Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/439/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu R. Č., občana

SR, nar. XX.XX.XXXX,. bytom T. S. č. XXX,. práv. zast. JUDr. P. H., advokátom so sídlom v K., K. č.
XX. proti žalovanému J. H., občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX,. bytom T. T. č. XXX,. práv. zast. JUDr. J.
L., advokátom so sídlom v T., N.. S.. A. č. XX/XX. o náhradu škody z pracovného úrazu takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému (pôvodne označenému ako K. -
J. H.) zaplatenia 271.122,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 14.02.2001 do zaplatenia a sumu
7.384.500,-Sk spolu so 17,6% úrokom od právoplatnosti rozsudku a mesačný dôchodok v sume 3.723,-

Sk počnúc 11.09.2000 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci a náhrady trov konania. Uviedol,
že žalobca, ako pracovník žalovaného dňa 24.09.1999 pri vykonávaní omietačských prác na objekte
patriacemu žalovanému utrpel ťažký pracovný úraz. Príčinou úrazu bol pád z balkóna na zem,
následkom pošmyknutia z drevenej "kozy" a straty rovnováhy. Podľa výsledkov vyšetrovania toho
pracovného úrazu I. T. bolo zistené, že zo strany žalovaného boli zistené nedostatky nezabezpečenia
ochrany proti pádom z výšky, čo bolo v rozpore s § 8 ods.1 písm. b/ Zák. č. 330/96 Zb. a § 48 ods.1
vyhl. SÚBD a SBÚ č. 374/90 Zb. Dodatočne zistené nedostatky zo strany žalobcu podľa dodatku
k pôvodnému protokolu I. ( Ing. P.) boli zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka dôvodom na

zamietnutie nároku na náhradu škody , bez ohľadu na objektívnu zodpovednosť žalobcu podľa § 190
ods.1 Zákonníka práce. Ani čiastočná liberácia žalovaného podľa § 191 ods.2 písm. a/ alebo písm.
c/ Zákonníka práce nebola zo strany žalovaného preukázaná, napriek uvádzanému zisteniu I. a to
najmä v súvislosti s nezabezpečením ochrany proti pádom z výšky. V dôsledku úrazu utrpel žalobca
rozdrvenie miechy, zlomeniny stavcov krčnej chrbtice, zlomeniny rebier a pomliaždenie krajiny hrudnej
chrbtice. Podľa lekárskych posudkov základné bodové hodnotenie bolestného vo výške 977,5 bodov
predstavuje pri hodnote 60,-Sk/ bod sumu 58.650,-Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

3125 bodov sumu 187.500,-Sk. Celkové bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia predstavuje 4.102,5 bodov/ 246.150,-Sk, základný nárok na náhradu škody je 240.000,-
Sk( základný limit.) Ušlý zárobok počas práceneschopnosti za obdobie od 24.9.1999 do 10.09.2000
predstavuje 31.122,-Sk (§ 194 ods.1 Zákonníka práce). Náhrada za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti (§ 195 Zák. práce) po uznaní invalidity žalobcu od 11.09.2000 s výškou invalidného
dôchodku v sume 5.821,-Sk predstavuje vzhľadom na priem. mesačný hrubý zárobok v rozhodnom
období vo výške 9.544,-Sk sumu 3.723,-Sk mes. Podľa § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom

znení v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť. Úraz zanechal
u žalobcu také následky, ktoré degradovali kvalitu jeho ďalšieho života a je odkázaný na opateruiných osôb. Stal sa ochrnutým a je mobilný iba v invalidnom vozíku. Poškodenie miechy má za
následok definitívnu poúrazovú paraplégiu, obmedzenie hybnosti chrbtice a permanentné bolestivé
stavy. Imobilizácia žalobcu je navyše spojená so stratou ovládania vylučovacích funkcií. Je natrvalo

vylúčený z plnohodnotného osobného a spoločenského života a nie je predpoklad zlepšenia jeho
zdravotného stavu. Vzhľadom na následky zranení je žalobca ohrozený ešte ďalšími závažnými
zdravotnými rizikami, nesporne majúcimi negatívny vplyv na jeho život (zápal žilného systému dolných
končatín a komplikácie pohybového aparátu) . Je zbavený možnosti uplatniť sa pracovne, spoločensky
a v športe, ktorý pred úrazom vykonával. Nemôže žiť normálnym pohlavným životom a následky zranení

