Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/20/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov:
1/ M. N., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. P. č. XX,. 2/ J. N., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. P. č. XX,. 3/
M. N., nar. XX.. XX. XXXX,. bytom K. P. č. XXX/XX,. navrhovatelia 1/ - 3/ právne zastúpení JUDr. J. F.,
advokátkou so sídlom Ž., ul. V. S. č. XXXX/XA,. proti odporkyni: J. J., rod. D., nar. XX. X.. XXXX,. bytom
K. P., ul. H. č. XX/XX,. právne zastúpená JUDr. D. D., advokátom spol. s r.o., so sídlom P. B., ul. Š. č.
XXX/X,. o odstránenie oplotenia, uloženia povinnosti trpieť právo prechodu a o protinávrhu odporkyne
na zrušenie vecného bremena, o odvolaní navrhovateľa 3/ a odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č.k. 17C/81/2007-187 zo dňa 28. októbra 2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový uložil odporkyni povinnosť odstrániť oplotenie, pozostávajúce z
pletiva, stĺpikov a dvoch brán, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. CKN 64 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 768 m2, kat. úz. K. P., v miestach tak ako sú zakreslené na kópii geometrického plánu
Ing. M. K. v konaní 8C/488/1989 zo dňa 4. 6. 1990, overený Krajskou správou geodézie a kartografie,
stredisko geodézie Žilina, nachádzajúceho sa na spojnici bodov B a B´, a to do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Súd návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby odporkyňa bola povinná trpieť

právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parc. CKN č. 64 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 768 m2 v kat. úz. K. P. po priestore vyznačenom na geometrickom pláne M. K.,
overenom dňa 4. 6. 1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ž., v prospech
navrhovateľa 3/ M. N., nar. XX.. XX. XXXX,. zamietol. Súd protinávrh odporkyne, ktorým sa domáhala
zrušenia povinnosti vlastníka KNC parc. č. 64 strpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom
po pozemku parc. KNC č. 64 v priestoroch vyznačenom na geometrickom pláne č. 8C/488/1989 v
prospech J. N., ktoré je zapísané na LV ako ťarcha na LV 191 kat. úz. K. P., zamietol. Odporkyni uložil

povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1.187,31 €, a
tieto zaplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. F., advokátky so sídlom V. S. XA,. Ž., vedený vo
V., a.s., pobočka Ž., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd I. stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 151n, § 151o, § 151p Občianskeho zákonníka
a vykonané dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovné:

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa

môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi
nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať
(non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena
zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien
sú dvojakého druhu: 1. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia

in rem) a z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. 2. Vecné bremená,
v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam), toto právo
nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu. V oboch prípadoch konkrétne vymedzenie
obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na
základe ktorého vecné právo vzniklo.

V prejednávanej veci navrhovatelia v prvej časti návrhu sa domáhali voči odporkyni uloženia povinnosti

odstrániť oplotenie pozostávajúceho z pletiva, stĺpikov a dvoch brán nachádzajúcich sa na pozemku
parcela č. CKN 64 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2, kat. územie K. P. v miestach tak
ako sú zakreslené na xerokópii geometrického plánu Ing. M. K. na spojnici bodov B a B´.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na LV č. 191 v kat. území K. P. je zapísané vecné
bremenoknehnuteľnostiparc.č.KNC64vovlastníctveodporkyneatopovinnosťstrpieťprávoprechodu

peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parc. č. 64 a po priestore vyznačenom v geometrickom
pláne v prospech

navrhovateľov 1/ a 2/ N. J. a N. M. podľa rozsudkov č.k. 8C/488/90-96, 18Co/248/91-128,
3Cdo/65/92-61/99. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Taktiež medzi účastníkmi bolo
nesporné, že geometrickým plánom č. 8C 488/89 vyznačenie vecného bremena na začiatku prechodu

v spojnici B a B´ je zahradený oplotením z pletiva, stĺpikov a dvoch brán nachádzajúcich sa na pozemku
parcela č. CKN 64, ktoré sú uzamknuté a kľúče oprávneným z vecného bremena neboli odporkyňou po
uskutočnení tohto oplotenia a ani doposiaľ odovzdané.

