Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/135/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci žalobcu Z. B., živnostníka,

bytomH.S.,D.č.XXX,občanaSR,práv.zast.JUDr.Ľ.P.,advokátomsosídlomvT.,J.X,.protižalovanej
A. Š., dôchodkyni, bytom T., N. Z. XXX/X,. občianke SR, práv. zast. Mgr. K. V., advokátom so sídlom v
T., J. X,. o určenie vlastníckeho práva, rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalurčenia,žejevýlučnýmvlastníkomnovovzniknutejparc.č.5139/5
- orná pôda o výmere 594 m2 v k. ú. H. S., vytvorenej na základe Geometrického plánu na odčlenenie
parcely č. 5139/5, č. plánu XXXXXXXX-XXX-XX,. úradne overeného dňa 25.8.1999 pod č. XXX/XX..
V žalobe uviedol, že žalovaná sa stala na základe dedičského rozhodnutia č. D 840/02 výlučnou

vlastníčkou okrem iných aj parc. č. 5139/4 - orná pôda o výmere 2089 m2, zapísanej na LV č. 512 pre
k. ú. H. S.. na výlučnú vlastníčku F. M., ktorej dedičkou je žalovaná. Právna predchodkyňa žalovanej sa
stala výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa zák.
č. 323/92 Zb. a Osvedčenia o vlastníctve podľa zák. č. 293/92 Zb. s oprávnenou držbou od 5.2.1998.
Pôvodnú parc. č. 5139 vlastnil a užíval A. B., ktorý pred svojim odchodom do A. neformálnou darovacou
zmluvou v r. 1944 daroval pozemok svojim súrodencom V. B., Š. B. a E. B. s tým, že poveril svojho
brata J. B., aby rozčlenil predmetnú parcelu na tri časti a rozdelil ju medzi obdarovaných. Časť parcele

o výmere 3737 m2 bola darovaná starému otcovi žalobcu V. B., ktorý ju neskôr previedol na svoju dcéru
J. B. a táto v r. 1998 pozemok darovala neformálnou darovacou zmluvou žalobcovi, ktorý v súčasnosti
pozemok užíva. V súčasnosti žalobca z pôvodnej parcele č. 5139 vlastní jej časť označenú ako parc.
č. 5139/1 a parc. č. 5139/2; matka žalovanej je zapísaná ako vlastníčka časti pôvodnej parc. č. 5139
označenej ako parc. č. 5139/4. V skutočnosti však žalobca a jeho právni predchodcovia užívali aj časť
tejto parc. č. 5139/4, ktorú si nechala osvedčiť matka žalovanej a ktorá bola geometrickým plánom č.
XXXXXXXX-XXX-XX. označená ako parc. č. 5139/5; určenie vlastníctva k tejto novovytvorenej parcele

je predmetom žaloby.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania s tým, že uvádzala, že osvedčenie o
vydržaní N 34/96, Nz 38/96 zo dňa 6.3.1996, a od tohto odvodené vlastníctvo jej matky F. M. k parc.č.
5139/4 bolo vydané na základe zák. č. 323/92 Zb. notársky poriadok, ktorý právny úkon osvedčenia
ako relatívne neplatný právny úkon bolo možné napadnúť len v lehote troch rokov, ktorá uplynula dňa7.3.1999. K žalobe samej uviedla, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, nakoľko žalobca ani jeho právni predchodcovia neboli nikdy vlastníkmi predmetnej parcely, keď
o existencii neformálnych darovacích zmlúv, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo, neexistujú

žiadne dôkazy. Tvrdenie žalobcu o tom, že A. B. pred svojim odchodom do U. v r. 1944 neformálnou
darovacou zmluvou daroval pozemok svojim súrodencom sa nezakladá na pravde, nakoľko o tomto
darovacom akte nebola spísaná žiadna darovacia zmluva, o čom svedčí i fakt, ktorý sa uvádza v žalobe,
že A. B. poveril svojho brata J., aby pozemok rozdelil na tri časti medzi obdarovaných, keď v prípade
darovacej zmluvy, hoci aj neformálnej by musela byť informácia o tom, komu a v akej výmere A. B.

