Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/138/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu Ing. V. F., nar.

X.X.XXXX,. občana SR, bytom T., Ž. č. XX,. práv. zast. JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., L. č. X proti
žalovanému D. T., s.r.o, so sídlom v O. č. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. Ľ. P., advokátom
so sídlom v T., J. č.X o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.756,76,-€ (113.176,-Sk) spolu s úrokom z omeškania
17,6% ročne: zo sumy 146,92,-€ (4.426,-Sk) od 01.08.2001 do zaplatenia, zo sumy 325,84,-€ (9.816,-
Sk) od 01.09.2001 do zaplatenia, zo sumy 412,74,-€ (12.434,-Sk) od 01.10.2001 do zaplatenia, zo sumy
358,93,-€ (10.813,-Sk) od 01.11.2001 do zaplatenia, zo sumy 412,74,-€ (12.434,-Sk) od 01.12.2001 do

zaplatenia; s 15,5% ročným úrokom z omeškania: zo sumy 376,86,-€ (11.353,-Sk) od 01.01.2002 do
zaplatenia, zo sumy 376,86,-€ (11.353,-Sk) od 01.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 412,74,-€ (12.434,-
Sk)od01.03.2002dozaplatenia,zosumy358,93,-€(10.813,-Sk)od01.04.2002dozaplatenia;so16,5%
úrokom z omeškania ročne: zo sumy 376,86,-€ (11.353,-Sk) od 01.05.2002 do zaplatenia a zo sumy
197,41,-€ (5.947,-Sk) od 01.06.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.622,08,-€, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. J. K..

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 72,66,-€ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, po pripustení žalobnej žiadosti dňa 02.09.2009 domáhal, aby súd uložil
žalovanému, aby mu zaplatil 3.756,76,-€ (113.176,-Sk) spolu s úrokom z omeškania 17,6% ročne zo
mzdy za 6/2001 v sume 146,92,-€ (4.426,-Sk) od 01.08.2001 do zaplatenia, zo mzdy za 7/2001 v sume
325,84,-€ (9.816,-Sk) od 01.09.2001 do zaplatenia, a z náhrady mzdy zo sumy 412,74,-€ (12.434,-Sk)
od 01.10.2001 do zaplatenia, zo sumy 358,93,-€ (10.813,-Sk) od 01.11.2001 do zaplatenia, zo sumy
412,74,-€ (12.434,-Sk) od 01.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 376,86,-€ (11.353,-Sk)od 01.01.2002 do
zaplatenia, zo sumy 376,86,-€ (11.353,-Sk) od 01.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 412,74,-€ (12.434,-

Sk) od 01.03.2002 do zaplatenia, zo sumy 358,93,-€ (10.813,-Sk) od 01.04.2002 do zaplatenia, zo sumy
376,86,-€ (11.353,-Sk) od 01.05.2002 do zaplatenia a zo sumy 197,41,-€ (5.947,-Sk) od 01.06.2002 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 01.01.1999 pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú a ako druh práce bol dohodnutý menežér. Pracovný pomer bol dohodnutý v rozsahu
40 hodín týždenne a platové zaradenie bolo dohodnuté podľa dekrétu o mzde - menovacieho dekrétu na
výkon funkcie, ktorý žalobca nikdy nedostal. Dňa 02.05.2001 mu doručil žalovaný výpoveď z pracovného
pomeru pod zn. 1800/76/2001 podľa § 46 ods.1 písm. f/ Zákonníka práce. Doporučeným listom zodňa 25.07.2001 žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď z prac. pomeru považuje za neplatnú a
trvá na pracovnom pomere. Návrhom, vedenom na tun. súde pod sp. zn. 7C 751/01 sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia prac. pomeru. V priebehu súdneho sporu sa dohodli

na skončení prac. pomeru dohodou k 15.04.2002. Žalobca dostal od žalovaného poslednú mzdu za
máj 2001, ktorú si prevzal v pokladni v júni 2001. Žalovaný mu nevyplatil mzdu za 6,7/2001, kedy
mu ešte plynula výpovedná lehota a bol ešte v pracovnom pomere a nevyplatil mu ani náhradu mzdy
za obdobie od 01.08.2001 do 15.04.2002. Žalovaný počas celej doby trvania prac. pomeru až do
februára 2001 uznával základnú hrubú mzdu 12.000,-Sk mes. a za mesiac 3/2001 mu svojvoľne upravil

