Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/931/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa P. Z. H.,

a.s., P. B., T. XXX,. zast. Mgr. J. G., advokátom so sídlom v D. N. V., C I. XX. proti odporkyni Ľ. K.,
bytom D. č. XXX,. zast. JUDr. A. J., advokátom so sídlom v T., L. XXX/XX. o zaplatenie 4.665,-Sk s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.332,50 Sk so 17,6% ročným úrokom
z omeškania od 29.9.2000 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal od odporkyne zaplatenia alikvotnej časti náhrady škody za schodok na
zverených hodnotách, ktorá vznikla na prevádzkovej jednotke navrhovateľa C. A. C. T. za inventarizačné

obdobie od 7.3.1998 do 17.7.1999 od vo výške 4.665,-Sk s 17,65 ročným úrokom z omeškania od
13.9.2000 do zaplatenia. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nevytvoril podmienky pre riadny výkon
pracovných úloh. Tvrdila, že predajňa a sklad neboli zabezpečené bezpečnostným zariadením,
signalizáciou, strážnikom alebo kamerou, vitríny s drahým tovarom neboli zabezpečené funkčnými
zámkami, služobný vchod pre zamestnancov bol zneužívaný vedúcim skladu a zástupcom, ktorí ním
chodievali voľne aj s návštevami, kľúče od služobného vchodu a od chodu do predajných priestorov
mali iba vedúci a zástupca, ktorí sa tam zdržiavali aj po odchode zamestnancov, predajná plocha bola

preplnená tak, že zamestnanci nemali prehľad o zákazníkoch v celej predajni, zamestnanci prvej zmeny
nemali prehľad o činnosti druhej zmeny a naopak a všetci zamestnanci pri odchode boli kontrolovaní.
Písomne sa nedomáhala u navrhovateľa odstránenia týchto závad, iba ústne u svojho nadriadeného a to
vedúceho R. U. a jeho zástupcu R. Š.. Kontrolným pracovníčkam navrhovateľa nehovorila o závadách.
Na prevádzke bol veľký pohyb osôb a nerobili sa inventúry pri ich odchode. V tom čase vznikol problém
s vratnými obalmi, lebo sa zistilo, že boli ukradnuté dobropisy na obaly, kde si zákazníci dopísali vrátenie
obalov, falšovali podpis. Tento problém bol riešený a vyriešený. Neskôr bola odporkyňa ochotná zaplatiť

najviac polovicu z dlžnej sumy z dôvodov nedostatočných pracovných podmienok. Náhradu trov konania
nežiadala.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením pracovných zmlúv, dohody
o hmotnej zodpovednosti, inventarizačného zápisu a zistil tento skutkový stav veci :

Podľa inventarizačného zápisu navrhovateľa o inventarizácii hospodárskych prostriedkov za

inventarizačné obdobie od 7.3.1998 do 17.7.1999 bol zistený schodok na zverených hodnotách na
prevádzkovej jednotke navrhovateľa C.-C. T. v celkovej výške 165.515 Sk. Podiel odporkyne ako
obchodno-prevádzkovej pracovníčky bol určený vo výške 4.665,-Sk.

Podľa pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti odporkyňa mala uzavretú s navrhovateľom
pracovnú zmluvu a dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti všetkých pracovníkov na prevádzke ako
obchodno-prevádzková pracovníčka.

Svedkyňa A. T., pracovníčka kontrolného oddelenia navrhovateľa uviedla, že odporcovia a ostatní
pracovníci jej pri osobných návštevách predajne nevznášali žiadne požiadavky. Inventarizácia sa
robievala jedenkrát do roka.

