eur.

Znalec vyčíslil spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 16/24 na rodinnom dome súpisné číslo XXXX v sume
137.148,94 eur, na vonkajších úpravách (vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka,
vonkajšie vstupné schody) v sume 1.234,79 eur a pozemku - parcela číslo XXXX v sume 72.157,05 eur.

Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 2/4 na pozemku parcela číslo XXXX v sume 49.495,63 eur, ploty v

sume 2.403,82 eur, spevnené plochy - okapový chodník v sume 541,36 eur, spevnené plochy - betónové
pásy v sume 243,42 eur.

Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania predstavuje
spolu sumu 263.225,01 eur (7.929.916,70 Sk).

Spoluvlastnícky podiel odporcu 8/24 na rodinnom dome súpisné číslo XXXX v sume 68.574,47 eur, na

vonkajších úpravách (vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, vonkajšie vstupné
schody) v sume 617,40 eur a pozemku - parcela číslo 2664 v sume 36.078,53 eur.

Spoluvlastnícky podiel odporcu 2/4 na pozemku parcela číslo 2665 v sume 49.495,63 eur, ploty v sume
2.403,82 eur, spevnené plochy - okapový chodník v sume 541,36 eur, spevnené plochy - betónové pásy
v sume 243,42 eur.

Spoluvlastnícky podiel odporcu na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania predstavuje spolu
sumu 157.954,62 eur (4.758.540,83 Sk).Navrhovateľ a odporca znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 20.05.2010 vypracovaný znalcom
I., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby
nerozporovali, voči znaleckému posudku nemali námietky a so znaleckým posudkom sa stotožnili a

súhlasili,abysúdprirozhodovaníovyporiadaníichpodielovéhospoluvlastníctvazoznaleckéhoposudku
vychádzal.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na ustanovenie § 132

Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenia a navrhovateľom
navrhnuté vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - zapísaným na liste vlastníctve
číslo XXXX v katastrálnom území Q. ako rodinný dom súpisné číslo XXXX , postavený na parcele č.
XXXX . a parcela č. XXXX o výmere XXXm2 a k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo
XXXX v katastrálnom území Q. ako pozemok parcela čísla XXXX vo výmere XXXm2, je dôvodný a preto

mu v celom rozsahu vyhovel.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek

dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je predmetom vždy celá vec patriaca
do podielového spoluvlastníctva.

Súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia a nie je viazaný návrhmi a ani
vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Súd musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

Prvý zo zákonom stanovených spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci

medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov za predpokladu, že ide o deliteľnú vec a jej rozdelenie
je aj funkčne opodstatnené, teda, že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

Druhý zo zákonom stanovených spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do
úvahy, keď rozdelenie veci nie je dobre možné. Súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.

Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec a do vlastníctva sa
preto vec prikazuje vždy ako celok a to niektorému zo spoluvlastníkov, keď aspoň jeden zo
spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.Primeranou náhradou je všeobecná cena hodnoty spoluvlastníckeho podielu t.j. cena, za ktorú by
sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, teda cena určená podľa
ponuky a dopytu.

Tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva - nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov prichádza do úvahy ak reálne rozdelenie
spoločnej veci nie je dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o vec záujem.

V prejednávanej veci mal súd za nepochybne preukázané, že navrhovateľ a odporca sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
nehnuteľnosti stavba súpisné číslo XXXX postavená na parcele č.XXXX - rodinný dom a to navrhovateľ

v podiele 16/24 a odporca v podiele 8/24 a nehnuteľnosti parcela č.XXXX vo výmere XXX m2 - záhrady
a to navrhovateľ v podiele 2/4 a odporca v podiele 2/4.

Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení ich podielového spoluvlastníctva a následne ani o jeho
vyporiadaní, preto súd na základe návrhu navrhovateľa, keďže obaja účastníci v priebehu konania
zhodne prejavili vôľu zrušiť podielové spoluvlastníctvo, spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným

nehnuteľnostiam zrušil a pristúpil k jeho vyporiadaniu, pričom pri jeho vyporiadaní prihliadol na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a možnosť následného užívania nehnuteľností.

