Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-14C/613/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcov

1. S. P., občana SR, bytom S. M. XX,. 2. Z. P., občianky SR, bytom M., H. XX/XXX proti žalovaným 1. M.
L., občanovi SR, bytom M., D. Š. č. XX, 2. M. L. ml., občanovi SR, bytom D. Š. č. XX, 3. P. L., občanovi
SR, bytom M., ul. S. XXX/X, 4. J. L., občanovi SR, bytom M., S. XXX/XX o zaplatenie 43.119,- Sk a
zaplatenie poistného vo výške 279,-Sk rozhodol

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1-4 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 sumu 21.559,50 Sk a
žalobkyni 2 sumu 21.559,50 Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaní 1 - 4 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi 1/ vo výške
6.657,-Sk a žalobkyni 2/ vo výške 296,-Sk, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1,2 uviedli, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva

č. 407 ako dom č. 209. Žalovaní 1-4 boli rozsudkom Okresného súdu v Senici v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zaviazaní vypratať tento dom, čo sa však nestalo a žalovaní ho aj
naďalej užívajú. Napriek tomu, že bol podaný aj návrh na výkon rozhodnutia a exekúciu, doposiaľ
sa im nepodarilo žalovaných z tejto nehnuteľnosti vysťahovať. Poukázali na to, že žalovaní užívajú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu na chov hospodárskych zvierat bez toho, žeby platili nájomné
za tieto nehnuteľnosti. Žiadali, aby súd zaviazal žalovaných 1-4 spoločne a nerozdielne k zaplateniu
nájomného za obdobie od 28.2.1998 do 2.3.2001 v sume 43.119,- Sk, čo predstavuje mesačné nájomné

určené znaleckým posudkom vo výške 1.197,- Sk. Okrem toho žiadali, aby im žalovaní zaplatili aj poistné
v sume 279,- Sk za to isté obdobie.

Žalovaný 1 uviedol, že podľa neho celá nehnuteľnosť patrí štátu a žalobcovia preto nemôžu od nich
pýtať nájomné. Doznal, že v predmetnej nehnuteľnosti býva on so žalovaným 2 a ostatní žalovaní tam
chovajú hospodárske zvieratá. Poukázal na to, že so žalobcami nemal uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu,
preto nevidí žiaden dôvod na to, aby im platil nájomné.Žalovaný 2 doznal, že v spornom dome býva so žalovaným 1. Napádal platnosť kúpnej zmluvy, ktorou
došlo k prevodu vlastníctva na žalobcov. Poukázal na to, že dom stavali ľudia, ktorí odišli do A. a
ponechali ho v užívaní ich dedovi. Bolo to na základe ústnej dohody.

Žalovaný 3 poukázal na to, že v predmetnom dome bývajú žalovaní 1,2 a žalovaný 4 tam chodieva
spávať. Tvrdil, že dom, ktorý je sporný nepatril im, ale ani žalobcom, lebo to bol tzv. „americký majetok“,
preto mu nie je zrejmé ako ho mohli žalobcovia získať do vlastníctva. Doznal, že v dome choval psa a
chodieval si tam pre kozie mlieko.

Žalovaný 4/ poukázal na to, že žalobcovia získali nehnuteľnosť nezákonným spôsobom od nevlastníka,
a preto je kúpna zmluva, ktorou nadobudli vlastníctvo, neplatná. Poukázal na to, že dom je americkým

majetkom, lebo ho stavali ľudia čo odišli do A.. Tvrdil, že nerozumie tomu, ako mohli žalobcovia kúpiť
nehnuteľnosti aj s tými čo tam bývajú, teda s jeho dedom a otcom. Doznal, že v predmetnej nehnuteľnosti
choval zvieratá.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisov Okresného súdu Senica
sp. zn. 9C 277/87, sp. zn. 10C 88/88, sp. zn. 5C 167/95, sp. zn. E 677/88,

sp.zn. 10C 167/87, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9E 541/01, oboznámením rozsudku bývalého
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.13C 495/00-22, oboznámením listu vlastníctva č. 407 kat.
úz. S. M., dopytom na obecný úrad a zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Okresného súdu v Senici sp. zn. 10C 88/88 mal súd za preukázané, že rozsudkom zo
dňa 21.4.1994 pod č.k.10C 88/88-267 a nasl., ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 3.9.1994, bola

zamietnutáprotižalobaterajšíchžalovaných1-4ourčenie,žeM.L.st.alebovšetcižalovanísúvlastníkmi
domu č. 209 kat. úz. S. M.. Rovnako bola zamietnutá aj protižaloba, že tento dom bol vo vlastníctve
J. L. (otca M. L. st. )v čase jeho smrti.