mzdu na 6.000,-Sk mes., pričom žalobca so skrátením mzdy nesúhlasil. Za 1/2001 žalovaný svojvoľne
zasiahol do podkladov pre výpočet mzdy a uplatnil 7 dní dovolenky, napriek tomu, že žalobca čerpal
iba 1 deň a vo zvyšku odpracoval plný fond pracovnej doby. V 2/2001 žalobca odpracoval prvých 7
dní, ďalších 7 dní bol PN a potom čerpal dovolenku, v rámci ktorej bol na kúpeľnej liečbe. V 3/2001 bol
žalobca bol 8 pracovných dní na kúpeľnej liečbe, čerpal dovolenku a 14 ďalších dní prac. dní bol PN a
podrobil sa chirurgickému zákroku. Do práce nastúpil až 02.05.2001. Pri odchode na PN odovzdal kľúče

od kancelárie a odborných pracovníkov nad požiarnou zbrojnicou v spol. T. pani H. s tým, že všetka
dokumentácia, doklady a prístroje sa nachádzali v tejto kancelárii. On si so sebou nevzal nič, aby firma
mohla aj počas jeho neprítomnosti fungovať a keď sa vrátil po kúpeľnej liečbe, do kancelárie sa nemohol
dostať, lebo boli vymenené zámky. Žalobca uviedol, že od kancelárie mali kľúče ešte ďalší 4 ľudia
a mal ich aj p. D.. Za rozhodujúci pre posúdenie jeho nároku na náhradu mzdy považoval priemerný

hodinový hrubý zárobok vo výške 69,14,-Sk/hod a za obdobie od 01.06.2001 do 31.07.2001 si uplatnil
nárok na 344 hodín a za obdobie od 01.08.2001 do 31.07.2001 uplatnil náhradu mzdy za 1472 hodín,
spolu 125.558,-Sk, ktorú neskôr upravil na sumu 113.176,-Sk, v zmysle vypracovaného znaleckého
posudku. Žalobca uviedol, že problémy vo firme začali vo februári 2001. Za mesiac 1/2001 čerpal
len 1 deň dovolenky a jeho dovolenkový lístok bol upravený konateľom spoločnosti s tým, že údajne

čerpal 7 dní dovolenky , na čo sa žalobca sťažoval na inšpektoráte práce a títo jeho sťažnosť uznali
za opodstatnenú. Ostatné dni vykazovania čerpania dovolenky zodpovedali realite s tým, že výplatný
termín bol 8-meho dňa v mesiaci; v tento deň obvykle žalobca mával výplatu na účte. V mesiacoch
5/ až 7/2001 už svoju pôvodnú funkciu žalobca nevykonával, posielali ho od jedného pracovníka k
druhému a títo nevedeli, čo majú s ním robiť a takto chodil do firmy až do skončenia pracovného pomeru.

Konateľ firmy p. F. mu zakázal ešte v marci 2001 do firmy chodiť. Výplatné pásky za 6 a 7/2001 on nikdy
nedostal a za tieto mesiace mu nebola vyplatená žiadna mzda. K neospravedlneným absenciám, ktoré
vykazoval žalovaný, sa žalobca nebol schopný vyjadriť, lebo nedostal za 6 a 7/2001 žiadne výplatné
pásky. O tom, že pôvodne mal dohodnutú mzdu na 12.000,-Sk v ústnej forme svedčia výplatné pásky
za rok 2000 a zo začiatku roka 2001, kde sa z takejto mzdy vychádzalo. V ich firme fungovali pre

evidenciu dochádzky dochádzkové listy, ktoré boli rozmnožené a voľne k dispozícii na pracovisku a tieto
vypisoval každý zamestnanec samostatne. Pokiaľ žalobca robil manažéra, žiadne dochádzkové listy
nevypisoval. Vypisoval si len výkazy odpracovaných hodín a takto to robil aj za mesiace 1-3/2001 . Takto
vyplnené výkazy odovzdal a pospisoval ich p. H. - konateľ spoločnosti a žalobca výkaz podpísal vľavo
dolu. Dochádzkové listy si musel začať vypisovať až od 4/2001 a bol problém, kto mu ich má vlastne

