Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/46/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu : T., a.s. so sídlom v T.,

S. č.X,. IČO: XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. D. K., advokátkou so sídlom v T., P. č.X proti žalovaným :
1/ S. C., občan SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., S. č. XX/X,. t.č. v Ú. v D. N. V. 2/ A. C., občianka SR,
nar. XX.X.XXXX,. bytom B., B. č. XX,. Č., 3/ B. C., občan SR, nar. X.X.XXXX,. bytom T., S. č. XX/X,.
4/ I. C., občan SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., S. č. XX/X, zastúpený opatrovníčkou Bc. L. S., vyššou
súdnou úradníčkou tun. súdu 5/ mal. K. C., občianka SR, nar. X.X.XXXX,. dieťa rodičov S. C. a A. C.,
bytom B., B. č. XX,. Č., zastúpená opatrovníkom Ú. v T., 6/ M. C., občianka SR, nar. XX.XX.XXXX,.
bytom B., B. č. XX,. Č. 7/ S. K., občianka SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., K. č. XA,. 8/ mal. N. C., nar.

XX.X.XXXX,. občianka SR, dieťa rodičov S. K., rod. C. a J. F., zastúpená opatrovníkom Ú. v T. 9/ A. Č.,
občianka SR, nar. X.X.XXXX,. bytom T., S. č. XX/X,. zastúpená opatrovníčkou Bc. L. S., vyššou súdnou
úradníčkou tunajšieho súdu, 10/ mal. K. C., občianka SR, nar. X.XX.XXXX,. bytom T., S. č. XX/X,. dieťa
rodičov I. C. a A. Č., obaja bytom T., S. č. XX/X,. zastúpená opatrovníkom Ú. v T. 11/ mal. I. C., občan
SR, nar. XX.X.XXXX,. dieťa rodičov I. C. a A. Č., obaja bytom T., S. č. XX/X,. zastúpený opatrovníkom
Ú. v T., 12/ mal. D. K., nar. XX.XX.XXXX,. občianka SR, bytom T., S. č.XX/X,. zastúpená opatrovníkom
Ú. v T., dieťa rodičov S. K. a J. K., obaja bytom T., K. XA. a 13/ J. K., občan SR, bytom T., K. č. XA.

o vypratanie domu takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 3/ s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť- dom, súp. č. 28 nachádzajúci sa na adrese
S. č.XX. v T. v k. ú.. K., na pozemku parc. č. 1054/1- zastavané plochy a nádvoria, zapísané v LV č. 4
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady.

V zostávajúcej časti proti žalovaným 2/,4/,5/ až 13/ s a žaloba z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ až 13/ vypratať rodinný dom
nachádzajúci sa na ulici S. č. XX. T., v k. ú. K., postavený na parcele č. 1054/1 bez zabezpečenia
bytovej náhrady. Uviedol, predmetný dom je jeho vlastníctvom a tento žalovaní obývajú bez právneho

dôvodu. Žalovaní 1/ a 2/ sa tam nasťahovali bez súhlasu žalobcu niekedy v rokoch 1988- 1990 v
čase, keď pracovali u žalobcu a postupne sa do domu nasťahovali aj ostatní žalovaní. Uviedol, že z
dokladov, predložených žalovanými vyplýva, že tieto boli uzavreté ešte so spol. T. koncernový podnik
T. T., bytové hospodárstvo, ktorého možno považovať za právneho predchodcu žalobcu. T. boli v
zmysle § 3 ods.1 písm. b/ nar. vlády ČSSR č. 91/1974 Zb. o organizácii výrobných hospodárskych
jednotiek koncernom, ktorý bol organizačnou zložkou T., oprávnenou vystupovať vo svojom mene v
pracovnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch. T. T. bol v priebehu veľkej privatizácie na základezák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby pretransformovaný na akciovú
spoločnosť s obchodným menom T. T. a.s., ktorý vznikol dňa 29.4.1992. Na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia T. T. a.s. došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na T., a.s. s účinnosťou

