Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kumová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/101/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa B. B., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom K. XXX/XX,. právne zastúpenému JUDr. J. B., advokátom so sídlom
H. XX, P. proti odporcovi S. R. - M. S. S., Ž. N. XX,. B., o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom (po upresnení) domáhal náhrady škody za obmedzenie osobnej
slobody - straty na zárobku vo výške 5.974,90 Eur (180.000,- Sk) a nemajetkovej ujmy v dôsledku
poškodenia zdravia, osobnej cti a rozpadu manželstva vo výške 7.302,66 Eur (220.000,- Sk). Uviedol,
že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.06.1999 sp. zn. 5Pp 125/94 bolo pre porušenie zákona

zrušené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 11.03.1997 sp .zn. 2To 5/97 a uznesenie Okresného
súdu Trenčín z 22.11.1996 sp. zn. Pp 125/94. V dôsledku uvedeného bola obmedzená jeho osobná
sloboda, keď vyše 6 mesiacov bol vo výkone trestu. Nemohol sa zapojiť do pracovného procesu, takže
nemal príjem z pracovného pomeru, pričom jeho predpokladaný zárobok vrátane odvodových povinností
bol vo výške žalovanej sumy za stratu zárobku. Pred nástupom do výkonu trestu bol nezamestnaný,
o čom pripojil potvrdenie. Okrem toho mu bola spôsobená psychická škoda, trpí depresiami a má
vysoký krvný tlak. Požiadal M. S. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, jeho žiadosť bola
evidovaná pod č. 3500/00-542. Dokladom o komunikácii s M. S. je predložená listina zo dňa 10.05.2001.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že uznáva nárok navrhovateľa na náhradu škody podľa
§ 2 ods.1 a § 4 zák. č. 58/1969 Zb. pokiaľ ide o náhradu ušlej mzdy vo výške skutočnej straty na zárobku
v dobe od 19.08.1998 do 23.02.1999. Pokiaľ ide o náhradu škody za poškodenie zdravia, osobnej cti a
za rozpad manželstva navrhol v tejto časti návrh zamietnuť z dôvodu nepreukázania vzniku škody, za
ktorú je daná zodpovednosť štátu podľa citovaného zákona.

Navrhovateľ a odporca sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ a jeho právny zástupca, ktorí
mali predvolanie na pojednávania dňa 12.06.2009 doručené ešte dňa 18.05.2009, svoju neúčasť
ospravedlnili súkromnými dôvodmi a pracovnou zaneprázdnenosťou - rokovaním, ktoré žiadnym

spôsobom nedokladovali. Časová kolízia právneho zástupcu účastníka medzi zastupovaním v rôznych
konaniach nie je dôvodom na odročenie pojednávania, nakoľko je na samotnom právnom zástupcovi,
aby - bez ujmy na procesnom postavení a záujmoch zastupovaného - kolíziu podľa svojej vôle a
výberu riešil substitúciou (§ 16 ods.1 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii). Skutočnosť, že v danomprípade nebolo možné zabezpečiť zastupovanie na pojednávaní substitučným advokátom, nebola
preukázaná. Súd tak nepovažoval dôvody uvedené v ospravedlnení navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Odporca súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho

neprítomnosti. Na základe uvedeného súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol
na obsah spisu a vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámením
sa s návrhom a súvisiacimi podaniami navrhovateľa, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
5 Pp 125/1994 vrátane rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 To 5/97 zo dňa 01.06.1999, uznesenia

Okresného súdu Trenčín č.k. 5Pp 125/1994 - 35 zo dňa 22.11.1996 a uznesenia Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 2 To 5/97 zo dňa 11.03.1997, listu M. S. zo dňa 22.06.2001, vyjadrením odporcu a zistil
tento skutkový stav veci:

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 5Pp 125/1994 - 35 zo dňa 22.11.1996 súd zistil, že uvedený
deň bolo rozhodnuté, že navrhovateľ vykoná zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu v Prešove (sp.zn. 4T 90/93 zo dňa 5.10.1993) s odôvodnením, že v

skúšobnej dobe podmienečného prepustenia v trvaní jedného roka (plynúcej od 20.10.1994) spáchal
úmyselný trestný čin a neviedol riadny život.

Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2 To 5/97 zo dňa 11.03.1997 bolo zistené, že konajúci
súd sťažnosť navrhovateľa odôvodnenú tým, že ďalšej trestnej činnosti sa nedopustil v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia, ale až po jej uplynutí a má za to, že v skúšobnej dobe sa osvedčil, zamietol.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tz 15/99 zo dňa 01.06.1999 bolo zistené, že nakoľko
uznesením KS v Trenčíne zo dňa 11.03.1997 sp. zn. 2To 5/97 ako aj v predchádzajúcom konaní bol
porušený zákon v neprospech obvineného B. B., bolo toto uznesenie ako i uznesenie Okresného súdu
Trenčín z 22.11.1996 sp. zn. Pp 125/94 zrušené. V odôvodnení bolo uvedené, že nakoľko príslušný súd
neurobil do roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia menovaného rozhodnutie

podľa § 64 ods. 1 Trestného zákona v platnom znení bez toho, aby na tom mal menovaný ako
podmienečne prepustený vinu platí, že podmienečne prepustený sa v skúšobnej dobe (stanovenej pri

podmienečnom prepustení z výkonu trestu) osvedčil. OS Trenčín v rozpore s týmto, uznesením zo
dňa 22.11.1996 sp. zn. 5Pp 125/94 rozhodol, že obvinený zvyšok trestu, z ktorého bol podmienečne
prepustený, vykoná, čím porušil zákon v jeho neprospech rovnako ako i Krajský súd v Trenčíne, ktorý

opodstatnenú sťažnosť menovaného zamietol.

Z listu MS SR zo dňa 22.06.2001 navrhovateľovi bolo zistené, že po prerokovaní žiadosti navrhovateľa
zo dňa 22.01.2001 o náhradu škody tejto nevyhovelo s odôvodnením, že voči nemu nebolo trestné
stíhanie zastavené ani nebol spod obžaloby oslobodený tak, ako je stanovené v § 6 ods. 1 Zák. č.
58/1969 Zb. s tým, že rozhodnutím o treste, z ktorého vzniká nárok na náhradu škody, nie je nariadenie

výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody a ani rozhodnutie o tom, že sa zvyšok trestu
u podmienečne prepusteného vykoná, i keď tieto rozhodnutia boli na základe mimoriadnych opravných
prostriedkov zrušené. Zároveň bolo oznámené, že nárok na náhradu škody mu nepatrí ani podľa zákona
82/1968 Zb., podľa ktorého sa odškodnenie priznáva len osobám, ktoré si uplatnili nárok do jedného
roka od účinnosti tohto zákona. Bolo mu oznámené, že týmto je predbežné prerokovanie uplatneného

nároku skončené.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (účinného od 01.07.2004) zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (účinného od 01.07.1969 do
30.06.2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom

súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym
ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny
orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán").

Podľa § 6 ods. 1, 2 /Náhrada škody spôsobenej rozhodnutím o treste/ citovaného zákona právo na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne

vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné
stíhaniezastavené.Právonanáhraduškodymáiten,ktobolvneskoršomkonaníodsúdenýnamiernejší
trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na podklade zrušeného rozsudku.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, prvá a druhá veta zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím

o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo
miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa ustanovenia § 20 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne
vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

O nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú podľa § 26 citovaného zákona súdy.

Na základe vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť. Navrhovateľ sa domáhal podľa § 80 písm. b) O.s.p. zaplatenia žalovanej sumy titulom

náhrady škody, ktorú mu odporkyňa spôsobila nezákonným rozhodnutím o vykonaní zvyšku trestu, z
ktorého bol navrhovateľ podmienečne prepustený v spojení s jeho potvrdzujúcim uznesením.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ na základe následne zrušeného rozhodnutia vykonal
od 19.08.1998 do 23.02.1999 zvyšok trestu odňatia slobody, z ktorého bol predtým podmienečne
prepustený. Nárok na náhradu škody bol vopred prerokovaný s príslušným ústredným orgánom M. S..

Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. V súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na
náhradu za stratu na zárobku nebolo preukázané, či navrhovateľ pred nástupom do výkonu trestu bol
v pracovnoprávnom pomere, aký dosahoval zárobok prípadne iný príjem nahradzujúci zárobok, príp. či
bol alebo sa mal stať samostatne zárobkovo činnou osobou a sústavne podnikať, nakoľko napriek výzve
súdu navrhovateľ o uvedenom nepredložil žiadne dôkazy.

Pokiaľ ide o základ uplatneného nároku v prípade škody spôsobenej rozhodnutím o treste, keď žiadateľ
nastúpil trest, ktorý mu bol predtým podmienečne odložený a rozhodnutie o tom, že sa trest vykoná, bolo
neskôr na podklade sťažnosti pre porušenie zákona zrušené, náhradu za trest nemožno priznať. Takéto
prípady nemožno totiž zahrnúť pod ustanovenie § 6 zákona č. 58/1969 Zb., takže platná právna úprava
nedáva podklad na odškodnenie (Rc 3/77). Nebolo preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti

za škodu z rozhodnutia o treste a to, že voči navrhovateľovi bolo trestné konanie zastavené alebo
že bol oslobodený spod obžaloby resp. odsúdenie na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný.
Naviac pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy platná zákonná úprava (č. 58/1969 Zb.) právo
na náhradu nemajetkovej ujmy neupravuje a neumožňuje ju. Na základe uvedeného bol návrh v celom
rozsahu zamietnutý.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods.1 O.s.p., nakoľko odporca výslovne uviedol, že
si náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.