Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/627/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: Ing. L. L., nar.

XX.X.XXXX, bytom B., M. A. č. XX, zast. JUDr. I. D., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom B.
XX, B., proti odporkyni: V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A., E.. D. č. XX, zast. JUDr. J. L., advokátom
Advokátskej kancelárie Ul. L. XXXX/XX, B. K. o neúčinnosť právneho úkonu t a k t o

r o z h o d o l :

I.Súd určuje,žeprávnyúkon-darovaciazmluvaspísanánanotárskomúradeJUDr.T.U.vA.voforme
notárskej zápisnice pod č. N5/2002, NZ5/2002 dňa 15.1.2002 medzi L. S. ako darkyňou a V. W. ako
obdarovanou, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX k.ú. A. ako byt č. XX, na 2. poschodí vo vchode č. 2, na Ul. F. č. XXXX, ako podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu v 7535/23722-inách, ako pivnica č. 10 s komorou č. 10 v
celosti, ako parc.č. 3799 zastavané plochy domu č.s. 1923 vo výmere 376 m2 v podiele 7535/23722-
inách je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n ý.

II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.816,60 Eur na účet JUDr.
I. D. vedený v A. Q. a.s. pobočka B., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil, že právny úkon špecifikovaný vo výroku
tohto rozhodnutia je voči nemu právne neúčinný.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov L. S., U. P., Ing. B. T., L. S., JUDr. F.
F., listinnými dôkazmi, pripojeným spisom Krajského súdu Košice sp.zn. 2T 16/03 a zistil tento skutkový

stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že sestra odporkyne L. S. ho začiatkom r. 2001 požiadala o
poskytnutie pôžičky vo výške 1.100.000,- Sk za účelom podnikania. Táto skutočnosť bola v konaní
preukázaná zmenkou zo dňa 20.12.2002 vystavenou na 1.100.000,- Sk a potvrdená výpoveďou
svedkyne L. S.. Navrhovateľ poukázal na to, že sa s L. S. dohodli na splatnosti pôžičky do konca r. 2001.
Ona sa však vyhovárala, že v podnikaní nebola úspešná, a preto mu peniaze v lehote splatnosti vrátiť
nevie a požiadala ho o ďalšiu pôžičku vo výške 800.000,- Sk. Navrhovateľ sa rozhodol, že jej poskytne
ďalšiu pôžičku aj napriek tomu, že predchádzajúci dlh nevyrovnala. V januári 2002 jej teda požičal

800.000,- Sk o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 17.1.2002 vystavený navrhovateľom na
sumu 800.000,- Sk. Spolu jej takto požičal 1.900.000,- Sk, z ktorej sumy mu vrátila 260.000,- Sk vofebruári r. 2002 na niekoľkonásobné naliehanie z jeho strany, čo v konaní nebolo sporné. Navrhovateľ
tvrdil, že čiastka, ktorú jej požičal bola privysoká, a tak sa domáhal, aby mu dlžníčka L. S. poskytla
zábezpeku a zaručila sa svojim hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, či už vo forme záložnej zmluvy

na nehnuteľnosť alebo iným vhodným spôsobom. Zistil, že L. S. vlastní v Trebišove byt, preto sa s ňou
dohodol, že tento byt bude slúžiť ako zábezpeka až do času splatenia pôžičky. Navrhovateľ ďalej tvrdil,
že splnomocnil v tejto veci právneho zástupcu na skoncipovanie kúpnej zmluvy, na základe ktorej by
mu L. S. byt predala. Podpisy na kúpnej zmluve boli overené na notárskom úrade JUDr. J. R. v P. dňa
21.1.2002. Po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zistil,

že vklad nemožno povoliť, lebo niekoľko dní pred uzavretím kúpnej zmluvy bol predmet kúpy darovaný
odporkyni čo mu dlžníčka zámerne zatajila.

Toto tvrdenie bolo v konaní preukázané predložením rozhodnutia Správy katastra Trebišov č. V1084/01
zo dňa 11.3.2002, z ktorého súd konštatuje, že sa návrh na vklad vlastníckeho práva do KN pod
V1084/02 zo dňa 30.1.2002 zamieta. Dôvodom zamietnutia návrhu bola tá skutočnosť, že predmet
kúpy ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku bol už dňa

15.1.2002 darovaný odporkyni V. W., sestre L. S. a pri tomto úkone darkyňu L. S. zastupovala matka
L. S. na základe splnomocnenia, ktoré jej udelila.

Navrhovateľ v konaní prehlásil, že sporný byt nechcel užívať, potreboval ho ako zábezpeku do času,
kým L. S. pôžičku nevráti. Prehlásil, že L. S. voči nemu dlh písomne uznala, a to uznaním dlhu zo dňa
4.5.2002. Toto tvrdenie preukázal predložením písomného uznania dlhu zo dňa 4.5.2002, z ktorého súd

konštatuje, že dlžníčka L. S. sa zaviazala zvyšok dlhu vo výške 1.600.000,- Sk zaplatiť navrhovateľovi
do 30 dní od jeho uznania. Navrhovateľ odmietal tvrdenie dlžníčky, že by ju k uzavretiu kúpnej zmluvy
nenútil.