od 7.5.1998. Nehnuteľnosť mal právny predchodca žalobcu v správe už od roku 1989. V tom čase
sa užívanie bytov resp. iných nehnuteľností zaraďovalo pod inštitút osobného užívania bytov, ktorý
bol upravený ustanoveniami § 152 a nasl. a § 390 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 41/1964
Zb. o hospodárení s bytmi. V zmysle ust. § 154 a 155 Občianskeho zákonníka bolo nevyhnutné, aby
bol byt občanovi najskôr pridelený a až následne bolo možné s občanom uzatvoriť dohodu, majúcu

charakter dnešnej nájomnej zmluvy. Prideľovanie bytov podliehalo striktnému prideľovaciemu systému,
ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov a tieto sa prideľovali podľa poradovníka uchádzačom. Štátne,
podnikové a iné byty ( nachádzajúce sa napr. v rodinných domoch) prideľoval národný výbor, pričom pri
podnikových bytoch bola ingerencia národného výboru zoslabený tým, že byt bol prideľovaný na návrh
organizáciehospodáriacejspodnikovýmibytmi.Pokiaľišlo oslužobnébyty,tietoprideľovalaorganizácia
s nimi hospodáriaca, po predchádzajúcom súhlase Z. V. R. po prejednaní na členskej schôdzi a

po vyjadrení miestneho národného výboru. Právo uzavrieť s organizáciou dohodu o odovzdaní a
prevzatí bytu vzniklo až dňom, keď sa rozhodnutie M. alebo iného príslušného orgánu o pridelení
bytu stalo vykonateľným. Aby právo užívania bytu mohlo občanovi vôbec vzniknúť, t.j. aby mohlo
dôjsť k uzavretiu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu medzi vlastníkom domu a občanom ( §
155 ods.1 OZ v znení do 31.12.1991), muselo byť rozhodnutie o pridelení bytu vydané, právoplatné

a vykonateľné. Ak by takéto rozhodnutie chýbalo, je dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu neplatná a
fakticky obsadený byt treba považovať za protiprávne získaný a to bez ohľadu na to, či sa občan do bytu
svojvoľne nasťahoval, alebo sa doň nasťahoval na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorú
uzavrel s organizáciou, spravujúcou byt. majetok, resp. s vlastníkom domu. Ak občanovi príslušný orgán
byt nepridelil, občan nemal spôsobilosť na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Ak takúto

dohodu napriek tomu uzavrel, táto je neplatná od začiatku. Vychádzajúc z charakteru nehnuteľnosti,
popísanej v znal. posudku č. 11/2006 má navrhovateľ za to, že táto mala v čase uzavretia dohody
charakter rodinného domčeka podľa ust. § 60 Zákona o hospodárení s bytmi eventuálne charakter bytu
služobného podľa ust. § 67 Zákona o hospodárení s bytmi. Z dikcie ustanovenia § 390 účinného
od 12.4.1989 bol vlastník rod. domu oprávnený byt, ktorý sa v ňom nachádza prenechať na bývanie

inému občanovi. Pokiaľ išlo o užívanie takého bytu, zákon priamo odkazoval na aplikáciu ustanovení §
153 až 189 Občianskeho zákonníka o osobnom užívaní bytov a to vrátane aplikácie tých ustanovení,
ktoré pri osobnom užívaní upravovali problematiku spôsobu a účinkov prideľovaní bytov a uzatvárania
dohôd o odovzdaní a prevzatí bytu. Nehnuteľnosť sa nachádzala v blízkosti prevádzkových objektov
koncernového podniku T. T. a bola vo vlastníctve, resp. správe tohto subjektu a žalovaní 1/ a 2/ boli

k 12.4.1989 zamestnancami právneho predchodcu žalobcu, bolo by možné byt v tomto rodinnom dome
považovať aj za byt služobný. Ako vyplýva z ust. § 25 ods.1 Zákona o hospodárení s bytmi, služobné
byty tiež podliehali prideľovaciemu systému a až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení bytu
vydaného organizáciou hospodáriacou s týmito bytmi ( po predchádzajúcom súhlase závodného výboru
základnejorganizácieR.poprejednanínačlenskejschôdzi apovyjadrenímiestnehonárodnéhovýboru)

