Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/134/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľov 1) D. L.,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom T., M. X,. 2) K. L., štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom T., P. XXXX,. obaja v konaní zast. JUDr. J. L., advokátom, so sídlom T., N.. S.. A. XX/XX. proti
odporkyni A. K., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T., B. XXXX/XX,. v konaní zast. JUDr. J.
B., advokátom, so sídlom T., S. č. X o zaplatenie 440.000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovatelia 1), 2) sú p o v i n n í zaplatiť odporkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
vo výške 87.240,- Sk k rukám JUDr. J. B., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1),2) sa podaným návrhom domáhali od odporkyne zaplatenia sumy 440.000,- Sk s prísl.

titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že dňa 3.8.2001 uzavreli s odporkyňou zmluvu o
budúcej zmluve, predmetom ktorej bol vzájomný záväzok uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu na byt č. XX,
nachádzajúcisavbytovomdomesúp.č.1188naB.ul.vT.,spoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiach
a zariadeniach bytového domu a pozemku v lehote 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam v prospech odporkyne. Pri podpise tejto zmluvy jej odovzdali v hotovosti sumu
440.000,- Sk, ktorá predstavovala kúpnu cenu. Prevzatie uvedenej sumy vyplýva z obsahu zmluvy o
budúcej zmluve. Súčasne odporkyňa udelila navrhovateľovi 1) plné moci, ktorými ho splnomocnila na
všetky právne úkony potrebné na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom

zmluvy o budúcej zmluve. Listom zo dňa 21.9.2001 však tieto plné moci odvolala. Odporkyňa sa
stala vlastníčkou predmetného bytu k 2.5.2002, avšak odmietla s navrhovateľmi uzavrieť riadnu kúpnu
zmluvu. Dňa 2.6.2003 zaniklo ich právo domáhať sa od odporkyne uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, čím
odpadol dôvod ich plnenia a odporkyňa je povinná vydať im zaplatenú sumu 440.000,- Sk.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Poprela, že od navrhovateľov niekedy prevzala akékoľvek finančné
prostriedky v súvislosti s budúcim predajom jej bytu. Uviedla, že mala nedoplatok na nájomnom a z
tohto dôvodu ju oslovil p. M., ktorý sa predstavil ako súdny exekútor. S navrhovateľmi potom na základe

iniciatívy p. M. podpísala zmluvu, ktorej presný obsah nepozná, pretože jej nebolo umožnené si ju
prečítať. Situáciu ohľadne nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu nakoniec riešila tak, že si
požičala peniaze od svojej matky. Vzhľadom na túto skutočnosť už nemala záujem byt predať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov O. M., Ing. P. R., V. P., P. P., K. B.,
oboznámením zmluvy o budúcej zmluve, plnomocenstva zo dňa 3.8.2001, výpisu z LV č. 5889 pre k.ú.T., listu zo dňa 21.9.2001, pokusu o zmier zo dňa 21.2.2002, listu odporkyne zo dňa 28.2.2002, listu
odporkyne zo dňa 28.3.2002, písomných vyjadrení odporkyne, oznámenia JUDr. B., zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu, pokladničného dokladu zo dňa 15.8.2001 a zistil tento skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 3.8.2001 vyplynulo, že odporkyňa uzavrela s
navrhovateľom 1) budúcu zmluvu, podľa ktorej sa obe zmluvné strany zaviazali v lehote do 30 dní odo
dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech odporkyne uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, ktorou
by odporkyňa previedla vlastnícke právo k bytu č. XX v bytovom dome súp.č. 1188 na B. ulici v T. spolu
s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku na navrhovateľov 1),2). V čl. I bod 4

zmluvy je uvedené, že v deň podpisu zmluvy bude odporkyni uhradená v plnej výške dohodnutá kúpna
cena vo výške 440.000,- Sk, ktorú potom odporkyňa v prípade odstúpenia od zmluvy vráti. V bode 5
toho istého článku je konštatované, že navrhovateľ 1) z tejto kúpnej ceny vyplatí dlhy odporkyne voči
spoločnosti T., spol. s r.o., T., finančnú zábezpeku a kúpnu cenu za odkúpenie bytu do jej vlastníctva.