Právny zástupca navrhovateľa návrh právne odôvodnil poukazujúc na ust. § 42a ods. 3 OZ,
podľa ktorého veriteľ môže odporovať právnemu úkonu ak ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou veľmi blízkou. To však
neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka,
ukrátiť svojho veriteľa. Poukázal na to, že pre úspešnosť takejto žaloby je potrebné, aby boli splnené
3 základné predpoklady:

1) ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky - poukázal na darovanie ako bezodplatný právny úkon,

ktorý je predmetom sporu a na to, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, teda sestry odporkyne
čo v danej veci smerovalo k ukráteniu veriteľa - navrhovateľa, ktorým sestra odporkyne znemožnila
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa s poukazom na neexistenciu ďalšieho relevantného
majetku, ktorým by svoj záväzok voči navrhovateľovi zabezpečila.

2) musí ísť o právny úkon, ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch - návrh na vyslovenie neúčinnosti

právneho úkonu bol podľa právneho zástupcu navrhovateľa podaný včas, dňa 22.11.2004, teda v 3-
ročnej premlčacej lehote odo dňa uzavretia spornej darovacej zmluvy zo dňa 15.1.2002

3) musí ísť o právny úkon urobený medzi blízkymi osobami. Táto podmienka bola splnená keďže
odporkyňa urobila sporný odporovateľný právny úkon so svojou sestrou, teda ide o právny úkon medzi
osobami blízkymi v zmysle § 116 OZ. Poukázal ďalej na to, že Občiansky zákonník v § 42a ods. 3/

pripúšťa jedinú právnu skutočnosť, ktorá by bránila úspešnému odporovaniu právnemu úkonu, a to ak
druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa.

Úspešnosť práva dlžníka blízkej osoby, teda odporkyne spočíva nielen v tom, že o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa nevedela a vedieť nemohla ale rovnako preukázanie, že vyvinula náležitú starostlivosť

k poznaniu uvedeného úmyslu dlžníka. Odporkyňa nepreukázala, že vyvinula náležitú starostlivosť v
tomto smere, neuniesla dôkazne bremeno a ani úspešne preukázať nemôže túto skutočnosť už aj z toho
dôvodu, že sama vystupuje ako poškodená v trestnej veci obž. L. S., ktoré sa vedie na Krajskom súde v
Košiciach pod zn. 2T 16/03. Rovnako jej matka a manžel museli mať vedomosti o úmysle jej sestry, lebomnohípoškodenívtrestnomkonanívypovedali,žebolisnimivpriamomkontakte.Naichodporúčaniesa
obrátili na obžalovanú L. S. resp. následne prostredníctvom nich od nej peniaze bezúspešne vymáhali.

Výsluchom odporkyne súd zistil, že družstevný byt, ktorý bol predmetom darovania, sa nachádza v A.

na E.. F. č. XXXX/X a byt nadobudla na základe dohody o prevode členských práv a povinností so svojim
manželom od T. L. a T. L. v r. 1995. Svoje tvrdenie v konaní preukázala dohodou o prevode členských
práv a povinností uzavretou medzi T. L. a jeho manželkou a V. W. a jej manželom dňa 23.5.1995.

Z výpovede odporkyne ďalej vyplynulo, že za prevod členských práv zaplatili 180.000,- Sk, z ktorej sumy
90.000,- Sk boli ich vlastné peniaze a 90.000,- Sk im darovala matka, ktorá túto skutočnosť v konaní
súdu potvrdila.

Odporkyňa prehlásila, že jej sestra istý čas v spornom byte bývala so súhlasom prenajímateľa OSBD
Trebišov. Nakoľko v byte boli nahlásené 3 osoby a v skutočnosti byt užívala iba 1 osoba, aby ušetrili,
previedli členské práva na sestru L. S., a tak dosiahli, že za užívanie bytu platili menej. Uviedla, že aj
napriek prevodu členských práv a povinností na svoju sestre nájomné a poplatky za služby súvisiace
s užívaním bytu platila výlučne ona. K prevodu členských práv na sestru došlo so súhlasom bytového

družstva dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 1.5.1999, ktorú skutočnosť v konaní
preukázala.

