Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2010

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Cb/59/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPiešťany,sudkyňouMgr.KatarínouArnouldovouvprávnejvecižalobcu:JozefMonček-MK

Comercial, Lednické Rovne, Rovňanská č. 398, IČO: 33 484 490, právne zastúpeného JUDr. Dušanom
Divkom, advokátom, Považská Bystrica, ul. Kpt. Nálepku č. 346, proti žalovanému: Bytové hospodárstvo
Hlohovec, s.r.o., Hlohovec, Za poštou č. 7, IČO: 36 235 130, zastúpeného: JUDr. Petrom Peružekom,
advokátom so sídlom Hlohovec, Cintorínska 1, o zaplatenie 10.038,22 eur ( pôvodne 302.411,50 Sk)
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 1.242,20 eur ( 37.422,51 Sk ) s príslušenstvom a v časti zaplatenia úrokov
z omeškania za deň 21.06.2001 s a z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.796,02 eur ( 264.988,99 Sk), spolu s

úrokom z omeškania vo výške 18% ročne zo sumy 2.858 eur ( 86.100 Sk ) od 22.06.2001 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 5.938,03 eur ( 178.888,99 Sk) od 24.12.2009
do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žaloba vo zvyšnej časti úrokov z omeškania sa za m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Žalobca a žalovaný sú p o v i n n í nahradiť štátu trovy konania každý vo výške 326,66 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 09.07.2001 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 302.411,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od
21.06.2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 25.04. až

03.06.2001 vykonal pre žalovaného montážne práce pri odstraňovaní havarijného stavu na zimnom
štadióne v Hlohovci na základe čoho mu vystavil faktúru č. XX/XXX vo výške 302.411,50 Sk, splatnú
dňa 21.06.2001, avšak žalovaný faktúru neuhradil.

Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom č. 7Rob 824/01 zo dňa 07.09.2001, proti ktorému však
žalovaný podal odôvodnený odpor, kde potvrdil, že žalobca vykonal opravu na objekte umelej ľadovej
plochy ( UĽP) na Bezručovej 4 v Hlohovci, ktorého nájomcom je žalovaný, avšak vzhľadom k tomu, žepred vykonaním opráv nedošlo medzi účastníkmi sporu k dohode o cene, je ochotný zaplatiť žalobcovi
cenu obvyklú, ktorú žiadal v tomto konaní preukázať.

Okresný súd Trnava po vykonanom dokazovaní rozhodol dňa 25.03.2003 tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70.000 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % od 22.06.2001
do zaplatenia. Na základe odvolania oboch sporných strán Krajský súd v Trnave rozsudok zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie s tým, aby po opätovnom preskúmaní súd ustálil rozsah poskytnutého plnenia
a zistil jeho cenu v prípade potreby i znaleckým dokazovaním a napokon právne posúdil, či medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ( ak áno, v akej časti), alebo k bezdôvodnému obohateniu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a obsahom ich písomných podaní, oboznámením

sa s listinnými dôkazmi, najmä cenovou ponukou zo dňa 08.03.2001, rozpisom cenovej ponuky
zo dňa 23.04.2001, objednávkou zo dňa 12.04.2001, faktúrou č. XX/XXX a súpisom vykonaných
prác a dodaného materiálu k tejto faktúre, obsahom montážneho denníka, nájomnou zmluvou medzi
Mestom Hlohovec a Q. W. W. zo dňa 01.01.2000, zmluvou o podnájme nehnuteľností medzi Bytovým
hospodárstvom Hlohovec, s.r.o. a Hokejovým klubom Hlohovec zo dňa 03.01.2000, návrhom zmluvy

o dielo zo dňa 23.04.2001, Zmluvou o dielo zo dňa 20.04.1999, uzavretou medzi Hokejovým klubom
Hlohovec a žalobcom, korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným, zápisom z rokovania zo dňa
29.06.2001, čestným prehlásením L. C., Š. U. a U. L. zo dňa 13.11.2001, technickou správou žalobcu zo
dňa 16.02.2001, výsluchom svedka Š. U., A. K. J. I.. T. N.Q., I.. Q., oprávnením žalobcu na vykonávanie
montáže konštrukcie opravy a údržby plynových zariadení, znaleckým posudkom I.. F. B., znalca v

odbore strojárenstvo a jeho výsluchom, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Listinnými dôkazmi bolo zistené, že žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy od 01.01.2000 nájomcom
nebytových priestorov, majetku vo vlastníctve Mesta Hlohovec a to hnuteľných i nehnuteľných vecí,
vrátane umelej ľadovej plochy (UĽP) v Hlohovci na ulici Bezručovej č. 4 v Hlohovci. Následne žalovaný

ako nájomca prenechal UĽP s príslušenstvom do podnájmu Hokejovému klubu Hlohovec a to na základe
Zmluvy o podnájme nehnuteľností zo dňa 03.01.2000. Podľa tejto zmluvy mal podnájomca na vlastné
náklady zabezpečovať bežnú údržbu a opravy nehnuteľností, na vlastné náklady vykonávať technické
a revízne prehliadky a mal ohlasovaciu povinnosť voči nájomcovi pri vzniku závad stavebnej časti
prenajatých objektov aj pri vzniku havarijných stavov. V prípade, že sa zmluvné strany dohodnú na

spoločnom financovaní opráv, úprav a rekonštrukcii na majetku, bol nájomca oprávnený určiť dodávateľa
prác a spôsob akým sa dodávky prác uskutočnia.

