Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2007

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/78/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou v právnej veci žalobkýň v 1 rade Z. V., nar.
X.X.XXXX,. bytom H., v 2. rade M. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom R. B., právne zastúpených JUDr. A. P.,
advokátkou so sídlom v K. , Š. XX. proti žalovaným v 1. rade M. G. , nar. XX.X.XXXX,. bytom R. B.
č. XXX,. v 2. rade M. L. , nar. XX.X.XXXX,. bytom R. B. č. XXX. , právne zastúpených JUDr. V. O. ,
advokátom , so sídlom v R., M.R. Š. XXXX/X,. o neplatnosť závetu a vydedenia takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.

Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania účastníkov konania.

Žalobkyne v 1. a 2. rade sú povinné n a h r a d i ť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 37.139,-
Sk s tým, že súd im povoľuje uhradiť túto sumu v mesačných splátkach spoločne a nerozdielne v sume
3.095,- Sk vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že poručiteľka Ž. B. rod. B. nar. XX.X.XXXX,.

zomr. dňa 31.5.2001 nepodpísala závet, ktorým určila za dedičku žalovanú M. L. rod. G., že dôvody
pre vydedenie žalobkýň v 1. a 2. rade aj s potomstvom, ich starou matkou Ž. B. uvedené v notárskej
zápisnici zo dňa 10.4.2000 sp.zn. N 133/2000, Nz 122/2000 nie sú dané a toto vydedenie je neplatné.
Súčasne sa domáhali, aby súd určil, že notárska zápisnica zo dňa 10.4.2000 sp.zn. N
133/2000, Nz 122/2000 je neplatná.

V žalobe poukázali na to, že neplatnosť závetu a neexistenciu dôvodov vydedenia vidia v tom, že

ich stará matka Ž. B., vzhľadom k veku ( 94 rokov ) a zdravotnému stavu v čase spísania závetu
( dňa 10.4.2000 ), nemohla chápať zmysel právneho úkonu pretože trpela vysokým stupňom sklerózy
a bola odkázaná pri všetkých úkonoch na cudziu pomoc. Nemohla osobne prizvať notára, pretože bola
bezvládna a nemala k dispozícii telefón. Dôvod neplatnosti závetu videli aj v tom, že notár spísal závet
a nepresvedčil sa o zdravotnom stave závetkyne, teda nepostupoval podľa ust. § 47 písm. d/ zák.č.
323/1992 Zb. v platnom znení, pretože notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníkov, že

sú spôsobilí na právne úkony. Tento údaj v zápisnici chýba. S prihliadnutím na vek a zdravotný stav
žalobkyne mal pribrať notár k tomuto úkonu dvoch svedkov. Keďže notárska zápisnica neobsahuje tieto
náležitosti, obchádza zákon, je potrebné ju považovať za absolútne neplatnú. Účasť svedkov úkonu
mala byť zabezpečená, pretože zavetkyňa sa nevedela podpísať, pri preberaní dôchodku sa jej menom
podpisovala jej dcéra M. G. a jej vnučka M. L.. Okrem toho namietali, že podpis na závete sa nezhoduje
s rukopisom závetkyne. Žalobkyne nesúhlasili ani s dôvodmi vydedenia. Potvrdili, že poručiteľka bývala

v minulosti v spoločnej domácnosti s rodičmi žalobkýň, ich otec, O. B. bol synom poručiteľky. Po smrti
syna sa poručiteľka odsťahovala k M. L. s tým, ktorá jej mala vytvoriť komfortnú izbu a za to jej poskytlastará mama 50 000,- Sk. V skutočnosti sa však mala starať poručiteľka o deti M. L.. Vzťahy medzi
poručiteľkou a žalobkyňami boli po celý čas dobré, až do apríla 1999 sa verejne navštevovali a od
uvedenej doby len bez vedomia žalovaných. Žalobkyne vybavovali starej mame úradné záležitosti,

drobné nákupy, obstarali jej kúrenie v izbe tak, že jej nosili drevo z drevárne, pretože si ich stará matka
prikurovala. Bolo to potrebné, pretože M. L. chodila do práce a poručiteľka nebola schopná ovládať
kotol ústredného kúrenia. Z príležitosti osobných, cirkevných a štátnych sviatkov sa stále navštevovali,
žalobkyne nezanedbali meniny, narodeniny, pričom jej kupovali odevné doplnky. Na výslovnú pomoc
žalobkýň poručiteľka nebola odkázaná a nikdy sa ani nedomáhala, aby nad uvedený rámec pre ňu

žalobkyne niečo vykonali. Vzťahy medzi žalobkyňami a žalovanými sa vyhrotili po tom, keď M. L. oslovila
Z. V. pred spísaním závetu, či si činia nárok na majetok poručiteľky. Podľa názoru žalobkýň poručiteľka
bola pod stálym psychickým tlakom, keďže sa od apríla 1999 nemohla verejne stýkať so žalobkyňami,
len bez vedomia M. L.. Z týchto dôvodov žalobkyne považujú dôvody pre vydedenie uvedené v notárskej
zápisnici za neplatné.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkov,oboznámenímsasdedičskýmspisom

tunajšieho súdu, sp. zn.: D 486/01, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade v celom rozsahu trvala na podanej žalobe aj na dôvodoch v žalobe uvedených.
Domnievala sa, že ani starostlivosť o poručiteľku nebola taká aká mala byť, pretože p. L. chodila do
práce. Podľa jej vedomostí stará mama nenavštevovala ani lekára, k nej chodila domov MUDr. Š. a lieky

jej vyberala p. L.. Ďalej uviedla, že prístup do domu k starej mame mali, asi rok pred jej smrťou sa k nej
už dostať nevedeli. Ďalej uviedla, že pochybnosti o pamäti starej mamy v čase spísania závetu mala
aj z toho dôvodu, že si nepamätala, že v minulosti jej darovala časť záhrady. Bolo to asi v roku 1976.
Potvrdila však, že darovacia zmluva nebola spísaná ani zavkladovaná v katastri.