Podľa oznámenia spoločnosti T., spol. s r.o. mala odporkyňa k 31.7.2001 nedoplatok spojený s užívaním
bytu č. XX. v T. na B. ulici vo výške 47.167,-Sk. Tento nedoplatok bol uhradený v hotovosti do pokladne v

auguste 2001 a následne si odporkyňa riadne plnila svoje povinnosti nájomcu. Z pokladničného dokladu
vystaveného spoločnosťou T., spol. s r.o., T. vyplynulo, že dňa 15.8.2001 odporkyňa vyplatila svoj dlh
vo výške 52.727,- Sk.

Podľa čiastočného výpisu z LV č. 5889 pre k.ú. T. je odporkyňa výlučnou vlastníčkou bytu č. XX,.
nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.č. 1188, stojaceho na pozemku parc.č. 1871 v k.ú. T., spolu

so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku parc.č. 1871 vo
veľkosti 72/4633. K prevodu vlastníckeho práva v prospech odporkyne došlo na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 25.9.2001. Pri uzatváraní zmluvy zastupovala odporkyňu jej matka V. P.. Vklad vlastníckeho
práva v prospech odporkyne bol povolený k 8.1.2002.

Dňa 21.9.2001 odporkyňa podpísala odvolanie plnej moci pre navrhovateľa 1) zo dňa 3.8.2001.

Navrhovateľ 1) potvrdil, že mu bolo doručené.

Zo vzájomnej korešpondencie navrhovateľa 1) a odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ 1) odporkyňu
požiadal o vypratanie bytu do 28.2.2002, resp. o vrátenie sumy 440.000,- Sk. Odporkyňa mu písomne
oznámila, že mu žiadne peniaze nevráti, nakoľko od neho žiadne ani neprevzala. Následne odporkyňa
listom zo dňa 28.3.2002 odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 3.8.2001. Ako dôvod odstúpenia

uviedla skutočnosť, že navrhovatelia nedodržali svoju povinnosť zaplatiť jej sumu 440.000,- Sk a dlh,
finančnú zábezpeku a kúpnu cenu za odkúpenie bytu do jej výlučného vlastníctva. Navrhovateľ 1)
potvrdil, že mu bolo toto odstúpenie doručené.

Z výpovede navrhovateľa 1) vyplynulo, že k odovzdaniu sumy 440.000,- Sk malo prísť v čakárni notárky
JUDr. B., v prítomnosti O. M. a navrhovateľky 2). Časť tejto hotovosti vo výške 100.000,- Sk mal získať

ako pôžičku od O. M., časť vo výške 80.000,- Sk od otca navrhovateľky 2) a zostatok mali tvoriť spoločné
úspory navrhovateľov. Uviedol, že navrhovateľka 2) doniesla len peniaze od svojho otca a odišla. Zmluvu
nepodpísala. Pred notárkou zmluvu podpísala len odporkyňa, on ju mal podpísať až v bare O..

Navrhovateľka 2) potvrdila, že pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve doniesla od svojho otca peniaze
vo výške 80.000,- Sk. Podľa jej tvrdenia videla, ako bola odporkyni odovzdaná suma 440.000,- Sk.

Následne odišla a zmluvu nepodpisovala.

Odporkyňa zotrvávala na svojom tvrdení, že žiadne peniaze od navrhovateľov nedostala. Uviedla, že
dohoda s p. M. bola taká, že navrhovateľ 1) za ňu zaplatí dlhy a ona dostane menší byt a 50.000,-
Sk. Tvrdila, že navrhovateľku 2) nikdy predtým nevidela. Potvrdila, že sa podľa dohody mala do dvoch
týždňov od podpisu zmluvy vysťahovať. Vzhľadom na to, že nakoniec jej pomohla jej matka, ktorá jejpožičala peniaze za účelom splatenia dlhu, nechcela sa z bytu vysťahovať. Mala byť svedkom, ako p.
M. jej matke povedal, že žiadne peniaze nedostala.

Svedkyňa V. P., ktorá je matkou odporkyne, uviedla, že dcére požičala peniaze na úhradu dlhov, ktoré

mala voči spoločnosti T., spol. s r.o.. Časť tejto sumy vo výške 25.000,- Sk si musela ona sama za týmto
účelom požičať od svojho syna a časť vo výške 15.000,- Sk od susedy. Uviedla, že pri rozhovore s O.
M. tento uviedol, že jej dcéra nedostala žiadne peniaze v súvislosti s predajom jej bytu a že dohodnutú
sumu 50.000,- Sk dostane až po vysťahovaní. Svedkovia P. P. a K. B. potvrdili, že požičali svedkyni V.
P. peniaze za účelom ich ďalšieho požičania odporkyni. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 19.1.2006

vyplynulo, že odporkyňa svedkyni vrátila požičanú sumu tak, že na ňu previedla svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti a jej dlh sa započítal s kúpnou cenou.