vyvolali úplnú invaliditu. Poškodenie zdravia a jeho celoživotné trvalé následky sú vzhľadom na vek
žalobcu, pri ktorom utrpel ním nezavinený pracovný úraz, výnimočným prípadom aj z pohľadu aktuálnej
judikatúry súdov a preto sa domáhal a priznania mimoriadneho zvýšenia odškodnenia na 30 násobok
základného počtu bodov, t.j. na sumu 7.384.500,-Sk.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že nárok uplatnený žalobou
je neopodstatnený a keďže k poškodeniu zdravia žalobcu, od ktorého odvodzuje uplatnený nárok došlo

dňa 24.09.1999, je potrebné podľa ust. § 251 ods.1 vety druhej Zákonníka práce posudzovať podľa
právnych predpisov, platných v čase vzniku úrazu a to podľa ust. § 190 ods.1,5, § 191 ods.1 písm. a/ a
§191 ods.4 Zák.. č. 65/1965 Zb.. O úraze, ku ktorému došlo u žalobcu dňa 24.9.1999 bol vyhotovený
záznam o úraze, a v tomto sa konštatuje, že poškodený ( žalobca) použil drevenú kozu, ktorá bola
určená na ochranu proti pádu na zvýšenie pracovnej podlahy. Vyšetrenie príčin prac. úrazu vykonal I.

B. P. v T., ktorý vyhotovil o tom protokol č. ŤPÚ-19/99/ITN zo dňa 28.10.1999. V tomto sa okrem iného v
časti charakteristiky deja úrazu uvádza, že žalobca pri olištovaní okien balkóna z dôvodu, že potreboval
riadne upevniť hornú lištu - dosku na okne balkóna a k dispozícii bola len drevená koza, túto použil pre
uvedenú prácu. Postavil sa na je vodorovnú pozdĺžnu výstuhu, ktorá bola vo výške 0,17 m a upevňoval
špaletovaciu latu v hornej časti okna. Po upevnení laty zostúpil z tejto kozy, spravil krok dozadu, stratil

stabilitu , dostal sa na okraj balkóna a došlo k jeho pádu na zem. I. P. v T. vydal pod č. ŤPÚ-19/99/ITN-
R zo dňa 11.11.1999 rozhodnutie, ktorým nariadil žalovanému príslušné opatrenia na základe výsledkov
šetrenia prac. úrazu žalobcu. Žalovaný s týmto rozhodnutím nesúhlasil a podal proti nemu odvolanie,
avšak Ú. B. P. S. rozhodnutím č. 3,22-3358/99 zo dňa 10.03.2000 odvolanie žalovaného zamietol a
označené rozhodnutie I. v T. potvrdil. Keďže žalovaný nesúhlasil ani so závermi tohto rozhodnutia,

podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 17.05.2000, na základe
ktorého bolo vykonané dodatočné vyšetrovanie príčin vzniku úrazu žalobcu I. T. a podľa jeho výsledkov
bol vyhotovený aj Dodatok č. ŤPU-19/99/ITN/1 zo dňa 12.07.2000 k pôvodnému protokolu o vyšetrovaní
príčin tohto úrazu. V tomto sa konštatuje, že lodžia, na ktorej žalobca vykonával olatovanie okna a dverí
(na pravej stane lodžie) bola rozdelená na 2 časti, pričom na pravej strane od výťahu, kde sa pracovalo,

boli umiestnené 2 lešenárske rúry, upevnené o lešenie a konštrukciu stavebného výťahu. Na ľavej
strane, ktorá nebola pripravená na práce a preto nebola zabezpečená zábradlím, ako zábrana pre
vstup na ľavú stranu lodžie slúžili 2 drevené kozy (70 cm x 80cm x 90 cm) umiestnené od stavebného
výťahu šikmo cez celú šírku lodžie pod okno. Ďalej sa v tomto konštatuje, že po olatovaní pravej strany
okna lodžie sa žalobca sa sám rozhodol, že olatuje aj okno ľavej strany lodžie a v rámci toho odstránil