Zo spisu Okresného súdu v Senici sp. zn. 9C 277/87 mal súd za preukázané, že žalovaný 1 podal proti
žalobcovi 1 a bývalému M. N. V. S. M. žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol dom

s.č.209 kat. územia S. M.. Rozsudok zo dňa 14.1.1988 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.4.1988 pod č.k. 7Co 56/88-34.

Z rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 31.8.1987 sp. zn. 10C 167/87 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Co 469/87 boli žalovaní 1-4 zaviazaní vypratať dom s.č. 209 v
S. M..

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. E 677/88 súd zistil, že žalobcovia podali v roku 1988 návrh
na výkon rozhodnutia vyprataním domu č.209 kat. úz. S. M., ktorý smeroval proti žalovaným 1-4. Tento
výkon rozhodnutia nebol doposiaľ zrealizovaný.

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 5C 167/95 mal súd z preukázané, že žalovaní 1-4 boli
rozsudkom zo dňa 16.6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.9.1998 zaviazaní zaplatiť žalobcom

spoločne a nerozdielne 87.979,75 Sk. Táto pohľadávka vznikla z neoprávneného užívania domu č. 209
v obci S. M. za obdobie od 1.2.1992 do 28.2.1998.

Zo spisu tunajšieho súdu 9E 546/01 súd zistil, že v roku 2000 podali žalobcovia návrh na odpredaj bytu
D. Š. XX,. ktorý sa nachádza vo vlastníctve žalovaného z dôvodu uspokojenia pohľadávky vo výške
87.979,75 ktorá im bola priznaná rozsudkom Okresného súdu v Senici pod sp. zn. 5C 167/95.Z listu vlastníctva č. 407 a z predtým uvedených pripojených spisov mal súd za preukázané, že
žalobcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti - domu č. 209 kat. úz. S. M. na parcele č. 35296
na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej 4.1.1978, spísanej do zápisnice bývalého Š. N. S.. Táto

kúpna zmluva bola registrovaná dňa 27.2.1978 pod sp. zn. štátneho notárstva RI 139/78. Uvedenú
nehnuteľnosť nadobudli žalobcovia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z rozsudku bývalého Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.13C 495/00-22 zo dňa 14.5.2001
súd zistil, že manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené. Túto skutočnosť zhodne potvrdili aj
žalobcovia.

Z výsluchu žalovaných mal súd za preukázané, že v čase od 28.2.1988 do 2.3.2001 užívali dom s.č.

209 tak, že v ňom bývali (žalovaní 1,2 a občas žalovaný 4) alebo ho užívali na chov hospodárskych a
domácich zvierat. Toto zhodne žalovaní potvrdili počas výsluchov na pojednávaní.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§458ods.1Občianskehozákonníkamusíbyťvydanévšetko,čobolonadobudnutébezdôvodným
obohatením. Ak to nie je možné, zvlášť preto, že obohatenie záležalo vo výkonoch, musí byť poskytnutá
peňažná náhrada.

Inštitút bezdôvodného obohatenia uvedený v citovaných zákonných ustanoveniach vyjadruje zásadu,
že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Ku získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade

dochádza momentom prijatia plnenia.

Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodne obohatenie je
ten, na koho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané. Pasívne legitimovaným je ten, koho majetok
sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci to malo v
súlade so zákonom nastať.

Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalobcovia ako spoluvlastníci nehnuteľnosti,
ktorú užívali žalovaní 1-4 boli aktívne legitimovaní k podaniu predmetnej žaloby. Pochybnosti o ich
vlastníctvebolivyvrátenévpredchádzajúcichsúdnychkonaniach,vktorýchbolorozhodovanéoplatnosti
kúpnej zmluvy, ale aj o tom, či niektorí zo žalovaných nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Žaloba
žalovaných, ktorou sa domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Š. N. v S. pod sp. zn.

RI 139/78 bola zamietnutá právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Senici sp.zn. 9C 277/87-19 zo
dňa 14.1.1988, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod
č.k. 7Co 56/88-34. Rovnako bola zamietnutá aj protižaloba žalovaných 1-4 o určenie vlastníctva v ich
prospech, a to rozsudkom zo dňa 21.4.1994 pod č.k. 10C 88/88-267, ktorý nadobudol právoplatnosť.
Keďže o týchto skutočnostiach bolo už rozhodované, nemal súd dôvod opätovne sa zaoberať tými

istými námietkami žalovaných 1-4. Považoval teda platnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia nadobudli
do vlastníctva dom súp. č. 209 kat. územia S. M. za právoplatne vyriešenú.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení jednoznačne vyplynulo, že žalovaní 1-4 užívali v dobe, za
ktorú žalobcovia uplatňovali svoj nárok, nehnuteľnosť - dom s.č. 209 s príslušenstvom kat. úz,. S. M..Túto nehnuteľnosť užívali bez toho, aby so žalobcami mali uzavretú dohodu o ich užívaní. Sú teda
pasívne legitimovaní v tomto spore. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaní 1-4 neumožňovali
žalobcom v čase, ktorý je predmetom konania (od 28.2.1998 do 2.3.2001), užívanie rodinného domu

č. 209 s príslušenstvom.

