Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Ct/21/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: U. bytom Q.roti

žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom Nám. SNP 30, Bratislava, IČO: 35 790 253, zast. Tomáš
Kamenec, advokát DEDÁK & Partners, Advokátska kancelária so sídlom na Sládkovičovej ulici č. 2 v
Bratislave, IČO 31 811 345, registrácia SAK: 1584 o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti žalobného petitu : "žalovaný je povinný upustiť do budúcnosti od

neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu" zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tun. súd dňa 4.9.2003 domáhal sa žalobca proti žalovanému ochrany osobnosti
podľa §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) na tom základe, že žalovaný dňa

9.8.2003 vo svojom denníku SME na str. 3 v článku ". uviedol okrem iného nasledovné nepravdivé,
neprofesionálne, urážlivé, arogantné, zavádzajúce, neoverené a novinárskej etike sa priečiace tvrdenia:

1. " P. ešte stále nevymenili" {názov článku), "Stredisko bude mať nové vedenie v jeseni'(pod titulok)

2 . "Príchod nového šéfa má byť ďalším krokom k premene strediska na štandardne fungujúcu
organizáciu"

2. "Doterajší riaditeľ G., ktorý je vo funkcii od vzniku strediska v roku 1994, už niekoľko rokov bráni
kontrole strediska, hoci ho platí štát"

4. "Kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu odmietol vpustiť",…. "od zmeny vlády v roku 1998 tvrdí, že
kontrola NKÚ by bola porušením nezávislosti strediska" "už niekoľko rokov bráni kontrole strediska"

5. "Srebala so správnou radou odmieta komunikovať'

Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný upustiť do budúcnosti od

neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu a žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo
výške100.000,-Sk.Napojednávanídňa14.5.2009vzalžalobuspäťvčasti žalobnéhopetitu:"žalovanýje povinný upustiť do budúcnosti od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu",
žiadal zaviazať žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy . Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že článok v ktorom žalobca vidí zásah do svojich práv mal

dve roviny. Jednak sa jednalo o informácie o aktuálnom dianí v Stredisku pre ľudské práva a jednak bolo
obsahom článku hodnotenie súčasného ako aj minulého stavu v tomto subjekte. V zmysle uvedeného
článok obsahoval jednak informácie faktickej povahy a jednak hodnotiace súdy.

Ďalej uviedol, že ani jedna zo žalobcom namietaných častí článku, rovnako článok ako celok nebol
nepravdivý. Prípadné drobné nepresností neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných ako ani iných
práv žalobcu. V článku je uverejnených viacero hodnotiacich súdov. Žalobca uviedol, že všetky tieto

súdy sú nielen podložené skutočnosťami vecnej povahy ale zároveň v nijakom prípade neprekračujú
rámec, na základe ktorého boli vykonané. Časti článku. ktoré je možné považovať za kritiku konania
žalobcu nijako nevybočujú z rámca prípustnej kritiky. Uvedené platí najmä vzhľadom na dlhotrvajúci
stav v Stredisku a konanie samotného žalobcu. Článok nijakým zákonom, právnou praxou a judikatúrou
rozoznávaných spôsobov neoprávnene nezasiahol do osobnostných práv žalobcu a nemohlo teda

ani dôjsť k vzniku zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu.
Uverejnený článok je v zmysle vyššie uvedeného jednoznačne realizáciou slobody tlače. nijaká
žalobcom namietaná časť článku nebola spôsobilá akokoľvek neoprávnene zasiahnuť do osobnostných
práv žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov I. U. ,obsahom