Súd mal za preukázané, že po rozhodnutí OS v Žiline sp. zn. 8C 488/90-96 zo dňa 14. 3. 1991 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/246/91-128 zo dňa 22. 10. 1991

bol právny predchodca odporkyne povinný trpieť J. N., bytom K. P. č. XX. a M. N., bytom K. P. č. XX.
právo prechodu pešo, vozom a motorovým vozidlom po parc. č. 64 zastavaná plocha o výmere 768 m2
po priestore vyznačenom šrafovanou čiarou geometrickým plánom Ing. M. K. č. 8C/488/89 zo dňa 2. 6.
1990 pre kat. ú. obce K. P. a takto vecné bremeno bolo aj od uvedeného obdobia zapísané v katastri
nehnuteľnosti k zaťaženej nehnuteľnosti KNC parc. č. 64.

Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že vecno-právny charakter vecných bremien spočíva v
tom, že táto povinnosť (obmedzenia) vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto
nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov a subjektmi právneho vzťahu z vecného bremena sú
fyzické osoby, ktorým práva zodpovedajúce vecným bremenám patria a teda na jednej strane vystupuje
subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt oprávnenia, v prospech

ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí. Odporkyňa tým, že následne potom, ako nadobudla (v roku
2005) predmetnú nehnuteľnosť KNC parc. č. 64 v kat. ú. K. P. zaťaženú vecným bremenom práva
prechodu subjektom vecného bremena na strane oprávnených navrhovateľ 1/ a 2/ postavila oplotenie
pozostávajúce z pletiva, stĺpikov a dvoch brán na jej pozemku parc. č. CKN 64 na spojnici bodov B
a B´ vytvorila také podmienky prekážky, ktoré osobám oprávneným výkon ich práva prechodu úplne

znemožnila a súd je toho názoru, že v danom prípade ide o neoprávnený zásah do ich práva,
proti ktorému neoprávnenému zásahu patrí súdna ochrana. Odporkyňa ak v dôsledku opatrení, aby
znemožnila prechod neoprávnených osôb a uskutočnila oplotenie aby bol ich prechod sťažený, avšak
neodovzdala kľúče osobám oprávneným k výkonu ich práva prechodu cez pozemok, čím jej vzniká
povinnosť odstrániť oplotenie z pletiva, stĺpikov a dvoch brán a to na hranici parc. č. KNC 64 v spojnici

bodov B a B´ tak, ako bolo v rozhodnutí o zradení vecného bremena cesty stanovené geometrickým
plánomč.8C488/89,pretoževtejtočastidošloknarušeniuprávoprávnenýchsubjektovprávaprechodu.
Súd je toho názoru, že vlastník zaťaženého pozemku tento môže oplotiť a zabezpečiť bránou, ak
dá oprávnenému k prechodu kľúče, aby právo mohlo byť riadne vykonávané. Toto právo by zostalozachované, ak by odporkyňa ako vlastník pozemku dala oprávneným osobám, ktorým právo prechodu
patrí, tj. navrhovateľovi 1/a 2/ kľúče od tejto brány, avšak v prejednávanej veci o tento prípad nejde.
Tiež z rozhodnutia Obce K. P. zo dňa 23. 8. 2006 (č.l. 72) súd zistil, že rozhodnutím správneho orgánu

bolo uložené odporkyni obnoviť predošlý stav na pozemku parc. č. 64 v kat. území, keďže bolo zistené,
že odporkyňa ohradila kovovú bránu s uzamykateľným zámkom a zabraňuje v práve prechodu. I napriek
tejto skutočnosti neoprávnený zásah do práv oprávnených z vecného bremena naďalej pretrváva, a
preto súd v tejto časti návrh navrhovateľov považoval za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel.

