Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2008

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 43Cbi/166/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu : R. C. , B. v N.,
H. N..č. X ,XXX. XX. N., IČO: XXX. XXX. XX. zastúpeného : JUDr. S. P.- advokátom A. , K. č. XX,. N.,
proti žalovanému : Ing. J. C. - správca konkurznej podstaty úpadcu E., spol.s.r.o. v konkurze A., I.: XX.

XXX. XXX. so sídlom správcu : P.O.B. č. XX,. XXX. XX. V. o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. 845 k.ú. L.:

- parc.č. 220/1, záhrada o výmere 1479 m 2,

- parc.č. 223/14, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2069 m2,

- parc.č. 223/45, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1183 m2.

Súd vzájomný návrh žalovaného zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.770,- Sk na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 19.11.2002 sa domáhal žalobca na súde vylúčenia nehnuteľností
špecifikovaných v žalobe z konkurznej podstaty úpadcu . Poukázal na to že najskôr žalovaný sa
určovacou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave domáhal určenia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, ktorú však súd zamietol. Predmetné nehnuteľnosti boli žalobcovi vydané
dvoma dohodami uzatvorenýmisprávnympredchodcomúpadcu-Š.M.A.,uzatvorenýmidňa14.8.1995

a 12.8.1995 v súlade s § 7 zákona č. 282/93 Z.z. Z uvedených dôvodov nemohli byť predmetom kúpnej
zmluvy úpadcu ani predmetom privatizácie spomínaného štátneho majetku podľa zákona č. 92/1991
Zb. Posledné dve parcely tvoria súčasť komunikácie hospodárskeho dvora, ktorý je vrátane stavieb vo
vlastníctve R. C. .V. vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený pod V - 2593/96 a V-2585/95 .

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 10.5.2004 v ktorom poukázal na to, že zmluvou
o predaji podniku č. 1810/97 zo dňa 30.1.1997 uzatvorenou medzi F. N. M. S. R., D. XX,. B., IČO:
XXXXXXXX. a spoločnosťou E., spol .s.r.o. A. , IČO: XX. XXX. XXX,. došlo k predaju majetku štátu
podľa zákona č. 92/1991 Zb. Poukázal aj na § 2 uvedeného zákona .Uviedol, že majetok evidovaný pre katastrálne územie A. na PKV č. 601 a 606, pre k.ú. R. na PKV č.
1494 , pre k.ú. L. na PKV č. 1 a zapísaný na LVČ 606 pre k.ú . A. ako i na LVČ 1046,LVČ 1058,LVČ
1666 pre k.ú. L. zaradil do konkurznej podstaty.

Ďalejuviedol,žeparcelačíslo220/1ovýmere5096bolageometrickýmplánomrozčlenenánap.č.221/3,
221/7, 221/8 . Vlastnícke právo parcely číslo 220/1 o výmere 1479 m2 nie je dotknuté, nakoľko parcela
č. 220/1 ostáva vo výmere 4072 m2. Poukázal pri tom na LVČ 959 . Uviedol, že úpadca bol vlastníkom
domu s.č. 369 a s.č. 370 na parcele č. 224/4 a 224/3 k.ú. L. podľa zmluvy o predaji podniku. Pričom
bolo potrebné vykonať geometrické zameramnie . Z geometrického plánu vyplýva že parcela číslo 225

o výmere 3457 m2 bola rozčlenená na parcelu číslo 223/14 o výmere 2069 m2 a je to jediná prístupová
cesta a parcelu číslo 223/45, ktorá je tiež prístupová cesta. Vlastníctvo parciel 223/14 a 223/45 nie je
dotknuté nakoľko je podľa PKV č. 1 p.č.225 vo vlastníctve štátu.Zmluvou o predaji podniku úpadca
nadobudol vlastníctvo v súlade s § 2 zákona č. 92/1991 Zb. a stavby a pozemky boli vydané v rozpore
s § 11 zákona č. 229/1991Zb.

K tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko žalobca podaním z 12.10.2004 v ktorom poukázal na to, že v

časti A/ p.k.v. č. 1 L. bolo pôvodným vlastníkom N. B. a nehnuteľnosti na štát prešli podľa zákona č.
242/1947 Zb. v roku 1957. Tieto nehnuteľnosti boli reštituované, a tak zápis pod B/ 224 v PKV.č. 1
k.ú.L. užvlastníctvoštátunepreukazuje.Poukázalnato,žezvyjadreniažalovanéhovyplýva,žeparcela
číslo 220/1 na liste vlastnáctva číslo 845 k.ú. L. nie je zapísaná v majetku úpadcu, avšak v žalobe
vedenej pod číslom konania 68 Cbi 12/00 si žalovaný určenie vlastníctva k nej uplatňoval. K námietke

žalovaného o prístupnosti k nehnuteľnostiam úpadcu žalobca poukázal na to , že tieto sú prístupné z
verejnej komunikácie a sú postavené v súvislom rade obojstranne zastavanej ulice. Parcely č. 223/14
a 223/45 sú vnútormé komunikácie hospodárskeho dvora žalobcu a s vlastníctvom úpadcu nesúvisia.
Žalovaným uvádzané parcely číslo 221/3, 221/7 a 221/8 si žalobca v žalobe ani neuplatňoval. Vzájomný
návrh žalovaného považoval žalobca za nedôvodný.