Žalovaní 1-4 užívali dom bez akéhokoľvek právneho dôvodu, o čom svedčí aj súdne rozhodnutie, ktorým
bolo žalovaným 1-4 uložené túto nehnuteľnosť vypratať. Žalovaní 1-4 teda získali majetkovú hodnotu
spočívajúcu v užívaní domu bez právneho dôvodu. Vznikla im teda povinnosť vrátiť hodnotu, resp.
poskytnúť finančnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti, lebo túto majetkovú hodnotu nemožno vydať in

natura ako má na mysli ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade užívania cudzej
veci bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu k
cudzej veci. Užívateľ nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, a preto v zmysle citovaného
ustanovenia § 458 ods. l Občianskeho zákonníka, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme
peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia.

Majetkovým vyjadrením prospechu, ktorý získali žalovaní 1-4 je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá

čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla vo forme nájmu a
ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy, ak by bola uzavretá. Ak spočívalo v danom
prípade obohatenie sa žalovaných v tom, že užívali nehnuteľnosť, je ich prospechom hodnota užívania
týchto priestorov.

Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno

zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od vzniku nároku žalobcov (rok 1998-2001) mal súd za to, že by
bolo výšku nároku spočívajúcu v zisťovaní nájomného obvyklého v danej lokalite a čase možné zistiť iba
s nepomernými ťažkosťami. Preto túto výšku určil podľa úvahy. Súd mal za to, že žalobcami požadovaná
úhrada za bezdôvodné užívanie je primeraná. Ako podporný dôkaz súd použil predchádzajúce konania,

v ktorých bola výška úhrady stanovená obdobne. Zo znaleckého posudku znalca P. P. č. 53/89 podaného
v konaní sp. zn. 10C 88/88 vyplýva, že výška nájomného za nehnuteľnosti, ktoré žalovaní užívali
predstavuje 1.539,- Sk mesačne. Tento posudok súd vyhodnotil v tomto konaní iba ako listinný dôkaz
z ktorého ustálil, že žalobcami požadovaná suma vo výške 1.197,- Sk mesačne zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase. Je dokonca nižšia ako suma uvedená v citovanom

posudku. Okrem toho výšku mesačnej úhrady súd považoval za nespornú, keďže ju žalovaní nikdy
nespochybnili ( a to ani v predchádzajúcich konaniach).

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 43.119,- Sk (mesačná
úhrada vo výške 1.197,- x 12 x 3), avšak nie spoločne a nerozdielne, ale každému zvlášť, a to s
prihliadnutímnaustanovenie§148ods.3 poslednávetaObčianskehozákonníka.Žalobcomtotižzaniklo

ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Keďže si do troch
rokov (ako obaja zhodne uviedli) nevyporiadali toto spoluvlastníctvo, ich spoločné majetkové práva sú
v podielovom spoluvlastníctve. Podiely oboch sú preto rovnaké. Preto súd zaviazal žalovaných 1-4 k
povinnosti zaplatiť každému zo žalobcov sumu 21.559,50 Sk.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobcovia 1,2 boli v konaní plne úspešní, patrí im preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
plná náhrada trov konania. Žalobca 1/ si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok,
náhradu mzdy v deň pojednávaní a cestovné, ku ktorým predložil doklady. Náhrada trov za pojednávanie
dňa 30.6.2003 predstavuje 754,-Sk (cestovné 114,-Sk a ušlá mzda 640,-Sk), za pojednávanie dňa

22.9.2004 sumu 1.182,-Sk ( cestovné 260,-Sk po prepočte na slovenské koruny a ušlá mzda 922,-Sk
po prepočte na slovenské koruny), za pojednávanie zo dňa 10.1.2006 sumu 1.378,-Sk ( cestovné 456,-Sk a ušlá mzda 922,-Sk po prepočte na slovenské koruny) a za pojednávanie zo dňa 7.3.2006 sumu
1.178,-Sk ( cestovné 256,-Sk a ušlá mzda 922,-Sk po prepočte na slovenské koruny). Spolu náhrada
trov konania žalobcu 1/ predstavuje sumu 6.657,-Sk. Žalobkyňa 2/ si uplatnila náhradu trov konania za

cestovné na každé pojednávanie. Žalobkyňa 2/ sa zúčastnila 2 pojednávaní, za ktoré jej patrí náhrada
cestovného 4 x 74,-Sk, spolu 296,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.