pozemok daruje. V priebehu pojednávania ďalej uviedla, že nie je pochýb o tom, že došlo k rozdelenou
parcely na výmery pre rodinných príslušníkov - E., Š. a V. B. a že každý z nich užíval tú časť parcely,
ktorá mu pripadla, pokiaľ však právnym predchodcom žalobcu pripadla časť o výmere 3737 m2, nemohli
súčasne užívať aj tú časť parcely, ktorá pripadla právnym predchodcom žalovanej, nakoľko by užívali
podstatne väčšiu časť pôvodnej parcely č. 5139 ako im mala patriť. Uviedla, že jej matka riadne užívala
tú časť pôvodnej parc. č. 5139, ktorá je v súčasnosti vedená ako parc. č. 5139/4 až do r. 1996, sadila na

nej poľnohospodárske plodiny, o čom svedčí aj korenšpondencia s O. Ú. v H. S.. Poukázala na to, že na
časti pôvodnej parc. č. 5139 boli vystavané ovčíny, čím došlo k znehodnoteniu hornej časti parcely. Až
po vystavaní ovčínov, ktoré boli postavené v časti, ktorá patrila právnym predchodcom žalobcu, došlo k
problémom pri užívaní pôvodnej parc. č. 5139 a nakoľko žalobca chce postaviť rodinný dom, snaží sa
rozšíriť svoju parcelu o tú časť, ktorá pôvodne pripadla jej právnym predchodcom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov J. B., M. B., I. B., A. B., M. M., L. B.,
S. O., oboznámil žalobu, výpis z LV č. 512 k. ú. H. S., oznámenie o návrhu na vydanie osvedčenia zo dňa
22.8.1995, odvolanie, záznam spísaný na O. Ú. v H. S. dňa 25.2.1998, pozemnostný hárok, notársku
zápisnicu č. N 420/99, NZ 37/2000 zo dňa 22.2.2000, potvrdenie a.s. S. zo dňa 14.7.1999, potvrdenie
O. Ú. v H. S. zo dňa 9.7.1999, spisy tunajšieho súdu sp.zn. 22 D 840/02, 14C 52/01, spis notára Mgr.

A. sp.zn. N 195/95, spis notárky Mgr. S. sp.zn. N 420/99, pkn. vl. č. 5159 k. ú. H. S., geometrický plán č.
XXXXXXXX-XXX-XX. zo dňa 12.8.1999, potvrdenie O. Ú. v H. S. zo dňa 28.7.1995, čestné vyhlásenie
zo dňa 17.7.1995, snímky z katastrálnej a pozemkovej mapy a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výpisu z LV č. 512 k.ú. H. S. súd zistil, že matka žalovanej F. M. je zapísaná ako výlučná vlastníčka
parc. č. 5139/4 - orná pôda o výmere 2089 m2 v k. ú. H. S., a to na základe osvedčenia vyhlásenia o

vydržaní vydaného podľa zák. č. 323/92 Zb.

Z výsluchu účastníkov konania a dedičského spisu sp. zn. 22 D 840/02 súd zistil, že F. M. dňa
12.4.2002 zomrela, podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 22 D 840/02-47 zo dňa 8.9.2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.9.2003, dedičkou predmetnej nehnuteľnosti sa stala žalovaná.

Z výsluchu účastníkov konania a snímok z pozemkovej a katastrálnej mapy súd zistil že súčasná

KN parc.č 5139/4 vznikla odčlenením z pôvodnej pkn. parc.č 5139 o výmere 7474 m2, zapísanej v
pozemnostnom hárku č. 3158 pre k. ú. H. S.. Ako vlastník predmetnej parcely v pozemnostnom hárku
je vedený A. B. (T.).

Z výsluchu účastníkov konania súd zistil, že A. B. odišiel do U.. Jeho súrodencami, ktorým mal podľa
tvrdenia žalobcu po svojom odchode darovať pkn. parc.č. 5139 v k. ú. H. S. boli V. B., Š. B. a E. B.,

rod. B.. Žalobca je vnukom V. B. (matkou žalobcu je J. B.), žalovaná je vnučkou E. B., rod. B. (matkou
žalovanej bola F. M.).

