Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/116/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky A. T.,

občianky SR, bytom U. č. XXXX/XX. proti odporcovi S. C. U., s.r.o. so sídlom v T., K. č. XX,. IČO XX.
XXX. XXX,. zastúpenému opatrovníčkou D. P., súdnou úradníčkou tun. súdu o zaplatenie 135.757,- Sk
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o vi n n ý zaplatiť navrhovateľke 83.094,- Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od
24.06.2003 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok za návrh 4.980,-
Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia 135.757,- Sk so 16,5 %-tným ročným úrokom

od 24.06.2003 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 29.06.2001 uzavrela pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú so spoločnosťou H. C. S., s.r.o., L. - P., dnes s názvom S. C. U., s.r.o. so sídlom
v T., K. č. XX,. so začatím pracovného pomeru od 01.07.2001. Riadne si plnila pracovné povinnosti
vyplývajúce z pracovnej zmluvy a napriek tomu jej od februára 2002 do apríla 2003 nebola vyplatená
mzda,svýnimkouvyplatenýchzáloh vovýške6.000,-Sk.Dlhzauvedenéobdobiepredstavuje113.485,-
Sk nezaplatenej mzdy, 5.754,- Sk náhrady za nevyčerpanú dovolenku a to predstavuje spolu sumu
119.239,- Sk. Od 26.04.2003 do 31.05.2003 bola navrhovateľka práceneschopná a dňa 27.05.2003

písomnevyzvalazamestnávateľaakoajkonateľovspoločnostiM.P.,Ing.P.P.,A.A.aMgr.P.Č.kúhrade
dlhu a zároveň ich upovedomila o tom, že okamžite ukončuje pracovný pomer podľa § 69 ods.1 písm. b/
Zákonníka práce. Zamestnávateľ písomnú výzvu prevzal. Zároveň si navrhovateľka ešte uplatnila nárok
na zaplatenie náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce za výpovednú dobu 2 mesiace v sume
16.518,- Sk.

Odporca na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli a nové sídlo sa súde nepodarilo zistiť. Preto
súd ustanovil právnickej osobe podľa ust. § 29 ods. 3 O.s.p. opatrovníka v osobe D. P., súdnej úradníčky
tun. súdu.Opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol súdom riadne a včas predvolaný. Neúčasť
neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec s
poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na

obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vypočul svedka M. P., oboznámil pracovnú zmluvu
zo dňa 15.04.2002, 29.06.2001, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.05.2003, výpis z
obchodného registra odporcu, list Ing. P. P., výplatné pásky predložené navrhovateľkou, potvrdenie
zamestnávateľa pre nárok na podporu v nezamestnanosti, potvrdenie o výške dlžnej mzdy a zistil tento

skutkový stav veci :

Dňa 29.06.2001 uzavrela navrhovateľka so zamestnávateľom H. C. S., s.r.o. L. - P. pracovnú zmluvu,
pričom do práce mala nastúpiť dňa 01.07.2001 ako maliarka skla a miesto výkonu práce bola S. C. U..
Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 15.04.2002 uzavrela navrhovateľka s odporcom
pracovnú zmluvu, na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce S. C. U.. Mala dohodnutú mzdu 5.750,- Sk
mesačne, pracovnú dobu 8 hodín, s nárokom na dovolenku 5 týždňov a s výpovednou dobou 2 mesiace.

Dňa 27.05.2003 zaslala navrhovateľka odporcovi list, v ktorom sa domáhala zaplatenia mzdy za obdobie
od februára 2002 do apríla 2003. Poukazovala na to, že za toto obdobie jej zamestnávateľ dlhuje na
mzde celkove sumu 113.485,- Sk a porušuje svoje povinnosti podľa ust. § 47 ods.1 písm. a/ Zákonníka
práce, lebo jej neplatí mzdu. Preto oznámila zamestnávateľovi, že s ním končí pracovný pomer okamžite
z dôvodu podľa § 69 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce. Odporca list prevzal dňa 30.05.2003.

Z potvrdenia odporcu vyplýva, že uznal svoj dlh voči navrhovateľke na nezaplatenej čistej mzde v
celkovej výške 83.094,- Sk a to: za 2/2002 po 4.714,- Sk, za 3/2002 v sume 4.931,- Sk, za 4/ a 5/2002
po 5.360,- Sk, za 6/2002 po 4.930,- Sk, za 7/2002 po 5.361,- Sk, za 8/2002 po 5.147,- Sk, za 9/2002
po 4.931,- Sk, za 10/2002 po 5.363,- Sk, za 11/2002 po 4.931,- Sk, za 12/2002 po 5.147,- Sk, za 1/2003
po 6.347,- Sk, za 2/2003 po 5.293,- Sk, za 3/2003 po 5.765,- Sk, za 4/2003 po 4.537,- Sk za 5/2003

po 4.977,- Sk.

Zpotvrdeniazamestnávateľaprenároknavrhovateľkynapodporuvnezamestnanostizodňa02.06.2003
podpísaného odporcom mal súd preukázané, že odporca uviedol ako vymeriavací základ zamestnanca
podľa § 59-64 zák. č. 387/1996 Z. z. príjem za 10/2002 sumu 6.302,- Sk, za 11/2002 sumu 5.754,- Sk,
za 12/2002 sumu 6.028,- Sk, za 1/2003 sumu 7.489,- Sk, za 2/2003 sumu 6.156,- Sk za 3/2003 sumu

6.758,- Sk + 5.754,- Sk náhradu za nevyčerpanú dovolenku.

