Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/392/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
F. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom P. č. XXX,. zast. Advokátska kancelária R. - S., s.r.o., R. X,. B., IČO:
XX. XXX. XXX,. proti odporcovi: P. Š., nar. X.. X.. XXXX,. bytom I. č. XXX,. právne zast. JUDr. M. B.,
advokát, P. XXX,. o určenie neplatnosti dohody, o zrušení vecného bremena, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/99/2009-83 zo dňa 13. septembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 149,22 € na
účet právneho zástupcu odporcu JUDr. M. B., advokáta, AK v P., vedený vo V. a.s., B., pobočka T. č.

XXXXXXXX/XXXX,. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania neprisúdil.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným právnym záverom:

Ako vyplýva z listinných dôkazov zo spisu tunajšieho súdu 11D/20/2005, tak v dedičskom konaní
vedenom na tunajšom súde pod D 467/97 po nebohom F. K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. (otec
navrhovateľa a starý otec odporcu) sa preberateľkou rodinného domu č. XXX. v P. postaveného na
pozemku parc. č. KN 140 spolu s poľnohospodárskymi stavbami (letná kuchyňa, sypáreň, kôlňa),
vonkajšími úpravami (prípojka vody, vodovodná šachta, spevnené plochy, vonkajší záchod) a pozemkov

parc. KN 139 - záhrada o výmere 961 m2 a parc. KN 140 - záhrada o výmere 66 m2, zastavaná plocha o
výmere 538 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vedené na LV č. 102 k.ú. P. na meno poručiteľa v celosti, stala
matka odporcu a dcéra poručiteľa B. Š., rod. K., s povinnosťou vyplatiť odstupujúcemu spoludedičovi
F. K. jednu polovicu z výťažku pri prevode rodinného domu, a to v lehote do 10 dní odo dňa obdržania
kúpnej ceny. Zároveň B. Š. a navrhovateľ F. K. uzatvorili dohodu o zriadení vecného bremena, ktoré
bude spočívať v oprávnení F. K. doživotne a bezplatne užívať rodinný dom č. XXX. v P. a v povinnosti B.
Š. mu toto právo poskytnúť. Ďalej treba ešte poukázať na tú skutočnosť, že hodnota domu s pozemkami

predstavovala sumu 186.364,- Sk a F. K. ešte sa stal preberateľom dedičstva, a to pozemkov vedených
na LV č. 998 k.ú. P. pod B16 na meno poručiteľa v 2/608 v hodnote 50.970,- Sk. Ako ďalej vyplýva z
osvedčenia o dedičstve sp.zn. 11D/20/2005, tak po smrti B. Š., rod. K., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,.
sa preberateľom predmetného rodinného domu súp. č. XXX. v P. spolu s poľnohospodárskymi stavbami,
vonkajšími úpravami, ako aj pozemkami parc. č. 139, 140, ako aj s ťarchou - práva doživotného abezodplatného užívania tohto rodinného domu stal P. Š., nar. XX.XX.XXXX,. t.j. odporca. Ako vyplýva
zo spisu Správy katastra D. K. V 998/06, tak na Notárskom úrade JUDr. M. K. v D. K. bola pod N
85/2006 dňa 27.06.2006 spísaná zmluva o zrušení vecného bremena uzavretá niže uvedeného dňa

medzi povinným z vecného bremena s P. Š. a oprávneným z vecného bremena s F. K., t.j. medzi
odporcom a navrhovateľom, kde v bode II. tejto zmluvy sa uvádza, že so zreteľom na zmenu pomerov,
zmluvné strany na základe tejto zmluvy bez náhrady zrušujú vecné bremeno popísané v čl. I. tejto
zmluvy a v čl. IV. zmluvné strany vyhlasujú, že svoju vôľu v tejto zmluve prejavili slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, s jej obsahom po prečítaní súhlasia a na znak tohto súhlasu ju vlastnoručne

