Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-6C/120/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu V. A., súkromného
podnikateľa, štátneho občana SR, bytom J. X,. B., zastúpeného JUDr. D. K., advokátom so sídlom v N.
M. N. V., N. S. XX. proti žalovanému P. Ž., štátnemu občanovi S., dôchodcovi, bytom V., Č. U. P. XXX,.

zastúpeného JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v T., P. č. XX. o náhradu škody vo výške 18.521,90
Sk rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.799,90 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 17.4.2002
do zaplatenia, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá vznikla dňa 10.11.2001 tým, že mu na pozemok vnikol
dobytok, ktorý udupal celú záhradu a zničil nasadené porasty. Uviedol, že išlo o zvieratá, ktoré patrili
žalovanému, a preto ho požiadal, aby mu dal pozemok do pôvodného stavu. Žalovaný najskôr sľúbil,
že tak urobí, ale dodatočne zmenil svoje stanovisko. Preto si dal vyčísliť vzniknutú škodu a požiadal
žalovaného, aby mu ju zaplatil. Žalovaný tak neurobil, preto podal predmetnú žalobu, v ktorej žiadal,
aby mu žalovaný zaplatil

18.521,90 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 11.3.2002.

Žalovanýpoukázalnato,žebolochotnýdaťžalobcovipozemokdopôvodnéhostavu,lebosadomnieval,
že zvieratá, ktoré spôsobili škodu boli jeho. Dodatočne však mal za to, že sa ničím hodnoverným
nepreukázalo, že škodu žalobcovi spôsobili práve jeho zvieratá, preto nebol ochotný nahradiť mu škodu.
Žiadal, aby bola zamietnutá žaloba, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom,
že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Z.

K., P. F., M. S., J. G., Ľ. Š., oboznámením potvrdenia J. G. zo dňa 12.2.2002, oboznámením 11 kusov
fotografií a zistil tento skutkový stav veci :Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastri obce
K. M., ktorý slúži žalobcovi na oddych a relax, ani to, že žalobcovi dňa 10.11.2001 vznikla na tomto
pozemku škoda. Trávnik mal rozdupaný zverou a porasty, ktoré sa tam nachádzali boli ohryzené alebo

vytrhané. Tieto skutočnosti mal súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázané aj z výpovede svedkov
Z. K. J. G., M. S. a P. F.. Sporné však medzi účastníkmi ostalo ako došlo k tejto škode, kto ju zavinil a
v akom rozsahu vznikla. Preto sa súd zameral na preukazovanie týchto skutočností.

Z výpovede svedkyne Z. K.. vyplynulo, že táto videla na pozemku, ktorý patril žalobcovi kravy, kozu, capa
a teliatka. Tieto zvieratá spoločne so žalobcom vyháňali z trávnika a zo záhrady. Potvrdila, že trávnik bol
celý znehodnotený, rozdupaný a zničená bola aj skalka, kde boli okrasné dreviny.

Svedok P. F. potvrdil, že väčšie hospodárstvo v okolí domu žalobcu má iba žalovaný. Ostatní susedia
chovajú buď kozy alebo kravy. Uviedol, že také hospodárstvo, kde by boli kombinované zvieratá v
blízkom okolí okrem žalovaného nemá nikto.

SvedokM.S.uviedol,ženajbližšievoľnesapasúcidobytokpatríobyvateľom,ktoríbývajúvovzdialenosti
7 km.

Z uvedených okolností mal súd jednoznačne za preukázané, že škodu na pozemku žalobcu spôsobili
hospodárske zvieratá patriace žalovanému. Jeho tvrdenie, že to mohli byť lesné zvery alebo dobytok
patriaci inému vlastníkovi, považoval súd za účelové a dodatočne vykonštruované pod vplyvom
výpovede svedkov, ktorí nevedeli jednoznačne potvrdiť vlastníctvo zvierat. Napriek tomu však títo
svedkovia druhovo a počtom vymedzili zvieratá páchajúce škodu zhodne so zvieratami vlastnícky

patriacimi žalovanému. Ani jeden zo svedkov naopak nepotvrdil, že by takýto druh zvierat mal vo
vlastníctve niekto iný v blízkom okolí žalobcovho pozemku. Preto súd nemal dôvod pochybovať o tom,
koho zvieratá spôsobili žalobcovi škodu.

Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu dňa 19.4.2006 uviedol, že mu
niekto vypustil z drevenej ohrady kravu, teliatka, kozu a capa, a to dňa 9.11.2001. To isté potvrdil aj vo

svojej účastníckej výpovedi, kde doznal, že ich našiel až na druhý deň.

Predtým uvedení svedkovia, ale i žalobca potvrdili, že časť jeho pozemku v čase, keď vznikla škoda
nebola oplotená.

Na takto zistený skutkový stav bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to
konkrétne § 415 a § 420.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode, na životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1,3 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením právnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Ustanovenie § 415 Obč. zák. zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo, aby nevnikla škoda na majetku či na zdraví. Ten, kto si tak nepočína porušuje povinnosť
uloženú mu citovaným ustanovením a z porušenia tejto povinnosti vzniká zodpovednosť za škodu.

Porušenie preventívnej povinnosti sa preto stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa § 420 Obč. zák., pokiaľ sa nepreukáže porušenie povinnosti inej.

Základnými atribútmi každej občianskoprávnej zodpovednosti za vzniknutú škodu sú porušenia
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Základným znakom všeobecnej zodpovednosti podľa zákonného ustanovenia § 420 Obč. zák. je aj
zavinenie, ktoré sa predpokladá. Táto prezumpcia zavinenia sa vzťahuje aj na zavinenie nedbanlivostné.