Z oznámenia o návrhu na vydanie osvedčenia zo dňa 21.8.1995 súd zistil, že matka žalovanej F. M.
požiadala v r. 1995 notára Mgr. A. o vydanie osvedčenia podľa zák.č. 293/92 Zb., na základe ktoréhomala byť zapísaná ako oprávnená držiteľka medzi inými aj parc. č. 5139/4 - orná pôda o výmere 2089
m2 v k. ú. H. S.. Proti tomuto oznámeniu podala námietky A. B. (manželka brata F. M. J.) so švagrinami,
ktoré tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom dedičského konania po neb. J. B. a túto doposiaľ

aj užívajú. Na základe námietok osvedčenie o vydržaní nebolo vydané.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania súd zistil, že následne matka žalovanej požiadala notára Mgr.
D. o vydanie osvedčenia o vydržaní a podľa ich tvrdenia následne notár Mgr. D. vydal osvedčenie sp.
zn. N 34/96, Nz 38/96 dňa 6.3.1996, na základe ktorého bola F. M. zapísaná ako vlastníčka KN parc.
č. 5139/4 podľa zák. č. 323/92 Zb.

Z notárskej zápisnice č. N 420/99, Nz 37/2000 súd zistil, že dňa 22.2.2000 bolo notárkou Mgr. S.

vydané osvedčenie podľa zák. č. 293/92 Zb., na základe ktorého bol žalobca zapísaný ako vlastník častí
pôvodnej pkn. parc. č. 5139, a to parc. č. 5139/1 - orná pôda o výmere 1976 m2 a parc. č. 5139/2 -
orná pôda o výmere 130 m2.

Svedkyňa J. B. uviedla, že pôvodná parc. č. 5139 bola vlastníctvom A. B., ktorý ju ešte pred svojim
odchodom rozdelil medzi svojich súrodencov V., Š. a E. s tým, že jej otcovi V. malo pripadnúť zhruba

3700 m2. Otec tento pozemok užíval od r. 1945 až do r. 1971, kedy jej pozemok neformálnou darovacou
zmluvou daroval. V r. 1976 bola časť tohto pozemku vzatá do družstva, zvyšok o výmere asi 2700
m2 užívala so svojou rodinou a v r. 1998 ju neformálnou darovacou zmluvou previedla na žalobcu.
Svedkyňa uviedla, že jej otec užíval tú časť pôvodnej pkn. parc. č. 5139, ktorá je v súčasnosti označená
v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX. zo dňa 12.8.1999 ako parc. č. 5139/1 a 5139/5, časť,

ktorá je označená ako parc. č. 5139/4 užívala E. B., rod. B.. Š. B. užíval časť pkn. parc. č. 5139, ktorá
bola niekde hore a nie je zakreslená v predmetnom geometrickom pláne.

Svedok M. B. (brat J. B.) uviedol, že z počutia od svojho otca vie, že vlastníkom spornej parcely bol A.
B. a tento ju daroval svojim súrodencom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či to bolo pred alebo po odchode
do U. ani k tomu, ktorú časť pozemku jeho otec V. užíval.

Svedok I. B. (brat J. B.) uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, ktorú presne časť pôvodnej pkn. parc. č.
5139 užíval jeho otec V.. Uviedol, že z pohľadu od cesty užívali pravú časť a rodina B. ľavú časť parcely.

Svedkyňa A. B. (švagriná F. M.) uviedla, že z počutia vie o tom, že pôvodnú pkn. parc. č. 5139 mal
darovať A. B. svojim súrodencom. Uviedla, že ľavú časť pozemku z pohľadu od cesty užívali jej svokrovci
spolu s jej manželom J. a s ňou, pravú časť užívala J. B. a hornú časť dcéra Š. B. M. M..

Svedkyňa M. M. uviedla, že z počutia od svojho otca Š. B. počula, že jeho brat A. B. mu mal darovať
svoj pozemok potom, čo odišiel do A., nevie sa však vyjadriť k tomu, či mu daroval celý pozemok alebo
len jeho časť. Svedkyňa uviedla, že ona užívala spodnú časť pri ceste, nad ňou užívali J. B. a A. B..

Svedkyne L. B. a S. O. zhodne uviedli, že z pohľadu od cesty ľavú stranu pôvodnej pkn. parc. č. 5139
užívala A. B., pravú J. B. a vrchnú časť M. M..Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu
veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V predmetnej veci sa žalobca domáha určenia,
že je výlučným vlastníkom novovzniknutej parc. č. 5139/5 - orná pôda o výmere 594 m2 v k. ú. H. S.,
vytvorenej na základe Geometrického plánu na odčlenenie parcely č. 5139/5 č. plánu XXXXXXXX-XXX-
XX,. úradne overeného dňa 25.8.1999 pod č. 809/99, a to titulom darovania na základe neformálnejdarovacej zmluvy z r. 1998 od svojej matky J. B., ktorá mala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
nadobudnúť neformálnou darovacou zmluvou od svojho otca V. B.. V. B. mal podľa tvrdenia žalobcu
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť na základe neformálnej darovacej zmluvy od

svojho brata A. B., ktorý odišiel do U..