podpisovať, lebo najprv sa tvrdilo, že by to mal byť p. H., potom to mal robiť S. K., ktorý však nebol
nadriadeným žalobcu ale len pracujúcim dôchodcom. P. H. svojvoľne na potvrdení od lekára žalobcu
zo dňa 14.05.2001 preškrtol čas vyšetrenia, ktorý napísal lekár a svojvoľne rozhodoval a uznaní alebo
neuznaní lekárskych vyšetrení. Pokiaľ ide o dochádzkové listy za jún a júl 2001, v tomto období bol
žalobca na pracovisku fyzicky prítomný a dochádzkový list za 6/2001 vyplnený odovzdal p. F., ktorý ho

s úsmevom roztrhal a hodil do koša. Čo sa stalo s dochádzkovým listom za júl 2001 žalobca nevedel
uviesť,pričomtentovyplnenýriadneodovzdalvsídležalovanéhonaB.ulici,kdesedelivjednejkancelárii
p. H. a F.. V júli 2001 žalobca nemohol vykonať kontrolu v E., lebo mu nikto neumožnil vstup do závodu
s kompetentným pracovníkom. Žalobca dostal ústny príkaz od p. K., že má ísť vykonať kontrolu do E..
Žalobca preto zašiel za p. Č., ktorý nevedel, prečo sa má s ním zapodievať, keď nebola zabezpečená

osoba zo strany vedúcich pracovníkov jeho zamestnávateľa, ktorá by ho vpustila do objektu a umožnila
mu vykonaťkontrolu.Pretožiadnusprávuoodbornejskúškeaprehliadkeelektrozariadeniaaninemohol
vykonať. Žalobca spochybnil dochádzkový list, predložený žalovaným za 7/2001 a poukázal na to, že
bol vyrobený dodatočne a nie je to ten dochádzkový list, ktorý on odovzdal. Naposledy bol v práci
posledný deň v júli 2001.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že žalobca nemá nárok na 125.558,-Sk s príslušenstvom,
pričom žalobca vypočítal výšku náhrady mzdy nesprávnym spôsobom a ním požadovaná čiastkanezodpovedá skutočnosti. Namietol aj uplatnený úrok z omeškania, s tým, že žalobca nemá nárok na
úrok odo dňa vzniku nároku na prvú náhradu mzdy. Uviedol, že mzdu za 6/2001 má žalobca uloženú
v sídle ich spoločnosti, kde si ju mohol prevziať. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o mesiac 7/2001, oni

žiadali od žalobcu, aby predložil v lehote do 8/2001 dochádzkový list podpísaný p. K. a mal doložiť
protokoly o vykonaných kontrolách v spol. E. a mal taktiež vypracovať plán kontrol pre spol. E.. Žalobca
bol vyzvaný, že pokiaľ nepredloží dochádzkový list podpísaný p. K., bude sa mať za to, že má v práci
absenciu a mzda mu nebude vyplatená Oni nemajú evidenciu o tom, že by im žalobca v uvedenej lehote
odovzdal riadne vyplnený dochádzkový list. Pokiaľ ide o zníženie mzdy z 12.000,-Sk mes. v hrubom

na 6.000,-Sk mes. žalovaný uviedol, že funkcia manažér, ktorú žalobca pôvodne vykonával, bola od
20.2.2001 zrušená. Žalobca mal pracovať ako skladník a elektrotechnik pre odborné prehliadky, s čím
nesúhlasil a dokumenty o zmene prac. zmluvy a nový mzdový dekrét nepodpísal. Napriek tomu , že
nesúhlasil ani so zmenou mzdy, táto mu bola vyplácaná len vo výške 6.000,-Sk mes. v hrubom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov A. J., S. K. a M. H.,
oboznámil výpisy z obchodného registra žalovaného, pracovnú zmluvu zo dňa 1.1.1999, výplatné pásky

