Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/83/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.JuditouKnocikovouvprávnejvecinavrhovateľaM.H.,bytom
T., V. X,. zastúpeného JUDr. A. J., advokátom so sídlom T., N. S.. A. XXX/XX. proti odporkyni E. H.,
bytom S. XXX,. zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v T., V. X o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu manželmi s prísl. a o vzájomnom návrhu odporkyne o vyporiadanie zostatkovej hodnoty
členského podielu k bytu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e s a právo spoločného nájmu účastníkov bytu číslo XX,. ktorý sa nachádza v T. na U. V.
číslo X,. súpisné číslo 2742 a pozostáva z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za ďalšieho nájomcu bytu ako člena bytového družstva s a u r č u j e odporkyňa.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý z predmetného bytu sa vysťahovať a vypratať ho do 2mesiacov
od vyplatenia súdom určenej hodnoty členského podielu predmetného bytu vo výške 20.300,-Eur
navrhovateľovi odporkyňou.

Odporkyňa j e p o v i n n á vyplatiť navrhovateľovi zostatkovú hodnotu členského bytu vo výške
20.300,-Eur v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 353,18Eur k rukám

jej právnej zástupkyne JUDr. H. B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.10.2006 č.k. 12C/83/2003-43 bolo účastníkom zrušené
právo spoločného nájmu družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v T. na U.. V. X,. súp. č. 2742
pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, za ďalšieho nájomcu bytu ako člena bytového
družstva bol určený navrhovateľ, odporkyňa bola zaviazaná k povinnosti byt vypratať do 15 dní
po zabezpečení náhradného bytu a vzájomný návrh odporkyne na vyporiadanie hodnoty členského

podielu k predmetnému bytu bol vylúčený na samostatné konanie. Uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 10.5.2007 č.k. 4Co/358/2006-69 bol zrušený tento rozsudok, okrem výroku o vylúčení
vzájomného návrhu odporkyne na samostatné konanie, a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie. Odvolací súd bol názoru, že členský podiel v stavebnom bytovom družstve sa ako
pôvodné spoločné majetkové právo manželov stáva po rozvode manželstva vo vzťahu k družstvu
majetkovým právom len jedného z manželov. Ak v danom prípade do 3 rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov nedošlo k vyporiadaniu tohto podielu medzi účastníkmi v rámci vyporiadania

ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo manželom spoločné. Toto právo sa podľa
názoru odvolacieho súdu vyporiadava už podľa zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§
142 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné v konaní o zrušenie práva

spoločného nájmu bytu rozhodnúť o vzájomnom návrhu odporkyne o vyplatenie hodnoty členského
podielu, teda nebol dôvod tento vzájomný návrh vylučovať na samostatné konanie.

Na základe uvedeného názoru odvolacieho súdu tunajší súd uznesením zo dňa 28.8.2007 č.k.
12C/83/2003-75 spojil späť vzájomný návrh odporkyne na vyplatenie hodnoty členského podielu na
spoločné konanie s návrhom navrhovateľa na zrušenie práva spoločného nájmu bytu.

Navrhovateľ sa proti odporkyni domáhal zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu číslo XX.

na U. V. v T., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva i určenia, že navrhovateľ bude ako
člen družstva byt ďalej užívať a odporkyni nenavrhol priznať bytovú náhradu z dôvodu, že sa stala
spoluvlastníčkou rodinného domu v S., kde sama bývala. Tento byt dostal od svojho zamestnávateľa.
Uviedol, že v čase, keď ich deti mali 12 a 15 rokov, odporkyňa dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť
a on sa o ne staral, financoval im školu a platil všetky platby za byt. Dcéra odišla za odporkyňou po

4 rokoch, lebo jej zakázal chodiť po diskotékach. Syn odišiel za odporkyňou niekedy v roku 2004, keď
mal 25 rokov. V súčasnosti dcéra žije 3 roky v N. a nechce sa vrátiť. Syn sa oženil a býva u svokrovcov.
Navrhovateľ tvrdil, že nemal inú možnosť zabezpečiť si bývanie. Bude sa musieť postarať o svojich
rodičov, keď ochorejú a presťahovať ich z Č. z ich nájomného bytu k sebe. Navrhovateľ nemal z čoho
vyplatiť zostatkovú hodnotu členského podielu a v jeho veku mu už žiadna banka nedá úver. Jeho čistý

mesačný príjem bol (9.200,-Sk) 305,38 Eur. Nové manželstvo neuzavrel. Navrhovateľ trval na tom,
aby on bol určený za ďalšieho nájomcu predmetného bytu a súd pritom prihliadol na skutočnosť, že
je odkázaný na bývanie v predmetnom byte na rozdiel od odporkyne, ktorá má zabezpečené bývanie.
Ďalej žiadal zohľadniť skutočnosť, že sa pričinil o nadobudnutie predmetného bytu, za čo musel u svojho
zamestnávateľa odpracovať 10 rokov. Navrhol vyplatiť odporkyni polovicu hodnoty