Žalobkyňav2.raderovnakotrvalanapodanejžalobe.Uviedla,žeostarúmatkusastarali,nosilijejdrevo

na kúrenie, pretože sa ťažko pohybovala, slabšie počula, mala problémy s chrbticou a tlakom a užívala
na to lieky. Voľný čas trávila čítaním, veľa čítala s okuliarmi. Stará mama slabšie počula, takže niekedy
jej museli viackrát zopakovať otázku, ale potom na ňu riadne odpovedala. Jej skleróza sa prejavovala
tým, že slabšie počula. Orientovala sa slabo.

Žalovaná v 1. rade nesúhlasila s podanou žalobou, rozhodne poprela, že by jej matka nebola vedela, čo

robí, pretože až do konca života mala čistý rozum. Problém spočíval v tom, že bývala s rodinou syna
O. B.. Spolužitie však bolo veľmi zlé, pretože chodievala často k dcére s plačom, že ju tam bijú, zle
sa k nej správajú. Z vlastného domu sa odsťahovala po tom, čo jej mal syn ublížiť tým, že buchol s
posteľou na ktorej ležala tak, že sa posteľ rozpadla a odvtedy mala problémy s chrbticou. Odsťahovala
sa dňa 7.5.1975 a odvtedy až do svojej smrti žila v dome vnučky , M. L.. Žiadne peniaze svojej vnučke

nedala, pretože v tom čase ani nemala kde takéto peniaze nasporiť, jediné peniaze, čo mohla mať, tak
boli na kryptu.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že absolútne nesúhlasí so žalobou aj s dôvodmi v žalobe uvedenými,
pretože stará mama prišla k nim bývať až po tom, čo sa neustále sťažovala, že ju bili, robili jej zle
a inak ju nenazvali len ako " rozpučenica, pošťanica ". Žalovaná jej uvoľnila jednu miestnosť a spolu

so sociálnym zariadením vo svojom novom dome. Tvrdenia žalobkyne ohľadne kúrenia považovala
za nezmyselné, pretože mali ústredné kúrenie a zabezpečovali ho výlučne oni. Dcéra, žalovanej, M.
K. bola na materskej dovolenke s deťmi asi 10 rokov a manžel žalovanej v 2. rade, pracoval v takej
prevádzke, že bezproblémovo zabezpečoval kúrenie. O starú mamu sa žalobkyne nestarali, nespýtali
sa, či nepotrebuje pomoc, hoci vedeli, že má problémy s chrbticou, neprišli ju nikdy okúpať, nakúpiť

jej, vybrať lieky. Najmenej 10 až 12 rokov v dome žalovanej v 2. rade neboli a pokiaľ tvrdili, že ich
do domu nepustila, nie je to pravda. Nikdy im žalovaná nezakázala vstup do domu a pokiaľ by mali
skutočný záujem, mohli prísť starú matku navštíviť, mohli sa kedykoľvek ohlásiť aj telefonicky. Stará
mama mala čistú myseľ a vedela posúdiť kto sa o ňu stará, kto jej dáva patričnú úctu. Žalovaná potvrdila,
že na opakované naliehanie starej mamy zabezpečila notára JUDr. F., pretože stará mama chcela urobiť

poriadok so svojím majetkom pre prípad smrti. Notár sa dostavil k starej mame, doniesol so sebouspis, kde mal poznačené potrebné údaje. Oboznámil starú mamu s obsahom zápisnice a stará mama
podpísala túto listinu o závete a vydedení. Pri podpisovaní závetu boli prítomní notár, závetkyňa - stará
mama, žalované v 1. a 2. rade a manžel žalovanej v 2. rade, ale nie ako svedkovia. Žalovaná v 2. rade

vysvetlila, že sa počas života starej mamy vykonali 2 úkony pred notárom. Jeden úkon bol vykonávaný
JUDr. F. v roku 2000, išlo o spísanie závetu a vydedenia a neskôr spisovala JUDr. B. do notárskej
zápisnicedarovaciuzmluvu,nazákladektorejjejstarámamadarovalazáhraduasvedkoviaboliprivolaní
v tom čase z toho dôvodu, že stará mama horšie videla a v polovici priezviska, ktoré písala, jej začalo
ťahať ruku. Preto boli aj ako svedkovia prizvaní starosta obce a pracovníčka obecného úradu. Žalované

v 1. a 2. rade trvali na tom, že najmenej od roku 1992 došlo k narušeniu vzájomných vzťahov, pretože
v tomto roku začali prebiehať konania v súvislosti s vyporiadaním nejakých majetkov.

Svedok J. B., starosta Obce R. B., a svedkyňa H. Š., zamestnankyňa Obecného úradu v R. B. vo svojich
výpovediach uviedli, že sa dostali naposledy do osobného kontaktu so Ž. B., keď boli privolaní ako
svedkovia k úkonu , ktorý bol spisovaný notárkou JUDr. T. B. do notárskej zápisnice. Komunikácia so Ž.
B. bola úplne normálna, vedela o čo ide, riadne reagovala na otázky, odpovedala k veci, spoznala bez

problémov oboch privolaných svedkov, vedela aký úkon robí. Tento úkon sa vykonával asi 4 mesiace
pred jej smrťou.. Starosta obce uviedol, že mal snahu viesť ju k tomu, aby podelila majetok medzi deti,
ona vyjadrila jednoznačné stanovisko, že svoje rozhodnutie považuje za správne. Počas výkonu funkcie
starostu od roku 1990, nezaznamenal žiadne problémy, ktoré by sa týkali p. Ž. B.. Poznal Ž. B. od
svojho detstva, pretože bývali v susedstve asi do roku 1975, potom Ž. B. odišla bývať inde. Aj po tomto

období sa s ňou stretol, keď prechádzal po dedine, videl ju vonku. Z rozhovoru s ňou zistil, že normálne
komunikovala, vždy ho spoznala a pýtala sa aj na jeho rodinu. V čase, keď žil svedok v susedstve s
p. Ž. B. a s rodinou jej syna sa síce nesťažovala p. B., ale určite tam mohli byť nejaké disharmónie v
rodine, o ktorých p. B. ako matka nerozprávala. Podľa jeho názoru v tom čase vzťahy k vnučkám neboli
zlé, resp. nemal o tom žiadne iné poznatky. M. K. sa pred ním zmienila, že navštevovala svoju starú

mamu, on osobne to však nevidel.