žalobcu za obdobie od 1/2001 do 3/2001, oznámenie žalobcu zo dňa 25.07.2001, že trvá na pracovnom
pomere, spolu s podacím lístkom, žiadosť žalobcu na Inšpektorát práce zo dňa 17.06.2002, odpor
žalovanéhoprotiplat.rozkazu,mzdovélistyžalobcuzarok2000a2001,oznámeniežalobcoviopridelení
poukazu na kúpeľnú starostlivosť zo dňa 09.01.2001, dochádzka do zamestnania - upozornenie od
žalovaného zo dňa 06.08.2001, dovolenkové lístky, výkazy žalobcu o odpracovaných hodinách za 1 -

3/2001, potvrdenie o lekárskom vyšetrení žalobcu z 23.05.2001, 14.05.2001, 04.05.2001, 11.06.2001,
25.05.2001, 27.06.2001, dochádzkové listy žalobcu za 5 - 7/2001 , dohodu o skončení prac. pomeru
zo dňa 19.01.2001, oznámenie o zrušení funkcie z 19.01.2001, návrh na zmenu prac. pomer od
04.02.2002, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 04.02.2002, mzdový dekrét na sumu 6.000,-Sk
mes. z 04.02.2002, žiadosť o vyplatenie mzdy za 6/2001, znalecký posudok 3/2008 a zistil nasledovný

skutkový stav veci :

žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1999 až do 31.07.2001.
Mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú s miestom výkonu práce D. T. s.r.o. so sídlom v T.,
P. B. č.XX. vo funkcii menežér. Žalovaný dňa 02.05.2001 doručil žalobcovi výpoveď podľa § 46 ods.1
písm. f/ Zákonníka práce, pričom listom zo dňa 25.07.2001 žalobca označil výpoveď za neplatnú a

trval na pracovnom pomere. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 31.07.2001, uplynutím 2 - mesačnej
výpovednej doby. Dňa 20.02.2001 riaditeľ žalovaného M. H. zrušil funkciu manažér na stredisku 2050-
odborné prehliadky a skúšky. Vo februári 2001 predložil žalovaný žalobcovi na podpis návrh na zmenu
pracovného pomeru, na základe ktorej žalobca mal vykonávať od 04.02.2002 funkciu v HS 2050
elektrotechnik pre odborné prehliadky a skúšky VTZ a v HS 3000, skladník s platom 6.000,-Sk mes..

Predložil žalobcovi na podpis aj dohodu o zmene pracovnej zmluvy a nový platový dekrét na mzdu
6.000,-Sk mes. Toto žalobca nepodpísal a napriek, tomu mu bola pôvodne dohodnutá mzda 12.000,-Sk
mes. v hrubom znížená na 6.000,-Sk mes. v hrubom, s účinnosťou od 3/2001.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 7C 751/2001-66 zo dňa 30.03.2004 súd určil, že výpoveď
zo dňa 02.05.2001, daná žalobcovi žalovaným, je neplatná, pričom rozsudok potvrdil Krajský súd v

Trenčíne rozsudkom č.k. 17Co 165/2004-76 zo dňa 30.11.2004. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 04.02.2005. Ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi došlo dohodou k 15.04.2002.

Za obdobie od 01.08.2001 do 15.04.2002 žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu náhradu mzdy, ani mu
neumožnil pracovať podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Presný výplatný termín podľa žalovaného nemali
dohodnutý a mzda bola splatná pozadu, za mesačné obdobie, vždy ku koncu mesiaca. Žalobca so

žalovanýmvypovedalizhodne,žežalovanýzaplatilžalobcovidňa23.11.2005sumu5.354,-Sk,akomzdu
za mesiac 6/2001.

Zo mzdového listu navrhovateľa mal súd preukázané, že v mesiaci 1/2001 odpracoval navrhovateľ 16
pracovných dní a celkove 120 hodín, čerpal 1 deň dovolenky ( vykazovaných 7) a jeho hrubá mzda bola
8.342,-Sk. V mesiaci 2/2001 odpracoval navrhovateľ 21 pracovných dní a celkove 56 hodín a jeho hrubá

mzda bola 4.200,-Sk a čerpal 6 dní dovolenky. V mesiaci 3/2001 neodpracoval navrhovateľ nič čerpal8 dní dovolenky a zvyšok bol PN. V 5/2001 mu zamestnávateľ vykázal 131 odpracovaných hodín, 23
hodín absencie a mzdu 4.794,-Sk, v 6/2001 vykázal 154 odpracovaných hodín a 4 hodiny absencie a
mzdu 5.500,-Sk a za 7/2001 vykázal 176 hodín absencie.