Svedok O. M. tvrdil, že bol prítomný pri odovzdávaní sumy 440.000,- Sk odporkyni a pri podpise zmluvy
o budúcej zmluvy všetkými účastníkmi konania na notárskom úrade JUDr. B.. Súčasne uviedol, že bol
odporkyňou splnomocnený na jej zastupovanie na úkony súvisiace s prevodom vlastníckeho práva k
predmetnému bytu.

Zo svedeckej výpovede Ing. P. R., ktorý je otcom navrhovateľky 2) vyplynulo, že vedel o tom, že jeho
dcéra a zať chcú riešiť svoju bytovú otázku kúpou bytu. Z tohto dôvodu ho požiadali o poskytnutie
pôžičky. Niekedy v lete roku 2001 im požičal sumu 80.000,- Sk, pričom sa nezaujímal o to ako tieto
finančné prostriedky skutočne použili. Navrhovateľka 2) mu raz ukazovala byt, za ktorý už mali zaplatiť
časť kúpnej ceny.

Podľa oznámenia notárky JUDr. Ľ. B. si dňa 3.8.2001 v jej notárskom úrade overovali podpisy
navrhovateľ 1) a odporkyňa na plnomocenstvách a odporkyňa na zmluve o budúcej zmluve.

Podľa § 50a ods. 1, 2 Obč. zák. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde
k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené

súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ 1) a odporkyňa uzavreli
dňa 3.8.2001 zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol vzájomný záväzok uzavrieť riadnu
kúpnu zmluvu na byt č. XX. v bytovom dome súp.č. 1188 na B. ulici v T., spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. Kúpna cena bola dohodnutá na 440.000,-
Sk. Uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy malo predchádzať nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto

nehnuteľnosti odporkyňou. Vzhľadom na to, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo, stalo by sa
peňažné plnenie odovzdané a prijaté v súvislosti s touto budúcou kúpou, bezdôvodným obohatením.

Navrhovatelia 1),2) sa titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáhali vrátenia sumy 440.000,- Sk,
ktorá mala byť podľa ich tvrdenia odporkyni vyplatená dňa 3.8.2001 ako kúpna cena za budúci prevod
bytu. Bolo na navrhovateľoch, aby bez pochybností preukázali, že skutočne došlo k zaplateniu sumy v

takejto výške. Pri podpise zmluvy o budúcej zmluve si účastníci nevydali žiadne potvrdenie, z ktorého by
jednoznačne vyplývalo, či boli dňa 3.8.2001 vyplatené nejaké finančné prostriedky. Navrhovatelia 1),2)
sa odvolávali na čl. I bod 4 zmluvy o budúcej zmluve. Z jeho gramatického vyjadrenia je však zrejmé,
že len konštatuje skutočnosť, že v deň uzavretia zmluvy dôjde k vyplateniu kúpnej ceny. Podľa názoru
súdu toto zmluvné ustanovenie ani v spojení s inými ustanoveniami zmluvy neposkytuje dôkaz o tom,

že k výplate kúpnej ceny aj skutočne došlo. Naopak v spojení s bodom 5) tohto článku zmluvy, v ktoromsa konštatuje, že z dohodnutej kúpnej ceny navrhovateľ 1) vyplatí dlh odporkyne na nájomnom, kúpnu
cenu za odkúpenie bytu od M. T. a finančnú zábezpeku, vzbudzuje pochybnosť o tom, že došlo k výplate
sumy v tvrdenej výške. Taktiež výpoveď svedka O. M. nie je dostatočným dôkazom na preukázanie

tvrdení navrhovateľov. Tento svedok síce tvrdil, že bol prítomný pri odovzdaní finančnej hotovosti vo
výške 440.000,- Sk, avšak pri opise iných udalostí súvisiacich s podpisom zmluvy o budúcej zmluve
sa rozchádzal s opisom účastníkov a aj zo skutočnosťami, vyplývajúcimi z predložených
listinných dôkazov. Predovšetkým svedok uviedol, že zmluvu podpisovala aj navrhovateľka 2), pričom z
jej výpovede ako aj predloženého vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že toto jeho tvrdenie sa nezakladá na

