Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/42/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcov: 1/ P. Š.,

občianka SR, bytom T., P. č. XX,. 2/ J. H., občan SR, bytom N., M. č. XXX/X,. 3/ M. B., občianka SR,
bytom T., N. č. X,. 4/ Ľ. P., občan SR, bytom B. č. XXX. proti žalovanému : J. H., občan SR, bytom N.,
D. č. XXX/XX. o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ až 4/ sa podaným návrhom domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi
parc. č. 307 - orná pôda o výmere 809 m2, zapísanej v LV č. 851 v k. ú. Ľ. a to každý v podiele 5/54-in.
Uviedli, že žalobcovia 1/ až 3/ sú deti V. H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.. Žalobca 4/ je vnukom po

neb. Š. P., rod. H., ktorá zomrela v roku 2000, pričom Š. P. a V. H. boli súrodenci. Ďalšími súrodencami
V. H. a Š. P. boli M. H., ktorý zomrel v roku 1965 a J. H., ktorý zomrel dňa 23.9.2002. J. H., r. Č. zdedil
na základe uznesenia Štátneho notárstva sp. zn. D 338/56 zo dňa 25.06.1956 po svojom otcovi J. H.
pozemok parc. č. 324 o výmere 1349 m2, zapísanú vo vl. č. 148 pre k. ú. Ľ. v podiele 5/6, ktorý nebol
predmetom dedičského konania po neb. J. H., vedenom na tun. súde pod sp. zn. 22D 1700/2002. V
rámci dedičského konania po ňom vyšlo najavo, že na LV č. 851 je ako vlastník parc. č.
307 (časť pôvodnej parc. č. 324) zapísaný žalovaný, titulom osvedčenia notárkou JUDr. B. sp.
zn. NZ 127/98, N 141/98. Dôvodom osvedčenia uvedeného v notárskej zápisnici bolo, že v minulosti

nadobudli rodičia žalovaného M. H. a M., rod. S. asi v roku 1960 darom od starého otca J. H. tento
pozemok, pričom J. H. ho nadobudol v roku 1940. Rodičia žalovaného mali tento predmetný pozemok
užívať od roku 1960 a následne v roku 1976 ho mali darovať žalovanému. Vo veci osvedčenia sa vyjadrili
aj svedkovia Ľ. B. a J. M.. Žalobcovia 1/ až 4/ uviedli, že notárska zápisnica bola vydaná na základe
nepravdivých a neúplných podkladov a zo strany žalovaného išlo o nezákonné zmocnenie sa cudzieho
majetku. Dotknutý pozemok nemohli rodičia žalovaného získať darom v roku 1960, pretože v tom čase
už pozemok patril J. H. a ten ho nikomu nedaroval ani s ním nijako inak nenaložil. Dedičmi zo zákona po

neb. J. H. sú žalobcovia, každý po 1/9-ine a žalovaný v takom istom podiele. Žalobcom nie je známe nič
o tom, akým spôsobom sa stal žalovaný výlučným vlastníkom celej parcely a ani za svojho života sa J.
H. o žiadnom darovaní nezmieňoval. Rovnako aj svedkovia, ktorí sú uvedení v osvedčení vyhlásenia o
vydržaní svoje vyhlásenia spochybnili. Žalobcovia sa cítia byť podielovými spoluvlastníkmi tejto parcely
a nie je žiaden zákonný ani iný dôvod, pre ktorý by žalovaný bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že parc. č. 307 bola na neho prevedená v zmysle platného
zák. č. 323/92 a námietky žalobcov sú neopodstatnené. Jeho vlastnícke právo bolo legálne priznanéa schválené príslušnými úradmi bez námietok. Svoje vlastnícke právo odvodzoval od listu vlastníctva
č. 851 k. ú. Ľ.. Za titul na oprávnenú držbu považoval skutočnosť, že jeho rodičia parcelu užívali so
súhlasom J. H. a J. H. a z toho, že " jeho otec bol syn J. H. a ten mu to dal do užívania ..:".

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil osvedčenie o dedičstve po neb.
J. H. sp. zn. 22D 1700/2002, notársku zápisnicu N 141/98, NZ 127/98 zo dňa 02.04.1998, identifikáciu
parc. č. 307 v k. ú. Ľ., záp. č. 148, LV č. 851 v k. ú. Ľ., uznesenie Š. N. T. sp. zn. D 338/56 a zistil
nasledovný skutkový stav veci :

Zo záp. č. 148 vyplýva, že vlastníkom parc. č. 324 v k. ú. Ľ. o výmere 375 siah (1349 m2) bol J. H.
v podiele 5/6-in.

Z dedičského rozhodnutia Š. N. T. sp. zn. D 338/56 zo dňa 25.06.1956 po neb. J. H., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX. bolo zistené, že celé dedičstvo po ňom, vrátane pozemku - parc. č. 324 v záp. č. 148 v k.
ú. Ľ. nadobudol J. H.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.1956.

Z identifikácie parciel z roku 1998 vyplýva, že parc. č. 307 - roľa o výmere 809 m2 je časťou pôvodnej
parc. č. 324 v záp. č. 148 o výmere 1349 m2 v k. ú. Ľ..