umelú prekážku- zábranu pozostávajúcu z dvoch drevených stavebných kôz, ktorá bránila vstupu
na nechránenú ľavú časť balkóna. Jednu z drevených kôz prisunul k stene pre okne a druhú, aby
mu nezavadzala, odsunul ďalej. Drevenú kozu pod okno umiestnil z toho dôvodu, že horné ostenie
okna, ktoré chcel olatovať bolo vo výške 2,40 m od podlahy a teda bez zvýšenia pracovného miesta
len ťažko dosiahnuteľné. Drevenú kozu pri stene použil na zvýšenie pracovného miesta nebezpečným

spôsobom tak, že si stal na vodorovnú latu pribitú v dolnej časti na nohy drevenej kozy vo výške 17
cm. Mimoťažiskové zaťaženie drevenej kozy hmotnosťou žalobcu spôsobilo stratu stability drevenej
kozy a jej odklon smerom od steny, čím stratil stabilitu aj žalobca, čo spôsobilo jeho pád z lodžie
na zem z výšky 4 m, pričom tento v snahe sa niečoho zachytiť strhol so sebou aj drevenú kozu. V
závere tohto dodatku k protokolu o vyšetrení príčin úrazu žalobcu sa potom konštatuje, že na strane

žalovaného ako zamestnávateľa nebolo zistené nedostatky, ktoré boli v príčinnej súvislosti s úrazom
žalobcu a naopak boli zistené nedostatky na strane žalobcu, ktoré boli v príčinnej súvislosti s touto
udalosťou a to v tomto rozsahu:

1/zamestnanecsvojvoľnezmenilbezpečnostnéaochrannézariadenietým,žeodstránilumelúprekážku
- zábranu, ktorá rozdeľovala lodžiu na priestor určený pre bezpečný pohyb pracovníkov - pravá strana

lodžie a na ľavú časť, na ktorej sa nepracovalo a o čom postihnutý vedel. Odstránenie zábrany je vrozpore s § 4 ods.1 písm. b/ Zák. č. 330/1996 Z. z. v nadväznosti na § 10 ods.1 písm. e/ vyhl. č. SÚBP
a SBÚ č. 374/1990 Zb.

2/ zamestnanec použil na zvyšovanie miesta práce drevenú kozu nebezpečným spôsobom , ktorý

spôsobil stratu jej stability. Uvedené zvyšovanie miesta práce je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ zák. č.
330/1996 Z. z. v nadväznosti na § 54 ods.3 vyhl. č. SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb.

V nadväznosti na skutočnosti zistené pri opakovanom vyšetrovaní príčin úrazu žalobcu a obsiahnuté
v uvedenom dodatku k protokolu o vyšetrovaní príčin úrazu žalobcu bolo rozhodnutím N. I. P.
č.1,1-1764/2000 zo dňa 28.08.2000 zrušené v celom rozsahu rozhodnutie ÚBP č. 3,22-3358/199 zo
dňa 10.03.2000 a rozhodnutie I. v T. č. ŤPÚ-19/99/ITN-R zo dňa 11.11.1999. Aj v odôvodnení tohto

rozhodnutia sa konštatuje, že podľa výsledkov prešetrenia veci (zo strany I. v T.) bolo príčinou vzniku
úrazu " odstránenie a nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení "
zo strany postihnutého. V nadväznosti na to I. P. T. rozhodnutím č. 172/6/2000/SE/R zo dňa 19.07.2000
zastavil konanie o uloženie pokuty žalovanému. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný
ako vtedajší zamestnávateľ žalobcu sa celkom zbavil zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi

pri úraze dňa 24.09.1999, pretože sa preukázalo, že táto škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojím
zavinením porušil konkrétne právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako
aj pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený a
ktorých znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali (nejde teda zo strany žalovaného
o dovolávanie sa len všeobecných ustanovení, podľa ktorých každý si má počínať tak, aby neohrozoval