podpisujú. Zároveň účastníci zmluvy dňa 28.06.2006 podali návrh na vklad na Katastrálny úrad Ž.,
Správa katastra D. K., kde vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 27.07.2006 pod č. V 998/06. Ako vyplýva
z prehľadu archívnych a živých spisov vedených na Okresnom súde Dolný Kubín, tak navrhovateľ F.
K. bol žalovaný pre rôzne dlhy viacerými subjektami a bolo voči nemu vedené aj viacero exekúcií.
Zároveň ako súd zistil zo mzdového listu navrhovateľa, tak tento v roku 2006 pracoval v SOU I., kde
jeho hrubá mzda za celý rok 2006 predstavovala 123.167,- Sk a čistý príjem predstavoval 105.146,- Sk

za celý rok 2006. Zo správy ČSOB súd zistil, že uvedenú banku ani navrhovateľ ani odporca nežiadali,
ani im nikdy nebol poskytnutý úver zabezpečený nehnuteľnosťou. Táto banka eviduje 2 spotrebné
úvery na meno F. K. poskytnuté dňa 20. a 24.06.2005, a tieto boli vyplatené predčasne dňa 20. a
24.06.2008.ĎaleješteevidujúžiadosťoposkytnutiepeňažnéhoúverupánaK.zodňa27.04.2007,avšak
tento produkt sa nezakladá nehnuteľnosťou, kde však žiadosť bola zamietnutá z dôvodu aktuálneho

negatívneho záznamu v úverovom registri, podľa ktorého mal klient poskytnutých 6 splátkových úverov
a 1 kontokorentný úver, ako existujúce úvery figurujú úvery v SLSP, VÚB a Tatra banky. Podľa správy
zo SLSP, v roku 2006 táto poskytla navrhovateľovi spotrebný úver na čokoľvek vo výške 995,82 EUR,
a to dňa 11.12.2006.

V zmysle § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

V zmysle § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, pretože tieto podliehajú spoločenskému vývoju a
zároveň vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť, vo všeobecnosti však ide o súhrn

určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných, rešpektujúcich vzájomnú
slušnosť, ohľaduplnosť a rešpekt.

V ustanovení § 49a OZ je upravený omyl vo vôli, tzv. vnútorný omyl, kde právna podstata tohto
omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch
právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to,

že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, resp.
ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Kumulatívnym predpokladom je však aj
subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, spravidla zmluvy, že druhý účastník musel
omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z
nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný

úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. Omyl
sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka zmluvy alebo iných
náležitostí zmluvy, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri
ich posudzovaní. Zároveň treba povedať, že ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu
právneho úkonu, nemožno ju stotožniť s omylom podľa tohto ustanovenia. Omyl v motíve (v cieli, v

zameraní) urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho
úkonu.

V danom prípade potom súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena zamietol,
a to z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Navrhovateľtotižto vo svojom návrhu tvrdí, že keď v priebehu roku 2006 zistil potrebu opráv, najmä pokazenej strechy
na rodinnom dome, skontaktoval sa s odporcom, pričom sa mali dohodnúť, že navrhovateľ si zoberie na
účely opráv úver z ČSOB a na zabezpečenie jeho splácania odporca ako vlastník domu zriadi k domu

záložné právo v prospech banky, pričom banka pri vybavovaní predmetného úveru vyslovila požiadavku
na výmaz vecného bremena v prospech navrhovateľa, a preto sa účastníci tohto konania dohodli,
že zrušia vecné bremeno na rodinnom dome a následne odporca prevedie príslušný spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 na navrhovateľa. Navrhovateľ s odporcom potom následne uzavreli zmluvu o zrušení
vecného bremena, avšak po povolení vkladu tejto zmluvy odporca odmietol poskytnúť rodinný dom s

pozemkami ako záloh na pripravovaný navrhovateľov úver, a preto ČSOB odmietla navrhovateľovi tento
úver poskytnúť, zároveň odporca odmietol previezť na navrhovateľa príslušný spoluvlastnícky podiel
vo výške 1 na rodinnom dome a neučinil tak aj napriek opakovaným výzvam doteraz. Z vykonaného
dokazovania však vyplýva niečo iné, predovšetkým zo správy ČSOB je zrejmé, že v roku 2006 neevidujú
žiadnu žiadosť navrhovateľa o úver, resp. poskytnutie peňažných prostriedkov. Takúto žiadosť evidujú
až z roku 2007, pričom však žiadaný produkt sa nezakladal nehnuteľnosťou a žiadosť bola zamietnutá