V marci 2001 vznikol na objekte UĽP havarijný stav, ktorý vyžadoval okamžitú opravu. Nakoľko
podnájomník UĽP Hokejový klub Hlohovec bol v tom čase v zmluvnom vzťahu so žalobcom na
základe Zmluvy zo dňa 20.04.1999 ( ktorou sa žalobca zaviazal pre Hokejový klub Hlohovec vykonávať

poradenskú službu, technickú výpomoc, odborné prehliadky chladiacich zariadení, tlakové skúšky atď. ),
obrátil sa na žalobcu so žiadosťou o vykonanie opráv. Z technickej správy žalobcu zo dňa 16.02.2001
vyplýva, že na základe telefonickej žiadosti zástupcu zimného štadióna v Hlohovci vyslal dňa 09.02.2001
svojho pracovníka na obhliadku zistenia a odstránenia závady na zimnou štadióne v Hlohovci, správa
obsahuje konkrétne zistené závady a navrhované práce na odstránenie závad. Dňa 08.03.2001 žalobca

zaslal Hokejovému klubu Hlohovec cenovú ponuku na vykonanie prác a opráv a dňa 23.04.2001
zaslal žalobca rozpis cenovej ponuky z 08.03.2001 žalovanému. Žalovaný akceptoval navrhnutú cenu
prvých troch položiek a síce odsatie NH3 z UĽP, kondenzátora a zberača, odlúčenie oleja z celého
chladiaceho systému a odvoz NH3 vrátane likvidácie oleja, celkovo v sume 70.000 Sk. Vo zvyšnej časti
cenovú ponuku neakceptoval a zmluvu o dielo, navrhnutú žalobcom preto nepodpísal. Bez toho, aby

strany ukončili rokovania o cene diela, zahájil žalobca z podnetu Hokejového klubu Hlohovec práce na
odstraňovaní havarijného stavu UĽP v Hlohovci, ktoré práce trvali od 25.04.2001 do 03.06.2001 a ako
vyplýva z montážneho denníka, za objednávateľa vystupoval Hokejový klub Hlohovec, hoci k tomu nebol
žalovaným poverený.

Z objednávky č. 36/2001 vyplýva, že žalovaný dňa 12.04.2001 objednal o žalobcu odvoz čpavku z UĽP

zimný štadión Hlohovec a nutné opravy na chladiacom systému UĽP.Po začatí prác listom zo dňa 28.05.2001 vyzval žalovaný žalobcu na zastavenie servisných prác do
ďalšieho rozhodnutia žalovaného, nakoľko tento nesúhlasil s cenovou ponukou č. 22/212/01. Žalobca
mu dňa 31.05.2001 odpovedal, že cenová ponuka bola konzultovaná so zodpovednými pracovníkmi

žalovaného a následne potvrdená vystavením objednávky č. 36/2001 zo dňa 12.04.2001. Oznámil tiež
žalovanému, že napriek jeho žiadosti bude pokračovať v prácach v nevyhnutnom rozsahu z dôvodu
zaistenia bezpečnosti obyvateľstva.

Žalobca vykonal práce v zmysle cenovej ponuky ( ktorá nebola žalovaným akceptovaná ) a cenu
diela mu vyúčtoval faktúrou č. XX/XXX zo dňa 07.06.2001, splatnou 21.06.2001 na sumu 302.411,50 Sk
vrátane DPH. Faktúru doručil žalovanému spolu so Súpisom vykonaných prác a dodaného materiálu,

žalovaný ju však odmietol uhradiť s odôvodnením, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo.

Žalobca v konaní tvrdil, že na základe jeho cenovej ponuky z 08.03.2001 mu vystavil dňa 12.04.2001
žalovaný objednávku a hoci nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo, na základe predmetnej
objednávky došlo podľa názoru žalobcu k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 546 Obchodného zákonníka.
Žalobca mal uzavretú zmluvu s Hokejovým klubom, pre ktorého vykonával už dlhšiu dobu kontroly

chladiaceho zariadenia a tento ho požiadal o odstránenie havarijného stavu. Žalobca nevedel, v
akom právnom vzťahu k Hokejovému klubu je žalovaný a žalobca musel havarijný stav hneď riešiť,
k čomu ho tlačil zástupca žalovaného p. K.. Žalobca po zistení havarijného stavu nedokázal ihneď
špecifikovať rozsah nevyhnutných prác, pretože tieto mohol zistiť až po otvorení jednotlivých zariadení,
preto vyhotovil cenovú ponuku na sumu 435.000 Sk. Žalovaný však k uzavretou zmluvy o dielo

nepristúpil, no súčasne súril žalobcu k tomu, aby práce urýchlene vykonal. Žalobca teda začal práce
vykonávať a pri ich realizácii sa ako zástupca žalovaného zúčastňoval jeho konateľ p. K.. Dva dni pred
ukončením prác, žalovaný odstúpil od objednávky, avšak žalobca nemohol ukončiť ihneď realizáciu
prác, nakoľko pracoval aj s jedovatými plynmi ( čpavkom ) a mohlo by dôjsť k ohrozeniu obyvateľstva,
preto žalobca v zmysle vyhlášky č. 74/1996 o bezpečnosti práce, vykonával už iba nevyhnutné práce.