svoje zdravie a zdravie iných) . Na strane žalovaného neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli v
príčinnej súvislosti so zranením žalobcu. Na strane žalobcu boli zistené nedostatky, ktoré boli v príčinnej
súvislosti s jeho úrazom a ktoré spočívali v tom, že tento svojvoľne zmenil bezpečnostné a ochranné
zariadenie tým, že odstránil umelú zábranu , ktorá zamedzovala vstup na ľavú časť lodžie, na ktorej
sa nepracovalo, o čom žalobca vedel a túto dokonca použil na výkon pracovnej činnosti nebezpečným

spôsobom,čímporušiljednak ustanoveniaprávnychpredpisovobezpečnostiaochranezdraviapripráci
ako aj pokyny zamestnávateľa a ustanovenia § 135 ods.2 písm. a/ Zákonníka práce. Z týchto dôvodov
nemôže byť uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému z titulu pracovnoprávnej
zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi pracovným úrazom
vôbec opodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámil uznesenie O. P. v T. sp. zn.
ČVS.O.-XXX/XXXSk. zo dňa 11.09.2000, posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia po
úraze zo dňa 21.04.2000, potvrdenie o strate na zárobku počas PN žalobcu, potvrdenie o poberanom
invalidnom dôchodku, oznámenie o vybavení poistnej udalosti zo S. P. a.s. zo dňa 04.04.2001, zápis zo
vstupného školenia B. pracovníkov firmy K. T.. T. konaného dňa 01.04.1999, pracovnú zmluvu žalobcu,

protokol o vyšetrení príčin ťažkého prac. úrazu č. ŤPU-19/99/ITN z 28.10.1999, výpis zo živnostenského
registra žalovaného, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 18.02.2009 spis I. P. T. ŤPÚ 19/99/
ITN a zistil nasledovný skutkový stav veci :

žalobca pracoval pre žalovaného, podnikajúceho ako fyz. osoba pod obch. názvom K. - J. H., na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.03.1999. Dňa 01.04.1999 bol žalobca preškolený, pričom obsahom

školenia bol Zákonník práce, vyhl. SÚBP č. 111/1975 v znení novely 483/1990 Zb, § 14 zákona
č. 330/1996 Z. z., vyhláška SÚSR č. 374/19990 Zb. o murárskych prácach, pomocných prácach,
skladovania materiálu a prác vo výškach, ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami o používaní
bezpečnostných pásov pri montážnych prácach, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. Dňa 24.09.1999
o 9,50 hod. utrpel žalobca na stavbe objektu č. XX v areáli M. T.. T. prac. úraz, ku ktorému došlo tak,

že lodžia, na ktorej žalobca vykonával olatovanie okna a dverí ( na pravej stane lodžie) bola rozdelená
na 2 časti, pričom na pravej strane od výťahu , kde sa pracovalo, boli umiestnené 2 lešenárske rúry,
upevnené o lešenie a konštrukciu stavebného výťahu. Na ľavej strane, ktorá nebola pripravená na
práce a preto nebola zabezpečená zábradlím, ako zábrana pre vstup na ľavú stranu lodžie slúžili 2
drevené kozy (70 cm x 80cm x 90 cm) umiestnené od stavebného výťahu šikmo cez celú šírku lodžie pod

okno. Po olatovaní pravej strany okna lodžie sa žalobca sa sám rozhodol, že olatuje aj okno ľavej strany
lodžie a v rámci toho odstránil umelú prekážku- zábranu pozostávajúcu z dvoch drevených stavebnýchkôz, ktorá bránila vstupu na nechránenú ľavú časť balkóna. Jednu z drevených kôz prisunul k stene pre
okne a druhú, aby mu nezavadzala, odsunul ďalej. Drevenú kozu pod okno umiestnil z toho dôvodu,
že horné ostenie okna, ktoré chcel olatovať bolo vo výške 2,40 m od podlahy a teda bez zvýšenia

pracovného miesta len ťažko dosiahnuteľné. Drevenú kozu pri stene použil na zvýšenie pracovného
miesta nebezpečným spôsobom tak, že si stal na vodorovnú latu pribitú v dolnej časti na nohy drevenej
kozy vo výške 17 cm. Mimoťažiskové zaťaženie drevenej kozy hmotnosťou žalobcu spôsobilo stratu
stability drevenej kozy a jej odklon smerom od steny, čím stratil stabilitu aj žalobca, čo spôsobilo jeho
pád z lodžie na zem z výšky 4 m, pričom tento v snahe sa niečoho zachytiť strhol so sebou aj drevenú

kozu a privodil si ťažký úraz.