z dôvodu aktuálneho negatívneho záznamu v úverovom registri, nakoľko navrhovateľ mal už celkovo
poskytnutých 7 úverov. Zároveň vo svojej výpovedi samotný navrhovateľ uviedol, že pokiaľ robil nejaké
opravy v dome, robil ich svojvoľne a nikdy o tom odporcu neinformoval, taktiež odporcovi nikdy nehovoril
o potrebe opravy strechy, ani mu neukázal nejaké miesta, kde je strecha poškodená. Taktiež samotný
navrhovateľ vo svojej výpovedi vyvracia tvrdenia zo svojho návrhu, keď hovorí, že po zrušení vecného

bremena sa odporca o tom, že ho chce opätovne, dozvedel vlastne až zo žaloby. Ďalej z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že v roku 2006 čistý mesačný príjem navrhovateľa predstavoval približne 8.762,-
Sk, tento mal viacero úverov, resp. dlhov, ktoré nesplácal a celkove teda jeho finančná situácia nebola
dobrá a ťažko je možné predpokladať poskytnutie nejakého väčšieho úveru, napr. na opravu strechy,
v zásade je to vzhľadom na zistenú situáciu nepravdepodobné. Naopak zo zistených skutočností

vyplýva skôr nezodpovedný prístup navrhovateľa k financiám. Ani v samotnej zmluve o zrušení vecného
bremena nie je bližšie uvedený dôvod, ktorý viedol strany k zrušeniu vecného bremena, naopak je
tam uvedené, že je to so zreteľom na zmenu pomerov, čo by korešpondovalo s dôvodom zrušenia,
ktorý uvádzal odporca a to, že navrhovateľ prišiel za ním sám a že ako dôvod uviedol, že sa zmenil
vlastník domu. Tu v zásade medzi účastníkmi nebolo sporné, že práve navrhovateľ inicioval zrušenie

vecného bremena, sám zaobstaral notára a hradil všetky náklady. Je tu zrejmé, že navrhovateľ mal
dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu, to znamená, že mu zanikne právo doživotného
bezodplatného užívania domu. Motív, čo ho k tomu viedlo, v zásade nemožno považovať za dôvod
neplatnosti právneho úkonu a práve pre aktívnosť samotného navrhovateľa je zrejmé, že odporca ťažko
mohol u neho nejaký omyl vyvolať a to či už z nedbanlivosti, resp. tobôž už nie úmyselne. A práve

pre tú skutočnosť, že navrhovateľ sám chcel zrušiť vecné bremeno a jeho podstata mu musela byť
zrejmá už pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena pri dedičskom konaní u notára, tak aj mu
museli byť zrejmé dôsledky zrušenia vecného bremena, takúto vedomosť možno od neho spravodlivo
požadovať, nemožno zmluvu hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sám sa dobrovoľne zbavil
navrhovateľ výhod, ktoré mu vecné bremeno poskytuje, a to aj bezodplatne. Navyše tuto treba brať

aj zo širšia vôbec okolnosti nadobudnutia vecného bremena pri dedičskom konaní po nebohom otcovi
navrhovateľa, kedy vzhľadom na hodnotu nadobúdaných podielov a skutočnosť, že v prípade predaja
by mal navrhovateľ právo na výplatu polovice kúpnej ceny a ešte mal zriadené vecné bremeno, ťažko
hovoriť o nejakej nemorálnosti pri zrušení vecného bremena. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a ani ďalšie ním navrhnuté dôkazy, ktoré súd zamietol, nakoľko z ČSOB

