Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/74/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej,

v právnej veci navrhovateľky: H. S. rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom L. L. č. XXX,. časť S., právne zast.
JUDr. A. M., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie ul. S. č. XX,. Č. proti odporcom: 1/ B. M.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom K. N. M., B. č. XX,. 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. N. M., B. ul. č. XX,.
obaja právne zast. JUDr. L. P., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie M. č. XX,. Ž., v konaní o
vydanie časti nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
6C/543/1999-199 zo dňa 26.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho
konania v sume 62,70 € do 3 dní na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. A. M..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/543/1999-199 prvostupňový súd rozhodol, že odporcovia v 1/ a 2/
rade sú povinní vydať navrhovateľke nehnuteľnosť označenú na vytyčovacom náčrte znalkyne Ing. A. B.
bodmi A-B-C-D-A o výmere 10,062 m2, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako časť parcele KN
51 o celkovej výmere 172 m2 zastavanej plochy pod domom č. XXX. kat. úz. K. N. M., zapísanej na LV
č. 1894, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcom v 1/a 2/ rade uložil prvostupňový súd povinnosť
solidárne nahradiť navrhovateľke trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 925,81 €, na

účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. A. M., vedený vo V., a.s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXX-
XXX/XXXX,. VS: 13498, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na ust. § 4 a ust. 126 ods. 1 O.s.p., keď mal
preukázané na základe vykonaného dokazovania, že odporcovia 1/a 2/ zasiahli do vlastníckych práv
navrhovateľky, zabrali z jej parcele KN 51 kat. úz. K. N. M. plochu označenú na vytyčovacom náčrte Ing.
A. B. bodmi A-B-C-D-A a preto jej žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Prvostupňový súd mal na
základe vykonaného dokazovania nesporne zistené, že odporcovia v 1/a 2/ rade v čase, keď realizovali

nadstavbu svojej nehnuteľnosti, nad priestorom, ktorý slúžil ako spoločný prístup navrhovateľky a
odporcov 1/ a 2/ k ďalšej nehnuteľnosti navrhovateľky, ako aj pre je vstup do povalových priestorov
svojho rodinného domu, tým že zamurovali tento vchod, znemožnili navrhovateľke riadne užívať svoju
nehnuteľnosť a to aj napriek tomu, že v čase, keď odporcovia v rade 1/ a 2/ rekonštruovali a robili
stavebné úpravy na svojej nehnuteľnosti, použili časť z obvodového múru nehnuteľnosti navrhovateľky
na vedenie inštalácie vodovodnej aj elektrickej a tým, že zamurovali prístup do povalových priestorov,
neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľky a to aj napriek tomu, že podľa znaleckéhoposudku Ing. B. uvedený priestor vlastnícky patrí navrhovateľke. Prvostupňový súd konštatoval,
že samotná skutočnosť, že v obvodových múroch domu resp. nehnuteľnosti patriacej vlastnícky
navrhovateľke, je zabudovaná vodovodná prípojka a elektroinštalácia nehnuteľnosti odporcov, nerobí

prekážku v tom, aby nehnuteľnosť bola upravená tak, aby bolo možné spornú plochu navrhovateľke
vydať, pretože samotná navrhovateľka prehlásila, že nežiada žiadne búranie, ani odstraňovanie týchto
inštalácií, ktoré vlastne ani po vydaní spornej plochy nebudú zásadným spôsobom jej brániť prechádzať
k ďalšej časti nehnuteľnosti a sprístupnenie zamurovaného vchodu do povalových priestorov jej
nehnuteľnosti vlastne nespôsobuje nestabilitu nehnuteľnosti odporcov 1/ a 2/. O trovách konania

rozhodol prvostupňový súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka bola v
konaní úspešná a preto jej prvostupňový súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov na
uplatňovanie a bránenie svojho práva v sume 925,81 €.

V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu odporcovia 1/ a 2/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali napadnutý rozsudok zmeniť podľa § 220 ods. 1,
2 O.s.p. tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky zamietne a zaviaže navrhovateľku nahradiť odporcom

trovy konania a právneho zastúpenia alebo alternatívne navrhovali napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporcovia 1/ a 2/ považovali napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné. Uviedli, že prvostupňový súd sa skutkovo ani právne nevysporiadal s ich tvrdením,
že plochu o výmere 1,3 m2, ktorá má byť súčasťou KN parcele č. 51 nadobudli do vlastníctva od
právneho predchodcu V. H. na základe Kúpnopredajnej zmluvy z roku 1971 a ani s tou skutočnosťou,