Z notárskej zápisnice JUDr. Ľ. B. č. N 141/98, NZ 127/98 zo dňa 02.04.1998 vyplýva, že táto osvedčila
vlastníctvo žalovaného k parc. č. 307- roľa o výmere 809 m2 v k. ú. Ľ. podľa ust. § 56 ods.1 písm. g./ a §
63 Zák. č. 323/1992 Zb. vydržaním. Urobila tak na základe vyhlásenia žalovaného, že túto nehnuteľnosť
v minulosti nadobudli jeho rodičia M. H. a M. rod. S., darom od starého otca J. H. a manželia H. ju
nerušene užívali ako výluční vlastníci a asi v roku 1976 ju darovali žalobcovi. Uvedené skutočnosti

potvrdili aj svedkovia Ľ. B. a J. M..

Z výpisu z LV č. 851 v k. ú. Ľ. je zrejmé, že ako výlučný vlastník par. č. 307 o výmere 809 m2 v k. ú. Ľ.
je zapísaný žalovaný, titulom osvedčenia o vydržaní podľa zák. č. 323/92 Zb.

Z osvedčenia o dedičstve č. k. 22D 1700/2002 zo dňa 18.2.2004 po neb. J. H., zomrelom dňa
XX.X.XXXX. vyplýva, že parc. č. 307 v k. ú. Ľ. nebola predmetom dedičského konania po ňom, z dôvodu

jej zápisu na LV č. 851 v prospech žalovaného. Z osvedčenia je zrejmé, okruh dedičov po neb. J. H. tvoria
okrem účastníkov tohto sporu aj dedičia M. Ľ., A. H., S. P. a J. S., ktorí nie sú účastníkmi tohto konania.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.Podľa § 56 ods.1 písm. g/ zák. č. 323/1992 Z. z. (notársky poriadok) na žiadosť účastníka notár
osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť
spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní .

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V danom prípade sa
žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely č. 307 - orná pôda o
výmere 809 m2 v k. ú. Ľ., každý v podiele 5/54-in. Svoje vlastnícke právo odvodzovali od dedenia po
neb. J. H. (resp. H.), zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný získal vlastnícke právo k tejto parcele v celosti na základe
osvedčenia o vydržaní č. N 141/1998, NZ 127/98 vydaného notárom podľa zák. č. 323/1992.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný nebol dobromyseľným držiteľom parcely
č. 307 v k. ú. Ľ. ako celku, aj keď parcelu po stanovenú vydržaciu dobu zrejme užíval. Nepreukázal
titul pre dobromyseľnú držbu, čiže na základe akého zmluvného vzťahu by mu mala patriť parcela

v celosti a od čoho odvodzoval svoje výlučné vlastníctvo k nej. Je nepochybné, že nemohol parcelu
získať darom od svojich rodičov, lebo ani títo ju nemohli dostať v roku 1960 do daru od nebohého
J. H.. J. H. totiž zomrel dňa 21.05.1956, teda 4 roky pred tým, než údajne parcelu daroval rodičom
žalovaného.Vroku1960užboljejvlastníkomJ.H./H.nazákladededeniarozhodnutímŠ.N.T.sp.zn.D
338/56 a v konaní sa nepreukázalo (ani žalovaný to netvrdil), že tento parcelu previedol na žalovaného,

resp. jeho rodičov. Okrem toho, ani on nemohol na žalovaného previesť vlastníctvo k celej parcele,
keď mu preukázateľne patril len podiel 5/6-ín. Vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel
nehnuteľnosti vylučuje, ak nehnuteľnosť užíva výlučne sám, dobromyseľnosť v tom, že mu vec patrí
celá, ak nedošlo k udalosti, ktorá mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj
zostávajúceho spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina. Samotné umožnenie užívanie parcely bez skutočného

preukázania vôle jej vlastníka previesť vlastnícke právo k nej na iné osoby nestačí na dobromyseľnú
držbu. Preto žalovaný nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní a svedectvo svedkov v
osvedčení uvedených, je nepravdivé. Súd však napriek tomu žalobu zamietol.

Žalobcovia nemajú daný naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníci nehnuteľnosti, lebo
vlastníkom tejto nehnuteľnosti je stále zomrelý J. H., ktorý parcelu nadobudol dedením po neb. J. H..

V období medzi nadobudnutím dedičstva a potvrdením nadobudnutia dedičstva sú z právnych úkonov
týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia, ktorí
dedičstvo neodmietli a to spoločne a nerozdielne.

Aby boli účastníci konania v tejto žalobe úspešní, mali si uplatniť svoje právo žalobou o určenie, že
nebohý poručiteľ J. H. bol vlastníkom parcely v konkrétnom podiele, v čase jeho smrti a po právoplatnosti

tohto konania následne požiadať o prejednanie uvedenej parcely ako novoobjaveného majetku po
nebohom J. H./ H.. V tomto konaní mali vystupovať všetci dedičia po nebohom J. H., lebo ide o
nerozlučné spoločenstvo dedičov a títo musia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať
všetci, či už na strane žalobcov, alebo žalovaných. V konaní si uplatnila nárok na majetok po poručiteľovi
len časť dedičov, čo súd nemohol akceptovať a nárok bol uplatnený nesprávnym spôsobom, ktorý

obchádzal konanie o dedičstve po neb. J. H.. Preto súd žalobe nevyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 6 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).