Žalovaný dňa 11.5.2004 podal vzájomný návrh na vyslovenie neúčinnosti dohôd uzatvorených
žalobcom a právnym predchodcom úpadcu žalovaného. Ďalej namietal neplatnosť predmetných dohôd
aj pre nedodržanie lehôt stanovených v zákona č. 283/93 Zb., dôsledkom čoho mal nastať zánik práva
žalobcu . Poukazoval na to, že dohody boli podpísané Š. M. A. , hoci majetok patril štátu a malo ich
uzatvoriť ministerstvo pôdohospodárstva . Uviedol, že žaloba bola podaná aj Slovenským pozemkovým

fondom a aj jej predmetom je pozemnoknižná vložka č. 1 k.ú..L. . Pokiaľ ide ním predložený geometrický

plán potvrdil na pojednávaní, že tento nebol zavedený v katastri . Bol toho názoru, že bytovka s.č. 276
sa nachádza na parcele , korá je predmetom žaloby.

Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 21.2.2008 za účasti oboch účastníkov konania. Vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného , listinnými dôkazmi najmä: uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. značky Z - 2 - 1 K 104/96 z 30.10.1998, obsahom pozemnoknižnej vl.č. 1 k.ú. L., , listom
vlastníctvač.845ač. 959k.ú.L.,zmluvouopredajipodnikuč.1810/1997z30.1.1997,príslušnoučasťou
konkurzného spisu Z 2-1K 104/96 - súpisu konkurznej podstaty úpadcu, rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave spisovej značky 68 Cbi 12/00 z 25.10.2002, právoplatným 3.1.2003 , správou Správy katastra
N. z 23.1.2006, geometrickým plánom číslo 22679193-3191/95 obce Lukáčovce, mapový list č. N. ZX -IX

-19 -9, dohodou o vydaní nehnuteľností podľa zákona č. 282/93 Z.z. uzatvorenou medzi žalobcom a ako
oprávnenou osobou a Štátnym majetkom A. ako povinnou osobou dňa 14.8.1995 rovnako označenou
dohodou rovnakých účastníkov uzatvorenou dňa 12.8.1996 .

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom
rozsahu.Uznesením Krajského súdu v Bratislave spisovej značky Z-2-1K 104/96 z 30.10.1998 bol na majetok
úpadku E., spol.s.r.o. vyhlásený konkurz a a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený
žalovaný. Žalobca sa iba z listu správcu adresovaného Slovenskému pozemkovému fondu z 8.7.2002

dozvedel, že správca konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v pozemno - knižnej
vložke č. 1 k.ú. L. zahrnul do konkurznej podstaty úpadcu. Všetky nehnuteľnosti špecifikované v žalobe
mali svoj pôvod v spomínanej pozemno - knižnej vložke. Podľa zavedeného geometrického plánu číslo
22679103-3191/95 bola z parcely č. 220/1 o výmere 5096 m2 ( v PKV. č.1 diel 62) vytvorená parcela
číslo 220/1 o výmere 1479 m2. Parcely číslo 223/14 o výmere 2069 m2 a číslo 223/45 o výmere 746

m2 boli vytvorené z parcely zapísanej v PKV. č. 1 ako parcela číslo 223 o celkovej výmere 23921 m2.
Oprávnená osoba - žalobca preukázal pred uzatvorením dohôd o vydaní nehnuteľností podľa zákona č.
282/93 Z.z. vlastnícke právo v PKV č. 1 kde pod B/1 je ako vlastník uvedené Nitrianske rímskokatolícke
biskupstvo. Povinnosť vydať nehnuteľnosti podľa oboch dohôd vyplynula z výpisu vydaného Správou
katastra v Nitre 11 058/95 kde ako užívateľ bol zapísaný povinná osoba - t.j. právny predchodca úpadcu
žalovaného. V čase vyhlásenia konkurzu úpadca teda nebol vlastníkom nehnuteľností, ale žalobca .

Podľa § 6 zákona č. 328/1991 Zb o konkurze a vyrovnaní / ďakej len ZKV /

(1) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len "podstata").