Žalobca žalovanému vyfakturoval iba cenu za vykonané práce, bez režijných nákladov, ale žalovaný
odmietol faktúru uhradiť. Na základe žiadosti žalovaného mu vyhotovil špecifikáciu prác, ten však žiadal
vypracovať ešte presnejšiu špecifikáciu prác aj s dokladmi. Žalovaný však rozporoval cenu dodaných
ventilov,hocicenyajdodávkymužalobcapreukázaladalmuknahliadnutiuajpotrebnédoklady.Žalobca
predložil súdu faktúru zo dňa 03.05.2001, preukazujúcu odvoz čpavku vo výške 14.901,50 Sk, faktúru

zo dňa 30.04.2001 vo výške 143.115,40 Sk na nákup armatúr, tiež fotodokumentáciu o prebiehaní prác
a uskladňovaní oleja, ako aj tlakových nádob na prevoz čpavku.

Žalovaný v konaní uviedol, že Hokejový klub Hlohovec ako podnájomca, mu v marci 2001 oznámil
potrebu opráv v objekte UĽP a na opravu doporučil firmu žalobcu. Pracovník žalovaného vypísal
objednávku, v ktorej popísal predmet objednávky bez uvedenia ceny, keďže nemal od žalobcu žiadnu

cenovú ponuku ( táto totiž bola adresovaná Hokejovému klubu v Hlohovec) a požiadal žalobcu, aby
upresnil rozsah prác a cenu diela, na čo mu žalobca zaslal cenovú ponuku faxom zo dňa 23.04.2001.
Túto označil ako rozpis cenovej ponuky č. 22/212/01 a súčasne žalovanému zaslal návrh zmluvy o
dielo zo dňa 23.04.2001. Následne sa účastníci stretli na rokovaní, kde však došlo iba k akceptácii
prvých troch položiek z cenovej ponuky a to odsatie NH3 z UĽP, kondenzátora a zberača, odlúčenie

oleja a odvoz NH3 vrátane likvidácie oleja v celkovej sume 70.000 Sk, vo zvyšnej časti žalovaný s
cenovouponukounesúhlasiladohodlisa,žežalobcacenovúponukuprepracuje.Vdôsledkuuvedeného
ani zmluva o dielo nebola žalovaným akceptovaná. Žalovaný očakával, že bude pokračovať rokovanie
ohľadne sporných otázok, avšak žalobca zrejme po dohode s členmi Hokejového klubu Hlohovec začal
s realizáciou prác. Keď sa žalovaný o tom dozvedel, vyzval ho listom zo dňa 28.05.2001, aby zastavil

všetky práce. Žalobca však v prácach pokračoval. Žalovaný nebol upovedomený o začatí prác, nemal
preto možnosť sa k nim vyjadriť a nikdy nebol ani požiadaný o prevzatie vykonaných prác, prevzal ich
Hokejový klub Hlohovec. Napriek uvedenému žalobca faktúrou č. XX/XXX zo dňa 07.06.2001 vykonané
práce žalovanému vyfakturoval, ten mu však dňa 13.06.2001 faktúru vrátil s odôvodnením, že nedošlo
k uzavretiu zmluvy o dielo. Súčasne však žalovaný prejavil vôľu uhradiť obvyklé ceny za vykonané

práce a dodané materiály, čo aj žalobcovi oznámil listami z 20.06.2001 a 12.07.2001. Potvrdil súdu
ochotu zaplatiť vykonané práce v nevyhnutnom rozsahu, avšak uviedol, že rozsah týchto prác nebol
žalobcom dostatočne preukázaný, žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, aké práce boli vlastne naUĽP vykonané. Nevie, ktoré ventily boli vymenené, ani či boli nahradené novými alebo repasovanými
a tieto skutočnosti iba vizuálnou obhliadkou nie je možné zistiť. Nemá tiež vedomosť o tom, či čpavok
bol vyvezený, nakoľko žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciu, potrebné pasporty o uzatváracích

armatúrach, nepredložil ani odovzdávací protokol, a tie, ktoré aj predložil súdu, nie sú postačujúce na
špecifikáciu vykonaných prác a dodaných materiálov. Namietol tiež svoju pasívnu legitimáciu v spore,
pretože z vyjadrení žalobcu vyplýva, že jednal s p. U. ( Hokejový klub Hlohovec ), ktorý však nebol
konateľom spoločnosti žalovaného, pričom táto skutočnosť mala byť žalobcovi známa, keďže si mohol
konateľaspoločnostioveriťvobchodnomregistri,žalobabypretomalasmerovaťvočiHokejovémuklubu

Hlohovec.