že navrhovateľka ani jej právni predchodcovia nikdy spornú plochu pozemku neužívali a neužívajú. Mali
za to, že prvostupňový súd nesprávne zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania znalcom z odboru
statiky, ktorý navrhovali, aby bolo možné posúdiť z hľadiska právneho aj technického, či je možné vydať
časť plochy o výmere 10,062 m2/1,3 m2 bez toho, aby sa narušila statika ich rodinného domu a aby
sa posúdila otázka narušenia ich rodinného domu, keďže táto plocha je zastavaná tým, že sú na nej

vybudované štyri piliere, na ktorých je nosný preklad a priestory medzi piliermi sú vyplnené murivom,
ide o murovanú stenu. Prvostupňový súd tento návrh na dôkaz zamietol len z dôvodu, že navrhovateľka
sa vyjadrila, že sa nič nebude búrať a teda ani posudzovanie otázky statiky nie je potrebné, no
odporcovia poukázali na skutočnosť, že samotné rozhodnutie prvostupňového súdu navrhovateľku aj
jej právnych nástupcov oprávňuje domáhať sa fyzického odčlenenia tej časti nehnuteľnosti, ktorú sú

povinníodporcoviavydať.Odporcovia1/a2/zdôraznili,ženavrhovateľkasúhlasilastým,abyvybudovali
nadstavbu a nemala žiadne námietky, pričom ak by uplatnila v stavebnom konaní svoje vlastnícke
právo k spornej časti nehnuteľnosti, znamenalo by to, že by nebolo vydané stavebné povolenie. Všetky
pripomienky v stavebnom konaní boli riešené Okresným úradom v K. N. M., odbor životného prostredia
č. JŽP -98/13506 zo dňa 11.1.1999, ktorý vydal riešenie pripomienok. Odporcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli,

že prvostupňový súd sa nevyporiadal ani s ich námietkou nedostatku naliehavosti právneho záujmu
navrhovateľky v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Poukázali aj na to, že v zmysle rozhodnutia prvostupňového
súdu by boli povinní umožniť navrhovateľke vstúpiť do tej časti ich rodinného domu, do predsiene, kde si
odkladajú kabáty, topánky a kabelky, čím by bola porušená ich domová sloboda, pričom na preukázanie
týchto tvrdení navrhovali, aby odvolací súd nariadil ohliadku na mieste samom. Odporcovia 1/ a 2/

uviedli, že prvostupňový súd rozhodol v rozpore so žalobou, ktorú navrhovateľka podala dňa 29.4.1999,
ktorou sa domáhala vydania pozemku KN č. 51 o výmere 1,3 m2, ale prvostupňový súd ich zaviazal
vydať navrhovateľke výmeru 10,062 m2 a teda prekročil rámec uplatňovaného nároku, čím sa dopustil
procesného pochybenia, ktoré porušilo zákonnosť a spravodlivosť v ich prospech. Odporcovia 1/ a 2/
uviedli, že prvostupňový súd rozhodol nesprávne aj o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia,

pokiaľ išlo o číslenosť, a odôvodnenosť.

K odvolaniu odporcov 1/ a 2/ sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Považovala odvolanie za nedôvodné a napadnutý rozsudok navrhovala ako vecne správny potvrdiť.
Mala za to, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, pri rozhodovaní postupoval na
základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom a znaleckého

dokazovania a dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala svoje vlastnícke právo k spornej ploche.
Uviedla, že tvrdenia odporcov v odvolaní sú účelové, nepodstatné pre meritórne rozhodnutie a
nepodložené, prizvanie statika je nad rámec konania. Mala za to, že skutočnosť, že odporcovia zabrali
časť nehnuteľnosti navrhovateľke je ich problémom, ktorý si musia sami vyriešiť, pričom mali myslieť na
vlastnícke vzťahy vtedy, keď neoprávnene zaberali časť nehnuteľnosti navrhovateľke a nie dodatočne

odôvodňovať podané odvolanie. Navrhovateľka poukázala na to, že prvostupňový súd nerozhodol ultrapetitum, nakoľko ide o plochu (m2), preto je napadnutý rozsudok vecne správny aj po tejto stránke.
Zároveň navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania navrhovateľke (1x vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku - 1 úkon 55,49 € + 7,21

€ režijný paušál) vo výške 62,70 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. A. M., advokátky,
P. XXXX,. Č. vedený vo V., a.s., pobočka Č., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX,. VS: 13498 do 3 dní od
právoplatnostirozhodnutiavprípade,žeodvolacísúdrozhodneoodvolaníbeznariadeniapojednávania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §

156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ako aj predloženého spisu mal odvolací
súd preukázané, že prvostupňový súd v danom konaní postupoval správne a vo veci vykonal dostatočné
dokazovanie, na základe čoho dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd dospel k záveru, zhodne s prvostupňovým súdom, že
odporcovia 1/ a 2/ neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva navrhovateľky, zabrali z jej pozemku
parc. č. KN 51 v kat. území K. N. M. plochu označenú na vytyčovacom náčrte bodmi A-B-C-D-A, a
preto prvostupňový súd dôvodne uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť vydať navrhovateľke spornú plochu
o výmere 10,062 m2.

