Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/60/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
L. B., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom S. H. XXX,. práv. zast.: Advokátskou kanceláriou H., H., s. r. o.,
so sídlom D. D. XX,. Ž., proti odporcovi: P. N., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom S. H. XXX,. práv. zast.:
JUDr. V. K., advokátom so sídlom S. XX/XX,. P. B., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/322/2007-267 zo
dňa 23.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej rozsudkom súd vzájomný

návrh odporcu o zaplatenie sumy 5.450 € zamietol, p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k
nehnuteľnostiam rod. domu súp. č. XXX. postaveného na parc. č. 473/1, parc. č. 473/1 zastavané
plochy o výmere 372 m2 nachádzajúcim sa v k. ú. S. - H., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 608,
Správy katastra B. zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu
s povinnosťou odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 35.300,- € do 30 dní po právoplatnosti rozsudku a
vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 5.450,- € zamietol.

Svoje rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej bol vzájomný návrh odporcu o zaplatenie sumy

5.450,- € zamietnutý, prvostupňový súd odôvodnil tým, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
možno previesť ako vyporiadanie v širšom slova zmysle a to na základe návrhu účastníka, alebo
vzájomného návrhu. Preto o vzájomnom návrhu požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu
širšieho vyporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci náhrady
za spoluvlastnícky podiel. Z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania je potrebné rozlišovať medzi
nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli
nevyhnutné, medzi nákladmi v bežných záležitostiach a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi s

ktorými ostatní spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo, ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené
bez tohto súhlasu. Je potrebné tiež zistiť, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo k dohode
o spôsobe úhrady týchto nákladov. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie pôjde buď o majetkové právo
investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, ktoré sa premlčí v 3-ročnejpremlčacej dobe podľa § 101 OZ a pre jej začiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na
opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatňuje investujúci
spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu a ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa §

107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu a údržbu, alebo pôjde o právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov v súvislosti zo
zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 OZ od zániku
tohto spoluvlastníctva. Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi

účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového
spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Na účel vyporiadania
investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so súhlasom (hoci aj konkludentným)
spoluvlastníkov, alebo bez tohto súhlasu. V prípade ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi
vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou
vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených

prostriedkov. Je však potrebné tiež zistiť, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo k dohode o
spôsobe úhrady týchto nákladov. Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov,
toto právo mu nevzniká môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným
spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, ide o rozdiel medzi
cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie teda pôjde

buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, alebo
o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Investície akéhokoľvek druhu vykonané jedným zo
spoluvlastníkov so súhlasom ostatných, nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie a preto sú splatné už
zatrvaniaspoluvlastníctvaanieažpojehozrušení.Nazákladevykonanéhodokazovania,zosamotného
tvrdeniaodporcumalsúdzapreukázané,žeotecodporcuA.N.,ktorýbolsodporcomvspoluvlastníckom

vzťahu až do 17.12.2006 dal odporcovi súhlas k prerábaniu domu a ich dohoda bola taká, že odporca
bude investovať do domu na svoje náklady. Ďalej mal súd za preukázané, že práce ktoré boli realizované
na dome, boli realizované v priebehu rokov 1996 až 2006 a to do prevodu podielu na navrhovateľku, po
tomto už odporca na dome žiadne práce nevykonával, z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky. Odporca teda
neinvestoval počas spoluvlastníckeho vzťahu s navrhovateľkou, ale počas spoluvlastníckeho vzťahu

so svojim otcom. V tejto súvislosti je však významná dohoda medzi odporcom a otcom odporcu, že
náklady bude znášať sám odporca. V danom prípade teda nejde o majetkové právo investujúceho
spoluvlastníka - odporcu voči navrhovateľke, ktorí v čase vloženia investícií neboli spoluvlastníkmi, ani
o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielu navrhovateľky v súvislosti
so zánikom podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ si chcel odporca vložené investície uplatňovať, mohol

si ich uplatňovať v rámci dedičského konania po svojom otcovi ako svoju pohľadávku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti časti rozsudku prvostupňového súdu, v ktorej bol vzájomný
návrh odporcu o zaplatenie sumy 5.450,- zamietnutý, odvolanie odporca z dôvodu, že zamietnutie
vzájomného návrhu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok v časti, v ktorej bol vzájomný návrh zamietnutý tak, tento pripustil a zaviazal navrhovateľku

titulom vzájomného návrhu k zaplateniu sumy 5.450,- . Ďalej odporca uviedol, že súčasťou dohody
s jeho otcom bolo tiež, že v budúcnosti sa stane vlastníkom celej nehnuteľnosti, o čom svedčí aj to,
že otec súhlasil s investovaním aj do jeho podielu, hoci sám nemal dostatočné prostriedky, ktoré bolo
potrebnévynaložiť.Následnepredsmrťouotcaaprevodomjehopodielukpredmetnýmnehnuteľnostiam
na navrhovateľku došlo k patovej situácii, kde táto ako právna predchodkyňa vstúpila do všetkých

práv a povinností predchodcu, a teda aj do povinností previesť dovtedajší podiel otca na neho ako
oprávneného z vyššie uvedenej dohody. K tomuto navrhovateľku vyzval, no ona to odmietla a podala
návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukázal na § 154 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a pokiaľ bola preukázaná dohoda
s predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom, pričom súčasný spoluvlastník takúto dohodu popiera

je namieste vzájomný návrh a tento je dôvodný v plnom rozsahu.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že tvrdenia odporcu považuje za ničím
nepodložené, nakoľko v napadnutom rozsudku súd uviedol všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal,
tieto skutkovo a právne vyhodnotil a následne vec posúdil a rozhodol rozsudkom. Odporcom uvádzané
skutkové tvrdenia sú zavádzajúce a účelové, nepodložené žiadnymi dôkazmi. Navrhla, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odporcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd

sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, predloženého spisu, ako aj všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré
boli vo veci vznesené, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým aj
právnym záverom, ktoré podrobne odôvodnil vo svojom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne.

Odvolací súd konštatuje, že o trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s ust. §
224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorýmnebolorozhodnutéotrováchkonaniazdôvodupostupupodľa§151ods.3,otrováchodvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.