Z výpovede odporkyne ďalej vyplynulo, že v r. 2001 jej sestra L. S. využila ponuku bytového družstva
a byt odkúpila, o čom svedčí Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi OSBD
Trebišov a L. S. zo dňa 3.10.2001, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

povolený pod č. V2319/01. Podľa odporkyne bola jej sestra v tom čase úspešnou podnikateľkou. Všetci
v rodine si to mysleli a o jej finančných problémov nevedeli. Tvrdila, že nemala vedomosti o tom, že si
požičala väčšiu sumu peňazí od navrhovateľa a nevedela ani o ich dohode ohľadom splatnosti pôžičky
ako ani o tom koľko z požičaných peňazí navrhovateľovi vrátila. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že
v dôsledku jej podnikateľských aktivít sa rozhodla odísť do Bratislavy a prehlásila, že sporný byt v

Trebišove nebude užívať. Súhlasila s tým, že vlastníctvo bytu prevedie na odporkyňu, ktorá sa podujala
postarať o starú matku a aj o chorú matku. Mal to byť prejav sestrinej vďaky voči nej, čo sa zrealizovalo v
januári 2002, keď jej byt darovala. Potvrdila, že na uzavretie darovacej zmluvy L. S. splnomocnila svoju
matku L. S. a splnomocnenie bolo spísané v Bratislava na Notárskom úrade JUDr. P. Q.. Na základe
neho notárka v Trebišove JUDr. T. U. vyhotovila notársku zápisnicu, obsahom ktorej bola darovacia

zmluva zo dňa 15.1.2002 a takýmto spôsobom došlo k prevodu vlastníckeho práva zo sestry L. S. na
ňu. Tvrdila, že o finančných problémoch svojej sestry sa dozvedela až po uzavretí darovacej zmluvy asi
v apríli alebo máji r. 2002 priamo od sestry. Dozvedela sa od nej aj to, že krátko po uzavretí darovacej
zmluvy uzavrela s navrhovateľom kúpnu zmluvu ohľadom sporného bytu, pretože na ňu navrhovateľ
naliehal a k uzavretiu zmluvy bola z jeho strany donútená. V čom spočívalo donútenie odporkyňa uviesť

nevedela .

Svedkyňa L. S. potvrdila, že si od navrhovateľa požičala 1.900.000,- Sk. Z pôžičky mu vrátila 260.000,-
Skazvyšokdlhupísomneuznaladňa4.5.2002.Prehlásila,žedlhchcenavrhovateľovisplatiť.Poukázala
na to, že nebola schopná pôžičku v lehote splatnosti navrhovateľovi vrátiť, preto na ňu naliehal, aby mu
poskytla zábezpeku vo forme záložného práva alebo inú záruku tvrdiac, že to potrebuje z formálneho

dôvodu na preukázanie sa, že takýmto krytím disponuje. Ona mu oznámila, že mala byt v Trebišove ale
ho prednedávnom darovala svojej sestre. Tvrdila, že navrhovateľ aj napriek tomu na ňu naliehal, aby
uzavreli kúpnu zmluvu, hoci aj fingovanú, ktorú nikde oficiálne nepoužije a bude slúžiť len ako zábezpeka
pre neho. Nechcela navrhovateľovi ublížiť, lebo jej v minulosti viackrát pomohol, hlavne finančne vďaka
čomu mohla rozvíjať svoje podnikanie, preto na ním navrhované riešenie pristúpila. Tvrdila však, že pred

podpísaním kúpnej zmluvy navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi oznámila, že byt krátko pred tým
darovala sestre.

Toto tvrdenie svedkyne navrhovateľ ale aj svedok JUDr. N., ktorý vyhotovil kúpnu zmluvu, odmietli a
tvrdili pravý opak.Svedkyňa vypovedala zhodne ako odporkyňa o okolnostiach získania bytu odporkyňou, o prevode
členských práv a povinností zo sestry na ňu a neskôr aj o odkúpení tohto bytu od bytového družstva.

Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že k darovaniu pristúpila z toho dôvodu, že už dlhšiu dobu v

byte nebývala, zdržiavala sa v Bratislave a odporkyňa sa zaviazala poskytnúť pomoc v starobe matke a
starej matke, preto považovala za správne a morálne, aby sa takýmto spôsobom odporkyni odvďačila.
Darovaním chcela prinavrátiť právny stav, ktorý existoval už v r. 1995, keď byt vlastnila odporkyňa s
manželom. Svedkyňa potvrdila, že o je finančných záležitostiach, dlhoch odporkyňa ani matka nevedeli
a bolo to tak aj v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy.

Svedkyňa L. S., matka odporkyne tvrdila, že sa o pôžičke zo strany navrhovateľa pre jej dcéru L. S.

dozvedela iba v súvislosti s trestným stíhaním dcéry v lete r. 2003. V čase, keď sa peniaze požičiavali,
ona ani odporkyňa o podnikateľských aktivitách dcéry vedomosti nemali. V súvislosti s predmetným
bytom uviedla, že odporkyňa byt získala v r. 1995 prevodom členských práv a povinností z T. L. za
peniaze, ktoré je sčasti darovala ona, a to v rozsahu 90.000,- Sk. Potvrdila, že zvyšné peniaze mala
svoje.