Výsluchom svedka Š. U. bolo zistené, že v zmysle zmluvy o podnájme, uzavretej so žalovaným, oslovil
žalovaného, že sú potrebné opravy UĽP. Následne sa dostavil za účelom zistenia rozsahu poruchy
žalobca, ( ktorého oslovil hokejový klub v zmysle existujúceho zmluvného vzťahu) a potom zaslal
žalovanému písomné stanovisko k zistenej poruche a predpokladanému rozsahu prác. Potrebné opravy
prejednal Hokejový klub Hlohovec ústne s I.. K. ako povereným zástupcom žalovaného, kedy mu aj

predložil k nahliadnutiu cenovú ponuku žalobcu z 08.03.2001 a technickú správu podanú žalobcom zo
16.02.2001 z ktorej vyplýva, že na základe telefonickej žiadosti zástupcu zimného štadióna v Hlohovci
bol dňa 09.02.2001 vyslaný pracovník žalobcu na ohliadku za účelom zistenia a odstránenia závady
roztápania UĽP na zimnom štadióne v Hlohovci, ktorý zistil závady v predmetnej technickej správe
popísané. V nasledovnom období hokejový klub jednal s konateľom žalovaného p. N. a pokiaľ tento

nemal čas, odporučil, aby jednali s p. K.. Montážny denník podpisoval svedok v mene Hokejového klubu
Hlohovec ( za žalovaného na to nebol poverený) a práce, ktoré takto prebral podľa jeho názoru boli
skutočne vykonané v takom rozsahu ako bolo dohodnuté so žalovaným na základe ústnych rokovaní
so zástupcom žalovaného p. K..

Dňa 13.11.2001 L. C., Š. U. a U. L., čestne prehlásili, že dňa 23.04.2001 boli prítomní pri rokovaní

žalobcu so zástupcom žalovaného p. A. K. v jeho kancelárii v budove Bytového hospodárstva Hlohovec,
kde sa dohodlo, že žalobca vykoná dielo podľa objednávky č. 36/2001 zo dňa 12.04.2001 a rozpočtu zo
dňa 23.04.2001 s dohodnutou cenou v tomto rozpise, ktorá bola odsúhlasená A. K..

Výsluchom svedka A. K. bolo zistené, že rozsah dodávky nebol medzi žalobcom a žalovaným nikdy
dohodnutý a po jeho vykonaní ani preukázaný. Svedok poprel, že by bol cenovú ponuku odsúhlasil.

Potvrdil síce, že ústne jednal s p. U.Á. ohľadom potreby vykonania prác, ale rozsah prác nebol
odsúhlasený,inakbybolodošlokuzavretiuzmluvyodielo,ktorúžalobcanavrhoval.Podoručenícenovej
ponuky sa totiž účastníci stretli a dohodli sa na akceptovaní prvých troch položiek cenovej ponuky v
hodnote 70.000 Sk, cenovú ponuku vo zvyšnej časti ale konateľ žalovaného odmietol ako neprijateľnú.
Zo strany žalobcu neboli poverení žiadni pracovníci, ktorí by mali vykonávať technický dohľad nad

realizáciou prác, nakoľko nebola uzavretá zmluva. Žalovaný upozornil ústne zástupcu Hokejového klubu
Hlohovec, p. U., že by sa práce nemali vykonávať, keďže zmluva nebola uzavretá, ani nebola dohoda
o cene a keď sa žalovaný dozvedel, že práce sú vo väčšom rozsahu a naďalej prebiehajú, požiadali
žalobcu písomne o ich zastavenie. Svedok nevedel uviesť z akého dôvodu p. U. podpisoval montážny
denník, nakoľko žalovaný ho nikdy na toto nepoveril. Ani svedok a podľa jeho vyjadrenia ani nikto iný zo

strany žalovaného nebol poverený konateľom spoločnosti po technickej stránke, aby vykonával dohľad
nad prácami.

Výsluchom konateľa žalovaného I.. T. N. bolo zistené, že po predložení cenovej ponuky sa účastníci
stretli a na rokovaní sa dohodli na akceptovaní prvých troch položiek cenovej ponuky. Podľa jeho
vedomostí však táto akceptácia bola zo strany žalovaného podmienená doručením určitých atestov

vzhľadom na to, že NH3 je nebezpečné médium a musel si overiť, či budú splnené bezpečnostné
podmienky z hľadiska právnych predpisov. Svedok nemal vedomosť o tom, či si túto svoju povinnosť
žalobca splnil a certifikáty predložil, nakoľko podľa jeho vyjadrenia celé to riadil p. K.. Nevedel sa ani
vyjadriťktomu,čitietooriginálydokladovakozápisotlakovejskúšketlakovýcharmatúr,skúškypevnosti,
tesnosti, nepriepustnosti atď., boli žalovanému predložené k nahliadnutiu ako to uvádza žalobca.Konateľ žalobcu T. L. súdu uviedol, že je osobou odborne spôsobilou na riadenie opráv ( revízny technik )
a v predmete činností, ktorú vykonáva už pôsobí dlhé roky. Na základe spolupráce s Hokejovým klubom
Hlohovec si tento pravidelne od neho objednával čpavok s odôvodnením, že im zariadenie slabo chladí,