Pracovný úraz prešetroval I. P. v T., ktorý v závere dodatku k protokolu o vyšetrení príčin úrazu žalobcu
č. ŤPU-19/99/ITN/1 zo dňa 12.7.2000 konštatuje, že na strane žalovaného ako zamestnávateľa neboli
zistené nedostatky, ktoré boli v príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu a naopak boli zistené nedostatky
na strane žalobcu, ktoré boli v príčinnej súvislosti s touto udalosťou a to v tomto rozsahu:

1/zamestnanecsvojvoľnezmenilbezpečnostnéaochrannézariadenietým,žeodstránilumelúprekážku

- zábranu, ktorá rozdeľovala lodžiu na priestor určený pre bezpečný pohyb pracovníkov - pravá strana
lodžie a na ľavú časť, na ktorej sa nepracovalo a o čom postihnutý vedel. Odstránenie zábrany je v
rozpore s § 4 ods.1 písm. b/ Zák. č. 330/1996 Z. z. v nadväznosti na § 10 ods.1 písm. e/ vyhl. č. SÚBP
a SBÚ č. 374/1990 Zb.

2/ zamestnanec použil na zvyšovanie miesta práce drevenú kozu nebezpečným spôsobom , ktorý

spôsobil stratu jej stability. Uvedené zvyšovanie miesta práce je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ zák. č.
330/1996 Z. z. v nadväznosti na § 54 ods.3 vyhl. č. SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb.

Uznesením O. P. v T. sp. zn. ČVS.O.-XXX/XXXSk. zo dňa 11.09.2000 bolo zastavené trestné stíhanie
J. H., nar. XX.XX.XXXX,. bytom T.. T. č. XXX. pre trest. čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 Tr.
zákona, ku ktorému malo dôjsť dňa 24.09.1999 tak, že ako zamestnávateľ zamestnával žalobcu a tento

utrpel prac. úraz pri omietačských prácach na objekte T.. T., H. M., pádom z drevenej kozy.

N. R. C. K. vydalo dňa 21.04.2000 posudok o bolestnom po prac. úraze, ktorý utrpel žalobca dňa
24.09.1999; priznal odškodné za bolesť pol. 231 - rozdrvenie miechy 320 bodov, pol. 107.b - zlomenina
stavca Th 11 trieštivá s posunom 131,25 bodov, položka 81.b - zlomenina 10 a 11 rebra vpravo s
posunom 22,5 bodu a položka 103.b - pomliaždenie krajiny hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa 15 bodov,

spolu 488,75 bodu, s navýšením podľa čl.7 vyhl. č. 32/1965 Zb. na dvojnásobok pre potrebu infúznej a
transfúznej liečby, infekt močových ciest so septickým stavom, náročnú operáciu chrbtice, preležaninu
a potrebu opakovaných plastických operácií na 977,5 bodu.

N. R. C. K. vydalo dňa 21.04.2000 posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu po prac. úraze,
ktorý utrpel žalobca dňa 24.9.1999; priznal odškodné pol. 304 - poúrazová paraplégia 1900 bodov,

pol. 302.c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa 1350 bodov, položka
254 - ťažkosti po poranení (bolesti, unikanie moču, psychické strádanie) 75 bodov, položka 312 -
nedomykavosť ritných zvieračov 450 bodov, pol. 316 - zápaly moč. ciest (pri inkotinencii) 150 bodov,
pol.319 a- neschopnosť žiť normálnym pohlavným životom - 400 bodov, spolu 3125 bodov. Žalobca je
mobilný na invalidnom mechanickom vozíčku, a vzhľadom na charakter postihnutia zdravotného stavu

a vek žalobcu doporučili maximálne zvýšenie bodového ohodnotenia.