Zo svedeckej výpovede D. K. vyplynulo, že pôsobí v obci R. B. XX. rokov ako evanjelická farárka,
od roku 1990. Do kontaktu s p. Ž. B. sa dostala prvý krát asi v roku 1995, kedy navštívila p. L.,
členku presbyterského zboru. Od uvedeného obdobia navštívila Ž. B. najmenej raz ročne, kedy jej
poskytovala cirkevnú službu - spovedala ju a prisluhovala Večeru pánovu, spravidla pred Veľkou nocou..

Na vykonávanie cirkevných sviatostí bola prizývaná, okrem toho občas navštívila z dôvodov pracovných
p. L. a pri tej príležitosti sa prihovorila aj p. Ž. B.. Počas týchto návštev sa tam nikdy nestretla so
žalobkyňami, ktoré videla na pojednávaní. Pokiaľ sa rozprávala s pani B. hovorila s ňou úplne normálne,
rozprávala o rôznych veciach, spomínala aj veci z minulosti. Asi dvakrát počas takejto návštevy jej
povedala, že syn sa k nej zle správal, aj ju bil, dokonca jej raz ublížil tak, že ju boleli kríže. Dokonca

uviedla aj to, že sa k nej zle správala nevesta, bola aj ňou bitá, ale že aj vnučky sa k nej nepekne
správali. Veľmi ju to trápilo a zle to znášala, preto sa na túto tému s ňou už radšej svedkyňa nerozprávala.
V prostredí v ktorom žila bolo o ňu dobre postarané, podľa jej správania sa tam cítila byť šťastná a
spokojná. Naposledy bola v kontakte svedkyňa s p. B. tiež pri takomto cirkevnom úkone pred Veľkou
nocou, presne dátum uviesť nevedela, pričom komunikácia s ňou bola úplne bežná a normálna.

Svedkyne, I. S., M. T. a K. D., potvrdili, že pracovali na P. v R. B. a do dostali sa do kontaktu so Ž. B. a
jej dcérou, M. G. pri doručovaní dôchodku. Zhodne uviedli, že jej dcéra M. G. podpisovala ako svedok
prevzatia preberanie dôchodku na kvitančnom liste, pretože Ž. B. sa nevedela podpísať do kolonky, ktorá
bola úzka a netrafila do nej. Svedkyňa I. S. pracovala na pošte od roku 1996 do 26.11.2003, M. T. od
roku1996do roku2000 aK.D.od1996do2001akokuričkaaupratovačaavneprítomnostizastupovala

doručovateľku. Svedkyne M. T. a I. S. uviedla, že pokiaľ komunikovali s p. B., hovorila normálne.

Svedkovia, E. B., O. T. vo výpovedi uviedli, že sú vo vzdialenom príbuzenskom pomere k obom
sporovým stranám, vyjadrili pochybnosti o tom, že by sa vnučky - žalobkyne nezaujímali o starú mamu,
domnievali sa , že vzťahy v rodine sú dobré. Podľa ich názoru žalobkyne navštevovali starú mamu,
pričom svedkyňa E. B. uviedla, že videla ísť tým smerom kde bývala Ž. B. jej nevestu M. B. asi v roku

1985. Rok, si pamätala, pretože už bol na svete syn Z. V.. Vnučky chodili k starej mame, ale asi posledné
4 roky ich tam nevidela, asi preto že sa starali o svoju mamu. Svedkyňa rozprávala so Ž. B. asi dvakrátod roku 1978 a hodnotila ju ako čulú babku. Svedok O. T. uviedol, že videl v jednom konkrétnom prípade ,
pri dovoze sena žalobkyni v 2. rade, v roku 1995, že M. B. vstúpila do domu M. L. a niesla buchty Ž. B..
Počas otázok kladených žalobkyňami si svedok spomenul, že v októbri 1996 videl žalobkyňu v 1. rade

a jej matku vstúpiť do dvora M. L., nevedel, či vstúpili aj do domu p. L.. Naviac uviedol, že v rozsahu
10 rokov sa dostal do kontaktu so Ž. B. asi dvakrát, pred domom L., nespoznala ho keď sa jej pozdravil.

Svedkyňa M. B. vo výpovedi dňa 26.11.2003 uviedla, že je vzdialenou príbuznou prostredníctvom svojho
manžela, žalovanej v 1. rade. Uviedla, že v čase, keď žila Ž. B. u syna, boli tam večné hádky a zloby,
nebolo týždňa, že sa nehádali, nebol tam pokoj. Ž. B. sa chudera aj sťažovala, ale čo mala robiť.

Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že sa odsťahovala ku L., aj tam ju navštevovala. Podľa jej názoru jej
bolo u L. lepšie. Navštívila ju aj v čase asi 2 týždne pred smrťou, normálne sa s ňou rozprávala, mala
lepšiu pamäť ako svedkyňa. Aj v tom čase sa sťažovala, že ju boleli nohy, ale bola riadne zaopatrená,
v čistom. Pri návštevách si všimla, že p. B. čítala, pozerala televízor.

Svedkyňa M. H. rod. B., dcéra svedkyne M. B. uviedla, že stav jej matky po svedeckej výpovedi na
pojednávaní sa zhoršil, matka , sa necítila zdravotne dobre, pretože si uvedomila, že neurobila dobre.