Svedkyňa poukázala na to, že krátko na to ochorela, bola dlhodobo liečená na onkologické ochorenie,
manžel jej zomrel a nemal sa kto postarať o jej 80-ročnú matku, ktorá si starostlivosť vyžadovala.
Odporkyňa sa vtedy podujala, že starostlivosť zabezpečí, a tak sa vrátila do rodičovského domu k
starej matke. Sporný byt ostal nevyužitý, no napriek tomu sa za neho platilo nájomné a všetky poplatky
súvisiacesjehoužívaním.VtomčasesajejdcéraL.S.vrátilazBratislavy.Chcelamaťsúkromiepretosa

nasťahovala do tohto bytu, aby sa mohla v kľude venovať svojim podnikateľským aktivitám. Odporkyňa
s tým súhlasila a byt prenechala na užívanie svojej sestre. Svedkyňa potvrdila aj to, že v tom čase
sa predávali byty do osobného vlastníctva, čo jej dcéra L. S. využila a byt odkúpila. V rodine s tým
každý súhlasil. Napriek tomu však všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu hradila ďalej odporkyňa.
Situácia sa v rodine vyvinula tak, že jej dcéra L. S. sa rozhodla ostať v Bratislave a byt v Trebišove ostal

opäť prázdny. Rozhodla sa preto, že byt daruje svojej sestre. Svedkyňa potvrdila, že ju dcéra písomne
splnomocnila, aby ju pri uzavretí darovacej zmluvy zastupovala, nakoľko pri spornom právnom úkone
nebola osobne prítomná.

Svedok U. P. potvrdil, že sa osobne zúčastnil uzavretia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a L. S. na
Notárskom úrade JUDr. J. R. v P.. Vedel o pôžičke, ktorú jej navrhovateľ poskytol a ktorú nevedela vrátiť.

Svedok potvrdil, že kúpna zmluva bola vopred pripravená a tak účastníci zmluvy prišli na notársky úrad
zmluvu iba podpísať. Svedok potvrdil, že kúpna zmluva bola uzavretá L. S. slobodne, bez akéhokoľvek
nátlaku vyvíjaného zo strany navrhovateľa voči nej. Potvrdil, že stretnutie sa odohralo v priateľskom
ovzduší a navrhovateľ L. S. k podpísaniu zmluvy ani slovne ani fyzicky nenútil.

Svedok Ing. B. T. potvrdil súdu, že sa rovnako ako svedok U. P. zúčastnil stretnutia, pri ktorom došlo

k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej L. S. mala previesť vlastnícke právo k spornému bytu
na navrhovateľa. Svedok potvrdil, že pred podpísaním tejto zmluvy mu L. S. oznámila, že byt pred
nedávnom darovala odporkyni. Vysvetlila mu, že navrhovateľ na ňu naliehal, lebo jej v minulosti požičal
peniaze, aby kúpnu zmluvu s ním uzavrela, lebo sa potrebuje preukázať písomným dokladom o tom,
že je vlastníkom tohto bytu. Uviedol, že vo večerných hodinách, v januári r. 2002 odprevadil L. S. na

Notársky úrad JUDr. R. v P., kde sa dostavil aj navrhovateľ v spoločnosti dvoch pánov. Zmluva bola
vopred pripravená, na notárskom úrade bola prítomná iba pracovníčka notárskeho úradu, ktorá podpisy
zmluvných strán overila. Svedok potvrdil aj to, že L. S. sa s ním radila či má zmluvu podpísať. Potvrdil aj
to, že navrhovateľ na ňu naliehal, nahováral ju, dá sa povedať, že ju slovne nútil, aby zmluvu podpísala.
Museli to počuť aj ostatní prítomní, lebo sa o tom rozprávali nahlas, priamo v kancelárii notára.

Svedkyňa JUDr. F. F., právna zástupkyňa OSBD v Trebišove pri svedeckej výpovedi potvrdila, že rodinu
odporkyne, hlavne jej matku pozná a vie aj o problémoch, ktoré v rodine vznikli v súvislosti so sporným
družstevným bytom. Z počutia od matky odporkyne vedela, že odporkyňa získala sporný družstevný
byt prevodom členských práv a povinností od L. v r. 1995 sčasti z peňažných prostriedkov darovanýchmatkou. Mala vedomosti aj o tom, že neskôr sa členské práva previedli na jej sestru L. S., ktorá sa
vrátila do Trebišova a potrebovala byt. Pamätala sa aj na to, že sporný byt bol odpredaný do osobného
vlastníctva L. S. a v súvislosti s tým vznikli problémy, lebo matka odporkyne bola proti tomu, žiadala