Z listu žalovaného zo dňa 06.08.2001, adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu,
aby odovzdal dochádzkový list pracovníka za 7/2001 s tým, že na to, že si dochádzkový list neprevzal bol
žalobca upozornený dňa 19.07.2001 s tým, že jeho dochádzkový list musí byť riadne podpísaný vedúcim
pracovnej skupiny p. S. K. nemu má doložiť protokoly o vykonaných odborných prehliadkach v E., s.r.o.
T. a s plánom vykonávania odborných prehliadok a skúšok v tejto obch. spoločnosti v roku 2001. Vo

výzve sa uvádza, že ak žalobca vyššie uvedené doklady do 09.08.2001 do 8,00 hod. nepredloží, nemôžu
mu spracovať mzdu za 7/2001 a jeho neúčasť na pracovisku považujú za neospravedlnenú absenciu.

Podľa § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde v znení nesk. predpisov , účinný do 01.04.2002 priemerný
zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené
inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému

dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku,
priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu
pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. podľa § 4 ods.2 cit. zákona mzdou sa rozumejú
peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty, za mzdu sa považujú plnenia poskytované podľa

osobitných prepisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady,
príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a odmena za pracovnú
pohotovosť.

Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. v znení nesk. predpisov, účinného do 01.04.2002
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť
mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. účinného do 01.04.2002 ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 132 zák.č. 311/2001 Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 ustanovenia § 129 až 131 sa
vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a na náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť,
výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 129 ods.1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 mzda je splatná pozadu
za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej
zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 134 ods. 1,2, 4 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na

výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemernýzárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 135 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce

obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v
rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období
zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Podľa § 36 ods.1, 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení nesk. predpisov dojednaný obsah pracovnej
zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola
pracovná zmluva uzavretá písomne, zamestnávateľ musí urobiť písomne aj jej zmenu. Vykonávať práce
iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len
výnimočne v prípadoch uvedených v § 37 a 38.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Zák. č. 65/1965 Zb. zamestnávateľ je povinný previesť zamestnanca na inú prácu,

a) ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia
orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať
ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre
ohrozenie touto chorobou alebo ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného

orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu, 5)

b) ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa
nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo
materské poslanie,

c) ak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy

v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami,

d) ak je to potrebné podľa právoplatného rozhodnutia súdu,

e) ak je zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku uznaný za nespôsobilého na
nočnú prácu,

f) ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pracujúca v noci požiada o

prevedenie na dennú prácu na základe lekárskeho potvrdenia.

(2) Ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa odseku 1 prevedením zamestnanca v rámci pracovnej
zmluvy, môže ho zamestnávateľ previesť v týchto prípadoch i na prácu iného druhu, než bol dojednaný
v pracovnej zmluve, a to aj keby s tým zamestnanec nesúhlasil.

(3)Zamestnávateľmôžepreviesťzamestnancanainúprácu,akoboladohodnutá,ajbezjehosúhlasuna

dobu nevyhnutnej potreby, ak je to potrebné na odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody
alebo na zmiernenie ich bezprostredných následkov.

(4) Práca, na ktorú zamestnávateľ prevádza zamestnanca podľa odseku 2, musí zodpovedať zdravotnej
spôsobilosti zamestnanca na prácu, jeho schopnostiam a kvalifikácii (ďalej len "vhodná práca").(5) Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod prevedenia na inú prácu a
dobu, počas ktorej má prevedenie trvať. Ak prevedením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej
zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode prevedenia na

inú prácu a o dobe jeho trvania s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3.