S. P., a.s. odmietla žalobcu odškodniť za pracovný úraz, z titulu zákonného poistenia organizácie pre
prípad zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze žalobcu s poukazom na Dodatok k protokolu
I. P. v T. č. ŤPÚ-19/99/I TN/1 zo dňa 12.07.2000. V uvedenom dodatku bolo skonštatované, že boli
zistené nedostatky v príčinnej súvislosti len na strane poškodeného a keďže príčinou jeho zranenia

bolo konanie samotného poškodeného, poistená organizácia za škodu nezodpovedá a preto poisťovňa
udalosť vybavila podľa ust. § 191 ods.1 písma/ Zákonníka práce, bez plnenia.Podľa § 190 ods.1, 5 Zákonníka práce č. 65/1965 Z. z. v znení nesk. predpisov ak u zamestnanca došlo
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec

v čase úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti
vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191.

Podľa § 191 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z. z. v znení nesk. predpisov zamestnávateľ sa zbaví
zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne alebo

ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie
sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opilosťou alebo v dôsledku zneužitia iných
omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť,

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Podľa § 14 ods.1 písm. a/ zák. č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanec
je pri práci povinný a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady
bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a

určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

Pri zodpovednosti zamestnávateľa za škody pri pracovných úrazoch musia byť splnené určité
predpoklady a to všeobecné a špecifické. Medzi všeobecné predpoklady patrí: a/ škoda, b/ škodná
udalosť, c/ príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou . Medzi špecifické predpoklady
patria :a/ existencia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu podľa ust. Zákonníka práce a

b/ súvislosť medzi škodou a plnením pracovných úloh. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa
a jej predpokladom nie je zavinenie. Ak nie je splnený niektorý z uvedených predpokladov, nemôže
prichádzať do úvahy zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, vzniknutú pri pracovnom úraze.
Zamestnávateľ sa môže zodpovednosti za pracovný úraz zbaviť.

Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom je na strane

zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí preukázať, že :

" postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy o zaistení bezpečnosti a ochrany
zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

" ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca

" s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený

" ich znalosť bola zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovaná

" ich znalosť bola zamestnávateľom sústavne kontrolovaná

" dodržiavanie týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne vyžadované

" dodržiavanie týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne kontrolované

" uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou vzniku škody.V danom prípade mal súd preukázané, že dňa 24.09.1999 o 9,50 hod. utrpel žalobca na ako pracovník
žalovaného v súvislosti s výkonom prac. pomeru na stavbe objektu č. XX. v areáli M. T.. T. prac. úraz,
ktorý prešetroval I. P. v T., ktorý pod č. ŤPU-19/99/ITN/1 zo dňa 12.07.2000 konštatoval, že na strane

žalovaného ako zamestnávateľa neboli zistené nedostatky, ktoré boli v príčinnej súvislosti s úrazom
žalobcu a naopak boli zistené nedostatky na strane žalobcu, ktoré boli v príčinnej súvislosti s touto
udalosťou a to v tomto rozsahu:

1/zamestnanecsvojvoľnezmenilbezpečnostnéaochrannézariadenietým,žeodstránilumelúprekážku
- zábranu, ktorá rozdeľovala lodžiu na priestor určený pre bezpečný pohyb pracovníkov - pravá strana

lodžie a na ľavú časť, na ktorej sa nepracovalo a o čom postihnutý vedel. Odstránenie zábrany je v
rozpore s § 4 ods.1 písm. b/ Zák. č. 330/1996 Z. z. v nadväznosti na § 10 ods.1 písm. e/ vyhl. č. SÚBP
a SBÚ č. 374/1990 Zb.