V prejednávanej veci v druhej časti návrhu navrhovateľov, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti

odporkyni trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parcela č. CKN 64
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2 v kat. území K. P. po priestore vyznačenom na
geometrickom pláne M. K., overenom dňa 4. 6. 1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko
geodézie Ž. v prospech navrhovateľa 3/ na skutkovom odôvodnení v rozsahu tak, ako bolo ustálené
právo prechodu v súdnom konaní vedenom pod číslom konania 8C 488/1990, kedy vydržaním tj.
výkonom práva prechodu nadobudli navrhovateľ 1/ a 2/.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov
občiansko-právnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka tj. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu
pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo

patrí(§130ods.1),t.j. žejeoprávnenýmdržiteľom.Ďalejmusíísťospôsobilýpredmetvydržania,pričom
držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej
držbyprávnehopredchodcudržiteľa.Právneúčinkyvydržanianastávajúpriamozozákona,čoznamená,
že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká
aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby

zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že navrhovateľ 3/ nebol účastníkom súdneho
konania sp. zn. 8C 488/1990 a dôvody pre ktoré žiadal, aby aj jemu bolo umožnené právo prechodu cez
predmetnú nehnuteľnosť parc. č. KNC 64 (nevyhnutnosťou prechádzať cez pozemok ako podielového
spoluvlastníka nehnuteľnosti domu súpisné číslo 85 na zabezpečovanie údržby domovej nehnuteľnosti)

nie sú podľa názoru súdu pre splnenie zákonných podmienok postačujúce. Súd poznamenáva, že z
vyjadrenia navrhovateľa 3/ vyplynulo, že ako podielový spoluvlastník túto domovú nehnuteľnosť trvale
neužíva a právo prechodu peši cez pozemok vo vlastníctve odporkyne využíval v menšom rozsahu, len
pokiaľ išiel na návštevu ku svojej matke až do doby, kým nebola vytvorená prekážka . Z citovaného
ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou

daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu (aspoň
tzv. putatívneho domnelého), z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že práve jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného
bremena a že na druhej strane je niekto povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšími nevyhnutnými
podmienkami sú, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom stanovenú dobu nerušene pre seba

aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že mu takéto právo
skutočne prislúcha. Súd je toho názoru, že ak navrhovateľ 3/ právo prechodu peši cez pozemok KNC
64 využíval v čase a bez zásahu zapísaného iného povinného subjektu zaťaženej nehnuteľnosti (E. D.)
za účelom návštevy k oprávnenému (M. N.), v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené v konaní
8C 488/90 a vecné bremeno aj zapísané v katastri nehnuteľnosti, toto právo prechodu mohol využívať

ako osoba blízka. Teda navrhovateľ 3/ nemá právo prechodu peši z titulu vecného bremena, ale toto
jeho právo možno odvodiť od práva oprávneného tj. jeho matky M. N., v prospech ktorej bolo toto vecné
bremeno zriadené. S poukazom na vyššie uvedené zákonné podmienky daného spôsobu nadobudnutia
vecného bremena vydržaním a skutočnosť, že v konaní nebolo navrhovateľom 3/ preukázané splnenie
ani jednej z nich súd tento návrh zamietol.V prejednávanej veci v časti protinávrhu odporkyňa sa domáhala zrušenia povinnosti ako vlastníka parc.
KNC č. 64 trpieť právo prechodu a prejazdu v prospech J. N. tak, ako je zapísané na LV ako ťarcha č. 191
kat. ú. K. P. s odôvodnením, že ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného

s poukazom na vybudovanú a vyasfaltovanú miestnu komunikácia na parc č. 2964, 2965/1, 2965/3 a
2965/2 v kat. území K. P..

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebozozákona.Kzánikuprávazodpovedajúcehovecnémubremenuzmluvoujetrebavkladdokatastra
nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi

vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Zánik vecného bremena v podstate spája obdobná skutočnosť, s akým sa spája jeho vznik avšak s
výnimkou tých, ktoré sú typické iba pre vznik vecných bremien (napr. vydržanie). Keď obmedzenia

vlastníckeho práva odpadnú, obnoví sa vlastníkovi oprávnenie užívať svoju parcelu v pôvodnom
rozsahu. Súd na návrh môže za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť (podľa § 151p
ods. 3 OZ), ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného a túto zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Je teda zrejmé,
že zákonné ustanovenie má v zásade na mysli takú zmenu pomerov, ktorá nastala v rámci existujúceho

právneho vzťahu, bez toho, že by došlo k jeho porušeniu niektorou zo strán z vecného bremena.