Podľa ust. § 38 ods.3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení nesk. predpisov preložiť zamestnanca
na výkon práce do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej zmluve, možno iba s jeho súhlasom
a v rámci zamestnávateľa, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje jeho prevádzková potreba. Pracovné úlohy
preloženému zamestnancovi ukladá, jeho prácu organizuje, riadi a kontroluje a pokyny mu na ten
účel dáva príslušný vedúci zamestnanec organizačnej jednotky (útvaru), na ktorej pracovisko bol

zamestnanec preložený.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od 01.01.1999 do 15.04.2002

a skončil sa dohodou. Za obdobie od 3/2001 do uplynutia výpovednej doby, dňa 31.07.2001 už žalobca
nepracoval v pôvodnej funkcii, dohodnutej v pracovnej zmluve. Jeho miesto bolo zrušené k 20.02.2001
a do skončenia pracovného pomeru žalovaný neprideľoval navrhovateľovi prácu dohodnutú v pracovnej
zmluve, hoci tak bol povinný robiť. Svojvoľne mu znížil pôvodne ústne dohodnutú mzdu z 12.000,-Sk na
6.000,-Skmes.aod3/2001hopreradilnainúfunkciu,pričomtentopostupnemožnooznačiťzazákonný.

Pracovná zmluva bola uzavretá písomne a na jej zmenu sa taktiež vyžadovala písomná forma. Keďže k
písomnej dohode o zmene prac. zmluvy nedošlo, a žalobca po zrušení svojej funkcie odmietol nastúpiť
na ponúknuté iné vhodné prac. miesto, žalovaný mu mal dať výpoveď pre nadbytočnosť, čo neurobil.
Namiesto toho odmietal žalobcovi prideľovať prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy a to v období od 5
až 7/2001 a vykazoval mu v tomto období v mzdových listoch absencie a to aj v čase, keď bol žalobca

preukázateľne na lekárskom ošetrení, o čom predložil žalobca zamestnávateľovi aj platné potvrdenia
od lekára. Žalovaný svojvoľne ( k čomu sa doznal konateľ M. H.) upravil žalobcovi dovolenkový
lístok za 1/2001 na 7 dní, hoci žalobca preukázateľne žiadal a čerpal len jeden deň dovolenky. Medzi
účastníkmi nedošlo ani k platnej dohode o znížení mzdy, lebo žalobca s tým nesúhlasil. Bývalý konateľ
žalovaného M. H. tvrdil, že dochádzku za 7/2001 mal žalobcovi podpisovať S. K., ktorého údajne urobil

vedúcim žalobcu a tento mal kontrolovať, kde sa žalobca vo firme nachádza a prideľovať mu prácu. Z
vykonaného dokazovania však vyplynulo, že S. K. bol vo firme žalovaného len pracujúcim dôchodcom,
ktorý robil na " dohodu" a výpoveď svedka M. H. v tomto smere súd nepovažoval za vierohodnú, keď
spočiatku tvrdil, že S. K. bol len "parťák". O tom, že by S. K. bol vymenovaný do funkcie vedúceho
žalobcu a akým spôsobom sa mal žalobca bez platného písomného dojednania o zmene pôvodnej

pracovnej zmluvy stať podriadeným p. S. K., neexistuje žiaden doklad. Žalovaný tvrdil, že absencie
vykazoval žalobcovi na základe toho, že nepredložil doklady o vykonaných kontrolách a za 7/2001
nepredložil dochádzku podpísanú p. K.. Žalobca nepoprel, že kontroly v E. nevykonal pre zavinené
konanie žalovaného (nezabezpečil mu vstup do závodu E. ) a dochádzku za 7/2001 riadne predložil
na vedenie firmy. Z výpovede svedka K. ako aj svedkyne A. J. vyplýva, že evidencia dochádzky sa

vo firme žalovaného riešila takým spôsobom, že vo firme boli voľne k dispozícii dochádzkové listy,
ktoré si vypisoval každý zamestnanec osobitne a spolu s hlásením o odpracovanom čase sa hromadne
pozbierali, podpísal ich zodpovedný pracovník, prípadne vedúci strediska a nosili sa na vedenie firmy
k rukám p. H., resp. F.. Samotný svedok S. K. uviedol, že jeho tiež nikto nekontroloval, kde bol a čo
robil a uviedol, že odmietol podpísať dochádzku žalobcovi, lebo ho nevidel pracovať tam, kde ho poslal.