Podľa § 111 ods. 1, 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení nesk. predpisov účinného do 01.04.2002
zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda,
mzdovátarifa),mzdovépríplatkyaostatnémzdovézložkyustanovenévmzdovýchpredpisoch,prípadne
v kolektívnych zmluvách.

Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. účinného do 01.04.2002 mzda a náhrada mzdy je
splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa
poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré
zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v

dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo
výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou M. F. S. R. vydanou po dohode
s M. P., S. V. A. R. S. R..

Podľa § 120 ods.1 - 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. účinného do 01.04.2002 mzda a náhrada
mzdy sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia sa poskytuje len vo výnimočných

prípadoch ustanovených mzdovými predpismi. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca v pracovnom čase a napracovisku. Výnimku môže určiť zamestnávateľ s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového
orgánu, ak je to z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebné. Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť
pre výplatu z vážnych dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ

mzdu (náhradu mzdy) v deň určený pre jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný
deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak. Pri mesačnom vyúčtovaní mzdy
(náhrady mzdy) je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o
jednotlivých zložkách mzdy (náhrady mzdy) a o vykonaných zrážkach. Na žiadosť zamestnanca predloží
mu zamestnávateľ na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda (náhrada mzdy) vypočítaná.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/, ods. 3, 4 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. účinného od 01.04.2002
zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo
náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Zamestnanec môže okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 130 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. účinného od 01.04.2002 mzda sa
vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Podľa § 70 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. účinného od 01.04.2002 okamžité skončenie pracovného
pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho
dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť

druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 116 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. účinného od 01.04.2002 zamestnancovi
patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku
z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol

vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. účinného od 01.04.2002 pri skončení zamestnania
vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania,
ak sa nedohodnú inak.

V danom prípade mal súd preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval od 15.04.2002

do 30.05.2003, kedy navrhovateľka ukončila pracovný pomer okamžite, podľa ust. § 69 ods.1 písm. b/
Zákonníka práce, lebo jej zamestnávateľ nevyplácal mzdu od februára 2002. Navrhovateľka uviedla,
že od februára 2002 sa situácia vo firme začala zhoršovať a firma prestala riadne vyplácať mzdu.
Navrhovateľka tvrdila, že od februára 2002 nedostala od zamestnávateľa žiadne výplatné pásky a
chodila do práce ešte celých 15 mesiacov. Svedok M. P. - konateľ odporcu potvrdil, že vo firme boli od

2/2002 problémy s riadnym vyplácaním miezd a situácia vo firme bola neúnosná. Chýbala centrálna
pokladňa, účtovníctvo fungovalo netypickým spôsobom a boli najímaní noví zamestnanci s ohľadom na
údajne zabezpečené odbery tovaru. Ako sa neskôr ukázalo, odbery tovaru neboli dostatočne zmluvne
ošetrené a firma vyrábala na sklad. Svedok M. P. uviedol, že všetci zamestnanci dostali výplatné pásky
a každý dostal aj potvrdenie od firmy, v akej výške zamestnancovi dlhujú mzdu. Kde sa nachádzajú

mzdové doklady svedok nevedel uviesť, poukázal na to, že on mal z nich len časť, ktorú v roku
2006 odovzdal sociálnej poisťovni a v súčasnosti firma existuje už len na papieri a nemá žiadnych
zamestnancov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal nárok navrhovateľky za opodstatnený len zčasti.
Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a súdu nepredložila originály žiadnych výplatných pások za

žalovanéobdobie.Tiektorépredložilasúdupochádzalizobdobiaod10-12/2001.Nedalosapreukázať,v
dôsledku chýbajúcich výplatných pások a mzdových listov, koľko dní a hodín navrhovateľka odpracovalaza žalované obdobie od 2/2002 do 5/2003. Súd preto vychádzal z potvrdenia o výške dlhu na mzde,
ktorý odporca uznával čo do dôvodu a výšky a priznal navrhovateľke nárok na nezaplatenú čistú
mzdu za obdobie od 2/2002 do 5/2003 v sume 83.094,- Sk. Súd v ďalšej časti návrh zamietol, v

dôsledku toho, že žiaden z účastníkov konania nepredložil doklady, z ktorých by sa dal preukázať počet
dní nevyčerpanej dovolenky navrhovateľky ku dňu skončenia pracovného pomeru a chýbali akékoľvek
podklady pre výpočet mzdy za posledný odpracovaný kalendárny štvrťrok (§ 134 ods. 2 až 5 Zákonníka
práce č. 311/2001 Z. z.), na základe ktorého by sa dala vypočítať výška náhrady mzdy za výpovednú
dobu 2 mesiace po skončení prac. pomeru. Preto súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti

rozhodnutia.

Odporca mal vyplatiť navrhovateľke dlžnú mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, t.j. dňa
30.05.2003. Od 01.06.2003 bol odporca s plnením dlhu v omeškaní. Navrhovateľka žiadala priznať úrok
z omeškania vo výške 16,5 % od 24.06.2003. Súd bol jej návrhom v tejto časti viazaný a nemôže prisúdiť
viac.Pretosúdzaviazalodporcunazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške2-násobkudiskontnejsadzby
v Národnej banke Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením dlhu a to 13 % ročne od

24.06.2003 až do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z. V časti úrokov prevyšujúcich výšku diskontnej sadzby súd návrh zamietol.

Navrhovateľka bola v konaní od poplatkovej povinnosti oslobodená a súd jej návrhu z časti vyhovel. Súd
zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 4.980,- Sk (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych
poplatkov 6 % z ceny predmetu konania 83.094,- Sk) za návrh podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o

súdnychpoplatkoch vznenínesk.predpisovodporcu,ktorýnebolodpoplatkovejpovinnostioslobodený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.