2/ zamestnanec použil na zvyšovanie miesta práce drevenú kozu nebezpečným spôsobom , ktorý
spôsobil stratu jej stability. Uvedené zvyšovanie miesta práce je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ zák.
č. 330/1996 Z. z. v nadväznosti na § 54 ods.3 vyhl. č. SÚBP a SBÚ č. 374/1990 Zb.. Súd mal v

konaní preukázané, že žalobca bol žalovaným dňa 01.04.1999 preškolený na dodržiavanie bezpečnosti
a zdravia pri práci, čo sám žalobca nepoprel a pri vyšetrovaní príčin úrazu I. P. v T. uviedol (výpoveď zo
dňa 30.09.1999), že sa to školilo pravidelne, každý rok a že na stavbe "je to stále dokola", z čoho plynie
záver, že školenia o bezpečnosti pri práci sa stále opakovali. Z protokolu I. P. v T. č. ŤPU-19/99/ITN zo
dňa 28.10.1999 vyplýva, že žalobca mal ku dňu vzniku úrazu prax 17 rokov a 110 dní a u žalovaného

zamestnávateľa pracoval 177 dní a sám tvrdil, že robí na stavbách 20 rokov. Žalobca pri vyšetrovaní
príčin úrazu povedal, že nedostal príkaz, aby robil balkón. Žalovaný uviedol, že osobne žalobcu poučil
o tom, že pri výškových prácach má používať bezpečnostný pás, ktorý sa nachádzal v stavebnej búde
cca 3 m od stavby a v búde sa nachádzali aj potrebné pomôcky ako prilba, opasok, horolezecké lano
a ochranný štít používaný pri brúsení. Žalovaný potvrdil, že žalobca odstraňoval na stavbe zábrany,

konkrétne na ľavej strane, čo mu vytýkal a osobne hranoly, ktoré žalobca odstránil žalovaný vyniesol
naspäť. Žalobca uviedol, že sám vyniesol na nechránený balkón 2 drevené kozy, ktoré mali slúžiť
ako zábrana, sám zamestnancov školil , napomínal ich na dodržiavanie bezpečnostných predpisov a
sám aj osadzoval zábrany a dával ich na miesto, ak ich žalobca odstránil. Tieto skutočnosti žalobca
nespochybnil a to, že kozy slúžili ako zábrana na balkóne a bezpečnostný pás bol voľne prístupný v

búde na pracovisku potvrdil aj svedok D. M. dňa 27.09.1999 a dňa 27.06.2000 v rámci vyšetrovania
príčin vzniku úrazu. S výpoveďou svedka M. ohľadne zábrany na balkóne, ktorú tvorili drevené kozy sa
stotožnil aj svedok R. H. vo výpovedi zo dňa 27.06.2000 a o existencii zábrany v podobe pridrôtovanej
železnej kozy (predtým, než sa tam dali drevené kozy) sa vo svojej výpovedi zmienil aj svedok M. H.,
ktorý tiež na stavbe pracoval. Žalobca dňa 27.06.2000 uviedol, že vedel, že v sklade je opasok na prácu

vo výškach a svedkovia - robotníci na stavbe uviedli, že každý si mohol pás aj lano zobrať z búdy. I.
P. v T. pri obhliadke miesta vzniku úrazu konštatoval, že žalobca si mal kde upnúť bezpečnostný pás,
konkrétne možnosť upnutia bola o vyčnievajúci oceľový strešný väzník nad dverami na lodžii pomocou
lana a lano aj bezp. pás boli v sklade voľne prístupné. Žalobca vypovedal so žalovaným zhodne, že
žalovaný si každé ráno pozrel stavbu a povedal, čo treba robiť a ako majú pokračovať, lebo každé ráno

privážal na prácu 2 pracovníkov z N. O.. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 27.06.2000 pred I. P. potvrdil,
že kontroloval stavbu minimálne 3x za deň a to množstvo vykonanej práce, jej kvalitu a kontrolu stavu
na pracovisku z hľadiska bezpečnosti. Z vykonaného dokazovanie a podrobného šetrenia príčin prac.
úrazu žalobcu úrazu súd dospel k záveru, že žalovaný sa v celom rozsahu zodpovednosti za pracovný
úraz zbavil, lebo preukázal liberačné dôvody uvedené v ust. § 191 ods.1 Zákonníka práce a jedinou

príčinou vzniku úrazu bolo zavinené protiprávne konania žalobcu. Preto súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody spočívajú v
osobe žalobcu, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, na invalidnom vozíku. Okrem invalidného dôchodku
vo výške 350,-€mes. nemá žiaden iný zdroj príjmu a je odkázaný na pomoc inej osoby a má dve

nezaopatrené maloleté deti. Platenie trov konania by ho existenčne ohrozilo.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).