Žalobca tvrdil, že dochádzkový list za 7/2001 riadne odovzdal na vedení firmy a celý mesiac júl 2001 sa
fyzicky vo firme nachádzal a súd nemal dôvod o pravdivosti jeho výpovede, že v tomto mesiaci v práci
bol a dochádzku odovzdal, pochybovať i keď to nemôže preukázať dochádzkovým listom. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že sa žalobcovi zamestnávateľ snažil robiť problémy. Zneužíval svoje
mocenské postavenie, vyplývajúce so závislého pracovného pomeru tak, že upravoval podklady pre

výpočet mzdy, predložené žalobcom (svojvoľne neuznané doklady o návštevách lekára, vykazované
absencie aj v čase návštevy u lekára, upravený dovolenkový lístok). Výpoveď svedka S. K., že ho v práci
nevidel, sa nezhoduje s výpoveďou svedkyne A. J., ktorá tvrdila, že žalobcu v júli videla často v M. apodľa nej v tom čase v práci bol. Žalobca bol povinný až do skončenia pracovného pomeru vykonávať
len prácu, na ktorú sa zaviazal v pracovnej zmluve. Preto mal žalobca za mesiace 6/ a 7/2001 nárok
na zaplatenie mzdy, vypočítanej z hrubej mzdy 12.000,-Sk mes. bez nepreukázaných absencií, ktorú

vypočítal súdny znalec Ing. Ľ. K. v posudku č. 3/208 za 6/2001 v sume 9.780,-Sk a v sume 9.816,-
Sk za 7/2001. Za 6/2001 bol nárok žalobcu čiastočne uspokojený zaplatením sumy 5.354,-Sk a zostáva
doplatiť ešte 4.426,-Sk a za 7/2001 nebola zaplatená žiadna mzda, žalovaný teda dlhuje žalobcovi za
7/2001 ešte 9.816,-Sk.

Nárok žalobcu na náhradu mzdy v danom prípade je nárokom z neplatného skončenia pracovného

pomeru podľa § 61 Zákonníka práce č. 65/1965 Z. z. účinného do 01.04.2002 a podľa § 79 ods.1 Zák.č.
311/2001 účinného od 1.4.2002 a preto žalobcovi možno priznať náhradu mzdy len za obdobie, odkedy
sa po doručení neplatnej výpovede domáhal prideľovania práce a to až do skončenia prac. pomeru.
Žalobca preukázal, že zaslal žalovanému list zo dňa 25.07.2001, v ktorom sa domáhal neplatnosti
výpovede z prac. pomeru a trval na prac. pomere. Zamestnávateľ počas trvania pracovného pomeru,
t.j. od 3/2001 prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, hoci bol do

skončenia pracovného pomeru povinný mu ju prideľovať (§ 35 ods.1 písm. a/ Zák. č. 65/1965 Zb a
§ 47 ods.1 písm a./ zák. č. 311/2001). Takýto postup zamestnávateľa zakladá povinnosť poskytnúť
zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za obdobie od 01.08.2001 do skončenia
pracovného pomeru, t.j. do 15.04.2002..

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal súd z príjmov navrhovateľa za posledný

odpracovaný kalendárny štvrťrok, t.j. za mesiace január, február, marec 2001, z hrubej mzdy 12.000,-
Sk, so započítaním 1 dňa dovolenky v 1/2001, zohľadnením dokladov o práceneschopnosti a bez
vykazovaných absencií. Hrubý príjem žalobcu za tento čas t. j. od 01.08.2001 do 15.04.2002
predstavoval sumu 98.934,-Sk, ktorý vypočítal súdny znalec v posudku č. 3/2008.

Postup pri splatnosti mzdy je rovnaký aj pri náhrade mzdy. Pokiaľ účastníci konania nemali dohodnutý

konkrétny výplatný termín, mzda sa mala vyplatiť pozadu, t.j. za 6/2001 do konca 7/2001 a mzda
za 7/2001 najneskôr do konca 8/2001, náhrada mzdy za 8/2001 bola splatná dňa 30.9.2001. Tým,
že žalovaný nezaplatil mzdu za 6/2001 v lehote jej splatnosti, t.j. do konca mesiaca 31.07.2001,
dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením dlhu. Od 01.08.2001 bol s plnením zo sumy
146,92,-€ (4.426,-Sk) v omeškaní, do omeškania s mzdou za 7/2001 v sume 325,84,-€ ( 9.816,-Sk)