členského podielu v mesačných 300,-eurových splátkach alebo celú sumu v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

Odporkyňa žiadala vyhovieť jej vzájomnému návrhu a ju určiť za ďalšiu nájomníčku predmetného
bytu a zároveň ju zaviazať k povinnosti vyplatiť navrhovateľovi polovicu z hodnoty členského podielu
do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. S návrhom navrhovateľ nesúhlasila, pretože on

nemá vytvorené podmienky na výplatu polovice hodnoty členského podielu. Súdom boli odročené
3 pojednávania, aby navrhovateľ preukázal možnosť tejto výplaty a napriek tomu toto nepreukázal.
Odporkyňa nesúhlasila s navrhovateľom požadovanou splatnosťou sumy, pretože našla v týždenníku
P. inzerát na predaj predmetného bytu s navrhovateľovým telefónnym číslom. Odporkyňa potvrdila,
že zo spoločnej domácnosti odišla v roku 1993 pre vážne nezhody s navrhovateľom. Jeho správanie

nepriaznivo vplývalo na jej psychiku a 5 rokov trpela depresiami a vyčerpaním. Zo začiatku boli deti
zverené do výchovy navrhovateľa, pretože rešpektovala rozhodnutie detí. Avšak od roku 1997 sa
dcéra rozhodla bývať s ňou. Potvrdila, že dcéra pracuje v N., ale chcela by sa vrátiť a syn sa oženil a
býva u svokrovcov. Navrhovateľ v súčasnosti býva sám v predmetnom 3-izbovom byte. Keďže v byte
nebývala, neplatila žiadne platby za byt. Ona býva v rodinnom dome v S., ktorého je spoluvlastníčkou v

polovici. Súdu preukázala svoju schopnosť vyplatiť navrhovateľa ihneď. Nové manželstvo neuzavrela.
Po rozvode manželstva sa v 3-ročnej lehote nedohodli na vyporiadaní BSM a nebol podaný ani návrh na
súd. Odporkyňa žiadala priznať náhradu trov konania z dôvodu 5 odročených pojednávaní pre dôvody
na strane navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením rozhodnutia o pridelení bytu, zápisnice

o odovzdaní a prevzatí bytu, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C 1827/1993, 14Nc 22/98, znaleckého
posudku s dodatkom, bankových výpisov a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.1994 č. k. 11C 6182793-39- bolo manželstvo
účastníkov, uzavreté dňa 18.02.1977, právoplatne rozvedené dňom 11.08.1994. Na čas po rozvode
bola mal. A., nar. XX.XX.XXXX. a mal. P., nar. XX.XX.XXXX. zverení do výchovy navrhovateľa. Hlavnoupríčinou rozvratu manželstva účastníkov boli rozdielne povahové vlastnosti a názory na rodinný život. V
konaní nebola preukázaná nevera navrhovateľa ani nevera odporkyne. Rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 30.3.1998 č.k. 14 Nc 22/98-12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.1998, bola mal. A. zverená

do výchovy odporkyne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný družstevný byt im bol pridelený počas manželstva
prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa a účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu bytu
manželmi. Vyplýva to aj z rozhodnutia O. S. B. D. v T. zo dňa 27.09.1979 a zo zápisnice o dohode o
odovzdaní a prevzatí predmetného bytu dňa 24.05.1980.

Podľa LV číslo 92 pre k. ú. S. je odporkyňa spoluvlastníčka v jednej polovici rodinného domu súp. č.

597 v S. a druhou spoluvlastníčkou je jej sestra M. F..

Podľa znaleckého posudku č. 39/2007 súdneho znalca Ing. V. Š. a dodatku č. 15/2009 zo dňa 24.9.2009
všeobecná hodnota členského podielu predmetného bytu je 40.600,-Eur.

Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu

bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak
sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Podľa§149ods.4Občianskehozákonníkaakdotrochrokovakzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, že pokiaľ
ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

V prejednávanej veci nejde o typický prípad zrušenia práva spoločného nájmu bytu bývalým manželom

po rozvode ich manželstva podľa § 705 Občianskeho zákonníka, ale

o prípad, kedy sa rozhoduje o vyporiadaní hodnoty členského podielu predmetného družstevného
bytu podľa § 142 Občianskeho zákonníka o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a spôsobuvyporiadania musí zodpovedať aj rovnaký spôsob pri zrušení spoločného nájmu bytu a určení ďalšieho
nájomcu predmetného bytu. Teda v prvom rade sa súd zaoberal vzájomným návrhom odporkyne na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a podľa rozhodnutia v tejto časti konania rozhodol

o návrhu navrhovateľa o určení ďalšieho nájomcu predmetného bytu po zrušení spoločného nájmu bytu,
o ktoré mali záujem obe strany a nebolo sporné.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zistil, že reálna deľba predmetného 3-izbového bytu
v obytnom dome by nebola účelná vzhľadom na to, že ide o byt, ako aj vzhľadom na narušené vzťahy
medzi účastníkmi, čo ani jeden z nich nenavrhol. Zostal druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva

a to prikázaním veci (v danom prípade zostatkovej hodnoty členského podielu) jednému z účastníkov.
Pri tomto rozhodovaní súd vychádzal z toho, aby jeden zo spoluvlastníkov mal zabezpečenú výplatu
finančnej náhrady bez rizika vzniku situácie, že druhý zo spoluvlastníkov by zostal bez bytu i finančnej
náhrady. Pred rozhodnutím vo veci súd niekoľkokrát odročil pojednávanie a poskytol navrhovateľovi
dostatok času, aby si zabezpečil finančné prostriedky na výplatu odporkyne, k čomu však nedošlo.
Odporkyňa súdu predložila doklady, osvedčujúce jej solventnosť, preto ju súd určil za ďalšiu nájomníčku

predmetného bytu s povinnosťou vyplatenia polovice hodnoty členského podielu tohto bytu v mesačnej
lehote po právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň súd na návrh navrhovateľa podľa § 705 ods. 1, 2, 3
Obč. zák. zrušil právo spoločného nájmu predmetného bytu a za ďalšieho nájomcu ako člena družstva
určil odporkyňu. Pritom prihliadol na okolnosti rozvodu manželstva, sociálne pomery účastníkov a to
hlavne bytové pomery, zárobkové pomery účastníkov, náročnosť práce, pričinenie sa o nadobudnutie

bytu a počet rodinných príslušníkov bývajúcich ďalej v byte. Zistil, že v rozvodovom konaní nebola
jednoznačne preukázaná vina iba jedného z účastníkov. Navrhovateľ nevlastnil žiadny iný byt a
odporkyňa je spoluvlastníčkou polovice malého rodinného domu v S., kde v súčasnosti býva sama.
Byt im bol pridelený prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa a obaja účastníci bývajú sami bez
dospelých detí. Z týchto skutočností súd zistil, že v súčasnosti odporkyňa má oproti navrhovateľovi

lepšiu možnosť zabezpečiť si aspoň dočasne bývanie tým, že je spoluvlastníčkou polovice rodinného
domu, čomu zodpovedá aj jej právo bývať v polovici domu. Navrhovateľ býva sám v predmetnom 3-
izbovom byte. I napriek týmto uvedeným skutočnostiam, z ktorých prvostupňový súd vychádzal pri
prvomrozhodnutí,súdvsúčasnostiprisvojomrozhodnutízohľadnilajsolventnosťobochspoluvlastníkov
za účelom reálneho ukončenia súdneho sporu a reálneho vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov.

Vzhľadom na špecifickosť tohto sporu súd rozhodol o povinnosti vypratať predmetný byt tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku v zmysle § 3 a § 126 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 150 O.s.p súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania podľa úspechu vo veci, pretože
obaja účastníci sa nedohodli o nájme bytu a výplate finančnej náhrady avšak rozhodnutie o celej veci
bolo v záujme oboch účastníkov. Súd o náhrade konania rozhodol tak, aby sa obaja účastníci rovnako

podieľali na úhradách všetkých súdnych poplatkoch a znaleckých odmenách. Náhradu trov právneho
zastúpenia súd nepriznal ani jednému z účastníkov, aj keď niekoľko pojednávaní bolo odročených bez
pojednávania vo veci samej za účelom poskytnutia navrhovateľovi dostatok času na zabezpečenie
finančnej náhrady, pretože cieľom odročovania pojednávaní bolo dosiahnutie mimosúdnej dohody v
prospech oboch účastníkov. Súdne poplatky zaplatil odporca z návrhu vo výške 1.000,-Sk, odporkyňa

zo vzájomného návrhu 20.000,-Sk a obaja každý za svoje odvolanie po 3.000,-Sk. Aby sa obaja
účastníci podieľali rovnako na týchto súdnych poplatkoch, navrhovateľ musí uhradiť odporkyni polovicu
zo súdneho poplatku 20.000,-Sk a odporkyňa navrhovateľovi polovicu zo súdneho poplatku 1.000,-Sk,
teda po vzájomnom započítaní zaplatí navrhovateľ odporkyni sumu 9.500,-Sk t.j. 315,34 Eur. Pokiaľ ide
o znalecké odmeny, súd vyplatil súdnemu znalcovi odmenu z celej zálohy zloženej odporkyňou vo výške

5.000,-Sk t.j. 165,97 Eur a odmenu za dodatok znaleckého posudku vo výške 76,18Eur a 14,11Eur zo
zálohy zloženej navrhovateľom. Pri zachovaní rovnosti musí navrhovateľ doplatiť odporkyni sumu 47,56
Eur (náklady na znalca 165,97Eur + 76,18Eur + 14,11Eur = 256,26 : 2 = 128,13 - 90,29 = 37,84Eur).
Celkovo musí navrhovateľ zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 315,34Eur + 37,84Eur =
353,18Eur. Znalcovi bola vyplatená časť odmeny z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu vo výške

425,-Sk a tieto boli preúčtované zo zálohy navrhovateľa.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môže odporkyňa podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).

Ak si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľ podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).