OSBD v Trebišove, aby návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k tomuto bytu vzali späť a
prinavrátili pôvodný stav, v zmysle ktorého byt ostane odporkyni. Podľa svedkyne v rodine odporkyne
musela byť dohoda, na základe ktorej to tak malo byť ale ona to bližšie nezisťovala. Na tento prípad sa
zvlášť dobre pamätala lebo matka odporkyne často chodievala na bytové družstvo, riešila záležitosti
v záujme svojich dcér, informovala sa a každý ju dôverne poznal. Nebolo to nič mimoriadne lebo

rodičia bežne riešili bytové záležitosti, podlžnosti svojich detí a tak vo vzťahu k p. L. S. nepostupovali
neštandardne ak jej chceli pomôcť. Svedkyňa potvrdila, že napriek pokynom riaditeľa OSBD v Trebišove
nemohla zabrániť tomu, aby sa vklad vlastníckeho práva v KN v prospech L. S. povolil. So späť vzatím
návrhuprišlaneskoro.Tútonepríjemnúsituáciusasnažilavyriešiťanavrhlamatkeodporkyne,abydcéra
byt darovala odporkyni a takto sa splní jej želanie, na základe ktorého sa vlastníkom bytu opäť stane
odporkyňa. O iných dôvodoch, ktoré by mali viesť L. S. k prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu

na odporkyňu svedkyňa vedomosti nemala. Nemala vedomosti ani o tom, či v tom čase mala finančné
problémy, či bola úspešná v podnikaní ani o tom, či sa snažila takýmto spôsobom riešiť svoje problémy
a neschopnosť splácať dlhy voči veriteľom. Svedkyňa pripustila, že k prevodu členských práv na L. S.
z odporkyne v minulosti mohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že v byte bývala v podstate sama, no v byte boli
prihlásené tri osoby čím sa zbytočne platili vyššie poplatky. Svedkyňa z počutia od matky odporkyne

vedela, že hoci byt užívala L. S., všetky poplatky za jeho užívanie ako aj nájomné uhrádzala odporkyňa.

Z LV č. XXXX k.ú. A. súd konštatuje, že odporkyňa je zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č. 10,
nachádzajúceho sa 2. poschodí, vo vchode č. 2 obytného domu č. 1923, na parc.č. 3799 v A., na E.. F..
Jej podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
tvorí 7535/23722-in.

Z darovacej zmluvy spísanej vo forme Notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. T. U. v A.
dňa 15.1.2002, N5/2002, NZ5/2002 súd konštatuje, že na základe nej L. S., sestra odporkyne
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, matky L. S. darovala sporný byt odporkyni V. W..
Predmetom darovania boli aj iné nehnuteľnosti, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve L. S.. Súd
konštatuje, že na uzavretie darovacej zmluvy bola matka L. S. splnomocnená dcérou splnomocnením

zo dňa 11.1.2002, na ktorom splnomocnení podpis splnomocnenej osoby bol overený notárom JUDr. P.
Q. v Bratislave. Vklad v KN bol povolený pod č. V1040/02 dňa 26.2.2002 Správou katastra Trebišov.

Z platobných dokladov SIPO za r. 2002-2006 súd konštatuje, že SIPO poplatky boli účtované odporkyni
V. W..

Z pripojeného spisu Krajského súdu Košice sp.zn. 2T 16/03 súd konštatuje, že sa vedie trestné stíhanie

voči obž. L. S., sestre odporkyne, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. Vo veci doposiaľ
rozhodnuténebolo.Ztrestnéhospisusúdzistil,žena čl.42sanachádzaoznámenieobžalovanejzodňa
6.6.2002 o tom, že bude bývať u svojej sestry V. W. v A., na E.. F. č. 2 a trvalé bydlisko v Bratislave zruší.

Na čl. 72 trestného spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu svedkyne - poškodenej V. W. zo dňa
26.9.2002, ktorá využila svoje právo a odmietla vypovedať. Súčasťou súdneho spisu sú aj zápisnice o

výsluchu svedkov - poškodených, medzi ktorými je na čl. 145 zápisnica spísaná s poškodeným T. Y.
zo dňa 12.7.2002. Z obsahu výpovede poškodeného vyplýva, že dňa 30.5.2002, keď bola obžalovaná
L. S. zadržaná na hraničnom prechode do Rakúska ho vo večerných hodinách osobne vyhľadali matka
obžalovanej a jej sestra V. W., ktoré ho presviedčali, aby odmietol pred vyšetrovateľom vypovedať.

Na čl. 253 trestného spisu sa nachádza zápisnica o výsluchu svedka poškodeného I.. Q. P. zo dňa

12.7.2002, z obsahu ktorého vyplýva, že ako náhradu za svoje peniaze žiadal od obž. L. S. byt, ktorý
vlastnila v A. na E.. F.. Dňa 29.1.2002 sa stretli za účelom uzavretia kúpnej zmluvy za prítomnosti matky
obž. na parkovisku pred NsP v Trebišove kde ho mali ovplyvňovať, aby nepodal trestné oznámenie a
povedali mu, že byt mu predať nemôže, lebo ho už 15.1.2002 previedla na svoju sestru. Svedok vo
svojej výpovedi vypovedal aj o tom, že podobnú zmluvu mala podpísať L. S. aj s občanmi z Košíc. Matka

obž. L. S. svedkovi prehlásila, že dlh za dcéru bude splácať ona, len aby na záležitosť zabudol.Na čl. 257 trestného spisu sa nachádza Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 29.1.2002, ktorú
pripravil Ing. Q. P. na podpis obž. L. S. a týkala sa prevodu vlastníckeho práva obžalovanej k spornému
bytu.

