Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. február 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/47/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: P. P., spol. s r.o., so sídlom T., U..
XX.. N. č. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. H., so sídlom B., V. č.
XX,. proti odporcovi: T., spol. s r.o., so sídlom Ž., J. M. č. XXX. (predtým Č., S. D. č. XXXX),. IČO: XX.
XXX. XXX,. právne zastúpenému advokátom JUDr. S. Z., so sídlom Č., U.. F. K. č. XXXX,. o zaplatenie
85.019,66 eur, v štádiu konania o trovách I. stupňového konania, na základe odvolania navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 10C/54/2009-103 zo dňa 3.11.2010, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov I. stupňového konania.

N e d o t k n u t ý m zostáva odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania vo veci samej.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie, nakoľko navrhovateľ
vzal návrh na jeho začatie v celom rozsahu späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2

O.s.p. a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi titulom ich náhrady sumu 1.354,30 eur.
Vychádzal z princípu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, pričom zdôraznil, že v danom
procesnom štádiu (pred vykonaním dokazovania vo veci samej - o navzájom sporných skutkových a
právnych tvrdeniach sporových strán) navrhovateľ svoje tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré vzal návrh späť,
s výnimkou skutočností známych z Obchodného registra, nepreukázal. Nadväzne okresný súd uzavrel,
že nemožno považovať za osvedčené „také správanie odporcu, pre ktoré bol dôvodne podaný návrh

navrhovateľa vzatý späť“, preto zastavenie konania procesne zavinil (realizáciou svojho dispozičného
práva) navrhovateľ a nesie zodpovednosť za vzniknuté trovy. Pre úplnosť uviedol, že samotná zmena
osôb spoločníkov a konateľa v spoločnosti odporcu bez ďalšieho nič nemení na právnom postavení
odporcu k uplatnenému nároku navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ nepreukázal a ani neosvedčil
tvrdenia o insolventnosti odporcu a o absencii jeho podnikateľskej činnosti, z ktorých dôvodov nebol
namieste postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Priznanú sumu trov konania odporcovi okresný súd konkrétne

zdôvodnil, vrátane právneho posúdenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie
navrhovateľ, ktorý sa domáhal alternatívne jeho zmeny tak, že žiadnemu z účastníkov sa trovy konania
nepriznávajú, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Opakovane poukazoval na to, že
návrh vzal späť z dôvodu, že odporca prestal vyvíjať ekonomickú činnosť a zbavil sa všetkého majetku.
Späťvzatie teda spôsobil odporca, keďže zbavením sa majetku vyvolal stav nedobytnosti oprávnenej

pohľadávky navrhovateľa. Odvolateľ dával do pozornosti odpoveď právneho zástupcu odporcu, ktorý sa
nedokázal spojiť s jeho klientom ohľadne návrhu navrhovateľa na vykonanie „trojzápočtu“ pohľadávok.Napadnutývýrokrozhodnutiasúčasnenavrhovateľpovažovalzaodporujúcidobrýmmravomavrozpore
so zásadou ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, vrátane rozporu zo zásadou výchovy
účastníkov k čestnému plneniu si povinností.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu
zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania vo veci samej) a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti uznesenie súdu I. stupňa potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Okresný súd správne vychádzal zo zásady procesného zavinenia, ktorá je rozhodujúca pri posudzovaní

nárokov na náhradu trov v prípade zastavenia (sporového) konania. Súdna prax už dlhodobo rešpektuje
právny záver, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
trovy konania odporcovi (R 49/93). S určitou dávkou zjednodušenia možno teda uzavrieť, že v prípade
späťvzatia návrhu procesné zavinenie za zastavenie zaťažuje (vždy prioritne) navrhovateľa. Odporcovi

povinnosť znášať trovy navrhovateľa vznikne pri zastavení konania len vtedy, ak bol návrh podaný
dôvodne a späťvzatie je dôsledkom následného (po podaní návrhu) správania odporcu. V súdenej veci
nebol splnený ani jeden z uvedených kumulatívnych predpokladov.

Okresný súd správne zdôraznil, že v aktuálnom štádiu veci, kedy nedošlo k vykonávaniu dokazovania
a skutkové i právne tvrdenia sporových strán sú navzájom odporujúce, nie je možné vysloviť bez

ďalšieho záver o dôvodnosti návrhu. Zároveň posúdenie dôvodnosti z procesného hľadiska v sebe
nezahŕňapodrobnézisťovanieskutkovéhostavu.Pripustenietakéhotoprístupubyvkonečnomdôsledku
viedlo totiž k neakceptovateľnému záveru, že hoci súd nebude o merite veci rozhodovať, pre účely
rozhodovania „len“ o trovách konania má vykonať štandardné dokazovanie ohľadne preukázania vecnej
opodstatnenosti návrhu navrhovateľa, resp. obrany protistrany.

Dôvodnosť návrhu nie je prípustné vykladať tak, že návrh na začatie konania je dôvodný, pokiaľ jeho
opodstatnenosť (logicky) vyplýva z tvrdení navrhovateľa, ak sa prezumuje ich pravdivosť. Uvedená téza
má význam len v opačnom (negatívnom) zmysle, t. j. že návrh nie je dôvodný, ak uplatňovaný nárok nie
je/nemôže byť logickým dôsledkom tvrdení navrhovateľa, ani keby boli pravdivé.

Typickým príkladom správania odporcu po podaní návrhu v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. je také

správanie, kedy odporca splní navrhovateľove nároky; dokonca bez ohľadu na to, či skutočne existuje/
je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Aj v tomto smere sa prejavuje procesný charakter posúdenia
úkonov a správania účastníkov pri zastavení konania.

Samozrejme, nie je vylúčené aj iné správanie odporcu, ktoré možno subsumovať pod termín „pre
správanie odporcu vzal (navrhovateľ) späť návrh“. Navrhovateľ v prejednávanom prípade (aj v štádiu

odvolacieho konania) tvrdí, že odporca prestal vykonávať podnikateľskú činnosť a je insolventný. Vo
vzťahu k predmetnému vyjadreniu však neuniesol bremeno dôkazu (ani v rovine označenia dôkazov)
a ani bremeno (konkrétneho skutkového) tvrdenia. Naopak, z jeho návrhu na vykonanie „trojzápočtu“
vyplýva, že odporca disponuje (minimálne) pohľadávkou spôsobilou na toto započítanie. Nadväzne
vzájomne rozporne vyznievajú jednotlivé vyjadrenia navrhovateľa. Ak navrhovateľ mal informácie, ktoré

svedčili o ním tvrdenom zbavovaní sa majetku odporcom, mohol využiť (aj) v priebehu súdenej veci
procesné inštitúty slúžiace k zabezpečeniu výkonu budúceho rozhodnutia.

Krajský súd, zhodne so súdom I. stupňa, konštatuje, že v prejednávanom prípade nie sú dané (bez
ohľadu na to, že navrhovateľom neboli fakticky ani konkrétne uvedené) okolnosti, ktoré by bolo možné
vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa a nepriznať odporcovi náhradu trov prostredníctvom

aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.Pre úplnosť krajský súd dodáva, že konkrétnou výškou prisúdených trov konania sa nezaoberal, nakoľko
odvolateľ túto nespochybnil. Odvolací súd je totiž v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný nielen rozsahom,
ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania vymedzenými odvolateľom. Skúmanie napadnutého uznesenia,

resp. jeho výroku z iných dôvodov, je preto v sporovom konaní neprípustné.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže
žiaden z nich si tento procesný nárok neuplatnil - § 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.