mal podrobnú správu a skutočnosť, či navrhovateľ rokoval s nejakou firmou o oprave strechy, nebolo
podstatné pre toto konanie, súd nemohol vysloviť ani relatívnu, ani absolútnu neplatnosť predmetnej
zmluvy, a teda návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p., a pretože odporca, ktorý mal úspech
vo veci, a ktorému by náležalo právo na náhradu trov konania, tieto neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi prizná náhradu trov
prvostupňovéhoajodvolaciehokonania.Vosvojomodvolanípoukazovalnato,ženesúhlasístvrdeniami

súdu uvedenými v rozsudku a rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. Súd nedostatočne zistilskutkový stav veci, keď zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazov, čím je naplnený dôvod na
podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Tvrdil, že chcel zrušiť a aj zrušil vecné bremeno
na užívanie nehnuteľnosti zriadené v jeho prospech výlučne a len so zámerom získať úver od banky

na opravu nehnuteľnosti, resp. strešnej krytiny a okien tejto nehnuteľnosti. Podmienkou získania úveru
bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej vlastnícke právo však nemohlo byť zaťažené
právom tretej osoby, a teda ani právom navrhovateľa. Navrhovateľ následne vecné bremeno zrušil, resp.
uzatvoril s odporcom dohodu o zrušení vecného bremena a nakoľko on nebol vlastníkom nehnuteľnosti,
požiadal odporcu o založenie tejto nehnuteľnosti na pokrytie jeho úveru. Naďalej trval na tom, že

zámerom zrušenia vecného bremena bolo získanie úveru. Navrhovateľ do tej doby žiadnu oficiálnu
žiadosť o poskytnutie úveru banke nevypisoval, ale o podmienkach získania úveru sa informoval osobne
v pobočke banky. Z uvedeného dôvodu banka nemôže a ani neeviduje písomnú žiadosť navrhovateľa o
poskytnutie úveru, čo však nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ sa o úvere reálne zaujímal a kvôli
tomu aj vecne bremeno zrušil. Aby preukázal súdu svoj zámer, navrhol na pojednávaní uskutočnenom
dňa 13. 9. 2010 predvolanie svedkov - osôb, s ktorými jednal v banke o poskytnutí úveru, ako aj

osôb - stavebníkov, s ktorými jednal ohľadom stavebných prác na streche nehnuteľnosti. Súd návrh
navrhovateľa na vykonanie dôkazov zamietol. Má za to, že takéto konanie súdu nebolo správne, nakoľko
išlo o vyriešenie podstatnej otázky ohľadom určenia zámeru zrušenia vecného bremena. Týmto bola
odňatájedinámožnosťpreukázaniarozhodujúcejskutočnostiakoujezámerzrušeniavecnéhobremena,
čomalopodstatnývýznampreposúdenieotázkysúladu,resp.nesúladuvecisdobrýmimravmiavydanie

rozhodnutia v tejto veci. Posudzovanie otázky dobrých mravov súdom len v spojitosti so skutočnosťou,
že dohoda o zrušení vecného bremena bola uzatvorená aj z vôle navrhovateľa, je vytrhnuté z kontextu
a teda nesprávne. Súlad, resp. nesúlad daného prípadu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať
komplexnejšie, najmä v spojitosti so zámerom navrhovateľa zrušiť vecné bremeno s protihodnotou, na
ktorej sa s odporcom dohodli, s následným konaním, resp. nekonaním odporcu a celkovým stavom

navrhovateľa, v ktorom sa ocitol. Má za to, že k porušeniu dobrých mravov došlo tým, že navrhovateľ
zrušil vecné bremeno s dobrým zámerom získať finančné prostriedky na opravu nehnuteľnosti, následky
svojho konania si však riadne neuvedomil, odporca túto situáciu využil a po zrušení vecného bremena
ako jediného právneho titulu, ktorý oprávňoval navrhovateľa k užívaniu nehnuteľnosti a bol garanciou
jeho práva bývania, odporca nepreviedol na navrhovateľa spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti ako

protihodnotu a ani nezriadil záložné právo na nehnuteľnosť a existenčný stav navrhovateľa sa stal
neistý. Navrhovateľ mal síce záujem zrušiť vecné bremeno ale pod podmienkou, že mu bude poskytnutá
protihodnota vo forme spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ice na predmetnej nehnuteľnosti. Takáto
dohoda plne korešpondovala aj s podstatou dohody účastníkov dedičského konania zachytenej v
osvedčení o dedičstve zo dňa 5. 5. 1998, podľa ktorej sestra navrhovateľa, t.j. matka odporcu ako