Predovšetkým treba uviesť, že v predmetnej veci je sporné, či vôbec pôvodnú pkn. parc. č. 5139 v k. ú.
H. S. jej vlastník A. B. svojim súrodencom V., Š. a E. skutočne daroval. O tomto žalobca nepredložil súdu
žiaden dôkaz, sporná je samotná skutočnosť, či vôbec A. B. poskytol svojim súrodencom predmetný
pozemok alebo či sa jeho užívania ujali sami a v prípade ak im ho poskytol, či im ho daroval alebo len
dal do užívania. Účastníci konania sa totiž nevedia zhodnúť ani na tom, kedy v skutočnosti mal A. B.

odísť do U., keď žalobca tvrdí, že odišiel až v r. 1944, žalovaná tvrdí že odišiel už v r. 1915. O tom, že
A. B. sa minimálne už v r. 1924 nachádzal v A., svedčí zápis v pkn. vl. č. 5159 pre k.ú. H. S., kde je
uvedené, že v čase zápisu v r. 1924 sa A. B. (T.) nachádzal už v A.. Matka žalobcu v konaní tvrdila, že
o darovaní existujú písomné doklady - listy písané A. B., ktoré má u seba žalobca, tieto však žalobca
súdu ako dôkaz nepredložil.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, vlastnícke právo na nadobúdateľa len
na základe zmluvy nemohlo prejsť. Existencia takejto zmluvy (pokiaľ by však bola preukázaná) by
však dôvodne mohla vzbudzovať u užívateľa nehnuteľnosti presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k
nehnuteľnosti, ako jednej z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Tak ako bolo uvedené

vyššie, keďže v danom prípade sa účastníci konania nevedia zhodnúť ani na tom, kedy v skutočnosti mal
A. B. odísť do U., nemožno však jednoznačne určiť, kedy sa jeho súrodenci, a teda aj právny predchodca
žalobcu, ujali držby a kedy (v prípade preukázania oprávnenosti držby) mohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním. Keďže tieto skutočnosti žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, nie
je možné zistiť, či a kedy sa jeho právny predchodca vôbec stal vlastníkom časti pôvodnej pkn. parc. č.

5139 v k. ú. H. S. a či ju následne mohol previesť na svoju dcéru J. B..

V danom prípade sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti titulom
darovania od svojej matky J. B., keď tvrdí, že sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti neformálnou
darovacou zmluvou uzavretou medzi ním a matkou ústnou formou v r. 1998. Platný Občiansky
zákonník však takúto formu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam nepripúšťa. Podľa § 133 ods.

2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
až vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Keďže v danom prípade darovacia zmluva nebola vyhotovená písomne a nedošlo k povoleniu jej
vkladu do katastra nehnuteľností, nemôže žalobca tvrdiť, že sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti
z titulu darovania. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Určenia vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti v danom prípade by sa správne mala domáhať matka žalobcu, ktorá by mohla preukázať
splnenie podmienok pre vydržanie spornej nehnuteľnosti a túto následne riadnou písomnou zmluvou
previesť na žalobcu.

K námietkam vzneseným žalovanou k žalobe, že nárok žalobcu je premlčaný a že žalobcu nemá
naliehavý právny záujem na tejto žalobe je potrebné uviesť, že k týmto námietkam súd nemohol

prihliadnuť. Tak ako bolo uvedené vyššie, vlastnícke práva sa nepremlčujú, takže určenia vlastníckeho
právasažalobcamôžežalobounasúdedomáhaťkedykoľvek.Čosatýkanaliehavéhoprávnehozáujmu,
podľa názoru súdu v súdenej veci mal žalobca naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby,
nakoľko pokiaľ by súd jeho žalobe vyhovel, bol by žalobca zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p. Žalovanej, ktorá bola v konaní plne
úspešná, by patrila náhrada trov konania, nakoľko sa však žalovaná tejto náhrady vzdala, súd rozhodol
tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.