Uviedla, že vie o tom, že jej matka spísala nejaké čestné prehlásenie, ona pri spísaní nebola, pretože
bývajúvrôznychobciach.Podľapoznatkovsvedkyneúdajnežalovanédonútilijejmatku,abyvypovedala
v konaní s tým, že mala povedať, že žalobkyne bili starú mamu. Obdobie, kedy sa tak malo stať, uviesť
nevedela,datovalahodočasu,keďeštebývalasmatkouspoluvdomedomarca2005.Keďžepracovala
na P. v R. B. do júna 2004, vedela, že p. Ž. B. nepreberala dôchodok, ale p. G. ako svedok prevzatia,

ktorá aj prevzatie podpísala. Občas videla Ž. B. sedieť na sklenenej terase v období rokov 1991 až
2001. O žiadnych hádkach a sporoch medzi účastníkmi konania a ich starou mamou nevedela. Podľa
jej vedomostí mala jej matka - M. B., nejaké problémy s p. V..

Vzhľadom na výpoveď M. H. súd konštatuje, že z predloženého prehlásenia zo dňa 1.8.2005 je
nepochybné, že prehlásenie spisovala iná osoba ako je podpísaná, ale aj z obsahového hľadiska

prehlásenie nekorešponduje s výpoveďou M. B. a uvádza skutočnosti, ktoré M. B. neuvádzala na
pojednávaní dňa 26.11.2003. Preto súd čestné prehlásenie ( napísané po 2 rokoch ) a svedeckú
výpoveď M. H., kde popierala výpoveď matky a tvrdila, že matka bola ovplyvňovaná žalovanými aby
vypovedala proti žalobkyniam, že bili starú matku, považuje za zmätočné a nevieryhodné, pretože nič
podobné neodznelo pri svedeckej výpovedi M. B..

Svedok J. K. ml. uviedol, že bol v príbuzenskom pomere k žalovanej v 2. rade, bol jej zaťom do roku
2002. Súčasne uviedol, že je aj dobrým kamarátom syna p. V.. Po svadbe s dcérou p. L. v roku 1991
bývali v K. D. L., v roku 1995 začali s výstavbou rodinného domu v R. B. a preto sa presťahovali do
domu p. L.. Podľa názoru svedka, žalobkyne navštevovali starú matku asi do roku 1991, potom už nie,
resp. svedok po tomto období nemal o tom vedomosti.

Vzťahy sa zhoršili, ale nevedel presne z akých dôvodov. Podľa poznatkov svedka stará mama Ž. B. sa
mala dobre. Pokiaľ ju chcel niekto navštíviť, musel prejsť vchodovými dverami a po chodbe vstúpiť do
izby starej mamy, čo nebolo možné bez toho, aby to niekto nespozoroval. Stará mama užívala izbu a
kúpeľňu na prízemí, pretože sa jej ťažko chodilo. Nevedela si sama obstarať nákupy, oprať, upratať.
Telefón síce mala blízko izby, ale netelefonovala, zle počula. Jedlo sa jej nosilo do izby. Jedla sama, len

v poslednom období ju kŕmila bývalá manželka svedka, asi dva mesiace pred smrťou. S nikým si určite
nedopisovala, rada čítala, väčšinu času trávila v spoločnosti rodiny a najviac v spoločnosti jeho bývalej
manželky, M. K.. Podľa jeho vedomostí v určitom období mala p. L. psa, brána zamknutá nebola. V
čase volieb potvrdil, že sa stará mama zúčastnila volieb, členovia komisie sa dostavili do jej miestnosti,
svedok však nevedel uviesť, či niečo podpisovala alebo nie.

Zdedičskéhospisutunajšiehosúdu sp.zn.:D486/2001,súdzistil,žepredmetomkonaniajeprejednanie
dedičstva po poručiteľke Ž. B. rod. B., nar. XX.X.XXXX. a zomr. dňa 31.5.2001. Uznesením sp.zn.:D
486/2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20.5.2003, boli žalobkyne odkázané na podanie žaloby
na súd o neplatnosť závetu a neexistenciu dôvodov vydedenia, pretože žalobkyne popierali platnosť
závetu a namietali dôvody vydedenia.ZpripojenejNotárskejzápisnicesp.zn.N:133/2000,NZ:122/2000,napísanejnotáromJUDr.J.F.,vR.B.
č. 213 dňa 10.4.2000, súd zistil, že do uvedenej notárskej zápisnice bol spísaný závet s vydedením Ž. B.
rod. B., r.č. XX-XX-XX/XXX,. bytom R. B. č. XXX.. Štátna príslušnosť a osobná totožnosť závetkyne boli

zistené z dokladu totožnosti. Po vyhlásení, že je spôsobilá na právne úkony požiadala o spísanie závetu
a vydedenia do notárskej zápisnice. Za závetnú dedičku ustanovila na celý svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok vnučku M. L. rod. G. r.č. XX-XX-XX/XXX,. bytom R. B. XXX.. Súčasne vydedila svoje vnučky M.
K. rod. B. nar. XX.X.XXXX. a Z. V. rod. B. nar. X.X.XXXX. z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/,
pretože jej neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe, trvale neprejavujú skutočný záujem o ňu,

ktorý by ako vnučky o starú matku prejavovať mali. Ďalej bolo v závete uvedené, že asi 20 rokov je ťažko
chorá, nemôže chodiť, pričom po dobu približne 10 rokov ju vnučky vôbec nenavštevujú, neprejavujú
o ňu žiaden záujem, neposkytujú jej žiadnu pomoc. Taktiež bolo v notárskej zápisnici určené, že
dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých potomkov vnučiek M. K. a Z. V.. Závet bol zriadený po
riadnom uvážení na základe slobodnej vôle a po poučení notárom o dedení zo zákona a závetu, ako aj o
dedičských právach neopomenuteľných dedičov. Notárska zápisnica bola po prečítaní schválená a pred

notárom vlastnoručne závetkyňou podpísaná. Súd konštatuje, že na notárskej zápisnici sa nachádza
ručný podpis B. a pod jej podpisom označenie notár, pečiatka Notárskeho úradu JUDr. F. a jeho podpis.