Svedok S. K., obchodno-prevádzkový pracovník navrhovateľa v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
10C/879/2000 potvrdil, že počas predmetného inventarizačného obdobia nebola vykonaná žiadna iná

inventúraainventúrysanevykonávalipravidelnekukoncuroka.Potvrdil,žekľúčeodslužobnéhovchodu
mali iba vedúci a zástupca a tento vchod sa zneužíval pre príchod ich návštev a agentov rôznych firiem,
pričom videl agentov prichádzať a odchádzať s rôznymi krabicami. Uviedol, že ak by všetko riadne
fungovalo pri pokladni, tovar nemohol uniknúť. K chybe pri pokladni mohlo dôjsť pri menšom počte
zamestnancov, keď bol niekto práceneschopný a podobne. K rozdielom medzi účtovným stavom zásob

a skutočným mohlo dôjsť vtedy, keď bol dodaný tovar zahrnutý do evidencie podľa dodacieho listu a
dodatočnesakontrolovalsoskutočnýmstavom,pričomsanáslednerobiliopravy.Navrhovateľapísomne
nikdy neupozorňoval na tieto nedostatky, iba ústne

vedúceho a jeho zástupcu. Potvrdil, že v prevádzke neexistoval kamerový systém a zrkadlá boli
namontované až v roku 2000.

Svedok R. U., vedúci prevádzkovej jednotky, uviedol, že raz, už si nepamätal presne kedy, písali
žiadosť na vedenie navrhovateľa, aby im zabezpečili zabezpečovacie zariadenie a to nejaké kamery
alebo zrkadlá. Neskôr im aj namontovali zrkadlá. Nepamätal si, či sa u neho odporkyňa a podriadení
pracovníci sťažovali na nejaké nedostatky v pracovných podmienkach. U navrhovateľa bol zabehnutý
určitý systém, do ktorého oni nastúpili a na tom sa nič nemenilo. Potvrdil, že drahý alkohol bol najskôr

na paletách, potom v nezamknutých vitrínach, ktoré sa až neskôr začali zamykať ako aj to, že kľúče od
služobného vchodu mal on a jeho zástupca. Cez tento vchod chodievali obchodní zástupcovia vymieňať
tovar po záručných dobách, pracovníci z kontrolného oddelenia navrhovateľa. Obchodní zástupcovia
chodili voľne po predajni a pri odchode ich nikto nekontroloval. Keď za ním sem-tam prišli známi alebo
príbuzní, nechodievali týmto vchodom, ale cez predajňu. Tovar bol uložený do výšky 1,2m. Pokiaľ boli

všetci zamestnanci v práci, nebol problém s kontrolou predajne. Problém nastal, keď pracovníci boli
práceneschopní alebo na dovolenke. Každý deň pri odchode kontrolovali pracovníkov a nezistili krádeže
u zamestnancov. Problémy s vratnými obalmi boli zohľadnené pri inventúre. Raz, nevedel presne kedy,
prichytili zákazníka kradnúť kartóny cigariet. Po odchode pracovníkov nerobili inventúry.

SvedokR.Š.,zástupcavedúceho,tvrdil,žeproblémynaprevádzkeriešilvedúci,ktorýchodilajnaporady

k navrhovateľovi. Potvrdil, že za ním alebo vedúcim chodievali príbuzní bočným vchodom, pričom nemali
prístup do predajne. Tovar na predajni bol uložený do výšky asi 1,4m alebo aj vyššie. Kamery a zrkadlá
na predajni neboli. V tom čase neboli čiarové kódy, preto jeden pracovník pri pokladni diktoval množstvo
a cenu tovaru pokladníčke. Pri odchode pracovníkov z pracovného pomeru nežiadali vykonať inventúru.

Svedok E. K., predavač na predmetnej prevádzke, uviedol, že hala prevádzky bola dlhá asi 80 až 100

metrov bez kamier alebo zrkadiel alebo bezpečnostnej služby. Obchodní zástupcovia chodievali aj doskladu aj do predajne. Stávalo sa, že keď bol niekto chorý alebo na dovolenke, boli iba 3-4 na jednej
zmene. Keď sa vedúcemu sťažovali, že ich je málo, povedal, že sa nič nedá robiť. Tiež sa stávalo, že
vedúci a zástupca odchádzali z prevádzky až po zamestnancoch. Tvrdil, že tovar býval uložený aj do

vyššej výšky ako on t.j. nad 1,78 cm. Potvrdil, že počas celej doby bola na prevádzke veľká fluktuácia
zamestnancov.