V prejednávanej veci bolo nesporné, že parcely reg. C parc. č. KNC 64 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 768 m2 sú vo vlastníctve odporkyne a táto nehnuteľnosť je zaťažená povinnosťou vlastníka
strpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parcela č. 64 po priestore
vyznačenom v geometrickom pláne číslo 8C 488/89 v prospech N. J., bytom K. P. č. XX. a N. M., bytom

K. P. č. XX. podľa rozsudkov č. 8C 488/1990, 18Co 248/1991, 3Cdo 65/1992. Taktiež bolo v konaní
nepochybnepreukázané,ževyjadrenímobceK.P. zodňa11.7.2007(č.l.74)miestnakomunikáciajena
parc. č. 2964, 2965/1, 2965/3, 2965/2 sú miestne komunikácie avšak s nezaloženými listami vlastníctva
a táto skutočnosť vyplýva i zo skutkových zistení zápisov v katastri nehnuteľnosti (č.l. 158, 159). Súd je
však toho názoru, že rozhodnutie súdu o tom, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje

alebo zrušuje musí byť smerovaný proti všetkým oprávneným z vecného bremena a odporkyňa zrušenia
vecného bremena vymedzila len vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ a pričom uplatnenie tohto práva je
úzkospojenésprocesnýmpostupom,ktorýsiúčastníkkonaniazvolilazaktorýnesiesámzodpovednosť
a musí znášať nepriaznivé dôsledky prejavujúcu sa v neúspechu jej žalobného návrhu. Keďže súd je
viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) protinávrh odporkyne

zamietol. V danej veci nemožno celkom vylúčiť úvahu, že pre oprávneného je pohodlnejšie využívať
vecné bremeno tak ako je zapísané v katastri nehnuteľnosti vzhľadom na nepomer vzdialenosti k
autobusovej zastávke a obchodu. Oprávnenému z vecného bremena totiž nič nebráni v tom, aby prestal
právo využívať a nemusí sa domáhať jeho zrušenia súdom.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhláškou

č. 655/2004 Z.z..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu I. stupňa v časti výroku, ktorým návrh o uložení
povinnosti odporkyne trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parc. č.
CKN 64 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2 v kat. úz. K. P., po priestore vyznačenom
na geometrickom pláne Ing. M. K., overenom dňa 4. 6. 1990 Krajskou správou geodézie a kartografie,

stredisko geodézie Ž., v prospech navrhovateľa 3/ M. N., nar. XX.. XX. XXXX,. zamietol, podal odvolanie
navrhovateľ 3/. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového súdu v časti napadnutej
odvolaním zmeniť a v uvedenej časti rozhodnúť tak, že odporkyňa je povinná trpieť právo prechodu peši,
vozom a motorovým vozidlom po pozemku parc. č. CKN 64 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 768
m2 kat. úz. K. P., po priestore vyznačenom šrafovanou čiarou na geometrickom pláne vypracovanom

Ing. M. K., overenom dňa 4. 6. 1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ž., vkonaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8C/488/1990 v prospech navrhovateľa 3/ M. N.,
nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom K. P. č. XXX/X.

Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ 3/ nebol účastníkom súdneho konania vo
veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp.zn. 8C/488/1990, v ktorom konaní bol vydaný rozsudok
č.k. 8C/488/1990-96 zo dňa 14. 3. 1991 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 16Co/246/1991-128 zo dňa 22. 10. 1991, ktorým rozsudkom bola uložená povinnosť právnemu

predchodcovi odporkyne, jej otcovi E. D., trpieť J. N. (navrhovateľovi 2/) a M. N. (navrhovateľke 1/) právo
prechodu pešo, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parc. č. CKN 64 - zastavaná plocha o výmere
786 m2, po priestore vyznačenom šrafovanou čiarou geometrickým plánom Ing. M. K. č. 8C/488/1989
zo dňa 2. 6. 1990 pre kat. úz. obce K. P., ktoré vecné bremeno bolo na základe uvedeného rozsudku
zapísané ako ťarcha na pozemok parc. č. CKN 64, a takto je zapísané doposiaľ. Navrhovateľ 3/ je
synom M. N. - navrhovateľky 1/ a v čase vydania rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/488/1990-96