Na návrh žalobkýň, ktoré tvrdili, že Žofia B. nebola schopná posúdiť úkon ktorý bol spísaný do notárskej
zápisnice, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. S. K., z odboru zdravotníctva,
odvetvia psychiatrie. Úlohou znalkyne bolo zistiť, či Ž. B. bola v dôsledku choroby a užívania liekov

schopná v čase, kedy podpisovala závet s vydedením, posúdiť svoje konanie a následky takéhoto
konania a či bola vzhľadom k veku a zdravotnému stavu dostatočne orientovaná. Zo záveru znaleckého
posudku č. 4/2005 uvedenej znalkyne vyplynulo, že neb. Ž. B. vzhľadom k jej chorobe a užívaniu liekov
pravdepodobne bola schopná v čase, kedy podpisovala závet s vydedením, t.j. 10.4.2000, posúdiť
svoje konanie a následky takéhoto konania, vzhľadom k veku a zdravotnému stavu bola dostatočne

orientovaná. Žalované súhlasili so závermi znaleckého posudku.

Žalobkyne sa nestotožnili so závermi znaleckého posudku, pretože podľa ich názoru sa znalkyňa
nevysporiadala s otázkou fyziologickej straty pamäte vzhľadom na vek Ž. B. a svoje zistenia
nekonzultovala s s geriatrom, psychológom. Žalobkyne navrhli vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom aj z toho dôvodu, že neb. Ž. B. musela mať do istej miery problémy

aj s pamäťou, pretože si nepamätala, že v minulosti darovala žalobkyni v 1. rade časť záhrady, ktorá je
súčasťou majetku poručiteľky a je zahrnutá tým aj do závetu a vydedenia.

Znalecký ústav Psychiatrická nemocnica P. P. v P. podal ústavný, súdnoznalecký posudok č. 7/2005 dňa
7.3.2006. Zo záveru posudku vyplynulo, že kolektív znalcov psychiatrov a psychológa sa oboznámil s
obsahom spisového materiálu, s anamnézou Ž. B., jej zdravotnou dokumentáciou, aj so závermi prvého

súdnoznaleckého posudku MUDr. K. a dospel k záveru, že Ž. B. dňa 10.4.2000 netrpela duševným
ochorením, netrpela následkami užívania žiadnych psychiku ovplyvňujúcich liekov a bola dostatočne
orientovaná. Obsah právneho úkonu vyjadroval jej postoj logicky vyplývajúci z kontextu jej života a
vytvoreným vzťahom k jej rodinným príslušníkom najmä v posledných 8 rokoch. Bola schopná posúdiť
jeho konanie a následky. Z obsahu uvedeného posudku vyplynulo, že dlhovekosť sama o sebe ešte

nezakladá predpoklad organického poškodenia mozgu s následným organickým psychosyndrómom či
demenciou. V zdravotnej dokumentácii nie sú podklady pre uvažovanie o demencii, či o strate kontaktu s
okolitou realitou. Neužívala žiadne utlmujúce ani inak psychiku ovplyvňujúce látky. Podľa názoru znalcov
závet zodpovedal logike okolnosti života poručiteľky za posledných 25 rokov a najmä posledných 5 až
8 rokov pred smrťou, jej emočným vzťahom k jednotlivým príbuzným a nie nejakým neočakávaným a

nelogickým úkonom. Znalecký kolektív v počte 5 psychiatrov a 1 psychológ sa jednoznačne zhodli na
znení znaleckého posudku a jeho závere.

Žalobkyne navrhli výsluch znalcov. Tento dôkaz súd nevykonal , pretože vzhľadom na závery oboch
znaleckých posudkov, ktoré dospeli k zhodným záverom, vykonanie navrhnutého dôkazu súd považuje
za nadbytočné a nehospodárne.Žalobkyne trvali na znaleckom dokazovaní aj za účelom preukázania pravosti podpisu Ž. B. na závete
s vydedením. Do ich návrhu mal súd k dispozícii 2 použiteľné podpisy a to z roku 1950 na listine -
kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá dňa 19.8.1950 a v notárskej zápisnici, do ktorej bol spísaný závet

s vydedením zo dňa 10.4.2000. Súd požiadal znalca z odboru písmoznalectva PhDr. I. G. o odborné
vyjadrenie, či na základe takýchto dvoch podpisov je možné posúdiť pravosť ručného podpisu a súčasne
boli doručené i uvedené listiny na posúdenie znalcovi, ktorý súdu oznámil, že pokiaľ je k dispozícii okrem
sporného podpisu iba jeden autentický podpis, nie je možné vyjadriť sa korektne k pravosti podpisu pre
nedostatok porovnávacích podpisov. Z jedného autentického podpisu sa nedá vysloviť expertízny záver,

ani len v pravdepodobnej rovine.

Na návrh žalobkýň súd skúmal existenciu prípadných ďalších ručných podpisov Ž. B.. Prostredníctvom
Oblastného archívu v Rožňave, zistil právneho nástupcu posledného zamestnávateľa Ž. B. - A. H. v
likvidácii. Agrodružstvo predložilo súdu výlučne evidenčné listy o dobe činnosti s podpismi Ž. B., ktoré
malo k dispozícii za obdobie od roku 1959 do roku 1973. Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava, podala
správu v tom zmysle, že spisový materiál zomrelej Ž. B. bol skartovaný a preto nebolo možné doručiť

žiadnu listinu obsahujúcu rukopis Ž. B..

Po predložení evidenčných listov A. H., súd nariadil znalecké dokazovanie Kriminalisticko-expertíznym
ústavom Prezídia Policajného zboru Bratislava, z odboru grafológie. Z odborného stanoviska
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru vyplynulo, že po podrobnom preštudovaní
spisového materiálu bolo zistené, že predložený porovnávací materiál - Kúpnopredajná zmluva z

roku 1950, podpisy na evidenčných listov z časového obdobia 1957 až 1973 - nespĺňa podmienky
písmoznaleckej expertízy z hľadiska časovej väzby. Na základe predloženého materiálu nie je možné
vyjadriť sa k pravosti podpisu zosnulej Ž. B. na notárskej zápisnici N: 133/2000, ani s pravdepodobným
záverom skúmania.