Súd ďalej konštatuje, že na čl. 308 trestného spisu sa nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka -
poškodeného Ing. L. L. zo dňa 7.11.2002. Navrhovateľ v trestnom konaní vypovedal, že dňa 29.1.2002
vyhotovil kúpnu zmluvu ohľadom sporného bytu obž. L. S. s tým, že prevodom vlastníckeho práva k
nemu má byť kompenzovaný dlh, ktorý voči nemu obžalovaná v tom čase mala.

Z trestného spisu (čl. 310) súd konštatuje, že sa v ňom nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka JUDr. T.
N. zo dňa 14.1.2003, ktorý vypovedal o okolnostiach vyhotovenia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom

obžalovanou L. S. dňa 29.1.2002, ktorou malo byť vlastnícke právo k spornému bytu prevedené na
navrhovateľa. Potvrdil, že zmluvu vyhotovil sám.

Súd konštatuje, že v trestnom konaní bol vypočutý ako svedok poškodený Ing. B. T. (čl. 315), ktorý
opísal okolnosti týkajúce sa podpísania spornej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a obžalovanou L.
S. zhodne ako vo pri svedeckej výpovedi v tomto konaní.

Súd ďalej konštatuje, že v trestnom spise sa nachádza Zmluva o tichom spoločenstve, ktorá bola
uzavretá medzi spoločnosťou F.A.R.O. zast. L. S. a tichou spoločníčkou V. W. dňa 12.7.2000 na
240.000,- Sk (čl. 459) a ďalšia Zmluva o tichom spoločenstve zo dňa 12.1.2000 medzi vyššie uvedenými
osobami na 230.000,- Sk (460).

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2
až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§116 a
117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a, b, c alebo
d; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Súdskúmalčisúvdanomprípadesplnenévšetkyhmotnoprávneaprocesnoprávnepredpokladyktomu,
aby mohla byť žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu úspešná.

Súd konštatuje, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, lebo v
čase rozhodovania súdu mal voči dlžníkovi, ktorý odporovateľný právny úkon urobil, vymáhateľnú

pohľadávku.Súdďalejkonštatuje,žeodporkyňajepasívnelegitimovanávtomtokonaní,lebovprospech
nej sa urobil právny úkon (darovanie).

Súd ďalej skúmal či bola zachovaná 3-ročná lehota, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu
dlžníka. Táto lehota je hmotnoprávna, čo znamená, že v tejto lehote musí byť žaloba uplatnená na súde
(nestačí ju napr. podať na pošte). Súd na túto lehotu prihliadne z úradnej povinnosti lebo ide o lehotu

prepadnú (prekluzívnu). V tejto rozhodnej dobe musí byť odporovateľný právny úkon perfektný. Súd
konštatuje, že darovacia zmluva - právny úkon, ktorému navrhovateľ v konaní odporuje, bol urobený
dňa 15.1.2002. Z toho vyplýva, že navrhovateľ mal 3 roky na to, aby podal žalobu o odporovateľnosťtohto právneho úkonu na súd. Žaloba bola podaná na súd dňa 22.8.2002, teda v zákonnej 3-ročnej,
prekluzívnej lehote, t.j. včas.

Súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno, preukázal, že sporným právnym

úkonom došlo k jeho ukráteniu ako veriteľa lebo preukázal, že tento právny úkon urobil dlžník (L. S.)
s osobou jej blízkou resp. v prospech takejto osoby (svojej sestre - odporkyni) a keď preukázal, že k
odporovateľnému úkonu došlo v posledných 3 rokoch pred podaním návrhu na súd.

Z charakteru odporovateľného úkonu - darovania vyplýva, že ide o bezodplatný právny úkon, ktorým
darca prevádza vlastnícke právo k veci na obdarovaného bezplatne, to znamená bez finančnej
kompenzácie alebo inej náležitej náhrady za darovanú vec, čím objektívne zmenšuje svoj majetok, a

teda logicky ukracuje veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky voči darcovi - dlžníkovi.