mal podozrenie, že je tam málo čpavku. Nevenoval pozornosť tomu, že systém môže byť čpavkom aj
preplnený. Nakoľko zariadenie nechladilo požiadal žalobcu, aby ho skontroloval a pri obhliadke jeho
pracovník zistil, že ventily sú poškodené a následne pri skúšaní došlo k úniku čpavku z poistného ventila,
v dôsledku čoho bolo potrebné zariadenie ihneď odstaviť a závadu odstrániť, pretože čpavok patrí medzi
nebezpečnéplyny.Bezprostrednepotejtoobhliadkeazisteníhavarijnéhostavuzariadeniasazariadenie

teda odstavilo, zišli sa tam zástupcovia žalovaného a Hokejového klubu Hlohovec a následne žalovaný
zaslal žalobcovi objednávku na odstránenie havarijného stavu a odvozu čpavku. Po obhliadke, ktorá
viedla k odstaveniu zariadenia, žalobca demontované ventily ponechal na štadióne ako dôkaz, aby
žalovaný videl, že výmena bola potrebná. Všetko čo následne žalobca vykonával, bolo len z hľadiska
bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí v okolí a bezpečnej prevádzky, pretože ak by došlo k výronu čpavku,
malo by to za následok usmrtenie.

Vzhľadom k tomu, že na určenie výšky ceny dodaných materiálov a vykonaných prác boli potrebné
odborné znalosti, súd ustanovil v konaní znalca v odbore strojárenstvo I.. F. B., ktorý v znaleckom
posudku č. 002/2007 zo dňa 31.10.2007 vyslovil záver, že práce boli vykonané podľa súpisu vykonaných
prác k faktúre č. XXXXX tak, ako boli popísané. Ďalej sa vyjadril k otázke primeranosti cien vykonaných
prác nasledovne: za prečerpanie čpavku z UĽP, kondenzátora a zberača čpavku určil znalec cenu

20.400 Sk, za odlúčenie oleja z celého chladiaceho systému cenu 12.000 Sk, za odvoz čpavku, vrátane
likvidácie oleja určil cenu 19.615 Sk, za vyčistenie stavoznakov UĽP a odlučovača oleja cenu 15.300
Sk, za doplnenie čpavku cenu 9.100 Sk, za odvzdušnenie chladiaceho okruhu určil cenu 3.000 Sk, za
kontrolu a skúšku tesnosti čerpadiel CH - 40 určil cenu 3.600 Sk, za tesnostné skúšky chladiaceho
zariadenia určil cenu 7.200 Sk a výmenu armatúr chladenia cenu 19.200 Sk. Uviedol ďalej, že všetky

diely tak ako sú špecifikované v súpise dodaných náhradných dielov k oprave aj boli dodané a
zakomponované v technologickom zariadení UĽP, kde cenu uzatváracieho ventila DN 150/40 - 1 kus
uznal znalec ako ventil nový, vymenený v cene 29.732 Sk, uzatvárací regulačný ventil DN 150/40-1 kus
uznal ako ventil nový, vymenený v cene 30.450 Sk, uzatvárací ventil DN 50/40- 3 kusy neuznal ako ventil
nový, ale ako repasovaný a hodnotu stanovil na 70 % ceny nových ventilov, teda všetky tri ohodnotil

sumou 20.449,80 Sk, uzatvárací ventil DN 15/40-2 kusy tak isto neuznal ako nový ventil, ale ventil
repasovaný v hodnote 70 % ceny nového a spolu za oba kusy určil cenu 4.629,80 Sk, uzatvárací ventil
DN 40/40 - 1 kus neuznal ako nový, ale repasovaný v hodnote 70 % ceny nového vo výške 4.720,10 Sk,
spojovací materiál 400 kg v hodnote 3.480 Sk stanovil ako cenu primeranú, rovnako ako primeranú cenu
stanovil sadu tesnení v hodnote 450 Sk, tak isto cenu primeranú upchávky DN 50/40 v hodnote 380 Sk

a tiež cenu primeranú upchávky DN 15/40 v hodnote 320 Sk, rovnako ako dopravené náklady Lednické
Rovne - Hlohovec a späť v cene 2.280 Sk ako cenu primeranú, všetky ceny stanovené bez DPH.

Žalobcasoznaleckýmposudkomsúhlasilanáslednevzalsvojnávrhvčasti37.422,51Skspäť(1.242,20
eur ) a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 8.796,02 eur ( 264.988,99 Sk ) spolu s 18 %
ročným úrokom z omeškania od 21.06.2001 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Na pojednávaní dňa

25.01.2010 upravil návrh opätovne tým, že vzal späť žalobu v časti úrokov z omeškania uplatňovaných
zadeň21.06.2001ažiadalpriznaťichažpočnúc22.06.2001sodôvodnením,ževuvedenýdeňnemohol
byť odporca v omeškaní, keďže bola predmetná faktúra iba splatná.