Z písomnej správy Slovenskej pošty a.s., Regionálne poštové centrum Košice vyplynulo, že kvitančné

listy, na základe ktorých sú vyplácané dôchodky národného okruhu, pošta uschováva po dobu 10 rokov
odo dňa poslednej výplaty, v sporných prípadoch do vybavenia prípadu. Po uplynutí uvedenej lehoty sa
listy skartujú. V prípade potreby predloženia konkrétnych kvitančných listov je potrebné obrátiť sa na
Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava, ktorá poskytuje informácie takéhoto druhu.

Podľa ust. § 469a Občianského zákonníka ( ďalej OZ )poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa ust. § 476 ods.1,2 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej

písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476d ods. 1 OZ poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný
zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.Podľa ust. § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení
platných predpisov notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,
závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku

zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej
zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 47 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich

zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,

f) obsah právneho úkonu,

g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov,

dôverníkov a tlmočníkov,

ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 10.4.2000 bol zriadený a zapísaný závetkyňou Ž. B.
do Notárskej zápisnice N 133/2000, Nz 122/2000, JUDr. J. F., závet s vydedením. Notárska zápisnica

obsahovala miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, označenie a sídlo notára, meno,
priezvisko, rodné číslo a trvalé bydlisko závetkyne, jej vyhlásenie, že je spôsobilá na právne úkony.
Totožnosť závetkyne bola zistená občianskym preukazom. Z obsahu úkonu vyplýva, že do zápisnice
bol spísaný závet s vydedením s označením osoby, ktorá nadobúda celý majetok závetkyne - hnuteľný
aj nehnuteľný a s označením dôvodov, pre ktoré boli vydedené žalobkyne v zmysle ust. § 469a ods. 1

písm. a/, b/ OZ. Ďalej je tam zaznamenaný údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní schválená pred
notárom a vlastnoručne podpísaná závetkyňou. Za podpisom závetkyne nasledoval odtlačok úradnej
pečiatky notára a jeho podpis.

K námietkam žalobkýň týkajúcich sa platnosti notárskej zápisnice súd uvádza. Miestom spísania
notárskej zápisnice nemusí byť miesto, kde bol text notárskej zápisnice vyhotovený, označenie miesta

súvisí len s obligatórnymi obsahovými náležitosťami zápisnice a to najmä s náležitosťami uvedenými
v ust. § 47 písm. g/, h/, ch/ Notárskeho poriadku (ďalej NP ). Miestom spísania zápisnice je teda
miesto, kde bola notárska zápisnica po prečítaní účastníkmi schválená a notárom podpísaná, pretože
prečítanie, schválenie a podpísanie sa musí vykonať na jednom mieste, ktoré sa označí ako miesto
spísania notárskej zápisnice.

Z ust. § 47 písm. d/ NP vyplýva, že notársku zápisnicu nemožno spísať s účastníkom, ktorý nie je
spôsobilý na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právny úkon je obmedzená. V čase spísania
úkonu do notárskej zápisnice notár vyvodí, či je účastník spôsobilý na právny úkon jednak zo záznamu
v občianskom preukaze a z vlastného úsudku pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má zahrnúť do
notárskej zápisnice. Ak notár nadobudne presvedčenie, že účastník v čase vykonania úkonu nedokáže

posúdiť následky svojho konania, urobí si záver sám. Lekárske potvrdenie o tom, že účastník nie je
obmedzený v spôsobilosti prípadne iné vyjadrenie, je dôkazom pre prípadné súdne konanie. V danomprípade sa spôsobilosťou závetkyne notár zaoberal, o čom svedčí i záznam priamo v notárskej
zápisnici. Právny úkon v podobe závetu a vydedenia bol spísaný až po vyhlásení závetkyne, že je na
právne úkony spôsobilá. Tvrdenie žalobkýň, že absentuje takýto údaj v zápisnici bolo nedôvodné.

Predmetom vykonávaného dokazovania okrem iných skutočností bola skutočnosť, či bola závetkyňa
spôsobilá spísať takýto právny úkon. Zo svedeckých výpovedí J. B., H. Š., D. K., E. B., J. K. ml.
jednoznačne vyplynulo, že p. Ž. B. do konca svojho života riadne komunikovala so svojim okolím,
poznala osoby, s ktorými prichádzala do styku, bola dostatočne orientovaná i napriek tomu, že dosiahla
vysoký vek. Je nutné poukázať i na to, že ešte aj v období po spísaní závetu, asi 4 mesiace

pred smrťou spisovala ďalší úkon do notárskej zápisnice, pri ktorom úkone boli prítomní starosta
obce a administratívna pracovníčka obce, ako svedkovia úkonu. Konštatovali, so svojim okolím že
komunikovala normálne a ich účasť pri úkone bola nutná len z toho dôvodu, že pri podpisovaní zápisnice
sa jej starecky triasla ruka a nebola schopná v tom období čitateľnejšie podpísať závet. Namietaná
nespôsobilosťzávetkynezriadiťzávetsvydedením,bolaajpredmetomznaleckéhodokazovania.Závery
oboch znaleckých posudkov jednoznačne svedčia o tom, že závetkyňa bola v čase vykonania úkonu do

notárskej zápisnice o závete a vydedení na takýto úkon spôsobilá, bola riadne orientovaná a netrpela
žiadnou duševnou chorobou.

K prítomnosti dvoch svedkov pri spísaní závetu do notárskej zápisnice je nutné uviesť, že pred svedkami
sa musia urobiť úkony, pokiaľ ide o osoby nevidomé, nepočujúce, prípadne osoby, ktoré nemôžu čítať a
písať. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v čase spísania závetu s vydedením do zápisnice

bola závetkyňa schopná závet prečítať aj podpísať, netrpela žiadnou duševnou chorobou, ktorá by jej
bránila posúdiť následky vykonaného úkonu a preto nebol žiaden dôvod, pre ktorý mal notár prizvať
svedkov úkonu.