V konaní bolo preukázané, jednak darovacou zmluvou ale aj výpoveďou odporkyne, že sestra- dlžníčka
navrhovateľa, darovaním na ňu previedla byt, ktorý patril predtým do jej výlučného vlastníctva, že toto
darovanie sa uskutočnilo bez vyplatenia akejkoľvek finančnej kompenzácie zo strany odporkyne, čím
vlastne reálne zmenšila svoj majetok a znížila navrhovateľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči

nemu ako jej veriteľovi. V súvislosti s tým treba poukázať na ďalšiu významnú skutočnosť, ktorou je to,
že dlžníčka, sestra odporkyne ani v čase sporného prevodu vlastníckeho práva k bytu ako ani teraz
nevlastní iný relevantný majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľovej pohľadávky a
z toho logicky vyplýva, že darovaním predmetného bytu ako dlžníčka znemožnila navrhovateľovi, aby
uspokojil svoju pohľadávku voči nej.

V konaní nebola sporná tá skutočnosť, že medzi navrhovateľom a jeho dlžníčkou (sestrou odporkyne)
existoval nevysporiadaný záväzok z titulu pôžičky, ktorý dlžníčka voči veriteľovi písomne uznala vo
výške 1.640.000,- Sk. Túto skutočnosť v konaní dlžníčka ako svedkyňa potvrdila. Potvrdila aj to, že dlh
v uznanom rozsahu chce navrhovateľovi vrátiť.

V konaní bolo ďalej nesporne preukázané, že k úkonu ukracujúcemu veriteľa (darovaniu) došlo medzi

blízkymiosobami.Občianskyzákonníkv§116presnevymedzujekohotrebapovažovaťzaosobublízku,
keď hovorí, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obchodnom sa pokladajú za osoby seba navzájom blízke ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Odporkyňa je sestrou dlžníčky L. S. to znamená,
že sa považuje za osobu blízku v zmysle § 116 OZ.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd skúmal či odporkyňa ako blízka osoba dlžníčky veriteľa
nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať úmysel svojej sestry (dlžníčky) sporným
bezodkladným právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa. Dôkazné bremeno je v danom prípade na
odporkyni, pretože sa úmysel dlžníka podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ prezumuje /predpokladá/.

Súd považoval tvrdenie odporkyne, že v čase darovania nevedela o finančných problémoch svojej

sestry a nemala vedomosti o tom, že má nevysporiadané pohľadávky voči svojim veriteľom, za málo
pravdepodobné a účelové. Bolo totiž preukázané, že sa odporkyňa na podnikateľských aktivitách
svojej sestry finančne podieľala tým, že už v r. 2000 s ňou uzavrela 2 zmluvy o tichom spoločenstve a
vložila vlastné finančné prostriedky do rúk svojej sestry za účelom ich zhodnotenia. Samotné výpovede
poškodenýchvtrestnomkonanívedenomprotiobž.L.S.nasvedčujútomu,ževrodineodporkynesaojej

finančnýchproblémochveľmidobrevedelo,lebouž29.1.2002matkaodporkyneL.S.zaprítomnostiobž.
L. S. presviedčala svedka poškodeného Ing. Q. P., aby nepodal na sestru odporkyne trestné oznámenie
pretrestnýčinpodvodu,keďžemunevedelapeniazeuloženézaúčelomichzúročeniavyplatiťasamotná
matka odporkyne prehlásila, že je ochotná za tým účelom tento dlh svojej dcéry splácať. Okrem toho
bolo preukázané, že počas trestného konania sa matka obžalovanej spoločne s odporkyňou podieľali na

ovplyvňovanípoškodenýchobžalovanouL.S.vsnahepresvedčiťich,abynevypovedaliresp.vypovedali
v jej prospech čo opäť svedčí o tom, že o týchto záležitostiach vedeli. Potvrdzujú to aj zápisnice o
výsluchu poškodených v trestnom konaní, konkrétne poškodeného T. Y., Ing. Q. P.. Nakoľko matkaodporkyne žila v tom čase v spoločnej domácnosti s odporkyňou, je málo pravdepodobné priam až
vylúčené, aby sa v rodine medzi sebou o týchto veciach nezhovárali.

ZaprávnebezvýznamnúpovažovalsúdvýpoveďsvedkyneJUDr.F.F..Jejsvedeckávýpoveďnemenínič

na tých skutočnostiach, ktoré jednoznačne preukazujú, že v danom prípade ide o odporovateľný právny
úkon dlžníka veriteľa - navrhovateľa v snahe ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči L.
S.. Za povšimnutie stojí aj to, že matka odporkyne sa o údajnom incidente, ktorý popisovala svedkyňa
JUDR. F. vo svojej svedeckej výpovedi vôbec nezmienila a nespomínala to ani odporkyňa taktiež ani
svedkyňa L. S. čo vzbudzuje pochybnosti o viery hodnosti výpovede svedkyne F., že sa darovaním malo

napraviť pochybenie OBSD v Trebišove, keď byt previedli na L. S.. Svedkyňa L. S. naopak potvrdila, že o
odkúpení bytu dcérou L. v rodine vedeli a nemali výhrady voči tomu, že byt kúpi od OSBD Trebišov ona.