pozostalá sa síce stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a v prospech navrhovateľa bolo zriadené
doživotné vecné bremeno na užívanie nehnuteľnosti, avšak po prípadnom predaji tejto nehnuteľnosti
polovica zo získaného výťažku musí v každom prípade pripadnúť navrhovateľovi. Navrhovateľ si riadne
neuvedomoval faktický dôsledok zrušenia vecného bremena, že stráca garanciu užívania nehnuteľnosti,
v dôsledku čoho môže byť „vyhodený na ulicu“. Na druhej strane odporca si riadne uvedomoval a

bolo mu známe, aké právne účinky sa spájajú so zrušením vecného bremena a odmietame jeho
tvrdenia, že nevedel o zámere navrhovateľa, pre ktorý chcel zrušiť vecné bremeno. Tvrdenia odporcu sú
zavádzajúce, klamlivé, nekorešpondujú s realitou a najmä odporca ich pravdivosť nepodložil žiadnymi
relevantnými dôkazmi a sú založené iba na jeho tvrdeniach. Navrhovateľ v dobrej viere, že sa stane
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, že bude zriadené záložné právo a zrealizuje sa oprava nehnuteľnosti,

zrušil vecné bremeno na užívanie nehnuteľnosti zriadené v jeho prospech a očakával podľa dohody s
odporcom, že tak aj spraví a súčasne, že nehnuteľnosť bude založená pre potrebu získania úveru a
že sa aj tak stane. Odporca však situáciu využil a po zrušení vecného bremena ku žiadnemu ďalšiemu
kroku podľa dohody nepristúpil. Výsledkom konania odporcu je fakt, že navrhovateľ nemá žiadnu
garanciu a právnu istotu v tom, že v predmetnej nehnuteľnosti bude môcť naďalej bývať. Situácia

je o to horšia, že nie je vlastníkom a spoluvlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti, ktorú by mohol na
bývanie využívať, ani si nevie iným spôsobom riadne bývanie zabezpečiť, nakoľko jeho príjem je nízky
a postačuje iba na pokrytie nevyhnutných potrieb. Existenčný stav navrhovateľa je neistý. Je nelogické
správanie sa odporcu v tom, že na jednej strane tvrdí, že on nechcel navrhovateľovi zrušiť vecné
bremeno, že tak spravil na jeho naliehanie, že on nebude brániť navrhovateľovi v užívaní nehnuteľnosti

a na druhej strane zásadne odmieta opätovné zriadenie vecného bremena na užívanie nehnuteľnosti
v prospech navrhovateľa. Odôvodnenie odporcu, že on nechce zriadiť vecné bremeno preto, aby sa
s nehnuteľnosťou nemohlo manipulovať pre podvody, je absolútne bezpredmetné a neodôvodnené
a právne nepodložené. Nemorálnosť konania odporcu spočíva v tom, ak porušenie dobrých mravovdošlo tým, že navrhovateľ zrušil vecné bremeno s dobrým zámerom získať finančné prostriedky na
opravu nehnuteľnosti. Sám si následky svojho konania riadne neuvedomoval a odporca danú situáciu
využil po zrušení vecného bremena ako jediného právneho titulu, ktorý oprávňoval navrhovateľa k

užívaniu nehnuteľnosti, odporca nepreviedol na navrhovateľa spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti ako
protihodnotu a ani nezriadil záložné právo na nehnuteľnosť a existenčný stav navrhovateľa sa stal neistý.
Konanie odporcu nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v normách slušnosti, akceptovateľné
spoločnosťou, pričom toto konanie spôsobilo usporiadanie ich vzájomného vzťahu za nevyvážené. Je
toho názoru, že dohoda o zrušení vecného bremena uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je v

rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Právny
úkon je podľa § 39 OZ neplatný a žiada, aby právny stav bol uvedený do pôvodného stavu.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a odporcovi priznať trovy
odvolacieho konania v sume 149,22 €. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že súd vo veci rozhodol na