zo dňa 14. 3. 1991 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/246/1991-128
zo dňa 22. 10. 1991 nebol podielovým spoluvlastníkom domu č. súp. 85, postaveného na pozemku
parc. č. 56 vrátane pozemku CKN č. 56 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2 a parc. č.
CKN 57 - záhrady o výmere 400 m2. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu peši,
vozom a motorovým vozidlom vykonával neskôr z titulu bývania v dome č. 85 a po odsťahovaní sa z

domu, predovšetkým v súvislosti s návštevami rodiny a matky, t.j. navrhovateľky 1/, a to uvedenými
spôsobmi a za účelom vykonávania pomoci matke či už na údržbe domu alebo tiež pomoci pri prácach
na pozemkoch. V posledných rokoch stále častejšie, pretože táto vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav
bola odkázaná na svoje deti, predovšetkým synov M. N., navrhovateľa 2/, ale i A. N., ktorý pôvodne bol
účastníkomkonanianastranenavrhovateľa1/,ktorývpriebehukonaniazomrel.Prechodpopozemkuvo

vlastníctve odporkyne navrhovateľ 3/ využíval dobromyseľne, nerušene a po dobu stanovenú zákonom,
a to až do roku 2006, kedy odporkyňa vytvorila prekážku vybudovaním oplotenia, pozostávajúceho
z pletiva, stĺpikov a dvoch brán, nachádzajúcich sa na pozemku parc. CKN č. 64, čím znemožnila
navrhovateľom 1/ a 2/, v prospech ktorých je už zapísané právo prechodu na LV č. 191 na parc. č.
64, trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom, ale aj všetkým ďalším osobám, ktoré

využívali tento prechod od dávnej minulosti, tak ako to bolo preukázané v konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 8C/975/1985 a sp.zn. 8C/488/1990. Využívanie práva prechodu pešo, motorovým
vozidlom a vozom navrhovateľmi 1/, 2/ až do vytvorenia prekážky odporkyňou v roku 2006 bolo v
konaní nesporne preukázané. Nie je možné sa stotožniť s právnym názorom prvostupňového súdu,
podľa ktorého navrhovateľ 3/ nenadobudol výkonom práva právo prechodu uvedenými spôsobmi a

v uvedenom rozsahu, tak ako bolo právo prechodu už právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami
súdov upravené v prospech navrhovateľov 1/ a 2/. Navrhovateľ 3/ mal za to, že v konaní bola preukázaná
existencia právneho dôvodu, z ktorého možno objektívne vyvodzovať oprávnenie navrhovateľa 3/
prechádzať cez sporný pozemok a povinnosť odporkyne strpieť prechádzanie cez jej pozemok v rozsahu
a spôsobmi ako bolo preukázané v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8C/488/1989.

Prechod v uvedených miestach a v uvedenom rozsahu existoval od roku 1910, a to priechod a prievoz
pre poťahy a neskôr v súlade s požiadavkami technického rozvoja i autami. Navrhovateľa 3/ bol dôvodne
presvedčený o tom, že bol v dobrej viere, že k pozemku, ktorý bol vo vlastníctve inej osoby, t.j. odporkyne
a pred ňou vo vlastníctve právneho predchodcu, patrí mu právo prechodu, vyplývajúce z právneho
vzťahu vecného bremena. Navrhovateľ 3/ je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom domu č. súp.

XX. a pozemku parc. CKN č. 56 a parc. CKN č. 57 a je stále odkázaný na prechod po pozemku
parc. CKN č. 64. Skutočnosť, že navrhovateľ 3/ využíval právo prechodu len v menšom rozsahu
a nie pravidelne neznamená, že by prechod nevyužíval. Po smrti A. N. však došlo k zmene a za
súčasného stavu navrhovateľ 3/, ako syn navrhovateľky 1/, ale aj ako väčšinový podielový spoluvlastník
uvedených nehnuteľností, je odkázaný na využívanie práva prechodu častejšie ako doposiaľ. Mal za