Z týchto zásad treba vychádzať aj vtedy, ak škoda bola spôsobená domácky chovaným zvieraťom, a to
z hľadiska potrebného dozoru nad chovným zvieraťom.

V danom prípade mal súd za to, že sú splnené všetky citované predpoklady zodpovednosti za škodu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že škoda vznikla žalobcovi na jeho pozemku, k jej vzniku došlo
porušením povinností žalovaného, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože

žalovaný si nepočínal tak, aby predišiel škode. Domácky chované zvieratá nezabezpečil proti úteku
z ohrady, kde sa nachádzali. Žalovaný ako chovateľ zvierat mal nad nimi vykonávať takú opateru,
ktorá by zabezpečila dozor nad nimi a zamedzila opusteniu ohrady, v ktorej sa zdržiavali. Porušil preto
ustanovenia § 415 Obč. zák. o preventívnej povinnosti a nesie preto zodpovednosť podľa § 420 ods.
1 Obč. zák. Ničím nepreukázal, že škoda vznikla iným spôsobom, prípadne, že mu zvieratá úmyselne

niekto vypustil tak ako to tvrdil. Preto sa z tejto zodpovednosti nemohol vyviniť celkom.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne, ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného,
ktorý tak isto porušil svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z predtým citovaného zákonného

ustanovenia § 415 Obč. zák., tým že si neoplotil celý pozemok, na ktorom mal novo vysadené ozdobné
dreviny a umožnil tak vniknutie zvierat na tento pozemok a tým aj vznik škody. Nepočínal si teda tak, aby
škode zabránil. Škoda bola teda zavinená aj žalobcom, a preto ju musí v zmysle predtým citovaného
ustanovenia znášať pomerne. Tento pomer súd určil rovnakým dielom u oboch účastníkoch.

Podľa § 442 ods. 1,3 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo. Škoda sa

uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Skutočnou škodou je v zmysle citovaného ustanovenia ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi. Skutočnou škodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové

hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu.

V danom prípade škodu predstavoval zničený trávnik v hodnote 11.250,- Sk, zničené skalničky v
hodnote 646,50 Sk, zničené ozdobné kríky v hodnote 1.703,40 Sk. Rozsah tohto poškodenia mal súd za
preukázaný z výpovede svedka G., Z. K.. a fotografií, ktoré predložil žalobca. Najmä z týchto fotografií je
zrejmé, že skalnička aj trávnik boli úplne zničené a okrasné rastliny- kríky boli povytrhávané a ohryzené.

Hodnotu poškodenia vo výške 13.599,90 Sk (11.250,- Sk + 646,50 Sk + 1703,40 Sk) súd ustálil voľnouúvahou s poukazom na vyjadrenie J. G. zo dňa 11.2.2002 a jeho svedeckú výpoveď. Ceny za nákup
jednotlivých rastlín, či obnovu trávnika uvedené týmto svedkom, ktorý podniká v oblasti výsadby záhrad,
považoval súd za primerané a obvyklé. Bolo by neefektívne ustanovovať na výšku škody znalca, a to

najmä vzhľadom na časový odstup od vzniku škody a z toho dôvodu nemožnosť ohliadky poškodených
rastlín.

Keďže súd ustálil, že na vzniknutej škode sa podieľal žalovaný v jednej polovici, zaviazal ho k povinnosti
nahradiť škodu vo výške 6.799,90 Sk (13.599,90 Sk : 2). Nevzal pritom do úvahy námietku žalovaného,
že chce škodu nahradiť uvedením do predošlého stavu. Naturálna náhrada je totiž iba výnimočným
spôsobom náhrady škody a je viazaná jednak na podmienku, že o to požiada poškodený a jednak

na podmienku, že je to možné a účelné. Žalobca žalobou výslovne požiadal o plnenie v peniazoch a
vzhľadom na časový odstup od vzniku škody by nebolo účelné ani možné ukladať naturálnu reštitúciu.

Súd nevzal do úvahy položku uplatnenú žalobcom vo výške 4.922,00 Sk za dopravu J. G., nakoľko túto
sumu nepovažoval za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Na
ohodnotenieškodybypostačovalozabezpečiťodborníkazbližšejlokality.Okremtohožalobcatútosumu

ničím nezdokladoval, nepreukázal, že uvedenú čiastku zaplatil svedkovi G. ani to, o akú dopravu išlo.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Žalobca požadoval úrok z omeškania od 11.3.2001, neskôr upravil žalobný petit v tejto časti tak, že ho
žiadal priznať od 11.3.2002. Uplatnenie úroku od tohto dátumu však ničím nezdôvodnil. Súd mal za to,
že žalovaný sa dostal do omeškania vtedy, keď sa dozvedel v akej výške požaduje žalobca od neho
nahradenie škody v peniazoch. Žalobca ničím nepreukázal kedy sa tak stalo. Preto súd vychádzal z
písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.4.2004, že k náhrade škody bol vyzvaný 16.4.2002. Dňom

nasledujúcim po tomto dni sa teda žalovaný dostal do omeškania.

Vykonávacímpredpisomuvedenýmv§517ods.2Obč.zák.jenariadenievládySRč.87/1995Z.z.podľa
ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku
omeškania. V čase vzniku omeškania žalovaného, bola výška úrokov v zmysle citovaného nariadenia
17,6 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky v tejto výške.

S poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti súd v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 6.799,90 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 17.4.2002 do zaplatenia
a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

V zmysle 142 ods. 2 O.s.p ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo.S poukazom na citované ustanovenie súd žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania,
nakoľko obaja účastníci mali vo veci úspech iba čiastočný.