V priebehu konania nebolo medzi účastníkmi sporné, že nehnuteľnosť - rodinný dom nie je možné reálne
rozdeliť.

Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti musia rozdelením vzniknúť samostatné veci v právnom zmysle

a musí byť možné rozdelenie zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.

Zo záverov znaleckého dokazovania je zrejmé, že reálna deľba rodinného domu nie je možná vzhľadom
na celkové dispozičné riešenie rodinného domu so samostatnými bytmi a jedným spoločným vchodom
a schodišťom bez náročných stavebných úprav do celkovej konštrukcie a charakteru nehnuteľnosti ako
aj vzhľadom na prípustnosť len vertikálnej deliacej konštrukcie stavebného objektu a vzhľadom na to,

že rodinný dom je evidovaný ako kultúrna pamiatka v secesnom slohu.

Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že prikázal nehnuteľnosti

stavbu so súpisným číslom XXXX., postavenú na pozemku parcely číslo XXXX, pozemok - parcely číslo
XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX a
pozemok parcela číslo XXXX. vo výmere XXX m2 - záhrady, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX

do vlastníctva navrhovateľa vo výške podielu 1/1 a navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi sumu vo výške 157.954,62 eur titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu odporcu na
vyššie uvedených nehnuteľnostiach.

Pri rozhodovaní o výške - hodnote spoluvlastníckeho podielu odporcu vychádzal súd zo znaleckého
posudkuznalcaI.,ktorýstanovilvšeobecnúhodnotupredmetnýchnehnuteľnostíspolunasumuvovýške

421.179,63 eur, podiel navrhovateľa na nehnuteľnostiach spolu v sume 263.225,01 eur a podiel odporcu
na predmetných nehnuteľnostiach spolu v sume 157.954,62 eur.

Odporca znalcom stanovenú hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu ako aj znalcom stanovenú
všeobecnú hodnotu (trhovú hodnotu) všetkých nehnuteľností nerozporoval.

Súd z dôvodu, keď žiadneho zo spoluvlastníkov nie je možné nútiť, aby zotrval naďalej v právnom vzťahu

podielového spoluvlastníctva a navrhovateľ prejavil vôľu zrušiť podielové spoluvlastníctvo k vyššie
opísaným nehnuteľnostiam rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam:
stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcely číslo XXXX, pozemok - parcely číslo
XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria obe zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX
a pozemok parcela číslo XXXX vo výmere XXX m2 - záhrady, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX.

zrušil a vyporiadal tak, že ich prikázal do vlastníctva navrhovateľa vo výške podielu 1/1 a navrhovateľovititulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu odporcu uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške
157.954,62 eur.

Súd pri vyporiadaní prihliadol na tú skutočnosť, že reálne rozdelenie rodinného domu a pozemku, na

ktorom je rodinný dom postavený nie možné a navrhovateľovi v sporných nehnuteľnostiach - rodinný
dom a pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený prináleží podiel vo výške 16/24 a odporcovi 8/24
a na pozemku parcela číslo XXXX - záhrady síce prináleží navrhovateľovi podiel 2/4 a odporcovi 2/4,
ale pri pozemku sa jedná o záhradu patriacu k rodinnému domu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 5.476,31 eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol na tú skutočnosť, že odporca v rámci konania o
zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu bol nečinný a teda súd mal za to, že vo veci

nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho
poriadku, keď práve konaním resp. nekonaním zo strany odporcu vznikli navrhovateľovi trovy.

Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 998,20 eur (30.072,- Sk),
z trov na zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 299,58 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 4.178,53 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z vyčíslených úkonov právnej pomoci podľa Vyhlášky č.
240/1990 Zb., Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a Vyhlášky š. 655/2004 Z.z..

Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci do 12.05.2003 je vyčíslená podľa § 13 ods. 4 Vyhlášky č.
240/1990 Zb. a § 13 ods. 4 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z , keď hodnota požadovaného podielu navrhovateľa
bola do rozhodnutia súdu o zastavení konania v časti návrhu pôvodne označeného navrhovateľa v 1.

rade spolu vo výške 3.964.958,- Sk, keď navrhovateľ požadoval prikázať do vlastníctva podiel 8/24 z
nehnuteľnosti stavba súpisné číslo 1204 a pozemok parcela č. 2664 a podiel ? z pozemku parcela č.
2665.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci od 12.05.2003 je vyčíslená podľa § 13 ods. 4 Vyhlášky č.
163/2002 Z.z a § 10 ods. 5 Vyhlášky š. 655/2004 Z.z. keď hodnota požadovaného podielu navrhovateľa

bola spolu vo výške 4.758.540 Sk (157.954,62 eur), keď navrhovateľ požadoval prikázať do vlastníctva
podiel8/24 znehnuteľnostistavbasúpisnéčíslo1204apozemokparcelač.2664apodiel2/4zpozemku
parcela č. 2665

Jednotlivé úkony právnej pomoci boli vyčíslené v zmysle Vyhlášky č. 240/1990 Zb., Vyhlášky č. 163/2002
Z.z. a Vyhlášky š. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

účinnej ku dňu vykonaných úkonov právnych služieb.

Podľa Vyhlášky č. 240/1990 Zb. účinnej do 31.03.2002 je hodnota jedného úkonu právnej služby á
201,49 eur (6.070,- Sk).

Podľa Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. účinnej do 31.12.2004 je hodnota jedného úkonu právnej služby á
735,81 eur (22.167,08 Sk)

Podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.12.2008 je hodnota jedného úkonu právnej služby á
738,56 eur (22.250,- Sk)

Podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 01.01.2009 je hodnota jedného úkonu právnej služby á
738,61 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za:2 úkony právnej pomoci á 201,49 eur (6.070,- Sk) účtované podľa § 16 ods. 1 písmeno a, c Vyhlášky
č. 240/1990 Zb. - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 24.11.2000,
podanie návrhu vo veci samej dňa 27.11.2000

1 úkon právnej pomoci á 183,95 eur (5.541,77 Sk) účtovaný podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 07.09.2006

2 úkony právnej pomoci á 738,56 eur (22.250,- Sk) účtované podľa § 14 ods. 1 písmeno d Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. účinnej do 31.12.2008

- účasť na pojednávaní dňa 23.11.2006 a dňa 17.01.2008.

2 úkony právnej pomoci á 738,61 eur účtované podľa § 14 ods. 1 písmeno c Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

účinnej od 01.01.2009

- účasť na pojednávaní dňa 14.10.2010 a dňa 21.10.2010

Paušálne náhrady

- 2 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2000 á 3,32 eur (100,- Sk)

- 2 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2006 á 5,44 eur (164,- Sk)

- 1 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2008 á 6,31 eur (190,- Sk)

- 2 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2010 á 7,21 eur

Tarifná odmena advokáta určená podľa § 9 až 14f za úkony právnej služby vykonané od 05.04.2004
t.j. odo dňa kedy sa stal právny zástupca navrhovateľa plátcom DPH do 31.05.2009 bola s poukazom
na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009 zvýšená o daň z pridanej

hodnoty vo výške 19% t.j o sumu 315,60 eur (zo sumy 1.661,07 eur , ktorá predstavuje 1 úkony á 183,95
eur + 2 úkon á 738,56 eur).

Odmena a náhrady advokáta za úkony právnej služby vykonané po 31.05.2009 bola s poukazom na
ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 01.06.2009 zvýšená o daň z pridanej
hodnoty vo výške 19% t.j o sumu 283,41 eur (zo sumy 1.491,64 eur, ktorá predstavuje 2 úkony á 738,61

eur + 2 x paušálna náhrada á 7,21 eur).

Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľa vychádzal z písomného vyúčtovania
právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v konaní 6.215,30 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ním uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v
celkovej výške, keď právny zástupca navrhovateľa účtoval tarifnú odmenu za jeden úkon právnej pomoci

do 31.12.2008 v sume 22.250,- Sk (738,56 eur) a od 01.01.2009 v sume 745,25 eur a tarifnú odmenu
vypočítal zo sumy 160.000,- eur.

Súd nepriznal ani náhradu v uplatnenej výške za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa
07.09.2006, keď pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a teda za tento úkon právnej pomoci
patrí podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. len štvrtina odmeny.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.

V priebehu konania bola zo štátnych finančných prostriedkov vyplatená spolu suma vo výške 902,26 eur.Štátmápodľacitovaného§148ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuprávonanáhradutrovktoréplatil.

V prejednávanej veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
oceňovanie nehnuteľností pričom vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca I.

Po vypracovaní znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 27.07.2007 súd uznesením č.k. 16C
179/2000-264 zo dňa 14.08.2007 znalcovi priznal ním uplatnenú výšku odmeny za vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 20.000,- Sk.

Navrhovateľ zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 3.000,- Sk, odporca zložil preddavok
vo výške 3.000,- Sk a preto súd upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby priznanú odmenu znalcovi vyplatila
zo zloženého preddavku účastníkmi konania spolu vo výške 6.000,- Sk a zvyšok vo výške 14.000,- Sk

(464,71 eur) zo štátnych finančných prostriedkov.

Znalec I. bol na pojednávaní dňa 17.01.2008 v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
vypočutý. Znalec si po výsluchu uplatnil znalečné vo výške 800,- Sk za účasť na pojednávaní za dve
hodiny á 400,- Sk/hod..

Súd uznesením č.k. 16C 179/2000-291 zo dňa 05.02.2008 znalcovi priznal odmenu za účasť na

pojednávaní vo výške 800,- Sk (26,56 eur) , ktorá bola znalcovi vyplatená zo štátnych finančných
prostriedkov v celej výške.

Súd vo veci na návrh účastníkov konania nariadil kontrolné znalecké dokazovanie pričom vypracovaním
znaleckého posudku poveril znalca I. znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad
hodnoty nehnuteľností.

Po vypracovaní znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 20.05.2010 súd uznesením č.k. 16C
179/2000-486 zo dňa 26. mája 2010 znalcovi priznal ním uplatnenú výšku odmeny za vypracovanie
znaleckého posudku vo výške 797,71 eur.

Navrhovateľ zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 200,- eur, odporca zložil preddavok
vo výške 200,- eur a preto súd upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby priznanú odmenu znalcovi vyplatila

zo zloženého preddavku účastníkmi konania, po zohľadnení už znalcovi poskytnutému preddavku a
zvyšok vo výške 397,71 eur zo štátnych finančných prostriedkov.

Znalec I. bol na pojednávaní dňa 14.10.2010 v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
vypočutý. Znalec si po výsluchu uplatnil znalečné vo výške 13,28 eur za účasť na pojednávaní za jednu
hodiny á 13,28 eur/hod..

Súd uznesením č.k. 16C 179/2000-499 zo dňa 14. októbra 2010 znalcovi priznal odmenu za účasť na
pojednávaní vo výške 13,28 eur, ktorá bola znalcovi vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov v
celej výške.

Zo štátnych finančných prostriedkov bola hradená spolu suma vo výške 902,26 eur (464,71 eur + 26,56
eur + 397,71 eur + 13,28 eur).

Keďže súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, je povinnosťou odporcu s
poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť štátu náhradu trov
konania.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 902,26 eur.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 21. októbra 2010

JUDr. Zuzana Doricová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Bc. Dobroslava Krajačičová