bolo možné platne uzavrieť dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. V danom prípade nebolo možné
charakterizovaťvzťahmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanými1/a2/akoprenechaniedomu
na dočasné užívanie ( § 397 OZ), z dôvodu absencie akejkoľvek zmienky o tom, že by užívanie malo
mať dočasný charakter. Vychádzajúc zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu mal žalobca za
to, že rozhodnutie o pridelení bytu žalovaným 1/ a 2/ vydané nebolo, nakoľko v tej časti zápisu, kde mala

byť táto skutočnosť zaznamenaná nie je uvedené nič, napriek tomu, že zostávajúca časť formulára je
vyplnená správne. Rozhodnutie o pridelení bytu sa nenachádza ani v archíve M. Ú. v T., nakoľko tento
archivuje spisy, rozhodnutia a vyjadrenia predchádzajúcich miestnych národných výborov. Preto mal
žalobca za dostatočne preukázané, že rozhodnutie o pridelení bytu žalovaným 1/ a 2/ vydané nebolo,
dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu je absolútne neplatná a medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanými 1/ a 2/ nedošlo k vzniku nájomného vzťahu. Svoje tvrdenia žalobca oprel o ust. § 871 ods.1
Zák.č.40/1964Zb.(Občianskyzákonník)účinnéhood1.1.1992,podľaktoréhoprávoosobnéhoužívania
bytu a právo užívania iných obytných miestností vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa mení na nájom. K 1.1.1992 osobné užívanie bytu žalovaným
1/ a 2/ netrvalo, lebo k faktickému obsadeniu domu došlo na základe absolútne neplatnej dohody o

odovzdaní a prevzatí bytu bez rozhodnutia o pridelení bytu, čiže vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ možno považovať len za neoprávnenú detenciu. Nehnuteľnosť žalovaní
užívajú bez právneho dôvodu a neprebrali ani výzvu na uvoľnenie nehnuteľnosti.Žalovaný 1/ uviedol, že sa do domu súp. č. 28 nasťahoval v roku 1989 na základe zápisu o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu spolu a manželkou- žalovanou 2/. Oni dostali byt pridelený od spol. T. T. T. ,
pričom spolu so žalovanou 2/ v tejto spoločnosti pracovali. Pôvodne platili poplatky spojené s užívaním

domu T. a potom, ako tam prestali pracovať, bola im odpojená voda, ktorú odoberali od T., s aj elektrina.
V súčasnosti platia poplatky za elektrinu 1.600,-Sk mes., za vodu neplatia, lebo majú studňu a nájomné
prestali platiť po ukončení prac. pomeru v T.. Po skončení pracovného pomeru nikto od nich nepýtal
nájomné, ani ich z domu neposielal preč a v súčasnosti v tomto dome bývajú. Dom bol v čase, keď
sa do neho nasťahovali v zlom stave, museli ho opravovať, robila sa podlaha, strecha a betónovali

múrik. Z ich manželstva sa narodili deti B., I., K., M., S. - žalovaní 3/ až 7/. Spolu s nimi býva v dome
družka žalovaného 4/ A. Č., nar. X.X.XXXX. a ich dve deti C. : K., nar. X.XX.XXXX. a I., nar. XX.X.XXXX.
a dve deti žalovanej 7/ a to mal. N. C., nar. XX.X.XXXX. - žalovaná 8/ a D. K., nar. XX.XX.XXXX.

Žalovaná 2/ sa stotožnila s výpoveďou žalovaného 1/. Uviedla, že pracovala v T. ako čistička kanalizácie
a pracovný pomer skončila v roku 1990 z dôvodu nástupu na materskú dovolenku s dcérou M..

Žalovaný 4/ uviedol, že sa do domu prisťahoval spolu s rodičmi - žalovanými 1/ a 2/ a bol ešte malý.

Pamätal si, že mama bola na materskej dovolenke a otec pracoval v T.. Vedel, že boli odpojení
od elektriny a vody, čo riešili vlastnou studňou a elektrinu majú na vlastné náklady. Nikto ich z domu
nevysťahovával a nežiadal žiadne nájomné. Uviedol, že v dome ešte býva J. K. - otec D. K..