Svedkyňa A. T. tvrdila, že jej zástupca a vedúci nikdy neoznamovali svoje požiadavky na väčší počet
zamestnancov alebo namontovanie zabezpečovacieho zariadenia alebo iných opatrení. Uviedla, že
manko bolo vo vyššej výške, ale odpočítali od neho škodu na obaloch vo výške 413.703,71 Sk a k úhrade

zostala len suma 165.515,-Sk z dôvodu, že vedúci a zástupca sa snažili predajňu pozdvihnúť.

Podľa § 176 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb.- Zákonníka práce účinného do 31.3.2002 ak prevzal
zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,
tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu

o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 176 ods. 3 cit. Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 177 ods. 1 veta druhá a tretia cit. Zákonníka práce pri spoločnej hmotnej zodpovednosti
môže zamestnanec od dohody o hmotnej zodpovednosti tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený

iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí doručiť
zamestnancovi písomne.

Podľa § 177 ods. 2 cit. Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohoda.

Podľa § 182 ods. 1,2 cit. Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým

zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady takto určený nesmie u
jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody a zvyšok Škody sú povinní uhradiť vedúci a
jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.

Podľa § 183 ods. 1 cit. Zákonníka práce ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, môže zamestnávateľ
alebo súd určiť výšku škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok
priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak bola škoda spôsobená v opilosti alebo po zneužití
iných omamných prostriedkov alebo na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
alebo stratou zverených predmetov, môže byť náhrada škody znížená len súdom. Výška náhrady

musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok priemerného
mesačného zárobku, najmenej suma rovnajúca sa jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 183 ods. 2 cit. Zákonníka práce pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na zamestnancov
pomer k práci, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo a na osobné a hospodárske pomery
zamestnanca.

Podľa citovaných ustanovení sa pri tejto zodpovednosti zamestnanca vychádza z prezumpcie neviny
zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Zamestnávateľ len preukazuje platné uzavretie dohody
o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovaťa nevyúčtovanie hodnôt zamestnancom. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva v tom,
že zamestnanec nesplnil svoju vyúčtovaciu povinnosť a škoda spočíva v nevyúčtovanom schodku na
zverených hodnotách. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti

alebo celkom bez jeho zavinenia. Zavinenie tretích osôb neznamená samo o sebe zánik hmotnej
zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že
schodok nezavinil práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené
hospodáriť so zverenými hodnotami. Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti
zamestnanca považujú súdy napríklad nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti

zamestnanca, pričom s materiálom

manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnanca v rozhodujúcom čase, umiestnenie
predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestore, nedostatočný počet zamestnancov
v predajni, nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych opatrení po zistení predchádzajúceho
schodku. Dohoda o hmotnej zodpovednosti nemusí byť spojená s výkonom určitej funkcie.

V prejednávanej veci navrhovateľ preukázal platné uzavretie pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej

zodpovednosti s odporkyňou, existenciu schodku a nevyúčtovanie zverených hodnôt odporkyňou
ako aj fluktuáciu zamestnancov. Odporkyňa uvádzala ako dôvod zbavenia sa svojej zodpovednosti
nedostatočný počet zamestnancov na veľkú rozlohu predajne a ich fluktuáciu, nedostatočné
zabezpečenie prevádzky pred zlodejmi namontovaním kamerového systému, časté práceneschopnosti
zamestnancov, prístup cudzích osôb do predajne.

Súd uznal dôvody uvedené odporkyňou za dôvody zbavenia sa ich zodpovednosti v časti podľa §
176 ods. 4 cit. Zákonníka práce ako aj k tomu, že na predmetnej predajni v minulosti vznikol schodok
a napriek tejto skúsenosti navrhovateľ nevykonával kontrolné inventúry častejšie, aby predišiel vzniku
schodku a nepreukázal, aké opatrenia vykonal, aby sa zamedzilo vzniku schodku a to tak, že u odporkyni
určil škodu vo výške polovice žalovanej sumy.

V prejednávanej veci súd nevyužil moderačné právo podľa § 183 Zákonníka práce.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd pomerne úspešným účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne

písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľ podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).