Žalovaný závery znaleckého posudku namietal, keď uviedol, že tento vychádza z predpokladu, že bola
uzavretá zmluva o dielo a preto všetky položky, ktoré boli fakturované, znalec iba nacenil. Podľa názoru

žalovaného, nakoľko ide o bezdôvodné obohatenie, mal znalec skúmať vymeniteľnosť inštalácie a nie
len oceniť položky podľa faktúry žalobcu. Vytkol tiež, že znalecký posudok bol urobený v roku 2007,
pričom z neho nevyplývalo, či znalec vzal v úvahu ceny v roku 2001. Navrhol, aby súd vypočul znalca v
otázke stanovenia všeobecnej hodnoty práce, aj zabudovaného materiálu a tak isto k otázke, či pre plnú
funkčnosť a bezpečnosť diela bolo potrebné vykonať a namontovať všetok potrebný materiál. Nesúhlasil

preto ani so zaplatením žalovanej sumy po úprave žalobného návrhu v zmysle znaleckého dokazovania
a nesúhlasil ani so žalovaným úrokom z omeškania. Uviedol, že ide o bezdôvodné obohatenie, o
ktorom sa žalovaný dozvedel zo znaleckého posudku, ktorý mu bol doručený dňa 19.12.2009, teda
ak sa žalovaný dostal do omeškania, potom od nasledujúceho dňa, t.j. 20.12.2009. Namietol aj výškuuplatňovaného úroku a nesúhlasil ani s navrhovaným priznaním trov konania žalobcovi. V prípade, ak
by súd žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy, žiadal, aby mu povolil spolu s trovami zaplatiť
ju v splátkach po 1.000 eur mesačne s odôvodnením, že žalovaný je v zložitej situácii a nedokáže dlh

zaplatiť naraz.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. Karlíka, ktorý uviedol, že žalobcom dodané práce
oceňoval porovnaním s cenami z obdobia, kedy boli práce vyhotovené. Vychádzal pritom z materiálov,
ktoré mu boli predložené žalobcom, alebo ktoré si obstaral od firiem, predávajúcich čpavok, firiem, ktoré
majú obdobné činnosti, firiem v plynárenskom priemysle a firiem dodávajúcich ventily. Okrem podkladov

od žalobcu si obstaral cenník z istej firmy v ČR, ktorá ventily vyrába, nakoľko v SR niet výrobcu takých
ventilov. Najstarší cenník, ktorým uvedená česká firma disponovala, bol z roku 2004 alebo 2005, pričom
znalec ustálil, že v roku 2001 mohol byť cenový rozdiel približne 10 %. Žalobca si pritom objednával
ventily nie priamo do výrobcu, ale od predajcu, preto cena musela byť o niečo vyššia. Na základe týchto
skutočností potom určil ceny odhadom, vychádzajúc pritom z dokladov o nákupe ventilov predložených
žalobcomvobdobí,kedybolaprácarealizovaná, očomsvedčiadaňovéaúčtovnédoklady.Tietopreveril

porovnaním s cenníkom výrobcu o pár rokov neskorším. Keďže znalec nedokázal presne stanoviť, ktorý
z použitých ventilov je kde presne namontovaný, vychádzal z toho, že mu boli predložené protokoly
skúšok a porovnal ich so skutkovým stavom. Ventily, ktoré nemali originálny štítok, t. j. štítok upevnený
nitmi, nebral znalec ako novonakupované diely, ale bral ich ako repasované a na základe toho aj znížil
cenu príslušného ventilu. U takto posúdených repasovaných ventilov stanovil cenu vo výške 70 %

ceny nového ventilu. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu ceny práce, uviedol, že štát nereguluje ceny prác
a materiálov, ktoré dodal žalobca a sú vecou dohody. Znalec však vychádzal z vlastných skúseností
od roku 1986 pri generálnych opravách strojov a zariadení, v dôsledku čoho spolupracoval s mnohými
dodávateľmi a má vedomosť aké ceny sa pohybovali pri montáži a zámočníckych prácach ( zváranie,
pretesňovanie spojov, výmena ventilov ). V posudzovanom období sa tieto ceny pohybovali od 280

do 360 Sk, pričom záležalo od toho, na akej úrovni boli vykonávané a ako boli zložité. V uvedenom
prípade stanovil cenu práce na 300 Sk, keďže ide o priemernú prácu, ktorú posúdil skôr v nižšej cenovej
hranicizdôvodu,žežalobcavykonalviacmontážnychprácakoskutočnýchzváračskýchprác.Naotázku
žalovaného, či bolo nutné vykonať všetky práce, ktoré žalobca vykoval a vyúčtoval z dôvodu funkčnosti
a bezpečnosti zariadenia, znalec uviedol, že pred započatím prác v roku 2001 technológiu nevidel.

Podotkol však, že podľa roku výroby zariadenia úpravne ľadovej plochy z roku výroby 1998 je možné
predpokladať, že v roku 2001 po toľkých rokoch prevádzky, používania agresívneho média, ktorým je
čpavok, zariadenie určite vyžadovalo úpravu a oprava, ktorá bola žalobcom na ventiloch vykonaná, bola
vykonaná dobre a v čase jeho obhliadky, t.j. o 7 rokov neskôr bolo všetko funkčné.