to, že v súdnom konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom neobstojí právny názor súdu, podľa ktorého má
navrhovateľ 3/ právo prechodu len odvodené od práva prechodu svojej matky, z čoho by malo vyplynúť,
že nemá právny záujem na uloženie povinnosti trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým
vozidlom. Právo prechodu je síce zapísané na liste vlastníctva v prospech navrhovateľky 1/, teda ako

právo vecného bremena, ktoré je obmedzené na konkrétnu osobu, ktoré zaniká smrťou oprávnenej
osoby. V prípade smrti oprávnenej osoby z vecného bremena by zaniklo navrhovateľovi 3/ odvodené
právo od práva prechodu svojej matky - oprávnenej z vecného bremena.V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu I. stupňa podala odvolanie odporkyňa,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa zrušiť, resp. zmeniť prvostupňový rozsudok a návrh na odstránenie oplotenia zamietnuť, vyhovieť

protinávrhu na zrušenie povinnosti vlastníka parc. KNC č. 64 strpieť právo prechodu v prospech J. N. a
aby navrhovateľom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastupovania.

V odvolaní poukazovala na to, že súd I. stupňa nesprávne právne posúdil vec a nevykonal navrhované
dôkazy, v dôsledku čoho neúplne zistil skutkový stav veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutia súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ďalej poukazovala na to, že vecné bremeno, ktoré sa viaže k predmetnej parcele zodpovedá dvom
osobám,atoJ.N.aM.N..M.N.ztituluoprávnenejosobyzvecnéhobremenanepodalanávrhy,pristúpila
do konania ako oprávnená z vecného bremena, ale len pokračovala ako jediná dedička v žalobnom
návrhu A. N.. M. N. vzhľadom na svoj vek a trvalé presťahovanie sa na adresu K. P. č. XXX/XX. k
svojmu synovi M.. B. od miesta cca 600 metrov a nepotrebuje pre svoj život uvedené vecné bremeno

po jej pozemku parc. KNC č. 64. Vecné bremená, ktoré slúžia určitej osobe a zanikajú najneskôr smrťou
fyzickej osoby, potom to znamená, že o návrhu A. N., ktorý doposiaľ nebol zmenený a ktorý sa domáhal
odstránenia oplotenia, hoci na to nebol aktívne legitimovaný, mal byť tento návrh ako právne nedôvodný
zamietnutý. Zmena pomerov, ktorá vznikne ako hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov a za

určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Dosiaľ určené vecné plnenie
považuje za nespravodlivé, pretože presahuje únosnú mieru.

Ďalej poukazovala na to, že došlo k zmene pomerov, pretože sú vybudované miestne komunikácie k
nehnuteľnostiam navrhovateľov, a títo nie sú odkázaní na prechádzanie cez parc. KNC č. 64.

K odvolaniu navrhovateľa 3/ proti rozsudku súdu I. stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Vo svojom vyjadrení poukazovala na to, že súd I. stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy správne, k
navrhovateľovi 3/ správne ustálil skutkový stav a vyvodil aj správny právny názor. Navrhovateľovi 3/
nevzniklo právo prechádzania po tejto parcele a toto právo nemohol nadobudnúť v dobrej viere od
žiadneho vlastníka tejto nehnuteľnosti a jej právneho predchodcu. Navrhovateľ nevykonáva toto právo

prechodu nielen od času kedy ona ohradila uvedený pozemok, ale už predtým, pretože si vybudovala
svoj rodinný dom v inej časti obce. Tvrdenie, že mu toto právo vzniklo a že bolo využívané od dávnej
minulosti, že si ho neuplatňoval v konaní sp.zn. 8C/975/1985, ale že pokiaľ mala toto právo jeho matka,
že odvodiac od tohto jej práva, o čom bol z jej strany informovaný, má právo aj on prechod využívať. Toto
tvrdenie je irelevantné, pretože dobromyseľnosť na prechádzanie musí mať od vlastníka nehnuteľností,

čo nikdy v minulosti nemal. Na túto nehnuteľnosť nie je odkázaný, aby ju využíval a cez ňu prechádzal,
pretože ju nepotrebuje.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok
okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil v celom rozsahu s tým, že sa stotožnil s

odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemal úspech, pokiaľ ide o

rozsah odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.