Podpis závetkyne v notárskej zápisnici bol spochybňovaný žalobkyňami jednak z dôvodov jej
neschopnosti posúdiť úkon a tiež z dôvodu, že závetkyňa nemohla závet podpísať, pretože nevedela

podpísať ani prevzatie dôchodku. Dôchodok za ňu podpisovali žalované v 1. a 2. rade. Z výsluchu
doručovateliek, pracujúcich na P. v R. B. vyplynulo, že dôchodok podpisovala ako svedok prevzatia len
dcéra M. G. ( žalovaná v 1. rade ), nie aj žalovaná v 2. rade. Dôvodom bolo, že na kvitančnom liste boli
kolónky určitej veľkosti a Ž. B. nevedela svoj podpis vtesnať do tejto kolónky. Napokon aj z notárskej
zápisnice je zrejmé, že podpis závetkyne si vyžadoval väčší priestor.

Na zistenie pravosti podpisu závetkyne bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo stanoviska
písmoznalca PhDr .I. G., ale aj z odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu
PolicajnéhozboruBratislavajednoznačnevyplynulo,ženiejemožnéurčiťpravosťpodpisuŽ.B.,pretože
pre účely znaleckého dokazovania boli k dispozícii len podpisy, ktoré z hľadiska časovej väzby nebolo
možné použiť pre jednoznačný záver o pravosti podpisu. Žalobkyne nesúhlasili s týmto stanoviskom a

navrhli, aby súd doplnil dokazovanie zabezpečením si podpisov ich starej mamy z P. R. B., ktorá by
mala evidovať podpisy Ž. B. pri preberaní dôchodku a tiež navrhli, aby súd zistil, či Ž. B. podpisovala
aj volebný lístok, keďže sa zúčastnila posledných volieb pred úmrtím. Zo stanoviska Slovenskej pošty,
poštového centrum Košice vyplynulo, že kvitančné listiny sa skartujú po 10 rokoch od poslednej výplaty.
Zabezpečenie kvitančných listov súd však považuje za nepodstatné, pretože uvedené listiny, podľa

vykonaného dokazovania, nepodpisovala Ž: B., ale jej dcéra. Volebné lístky sa voličmi nepodpisujú,
ani ich prevzatie. Zisťuje sa len totožnosť voliča, ktorú preveruje člen volebnej komisie pred vydaním
volebných lístkov. Rovnaký postup pri vydávaní hlasovacích lístkov je i v prípade, ak volí volič do
prenosnej schránky doma ( ust. § 28 zákon č. 80/1990 Zb. účinný v čase pred smrťou poručiteľky).

Podpis Ž. B. je uvedený v notárskej zápisnici, ktorá je verejnou listinou, pričom notár pri spisovaní

notárskej zápisnice vyhotovuje účastníkom podľa ich požiadaviek listiny o právnych úkonoch, formuluje
právne vety, dáva správnu formuláciu prejavu vôle účastníkov a zodpovedá za výsledok svojej činnosti,
teda za to, že tieto jeho akty sú zákonné v súlade s platným právnym poriadkom. Zárukou takéhoto
postupu je nestrannosť notára, jeho odbornosť a zodpovednosť, aby tento úkon vyvolal zamýšľané
právne následky a vylúčil prípadnú neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ bola schopná závetkyňa vykonaťpredmetný úkon do notárskej zápisnice, ako to vyplynulo z dokazovania, spochybňovanie toho, že svoj
prejav vôle nepodpísala, je účelové a bolo vyvrátené dokazovaním.

Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica N 133/2000, Nz 122/2000 napísaná notárom JUDr. J. F., v

R. B. dňa 10.4.2000, je z hľadiska obsahu i jej formy v súlade s § 47 Notárskeho poriadku a je platná.

Súd ďalej skúmal, či v danom prípade boli dané dôvody pre vydedenie žalobkýň a ich potomkov.
Závetkyňa vydedila žalobkyne z dôvodu, že tieto jej neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, v starobe.
Trvale neprejavovali skutočný záujem o ňu, ktorý by ako vnučky o starú matku mali prejavovať, pričom
závetkyňa uviedla, že asi 20 rokov je ťažko chorá, nemohla chodiť a asi po dobu 10 rokov ju vnučky
vôbec nenavštevovali, neprejavili o ňu žiaden záujem a neposkytli jej žiadnu pomoc.

Dôvody vydedenia v notárskej zápisnici boli označené v zmysle s ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/
OZ. Právny úkon vydedenia je možné urobiť spolu so závetom tak, ako to bolo v prípade závetkyne.
Závažnosť tohto úkonu spočíva v tom, že v prípade, že dôvody pre vydedenie sú dané, vydedený
dedič nededí. Týmto úkonom poručiteľ zabráni dedeniu tých dedičov, ktorí kvalifikovaným spôsobom
prejavili zjavný nezáujem o poručiteľa. Posúdenie dôvodnosti vydedenia bolo predmetom vykonávaného

dokazovania.Závetkyňačasovoavecnekonkretizovaladôvodyvydedenia,pričomsúdvychádzalztoho,
aké boli objektívne možnosti a schopnosti poskytnutia pomoci v konkrétnom prípade, aké možnosti a
schopnosti mali žalobkyne v 1. a 2. rade, či im bolo nejakým spôsobom zabránené, aby takúto pomoc
poskytovali.Dokazovaním- svedeckýmivýpoveďami E.B.,O.T.,evanjelickejfarárkyD.K.,J.K.ml.bolo
preukázané, že najmenej od roku 1995 nenavštívili žalobkyne Ž. B. a ich tvrdenia o tom, že navštevovali

starú matku, kúrili jej v izbe, nosili jej nákupy, neboli preukázané. Z výpovedí účastníčok konania
vyplynulo, že vzťahy sa narušili pre majetkové nezhody už v roku 1992. To, že správanie žalobkýň
voči závetkyni nebolo dobré, napokon vyplynulo aj zo svedeckej výpovede evanjelickej farárky D. K. a
nepriamo aj s výpovede starostu obce. Jedine svedkovia O. T. a E. B. prezentovali vzťahy a záujem
žalobkýň o starú matku ako dobré, pričom sa so Ž. B. v rozsahu 10 rokov stretli len dva razy, aj to sa