Odvolací súd k námietke odporcov v podanom odvolaní, podľa ktorej sa prvostupňový súd nevysporiadal
s ich tvrdením, že plochu o výmere 1,3 m2 nadobudli do vlastníctva od právneho predchodcu V. H. na
základe kúpnopredajnej zmluvy z 1971, konštatuje, že nakoľko v konaní bolo navrhovateľkou tvrdené
a znaleckým posudkom aj nepochybne preukázané jej vlastnícke právo k spornej ploche, nie je ich
námietka v tomto smere dôvodná.

Pokiaľ odporcovia namietali, že prvostupňový súd nevykonal navrhovanú ohliadku na mieste samom
za účasti znalca z odboru stavebníctvo a statika a ani si nezadovážil doklady od Okresného úradu v
K. N. M., odbor životného prostredia č. JŽP-98/13506 zo dňa 11.1.1999, odvolací súd mal za to, že
prvostupňový súd sa s uvedenými návrhmi dostatočne vysporiadal na strane 4 napadnutého rozsudku.

Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní tvrdili, že prvostupňový súd sa náležite nevysporiadal ani s otázkou

naliehavého právneho záujmu navrhovateľky v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd poukazuje
v tomto smere na to, že uvedená otázka už bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
5Co/42/2003-96 zo dňa 20.11.2003, ktorý konštatoval, že v danom prípade ide o návrh na začatie
konania podľa ust. § 80 písm. b/ a nie § 80 písm. c/ nakoľko sa navrhovateľka nedomáhala určenia
vlastníckeho práva, ale vydania časti nehnuteľnosti, o ktorej tvrdí, že je jej vlastníčkou.

Rovnako nemožno súhlasiť ani s námietkou odporcov, že prvostupňový súd ich zaviazal vydať
navrhovateľke spornú plochu o výmere 10,062 m2 v rozpore s výmerou uvedenom v žalobe (1,3 m2)
a prekročil tak rámec uplatňovaného nároku. K ploche, o ktorej vydanie ide, sa však vyjadril už Krajský
súd v Žiline v uznesení č. k. 5Co/501/2005-151 zo dňa 18.6.2007, ktorým bol rozsudok prvostupňového
súd zrušený, nakoľko tento nerozhodol o celom predmete sporu, pretože rozhodol len o 1,3 m2

zastavanej plochy z parcely KN č. 51, čo nezodpovedá nielen uplatnenému návrhu navrhovateľky, ale
ani skutočnostiam zrejmým z vykonaného dokazovania. Vymedzenie žalobného návrhu, čo do výmery
spornej plochy, nepochybne vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní
konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 18.6.2007 (č. l. 146 spisu), kde uvádza, že podľa písomnej
úpravy žalobného petitu z 23.3.2000 vyplýva, že súd nerozhodol o správnej veľkosti plochy, pretože tátopredstavuje po premeraní 10,062 m2, ako aj z vyjadrenia na pojednávaní konanom pred prvostupňovým
súdom dňa 26.11.2009 (č.l. 193 spisu).

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odporcov 1/

a 2/, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má nárok na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľka,
nakoľko bola v konaní úspešná a preto jej odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči odporcom 1/ a 2/ v celkovej výške 62,70 €, ktorú sú povinní títo spoločne a nerozdielne

nahradiťdo3dnínaúčetprávnejzástupkynenavrhovateľkyJUDr.A.M.vedenývoV.,a.s.,pobočkaČ.,č.
ú. XXXXXXXXX/XXXX,. VS:13498. Trovy odvolacieho konania právna zástupkyňa odporkyne uplatnila
a vyčíslila v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej v čase vykonávania úkonu právnej služby, celkovo
vo výške 62,70 €, pričom uplatnené a vyčíslené trovy odvolacieho konania pozostávali z náhrady trov

právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/
proti rozsudku zo dňa 18.2.2010, pri hodnote jedného úkonu 55,49 € a režijného paušálu 7,21 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.