Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 47Cbi/121/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová
ECLI:

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: S. P. B., pobočka
N., S. X,. XXX. XX N., IČO: XX. XXX. XXX. proti žalovanej: JUDr. I. S., správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu Ing. Š. P. A., N., N. X,. N., IČO: XX. XXX XXX,. zastúpenej JUDr. M. S., advokátom, Š. N.. č. X,.
XXX. XX. T., o určenie pravosti pohľadávky proti podstate takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 9.931,19 Eur je oprávnená ako pohľadávka proti

podstate v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou
6 K 327/2001.

Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 24.10.2002 si uplatnil žalobca na súde právo na určenie pravosti
pohľadávky vo výške 299.187,- Sk ako pohľadávky proti podstate. Žalobca (N. Ú. P. v B. s miestom

doručenia O. Ú. P. v N., ul. J. K. XXX,. XXX XX. N.) si prihlásil u žalovaného pohľadávku proti
podstate v celkovej výške 308.969,- Sk vzniknutú v priebehu konkurzu dňa 19.8.2002 vyplatením náhrad
zamestnancom úpadcu z garančného fondu podľa § 21 až 26 Zákonníka práce. Časť vo výške 9.290,-
Sk a 492,- Sk žalovaná uznala a zvyšnú časť 299.187,- Sk poprela. Bola toho názoru, že táto mala
byť prihlásená podľa § 20 zákona č. 328/1991 Zb. (ďalej len ZKV). Žalobca v žalobe poukazoval na
to, že v zmysle § 22 Zákonníka práce sa úpadca stal platobne neschopným vyhlásením konkurzu na

jeho majetok a žalobca uspokojil zamestnancov úpadcu z garančného fondu v rozsahu 3 mesiacov
predchádzajúcich platobnej neschopnosti.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 8.1.2003. Bola toho názoru, že v časti 299.187,- Sk nejde
o pohľadávku proti podstate, ale o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do konkurzu podľa § 20
ZKV, pretože zamestnanci úpadcu boli z garančného fondu uspokojení do skončenia prieskumného
pojednávania. Zo zákona § 128 ods. 8 zákona č. 387/1996 Z.z. došlo k prechodu práv a povinností zo
zamestnávateľa na žalobcu. V priebehu konkurzu boli žalobcom vyplatené náhrady, ktoré vznikli pred

vyhlásením konkurzu. Len z dôvodu, že žalobca plnil pohľadávky zamestnancov v priebehu konkurzu,
sa z predmetných pohľadávok nemôže stať pohľadávka proti podstate. Preto navrhla žalobu zamietnuť.

Dňa 15.11.2007 vydal Krajský súd v Bratislave rozsudok číslo konania 47 Cbi 121/02-46, ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spisovej značky 1 Obo
22/2008-63 z 29.6.2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo konania 47 Cbi 121/02-46 z
15.11.2007 a vec vrátil na ďalšie konanie.Na strane žalobcu došlo k právnemu nástupníctvu. Dňa 14.11.2007 ohlásila S. P. B. - pobočka N. svoj
vstup do konania ako účastníka na strane žalobcu, a to na základe zrušenia Národného úradu práce
a prechodu pohľadávky na nového veriteľa - S. P., B. podľa § 291 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.. Táto

skutočnosť bola oznámená aj konkurznému súdu v zmysle § 7 ods. 4 ZKV podaním z 5.2.2004 pobočkou
N..

Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 17.9.2009 v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Preposlanie predvolania na pojednávanie inej pobočke nebolo odôvodnené zmenou legitimácie pobočky
na vymáhanie nároku.

Vykonaldokazovanievýsluchomžalovanéhoalistinnýmidôkazmi,najmäprihláškoupohľadávkyžalobcu

podanej u správcu z 21.8.2002 ako pohľadávky vzniknutej počas konkurzu - pohľadávky voči podstate.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Po popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom u správkyni konkurznej podstaty ako pohľadávky proti
podstate v celkovej výške 308.969,- Sk vzniknutej po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného sa
žalobca žalobou domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 299.187,- Sk, ktorá mala predstavovať

uhradené náhrady podľa § 21 až 26 Zákonníka práce z garančného fondu zamestnancom úpadcu.
Žalovaná poprela pohľadávku časť prihlásenej pohľadávky u správkyne konkurznej podstaty v tejto
výške.

Podľa § 29 ods. 2 ZKV správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods.
7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) s výškou ich

pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom, a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca
predloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 31 ods. 1 písm. a)
až c) zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si
uplatnili, alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.

Podľa § 58 ZKV, súd vyzve veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil do iného poradia

podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Podľa odseku 6 lehota podľa odseku 5 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní tejto lehoty
nemožno na také pohľadávky pri rozvrhu prihliadať.

V danom prípade síce nebola vykonaná výzva konkurzným súdom na podanie žaloby podľa § 29 ods. 5
ZKV, žalobca však podal žalobu sám z vlastného podnetu na základe negatívneho stanoviska správkyne

konkurznej podstaty z 27.9.2002, ktorým odmietla správkyňa uspokojiť pohľadávku žalobcu vo výške
299.187,- Sk v priebehu konkurzu ako pohľadávku proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 ZKV pohľadávkami proti podstate sú

a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu,

b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v

priebehu konkurzu.

Podľa § 31 ods. 4 pracovnými nárokmi sú

a) nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného
vzťahu, a to1. mzdové (platové) nároky, odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti;
mzdovým nárokom zamestnanca sú tiež zrážky zo mzdy zamestnanca vykonané na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ nepoukázal na určený účel,

2. nároky na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie,

3. nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci,

4. nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

5. nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru,

6. náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom práce,

b) nároky úpadcových zamestnancov vyplývajúce z ich hmotného zabezpečenia,

c) splátky náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo čiastočnej invalidity, ak sa neuhrádzajú inak, a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých,
ak ide o náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Podľa § 31 ods. 5 nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba
uplatniť u správcu.

Pracovné nároky zamestnancov splatné 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu
sú pohľadávkami proti podstate. Preto náhrady vyplatené pôvodným žalobcom dňa 19.8.2002 ako
náhrady podľa § 22 ods. 2 Zákonníka práce v rozsahu 3 mesiacov predchádzajúcim obdobiu začiatku
platobnej neschopnosti - vyhláseniu konkurzu spadajú do obdobia stanoveného v § 31 ods. 3 ZKV.

K týmto nárokom v konečnom dôsledku zaujala súhlasné stanovisko aj žalovaná na pojednávaní

konanom dňa 17.9.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd preto v tomto smere mohol
vychádzať podľa § 120 ods. 3 O.s.p. i zo zhodných tvrdení účastníkov konania.

Preto súd určil pravosť pohľadávky žalobcu vo výške 299.187,- Sk (9.931,19 Eur) ako pohľadávky proti
podstate.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobcovi však právo na ich náhradu

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Pretože išlo o konanie vo veci poistenia v nezamestnanosti,
aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu (pozn. 3c) zák. Národnej rady Slovenskej republiky
č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, konanie bolo vecne oslobodené od
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42
ods. 3 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).