pravde. Taktiež tvrdil, že odporkyňa udelila práve jemu plné moci na úkony spojené s odkúpením bytu
od mesta T. a zaplatením dlhu na nájomnom. Z výpovedí samotných účastníkov a oznámenia notárky
JUDr. B. vyplynulo, že v skutočnosti odporkyňa takéto plné moci udelila navrhovateľovi 1). Rozdielne
od výpovede účastníkov opísal aj to, kto, kedy a kde podpísal zmluvu o budúcej zmluve. Vzhľadom
na uvedené závažné nezrovnalosti vo výpovedi tohto svedka, keď tento opisoval priebeh udalostí v
podstatných okolnostiach v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z predložených listinných dôkazov a

výpoveďami účastníkov, súd nepovažoval jeho výpoveď za dostatočný dôkaz o vyplatení kúpnej ceny
odporkyni. V konaní nebolo taktiež bez pochybností preukázané, či mali navrhovatelia dňa 3.8.2001
k dispozícií sumu 440.000,- Sk. Z výpovede svedka O. M. a navrhovateľov 1),2) vyplynulo, že mali od
neho požičanú sumu 100.000,- Sk. Zo svedeckej výpovede Ing. P. R., ktorý je otcom navrhovateľky 2),
jednoznačne nevyplynulo, kedy navrhovateľom poskytol pôžičku vo výške 80.000,- Sk a či teda mohli

byť eventuálne použité na výplatu kúpnej ceny odporkyni. Sám svedok uviedol, že sa nezaujímal o to,
ako s peniazmi naložili. Podľa jeho tvrdenia mu mala navrhovateľka 2) ukázať byt, za ktorý mali zaplatiť
len časť kúpnej ceny. Navrhovatelia súdu taktiež dostatočným spôsobom nepreukázali, že mali v daný
deň ďalšiu hotovosť v sume 260.000,- Sk.

Naopak svedecké výpovede V. P., P. P. a K. B. minimálne spochybňovali tvrdenia navrhovateľov, keď títo

svedkovia zhodne vypovedali, že k výplate dlhov odporkyne na nájomnom a výplate kúpnej ceny došlo z
prostriedkov matky odporkyne V. P., ktorá si časť z nich požičala od brata odporkyne P. P. a svojej susedy
K. B.. K vráteniu takto požičaných finančných prostriedkov potom došlo prevodom spoluvlastníckeho
podielu odporkyne na svedkyňu V. P..

Ako už bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že skutočne došlo

v súvislosti s budúcim prevodom bytu k vyplateniu sumy 440.000,- Sk odporkyni, zaťažovalo
navrhovateľov 1),2). Podľa názoru súdu však z predložených listinných dôkazov ani svedeckých
výpovedí, či už jednotlivo alebo vo vzájomnom spojení bez pochybností nemožno ustáliť, či došlo k
výplate nejakej finančnej sumy medzi účastníkmi, resp. v akej sume bola takáto výplata uskutočnená.
Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že odporkyňa bola v konaní úspešná, súd jej
priznal náhradu trov konania v celkovej výške 87.240,- Sk, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku
za podaný odpor vo výške 22.000,- Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 65.240,- Sk. Odporkyňa

bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý vo veci vykonal 7 úkonov právnej služby podľa § 14 ods.
1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach v dňoch
13.4.2006, 13.6.2006, 21.9.2006, 11.1.2007, 7.2.2007, 27.3.2007, 14.6.2007). Hodnota jedného úkonu
určená podľa § 10 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky je 9.150,- Sk. Takto potom trovy právneho zastúpenia
pozostávajú zo 7 úkonov právnej pomoci á 9.150,- Sk a režijného paušálu, ktorého hodnota bola

pri úkonoch vykonaných v roku 2006 164,- Sk a v roku 2007 178,- Sk (7x 9.150,- Sk + 4x164,- Sk a 3 x
178,- Sk). Právnemu zástupcovi nebola priznaná odmena za dve písomné vyjadrenia, ktorými podával
svoje stanovisko k návrhu a vykonaným dôkazom, ktoré boli učinené bez vyzvania súdu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.