sa dostal od 01.09.2001, zo sumou náhrady mzdy za 8/2001 v sume 412,74,-€ (12.434,-Sk) bol v
omeškaní od 01.10.2001, zo sumou 358,93,-€ (10.813,-Sk) za 9/2001 bol v omeškaní od 01.11.2001, zo
sumou 412,74,-€ (12.434,-Sk) za 10/2001 bol v omeškaní od 01.12.2001, zo sumou 376,86,-€ (11.353,-
Sk ) za 11/2001 bol v omeškaní od 01.01.2002, zo sumou 376,86,-€ (11.353,-Sk) za 12/2001 bol v
omeškaní od 1.2.2002, zo sumou 412,74,-€ (12.434,-Sk ) za 1/2002 bol v omeškaní od 01.03.2002, zo

sumou 358,93,-€ (10.813,-Sk) za 2/2002 bol v omeškaní od 01.04.2002, zo sumou 376,86,-€ (11.353,-
Sk) za 3/2002 bol v omeškaní od 01.05.2002 a zo sumou 197,41,-€ (5.947,-Sk) za 5/2002 bol v
omeškaní od 01.06.2002. Výška úrokov z omeškania predstavuje 2-násobok diskontnej sadzby platnej
v Národnej banke Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa ust. § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania predstavoval

za obdobie od 8/2001 do 12/2001 sumu 17,6% ročne, za obdobie od 01.01.2002 do 26.04.2002 sumu
15,5% ročne a od 27.04.2002 sumu 16,5%. Žalobca si uplatnil za čas od 01.01.2002 do 6/2002 vyššie
úroky a v zostávajúcej časti úrokov, ktoré boli uplatnené vo vyššej sume ako umožňuje nar. vlády č.
87/1995 Z.z. súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. , podľa ktorého aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu.. Žalobcov nárok závisel vzhľadom na množstvo nezrovnalostí od vykonania znaleckého
dokazovania a žalobca mal neúspech v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Preto mu súd priznal
náhradu účelne vynaložených trov konania, spočívajúcich : v sume 208,29 ,-€ (6.275,-Sk) za zaplatený

súdny poplatok za návrh, 5.000,-Sk za zložený preddavok na trovy znalca a trovy právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej pomoci po 4.045,- Sk + 2x 136,-Sk paušál (príprava a prevzatie veci dňa 28.5.2004,podanie žaloby na súd dňa 28.5.2004) podľa § 13 ods. 1, § 16 ods.1 písm. a/, c/, § 19 ods.3 , § 22
ods.3 vyhl. č. 163/2002 Z. z., za 4 úkony po 4.250,- Sk/úkon ( účasť na pojednávaní dňa 28.9.2005,
23.11.2005, 03.04.2006 a účasť na výsluchu svedka H. dňa 18.06.2007, súd nepriznal sadzbu za

vyjadrenie k odporu, lebo neobsahuje vyjadrenie vo veci samej) + 2 x 150,- Sk paušál, 1x 164,-Sk paušál
a 1x po 178,-Sk paušál podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. c/, § 16 ods.3 a § 18 pods.3 vyhl. č. 655/2004
Z. z. účinnej od 01.01.2005 a za účasť na pojednávaní dňa 2.09.2009 po 141,09,-€ a dňa 7.9.2009
za účasť na vyhlásení rozsudku ? úkonu 35,27,-€ + 2x 6,95,-€ paušál + 19% DPH 194,38,-€ podľa
ust. § 14 ods.1 písm. d/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení vyhl. č. 557/2008 Z. z. účinnej od

1.1.2009 a vyhl. č. 209/2009 účinnej od 1.6.2009 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Trovy konania v celkovej výške 1.622,08,- € bude žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu, JUDr. K..

V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 3/2008 v dôsledku
namietaného postupu správnosti výpočtu mzdy a náhrady mzdy žalovaným. Náklady na znalecké
dokazovanie predstavovali sumu 404,60,-€ a boli hradené z preddavkov zložených oboma účastníkmi

konania po (5.000,-Sk )165,97,-€ od každého a z rozpočtových prostriedkov tun. súdu v sume 72,66,-
€. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Žalovaný nebol v spore úspešný, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a preto ho súd zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.