O. T. nerozprával so Ž. B., pretože ho nespoznala. Jednoznačne nevedeli uviesť, či žalobkyne skutočne
vstúpili do domu, kde žila závetkyňa. Tieto svoje domnienky s vysokou pravdepodobnosťou odvodzovali
od informácií poskytnutých žalobkyňami. Tvrdenia žalobkýň, že sa do apríla 1999 bezproblémovo
navštevovali so starou matkou, súd považuje za tendenčné, s poukazom na vykonané dokazovanie.
Samé žalobkyne uvádzali, že nevstúpili do domu, pretože boli nežiaduce, nepokúsili sa ani o telefonický

kontakt. Nepredložili ani jeden dôkaz o tom, že by im niekto zabránil v návšteve starej matky. Napokon
aj tvrdenie žalobkýň, že o ich starú matku bolo postarané a nebola odkázaná na ich pomoc, nasvedčuje
tomu, že necítili žiadnu potrebu sa nejakým spôsobom podieľať na opatere a pomoci starej mame. V
tomto smere súd uvádza, že žalobkyne boli v rovnakom príbuzenskom vzťahu ako žalovaná v 2. rade k
Ž. B., z toho teda vyplýva, že ako vnučky, mali prejaviť záujem a sami ponúknuť pomoc, keďže vedeli, že

ich stará matka je chorá, potrebuje pomoc. Mali informácie o tom, že si sama nevie navariť, upratať, to
znamená, že bola odkázaná na pomoc, ktorú jej však v plnej miere poskytovala žalovaná v 2. rade a jej
rodina. Žalobkyniam nič nebránilo, aby navštívili svoju starú matku, pomohli jej, čím by odbremenili od
týchto povinností, aspoň čiastočne žalovanú v 2. rade. Žalobkyne akceptovali danú situáciu a ponechali
celú starostlivosť na rodinu žalovanej v 2. rade. Ani ich potomkovia nenavštevovali starú mamu, nejavili o

ňu záujem, čo však neznamená, že závetkyňa pomoc nepotrebovala. Tým, že so starou matkou nijakým
spôsobom nekomunikovali dlhú dobu, tá mohla dôvodne nadobudnúť presvedčenie, že nemajú žiaden
záujem o ňu a napokon aj jej prejav vôle zodpovedal danej situácii.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju v celom rozsahu zamietol.

Súd vo vyhlásenom, rozsudku priznal úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania.
Žalovanépredvyhlásenímrozsudku, uviedli,žesiuplatnianáhradutrovkonania,ktorúvprípadepotreby
vyčísli ich právny zástupca.V zmysle ust. § 151 ods. 1,2,6 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Po vyhlásení rozsudku žalovaná v 2. rade informovala súd, že oboznámi právneho zástupcu s
vyhláseným rozsudkom, nakoľko nebol prítomný na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu
rozsudku, ani na vyhlásení rozsudku.

Súd konštatuje, že v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. neboli právnym zástupcom
žalovaných vyčíslené žiadne trovy. Zo spisu nevyplynuli iné trovy ako trovy právneho zastúpenia,
nakoľko žalované si rovnako nevyčíslili trovy, resp. uviedli, že v prípade potreby vyčísli ich trovy právny

zástupca Súd z toho vyvodil, že si trovy neuplatňujú, keďže neboli vyčíslené a v lehote predložené.. Z
týchto dôvodov súd náhradu trov konania žalovaným nepriznal.

V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Náhrada trov štátu pozostávala zo znalečného za znalecký posudok znalkyne MUDr. S. K. č. 4/2005 v

sume 12.611,- Sk, za znalecký posudok znaleckého ústavu P. P. v P. č. 7/2005 v sume 27.000,- Sk a zo
svedočného priznaného svedkyni M. T. v sume 28,- Sk. Celkovo trovy štátu predstavovali, po odpočítaní
zálohy zaplatenej žalobkyňou v 1. rade v sume 2.500,- Sk, výšku 37.139,- Sk.

Pre účely priznania náhrady trov štátu, súd skúmal pomery žalobkýň. Zistil, že žalobkyňa v 1. rade
je nezamestnaná, aj jej manžel, priznaná dávka v hmotnej núdzi predstavuje 6.020,- Sk mesačne,

iné vyživovacie povinnosti nemajú. Okrem rodinného domu nevlastnia iné nehnuteľnosti, ani cennejšie
hnuteľnosti - auto, nemajú iný príjem. Žalobkyňa v 2. rade je zamestnaná, poberá minimálnu
mzdu, jej manžel je starobný dôchodca s dôchodkom 8.700,- Sk. Vlastnia rodinný dom, nevlastnia
auto, iný príjem nemajú., nemajú vyživovacie povinnosti voči iným osobám. Trovy vznikli v súvislosti
so svedočným a znaleckým dokazovaním, ktoré navrhli žalobkyne na preukázanie nespôsobilosti

závetkyne zriadiť závet. Učinili tak po viacerých svedeckých výpovediach, ktoré nasvedčovali tomu, že
závetkyňa chápala zmysel úkonu. Keďže žalobkyne trvali na posúdení stavu závetkyne aj kontrolným
znaleckým dokazovaním ústavom, podstatne navýšili trovy konania. Súd je teda toho názoru, že aj s
poukazom na závery dokazovania, sú žalobkyne povinné vzniknuté trovy štátu nahradiť, spoločne a
nerozdielne,zčohovyplýva,žepokiaľuhradídlhjedenzúčastníkov,druhémuvtomtorozsahupovinnosť

zaniká. Pomery žalobkýň súd zohľadnil v tom, že im umožnil nahradiť trovy štátu v primeraných
splátkach . Napokon súd poukazuje i na to, že žalobkyne splnomocnili svojim zastupovaním právnu
zástupkyňu,čositiežurčitevyžadovalopriebežnéplatbyhotovýchvýdavkov.Pokiaľichfinančnásituácia
bola tak nepriaznivá, nič nebránilo žalobkyniam, požiadať o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.