Žalovaná 6/ uviedla, že je dcérou žalovaných 1/ a 2/. O spôsobe nasťahovanie sa do domu nevedela
uviesť nič. V súčasnosti v dome nebýva, spolu s matkou - žalovanou 2/ a mal. K. C. sa odsťahovali

do Č. R.. V dome býva len žalovaný 1/ a 3/.

Žalovaná 7/ uviedla, že je dcérou žalovaných 1/ a 2/. Je vydatá za J. K. a spolu s ním a maloletými deťmi
N. C. a D. K. bývajú na adrese K. č. XA. v T.. V dome žije len žalovaný 1/ a 3/.

Kolízny opatrovník, ktorý zastupoval maloleté deti uviedol, že rozhodnutím súdu nebudú ich záujmy
nijako poškodené, lebo sa preukázalo, že žiadne z detí v dome nežije. K. C. a M. C. žijú u matky -

žalovanej 2/ v Č. R. a A. Č. s dvoma deťmi by mala bývať v T. M. a tam by mala byť aj prihlásená k
trvalému pobytu.

Súd v konaní nevypočul žalovaných 3/, 9/ a 13/. Žalovaní 3/ a 13/ mali doručenie predvolania riadne
vykázané, neúčasť neospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť. Žalovaná 9/ sa zdržuje na
neznámom mieste. Nedostavila sa ani opatrovníčka Bc. L. S., doručenie predvolania mala vykázané a

neúčasť neospravedlnila. Súd preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods.2 O. s. p. v neprítomnosti
týchto účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/,2/,4/ ,6/ a 7/, oboznámil LV č. 4, znalecký posudok
č. 11/2006, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.4.1989, evidenčný list pre výpočet
úhrady za byt, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 1.12.2006, rodné listy žalobcov, judikát č. 46/1999,

list M s Ú T. zo dňa 25.10.2006, výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 9.11.2006, rozsudok o rozvode
manželstva sp. zn. 25C/82/2006, spis tunajšieho súdu 12C/181/2007, 22NcP16/2003 a zistil nasledovný
skutkový stav veci :

Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.4.1989, uzavretej medzi T., k. p. T. T.
a žalovaným 1/ vyplýva, že žalovanému 1/ bol odovzdaný byt v T., na ul. S. č.X,. pozostávajúci z 2

izieb, kuchyne a príslušenstva. V hlavičke predmetnej dohody chýba označenie rozhodnutia, na základe
ktorého bol byt pridelený. Žalovaní 1/ a 2/ boli v tom čase manželia a spoločne začali predmetný byt
na základe tejto dohody aj užívať. V konaní sp. zn. 25C/82/2006 bolo manželstvo žalovaných 1/ a 2/
rozvedené, žalovaná 2/ sa odsťahovala spolu so žalovanými 5/ a 6/ do Č. R..Z LV č. 4 S. K. T. vyplýva, že ako vlastník domu súp. č. 28 postaveného na parc. č. 1054/1- zast. plochy
a nádvoria o výmere 238m2 je žalobca, v podiele 1/1 titulom kúpy.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že je právnym nástupcom spol. T. T. a.s., so sídlom

S. č.X,. T..

Zo správy M. Ú. v T. zo dňa 25.10.2006 mal súd zistené, že žalovaní začali byt, nachádzajúci sa na
adrese S. č.X v T. užívať v roku 1989 a pobyt na tejto adrese im bol zaznamenaný na základe nájomnej
zmluvyz12.4.1989,ktorúvydalT.T..Predloženiedokladupostačovalonazápisktrvalémupobytu,avšak
nebolo povinnosťou pracovníčky ho k dokladu pripojiť. Pri preverovaní agendy uložených dokladov a
zápisov v evidencii podnikových bytov, ktorý M s Ú T. viedol, nie je evidovaný ani uložený doklad s

uvedeným menom a adresou.