Predmetom konania je zaplatenie prác a dodanie materiálov, vykonaných žalobcom pre žalovaného pri

odstraňovaní havarijného stavu na objekte UĽP v Hlohovci. Pri posudzovaní nároku žalobcu sa súd
predovšetkým musel vysporiadať s otázkou titulu, na základe ktorého bolo plnené. Žalobca predložil
žalovanému písomný návrh zmluvy o dielo, ktorý však žalovaný nepodpísal, čím nedošlo k jeho
akceptácii. Písomná zmluva o dielo teda nebola medzi účastníkmi uzavretá, keď nedošlo k dohode o
cene diela, ktorú cenu podľa ponuky, vypracovanej žalobcom, považoval žalovaný za neprijateľnú.

Z dokazovania však bolo preukázané, že žalovaný akceptoval navrhnutú cenu prvých troch položiek
cenovejponukyasíceodsatieNH3zUĽP,kondenzátoraazberača,odlúčenieolejazceléhochladiaceho
systému a odvoz NH3 vrátane likvidácie oleja, celkovo v sume 70.000 Sk. Bolo tiež preukázané, že
žalobca pre žalovaného dodal aj iné než dohodnuté práce a materiály ( náhradné diely).

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 veta prvá Obch. zák.,
dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.

Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák., cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený

spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziúčastníkmiexistovalzáväzkovývzťah,ktorýpodľaobsahu
je zmluvou o dielo podľa § 536 Obch. zákonníka, ktorou sa zhotoviteľ - žalobca, zaviazal vykonať pre
objednávateľa - žalovaného, dielo spočívajúce v odsatí NH3 z UĽP, kondenzátora a zberača, odlúčení

oleja z celého chladiaceho systému a odvoz NH3 vrátane likvidácie oleja, a žalovaný sa zaviazal zaplatiť
cenu za jeho vykonanie vo výške 70.000,- Sk. Hoci dohoda účastníkov o vykonaní takto vymedzených
prác za dohodnutú cenu 70.000,- Sk je ústna, obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o dielo a to určenie
zmluvných strán, určenie diela a jeho ceny a o platnosti takto uzavretej zmluvy o dielo teda niet pochýb.
Je tiež preukázané, že žalobca si svoj záväzok, vyplývajúci z tejto zmluvy splnil vykonaním dohodnutého

diela, čím mu vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny. Túto si účtoval faktúrou č. XX/XXX, kde zo
súpisu vykonaných prác a dodaného materiálu pod položkami 1 až 3 vyplýva, že ich účtoval v dohodnutej
výške. Faktúra bola splatná dňa 21.06.2001, žalovaný vykonané dielo doposiaľ neuhradil.

Zdokazovaniaďalejvyplynulo,žekuzavretiuzmluvyodielomedziúčastníkmivozvyšnejčastidodaných
prác a materiálov nedošlo z dôvodu, že hoci žalovaný prejavil záujem o ich vykonanie a dodanie,
účastníci sa nedohodli na podstatnej náležitosti, ktorou je cena, nebol dohodnutý ani spôsob jej určenia

a z ničoho nevyplýva, že by strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez tohto určenia ( § 536 ods. 3 Obch.
zák.). Preto žiadna zmluva, ktorá by bola podkladom pre faktúru č. XX/XXX v časti faktúrovanej sumy
vo výške presahujúcej 70.000,- Sk, nebola medzi účastníkmi uzavretá a ak žalobca pre žalovaného plnil
nad rámec platnej zmluvy o dielo, robil tak bez právneho dôvodu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Plnením bez právneho dôvodu v uvedenom prípade sa teda žalovaný, ktorý mal podľa Nájomnej zmluvy
zo dňa 01.01.2000, uzavretej s Mestom Hlohovec, povinnosť zabezpečovať správu UĽP a na svoje

náklady ju udržiavať v prevádzkyschopnom stave, obohatil, a vznikla mu povinnosť toto obohatenie
vydať.

Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo

vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

V uvedenom prípade k vráteniu plnenia nemôže dôjsť ( plnenie spočívalo prevažne vo výkonoch) a
je preto namieste peňažná náhrada, ktorá by mala zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného
obohatenia. Z odborného posúdenia znalcom z odboru Strojárenstvo, rozsahu a hodnoty vykonaných
prác a dodaných materiálov ktoré zakladajú nárok žalobcu na peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného

obohatenia žalovaného vyplýva, že žalobca vykonal pre neho práce v rozsahu uvedenom v Súpise
vykonaných prác a dodaného materiálu k faktúre č. XX/XXX pod položkou 4 až 9 a dodal mu náhradné
diely k oprave tiež v rozsahu uvedenom v tom istom Súpise pod položkou 1 až 10. Cena takto
dodaných prác bez právneho dôvodu ( pol. 4 - 9) bola odhadnutá znalcom na 57.400,- Sk bez
DPH a cena použitých náhradných dielov, dodaných žalovanému bez právneho dôvodu bola znalcom

odhadnutá na 96.891,70 Sk. Vychádzajúc z odborného posudku znalca poskytol žalobca žalovanému
plnenia bez právneho dôvodu v hodnote 154.291,70 Sk. Hoci žalovaný závery znalca namietal a
spochybňoval, súd nemal po doplnení nejasností výsluchom znalca, žiaden dôvod pochybovať o
objektívnosti podaného odborného posúdenia hodnoty prác a materiálov. Ďalšie znalecké dokazovanie,
ktoré žalovaný navrhoval, považoval súd za nadbytočné s ohľadom na skutočnosť, že ani nový znalec