(2) Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"),
ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako
aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

(3) Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia, colná zábezpeka do výšky
colného dlhu, mzda a obdobné príjmy. 1a) Majetok slúžiaci na podnikateľskú činnosť z podstaty nie je
vylúčený.

Podľa § 1 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré

spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

(2) Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom
podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Vdanomprípadevčasevyhláseniakonkurzunamajetokúpadcu/nehnuteľnostišpecifikovanévžalobe/-

t.j. dňa 30.10.1998 ako je uvedené vyššie , nepatrili úpadcovi, ani nešlo o majetok, ktorý úpadca získal
po vyhlásení konkurzu alebo ním zabezpečil svoj majetok. Preto nebolo možné jeho zaradenie do súpisu
konkuznej podstaty úpadcu.

Navyše z predloženého súpisu konkurznej podstaty nebolo možné jednoznačne identifikovať zaradenie
nehnuteľností do súpisu, vyjadrenia žalovaného vykonané aj v ním iniciovaných konaniach v tomto

smere boli protichodné, konal tak, že zaradené do súpisu sú . Súpis konkurznej podstaty ani
neobsahoval aktuálne parcelné čísla pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností , a aj upovedomenia
zasielanésprávcomosobámuplatňujúcimsiprávokveciamzaradenýmdosúpisu obsahovalioznačenie
zaradených nehnuteľností podľa pôvodných pozemno-knižných vložiek. Konkrétne v liste správcu
adresovanom Slovenskému pozemkovému fondu sa o.i. označuje PKV. č. 1 k.ú. L. . Bytovka súpisné

číslo 276 uvádzaná žalovaným, a pozemok na ktorom bola postavená ako dôvod záujmu žalobcu bola
zapísaná na LVČ 959 a nachádzala sa na inej parcele- parcele č. 221/3 na rozdiel od pozemkov -
parciel , ktoré boli predmetom žaloby . Podľa LVČ : 959 išlo o nevysporiadanú parcelu číslo 221/3,
zapísanú na liste vlastníctva číslo 712.Súd nevzhliadol dôvodnosť námietky žalovaného na neplatnosť oboch dohôd uzatvorených právnym
predchodcom úpadcu žalovaného ako povinnnej osoby a žalobcom ako osoby oprávnenej, pretože
žalovanéhotvrdeniaonedodržanílehôtstanovenýchvzákonečíslo282/93Zb.neboliničímpreukázané.

Súd nemohol prihliadnuť ani k ďalšej námietke žalovaného o nedostatku legitimácie právneho
predchodcu úpadcu žalovaného na uzavretie týchto zmlúv tvrdiac, že išlo o majetok štátu, s ktorým mal
právanakladaťinýsubjekt,pretožepodľa§ 3zákonač.282/1993Zb. povinnýmiosobamibolinielenštát
ale aj obce, štátom alebo obcou založené alebo zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené
zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu, alebo obce , prípadne ho spravujú a ku dňu účinnosti

zákona vec držia. Štátne majetky boli štátom zriadené právnické osoby hospodáriace s majetkom štátu
- t.j. i legitimované na uzavretie zmlúv podľa § 5 ods. 2 zákona .

Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v prvom výroku rozsudku .

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného na vyslovenie neúčinnosti dohôd o vydaní majetku, tento
vzájomný návrh ani nebol dôvodnený takými skutočnosťam, ktoré by mali za dôsledok neúčinnosť
právnych úkonov - t.j. skutočností stanovených jednak v § 42a Občianskeho zákonníka alebo v § 15

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto súd vzájomný návrh žalovaného ako bezdôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP- t.j. podľa výsledku sporu. Použitie ustanovenia
§ 33 ods. 1 písm. b / zákona č. 328/1991 Zb . o konkurze a vyrovnaní na rozhodovanie o náhrade trov
konania nemožno aplikovať. Uvedené zákonné ustanovenie neupravuje totiž náhradu trov konania ale

sa výlučne týka a zakotvuje vylúčenie z uspokojenia v konkurze trov, ktoré už účastníkom vznikli - t.j.
boli právoplatne priznané. Aj preto súd priznal účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech plnú náhradu trov
konania v celkovej výške 9.770,-Sk spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci po 3.840,-Sk, 2x paušál po 190,-Sk. Ďalej bola priznaná náhrada za stratu času 1.270,40 Sk(4x
317,60 Sk), cestovné z N. do Bratislavy a späť vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom

podľa § 73 ods. 2 zák.č. 543/2005 Z.z. a 200,-Sk ako krátenie súdneho poplatku za žalobu, ktorý bol
vrátený samostaným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od

doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané

a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostaljeden rovnopis, ak je to potrebné / § 42 ods. 3 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým , že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2 OSP/.