článku ktorý bol uverejnený v denníku SME na str. 3 dňa 9.8.2003, listinnými dôkazmi:
Štatútom Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Správou Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej republiky o výsledku kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR v
Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva z mája 2004 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalovaný je vydavateľom denníka SME. v denníku SME bol dňa 09.08.2003 uverejnený článok "P. ešte
stále nevymenili". Obsahom článku bolo hodnotenie súčasného ako aj minulého stavu v Slovenskom
národnom stredisku pre ľudské práva a v článku boli uvedené aj informácie o osobe žalobcu, ktorý bol v
tom, čase výkonným riaditeľom Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Článok obsahoval
jednak informácie faktickej povahy a jednak hodnotiace súdy.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1/Obč. zákonníka fyzická osoba má právo sa domáhať aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2/citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1,
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v máji roku 2004 Národný kontrolný úrad uskutočnil kontrolu

hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské
práva . Závery kontroly sú zhrnuté okrem iného aj v Správe o výsledku kontroly hospodárenia s
prostriedkami štátneho rozpočtu SR v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva vykonanej
NKU. V zmysle uvedenej správy dochádzalo v stredisku k závažným porušeniam viacerých právnych
predpisov. Výsledky kontroly zistili závažné nedostatky, kontrola konštatovala porušenie ustanovení

zákona o rozpočtových pravidlách , rozpočtovej disciplíny, nehospodárne a neefektívne vynakladanieprostriedkov ŠR bolo zistené nedodržiavanie ustanovení aj ďalších všeobecne záväzných právnych
predpisov, a to najmä Zákonníka práce. Závažné nedostatky boli zistené v uplatňovaní zákona
o účtovníctve. Výpoveďami svedkov I. , ktorí boli v roku 2003 členmi Správnej rady Slovenského

národného strediska pre ľudské práva mal súd preukázané, že lete 2003 I. ako predsedníčka správnej
rady písomne požiadala R. aby odovzdal agendu, on túto žiadosť odložil a odišiel na dovolenku.
NKÚ sa pokúsil vykonať kontrolu v Stredisku už v roku 2002 neúspešne, nakoľko neboli do Strediska
vpustení. Bolo im zabránené s odôvodnením, že by išlo o zásah do nezávislosti strediska. Žalobca
odmietal uznať správnu radu, ako legitímny orgán strediska, nekomunikoval s ňou. odmietal poskytovať

materiály: Napísal v liste správnej rade, že ju neuznáva, ani nebude uznávať. Fungovanie strediska
bolo po obsahovej a inštitucionálnej stránke subštandardné. V r. 2002 sa pokúsil o vykonanie kontroly
parlamentný výbor pre ĽP, ktorý takisto neuspel, vykonanie kontroly mu nebol umožnené dôvodu, že
išlo o zásah do nezávislosti Strediska.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uverejnením predmetného článku v denníku SME
nedošlo k neoprávnenému zásahu do občianskej cti žalobcu a zneváženiu jeho mena. Informácie,

ktoré poskytol žalovaný boli v čase zverejnenia pravdivé a na hodnotenie konania žalobcu existovali
v čase publikovania predmetného článku dostatočné podklady. Niektoré konania žalobcu sa skutočne
dajú označiť ako snaha o zabránenie NKÚ vykonať kontrolu v Stredisku. prípadne zabrániť vykonaniu
poslaneckého prieskumu v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva . Obdobne je zrejme
možné hodnotiť konanie žalobcu ako neochotu komunikovať so správnou radou Strediska. Z obsahu

správy o výsledku kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR Slovenskom národnom
stredisku pre ľudské práva vykonanej NKÚ je zrejmé, že dochádzalo v stredisku k závažným porušeniam
viacerých právnych predpisov. Výsledky kontroly zistili tak závažné nedostatky, že dané zistenia boli
postúpené orgánom činným v trestnom konaní. Na základe samotnej správy je označenie Strediska za
neštandardne fungujúcu organizáciu potrebné považovať za pravdivé konštatovanie. Predmetný článok

ako celok nebol nepravdivý. prípadné drobné nepresnosti neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných
práv žalobcu.

Žalobca vzal žalobu v časti žalobného petitu : "žalovaný je povinný upustiť do budúcnosti od
neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti žalobcu" späť , súd preto v tejto časti konanie
zastavil podľa § 96 O.s.p zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol s poukazom na vyššieuvedené

závery vykonaného dokazovania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/O.s.p. podľa zásady úspechu vo veci. Súd podľa
§ 151 ods. 7/O.s.p. priznal žalovanému náhradu trov konania vyjadrenú percentom v rozsahu 100 %
s tým, že po právoplatnosti tohoto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.