Svedecké výpovede L. S. a L. S. v tomto konaní súd hodnotí ako účelové s cieľom zabrániť tomu, aby
sa prinavrátil pôvodný právny stav, ktorý existoval pred odporovateľným právnym úkonom, aby nemohlo
dôjsť k uspokojeniu navrhovateľovej pohľadávky, ktorú preukázateľne voči jeho dlžníčke obž. L. S. má.

Bez povšimnutia nemožno nechať ani tú skutočnosť, že poškodení, ktorí vypovedali v trestnom konaní

voči obž. L. S. zhodne potvrdili, že sa s ňou skontaktovali prostredníctvom jej rodinných príslušníkov, a
to hlavne sestry alebo švagra F. W., prostredníctvom ktorých sa snažili domôcť svojich peňazí v čase,
keď bolo zrejmé, že ich nie je schopná vyplatiť a svoje požiadavky tlmočili prostredníctvom rodinných
príslušníkov obžalovanej práve z toho dôvodu, že sa s ňou nevedeli skontaktovať. Aj z toho možno
vyvodiť jednoznačný záver, že odporkyňa o týchto záležitostiach svojej sestry vedomosti mala, a preto

nemožnopovažovaťzapreukázanéjejtvrdenie,žeoúmyslesvojejsestry,týmtoprávnymúkonomukrátiť
svojho dlžníka, konkrétne navrhovateľa vedomosti nemala alebo mať nemohla. Z týchto dôvodov súd
návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 33,20 Eur,

zo súdneho poplatku za odvolanie zo dňa 9.11.2004 vo výške 33,20 Eur,

zo súdneho poplatku za odvolanie zo dňa 11.10.2009 vo výške 33,20 Eur a

z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 3.717,- Eur.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 7 úkonov právnej služby á 315,14 Eur (§ 13 ods. 7 vyhl.č.
MS SR č. 163/2002 Z.z. z hodnoty veci 16.079,07 Eur (484.398,- Sk)

- príprava a prevzatie zastúpenia,

- podanie návrhu na začatie konania,

- účasť na pojednávaní dňa 15.10.2003,

- účasť na pojednávaní dňa 6.2.2004,

- účasť na pojednávaní dňa 19.5.2004,

- účasť na pojednávaní dňa 3.9.2004,

- odvolanie zo dňa 9.11.2004,

Spolu 2.205,98 Eur.

2-krát režijný paušál 3,85 Eur,

2-krát režijný paušál 4,25 Eur,3-krát režijný paušál 4,51 Eur,

Spolu režijný paušál 29,73 Eur.

2-krát úkon právnej služby á 78,79 Eur (§ 16 ods. 3, vyhl.č. MSSR č. 163/2002 Z.z.)

t.j. 1-ina z 315,14 Eur (pojednávanie odročené bez prejednania veci)

-účasť na pojednávaní dňa 11.7.2003,

-účasť na pojednávaní dňa 12.9.2003,

Spolu 157,57 Eur

2 x režijný paušál 4,25 Eur = 8,50 Eur.

2-krát úkon právnej služby á 38,31 Eur (§ 11 vyhl. č. 655/2004 Z.z.)

- účasť na pojednávaní dňa 7.9.2005,

- odvolanie zo dňa 11.10.2005

2-krát úkon právnej služby á 45,51 Eur (§ 11 vyhl.č. 655/2004 Z.z.)

- účasť na pojednávaní dňa 2.2.2007,

- účasť na pojednávaní dňa 7.9.2007,

2-krát úkon právnej služby á 53,49 Eur (§ 11 vyhl.č. 655/2004 Z.z.)

- účasť na pojednávaní dňa 4.9.2009

- účasť na pojednávaní dňa 30.10.2009

Spolu ..................................................... 274,62 Eur

2 x režijný paušál 4,98 Eur,

2 x režijný paušál 5.91 Eur,

2 x režijný paušál 6,95 Eur

Spolu režijný paušál 35,68 Eur.

1-krát úkon právnej služby á 11,38 Eur (§ 14 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. t.j. 1-ina z 45,51 Eur
(pojednávanie odročené bez prejednania veci) - účasť na pojednávaní dňa 18.4.2007 - 11,38 Eur, 1 x

režijný paušál - 5,91 Eur

Spolu 17,29 Eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia ....................2.729,37 Eur.

Cestovné:

1. Cestovné na pojednávanie Košice - Trebišov a späť dňa 7.9.2005 (§ 15 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) 1x

použitie osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia EVČ: KE-XXX FR, Košice - Trebišov a späť,
t.j. 50 km x 2 = 100 km- priemerná spotreba na 100 km je 7,2 l t.j. na 1 km je 0,072 l, t.j. 100 km x 0,056 l = 5,6 l,

- priemerná spotreba PHM - cca 1,37 Eur t.j. 5,6 l x 1,37 Eur = 7,67 Eur