základe nazhromaždených dôkazov, z ktorých mal preukázané, že navrhovateľ chcel na základe vlastnej
vôle zrušiť vecné bremeno k užívaniu nehnuteľnosti a ak žalobný návrh zamietol, tak rozhodol správne.
Podľa jeho názoru navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku prispôsobuje svoje tvrdenia tak, aby sa javilo
pravdivým, jeho tvrdenia o tom, že zámerom vedúcim k zrušeniu vecného bremena bolo získanie úveru
na opravu strechy, čo nie je pravda. On nikdy nesúhlasil s tým, ako tvrdí navrhovateľ, že je nutné opraviť

strechu a to preto, lebo strecha bola v takom stave, ktorý si opravu nevyžadoval. Pripustil, že je pravdou,
že raz navrhovateľ pred ním spomenul, že by bolo dobré zobrať pôžičku na dom. Takýto návrh rezolútne
odmietol a nesúhlasil s ním. Keď prišiel za ním, že chce zrušiť vecné bremeno, prehlásil len to, že chce
zrušiť vecné bremeno preto, lebo sa zmenil vlastník nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti sa stal
on po nebohej matke B. Š., rod. K.. S návrhom súhlasil, a preto podpísal dohodu o zrušení vecného

bremena. Nepravdivým je tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa dohodli, že on zoberie úver na opravu
strechy a on bude ručiť domom, ktorého je výlučným vlastníkom. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ
si zobral viac pôžičiek a úverov, ktoré nespláca, čo zistil z rôznych upomienok z peňažných ústavov,
ktoré vyžadovali úhrady nesplatených pôžičiek. Bolo mu jasné, že ak by si bol zobral pôžičku alebo
úver a on by zaň ručil domom, tak by ho nesplácal a on by prišiel o dom. Nikdy mu nesľúbil, že na

navrhovateľa prevedie polovicu domu. Aj napriek tomu sa navrhovateľ stále snažil o to, aby na jeho
meno a na dom vybavil pôžičku. Ak sa navrhovateľ v odvolaní domáha posudzovania dobrých mravov
z pohľadu ním tvrdených okolností a to jeho zámeru na získanie finančných prostriedkov za účelom
opravy nehnuteľnost,í tak to nie je pravda, je to v rozpore s dovtedajším konaním navrhovateľa, ktorý po
odmietnutí podpisov listiny v ČSOB z jeho strany, ho neskôr ubezpečil o tom, že si chce kúpiť sedačku za

25.000,- Sk, ktorú aj na obrázku ukázal a on išiel ručiť ako ručiteľ na kúpu sedačky. Až neskôr, keď nejaká
nebanková spoločnosť zisťovala, či je zamestnaný u firmy A. Š., tak pán O. Š. pri telefonickom rozhovore
zistil, že nešlo o sumu 25.000,- Sk, ale o sumu až 700.000,- Sk, ktorú si chcel požičať od nebankovej
spoločnosti. Následne na tom hneď volal do spoločnosti s tým, že s ničím nesúhlasí, že nič nepodpisoval
a potom to bolo zrušené. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ využíval všetky možnosti na to, aby za

akúkoľvek cenu získal pôžičky a úvery v záujme ich použitia pre vlastnú potrebu. Dohoda o zrušení
vecného bremena, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom na návrh navrhovateľa
dobromyseľne, slobodne a vážne nie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je platná.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok

okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu ako aj napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132
a nasl. O.s.p., vo veci rozhodol a svoj rozsudok odôvodnil v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 151
O.s.p.vspojenísust.§224ods.1O.s.p.Trovyodvolaciehokonaniaodporcuakoúspešnéhoúčastníkav
odvolacom konaní predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v sume 149,22 € v súlade
s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (dva úkony právnej pomoci - prevzatie veci, stanovisko k odvolaniu -
odmena vo výške 55,49 € - ustanovenie § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, 2x paušálna suma náhrad po 7,21

€, 19 % DPH 23,82 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.