by nemohol vychádzať z iných podkladov ako tých, ktoré mu dodal žalobca a ani nový znalec by
zrejme nebol schopný zodpovedať na otázku, ktoré z vykonaných prác a dodaných materiálov boli
skutočne nevyhnutné pre riadnu a bezpečnú prevádzku UĽP, pretože stav havarovaného zariadenia nie
je zdokumentovaný a znalec ho nevidel.Po zhodnotení takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že žalobca má právo na zaplatenie
vykonaného a dohodnutého diela podľa ústnej zmluvy o dielo vo výške dohodnutej ceny 70.000,- Sk a
spolu s odvedenou DPH 86.100,- Sk, ktorú sumu mal žalobcovi zaplatiť najneskôr do dňa splatnosti

faktúry č. XX/XXX, teda do 21.06.2001. Mal by tiež právo na zaplatenie finančného ekvivalentu za
poskytnuté plnenia bez právneho dôvodu vo výške 154.291,70 Sk a s DPH vo výške 189.778,80 Sk,
celkovo teda by mal právo na zaplatenie istiny 275.878,80 Sk, keďže však po čiastočnom späťvzatí
návrhu žaloval iba istinu vo výške 264.988,99 Sk ( po prechode na novú menu vo výške 8.796,02 eur)),
súd jeho žalobu nemohol prekročiť a priznal mu titulom bezdôvodného obohatenia sumu 178.888,99

Sk ( 264.988,99 - 86.100 ) tak, aby celková priznaná istina nepresahovala výšku žalovanej istiny s
poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. Celkovo súd teda priznal žalobcovi istinu vo výške
8.796,02 eur, z toho 2.858 eur titulom plnenia zo zmluvy o dielo a 5.938,03 eur titulom bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa
§ 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

V uvedenom prípade sa žalovaný nezaplatením dostal dňa 22.06.2001 do omeškania s plnením sumy
86.100,- Sk a dostal sa aj do omeškania s plnením sumy 178.888,99 Sk, avšak nie odo dňa splatnosti
faktúry, ktorou toto plnenie žalovanému faktúroval, pretože faktúrovaná cena nebola dohodnutá a
žalovaný skutočnú výšku získaného bezdôvodného obohatenia v tom čase nepoznal, pretože nevedel

posúdiť, či a aké práce pre neho vlastne žalobca vykonal ani či a aké diely na opravu použil, teda nevedel
rozsah prác, o to viac, že nemal možnosť technickej kontroly vykonávania opravy počas priebehu prác.
Nevedel teda nielen rozsah prác, ale potom ani výšku jeho bezdôvodného obohatenia a to, v akej
výške sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel až doručením znaleckého posudku dňa
23.12.2009, ktorý citoval, ktoré práce a ktoré diely žalobca skutočne dodal a v akej hodnote.

Podľa § 369, ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka, účinného do dňa 22.06.2001 ( t.j. v čase
splatnosti sumy 86.100 Sk) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné

podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 369, ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného dňa 24.12.2009 ( t.j. v čase splatnosti sumy
178.888,99 Sk), v spojení § 517Občianskeho zákonníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak
sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

V uvedenom prípade súd uložil omeškanému žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania v žalovanej výške 18% ročne zo sumy 2.858 eur (86.100 Sk), keď z rozhodovacej činnosti
súdu je známe, že takto žalované úroky boli v tom čase obvyklé v zmysle § 369 ods. 1 v spojení s §

502 Obch. zák. a uložil mu zaplatiť ich odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. od 22.06.2001.
Súčasne priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 5.938,03 eur (178.888,99
Sk) od 24.12.2009 ( deň po doručení znaleckého posudku) avšak v zákonnej výške, ktorá v tom čase
predstavovala 9,75 eur a vo zvyšku žalobu v časti úrokov zamietol.

Splátky súd žalovanému napriek jeho žiadosti nepovolil, keď bol toho názoru, že žalovaný si bol svojho

dlhu vedomý už dávno a nič mu nebránilo začať postupne splácať dlžnú sumu aspoň v časti dohodnutejsumy 70.000 Sk, ktorú nerozporoval, čo však neurobil a účelovo platbu odďaloval, odhliadnuc od
skutočnosti, že jeho tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii nebolo ničím preukázané.

Podľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p., .účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd v tomto prípade postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov, nakoľko obaja boli úspešní v približne rovnakej miere, keď súd v zmysle platnej judikatúry zohľadnil
výšku pôvodne žalovanej istiny 302.411,50 Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania od 21.06.2001 a

po prepočte takto žalovaného úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu s istinou posúdil výšku jeho
uplatneného a priznaného nároku, z ktorého hodnotu sporu v časti späťvzatia nezavineného žalovaným
bral súd ako neúspech a ako neúspech zohľadnil aj sčasti neúspešne uplatnené úroky z omeškania vo
výške 18% ( v zamietnutej časti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.),musíznehobyťzrejméprotiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.