Zo správy od O. T. zo dňa 18.9.208 mal súd zistené, že na adrese S. č. XX/X. sa nezdržuje žalovaný 1/
- ktorý je vo výkone trestu, žalovaná 2/, 4/ ani A. Č.. I. C. žije v Ž., na neznámej adrese.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/181/2007 vyplýva, že navrhovateľ - M. T. sa v tomto konaní
domáhalovypratania odporcov1/J.K.,nar.XX.X.XXXX aS.K.,rod.C.,nar.XX.X.XXXXzubytovacieho

zariadenia č. XX na ul. K. č. XA v T.. Konanie sa právoplatne skončilo dňa 23.8.2008, zastavením
konania pre späťvzatie žaloby.

Podľa § 153 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( účinného do 28.3.1990 novela č. 188/1988)
štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania
bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa § 154 ods.1 Občianskeho zákonníka ( účinného do 28.3.1990) rozhodnutím o pridelení bytu
vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení
s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním
organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa§155ods.1,2Občianskehozákonníka(účinnéhodo28.3.1990)právoužívaťbytvzniknedohodou

o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s
organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať

občanovi odpis zápisnice.

Podľa § 157 Občianskeho zákonníka ( účinného do 28.3.1990) ak sa niekto nasťahoval do bytu
bez rozhodnutia príslušného orgánu o pridelení bytu alebo byt získal na základe neúplných alebo
nepravdivých údajov, vydá miestny národný výbor príkaz na vysťahovanie; náhradný byt ani náhradné
ubytovanie sa neposkytne.

Podľa§28ods.4zákonač.41/1964Zb.ohospodárenísbytmi(účinnéhood1.4.1964do1.1.1992)právo
uzavrieť s organizáciou, prípadne s vlastníkom domu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vzniká dňom,
keď sa rozhodnutie M. N. V. alebo iného príslušného orgánu o pridelenie bytu stalo vykonateľným , ak
je byt v tomto čase už vyprataný, inak dňom jeho vypratania.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( účinného do 28.3.1990) neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.Podľa § 871 ods.1 Zák. č. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník) účinného od 1.1.1992 právo osobného
užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté
podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom

účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení
na spoločný nájom.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ spolu s ich deťmi začali užívať dom vo

vlastníctve žalobcu súp.č. 28/9 v T., v k.ú. K. zapísaný na LV č. 4 v roku 1989, na základe zápisu o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.4.1989. Predmetnú dohodu podpísal právny predchodca
žalobcu T., k.p. T. T. a žalovaný 1/. Na základe tejto dohody získali aj potvrdenie o trvalom pobyte.
Žalovaní 1/ a 2/ však nepreukázali, že im tento byt bol aj riadnym spôsobom pridelený. V dnom prípade
išlo o byt v dome, patriacom podniku, v ktorom pôvodne žalovaní 1/ a 2/ pracovali. Tento byt sa

však prideľoval podľa ustanovení zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi formou administratívneho
rozhodnutia podľa § 154 ods.1 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.1991) a rozhodnutím o
pridelení bytu vzniklo občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí
bytu. V prípade žalovaných 1/ a 2/ chýba rozhodnutie o pridelení bytu a dohoda o odovzdaní a prevzatí
bytu zo dňa 12.4.1989 je preto absolútne neplatná. Fakticky obsadený byt na základe neplatnej dohody

je treba považovať za byt získaný protiprávne. Žalovaným 1/ a 2/ teda nemohlo vzniknúť právo osobného
užívania k tomuto bytu v dome bez právoplatného rozhodnutia o pridelení bytu a byt užívali bez právneho
dôvodu spolu so svojimi deťmi, ich životnými partnermi a vnúčatami. Súd mal preukázané, že v čase
rozhodnutia súdu vo veci samej predmetný dom užívali len žalovaní 1/ a 3/ a týchto zaviazal, aby dom
vypratali, lebo neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu.

Súdu sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom dome žijú aj iné osoby, okrem žalovaných 1/ a 3/ a
preto vo vzťahu k ďalším žalovaným súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca mal vo veci len čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov, ak potrebný počet

rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.