Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210797
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217210797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci povinného platiť výživné: D. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. ul. X, S., proti oprávnenému dieťaťu: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. ul. č. X,
R., o návrhu na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda, č. k. 7Pc/9/2017-30 zo dňa 2. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. o

náhrade trov konania rozhodol tak, že oprávnenému dieťaťu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“), vecne odôvodnil tým, že osoba, ktorá bola povinná platiť výživné (ďalej len „otec“) návrhom
zo dňa 15.05.2017 sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Oprávnené dieťa
(ďalej len „oprávnený syn“) uviedlo, že jeho otec mal vedomosť o pokračovaní v štúdiu a jeho prípravy
na budúce povolanie. Otec mu platí výživné iba v minimálnom rozsahu 77,- eur a všetky náklady na

štúdium, ubytovanie ako aj bežné životné náklady mu hradí matka. Za ubytovanie platí 180,- eur, okrem
toho má náklady na cestovné, ošatenie, stravné, hygienické, atď. Matka oprávneného syna má príjem
cca 780,- eur. Z potvrdení Univerzity Sv. C. a Metóda v Trnave, fakulta masmediálnej komunikácie
bolo preukázané, že oprávnený syn riadne ukončil študijný program masmediálna komunikácia I.
stupňa formou denného štúdia dňa 30.9.2016. Oprávnený syn bol v máji prijatý na dennú formu štúdia
magisterského študijného programu marketingová komunikácia v študijnom odbore masmediálne štúdia
v akademickom roku 2017/2018. Z potvrdenia Univerzity Sv. Cyrila a Metoda zo dňa 18.9.2017 bolo

preukázané, že oprávnený syn je študentom II. stupňa fakulty masmediálne komunikácie. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že návrh na zrušenie výživného nebol podaný dôvodne, nakoľko oprávnený syn
sa naďalej pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia a je odkázaný na výživné zo strany
otca,nakoľkoniejeschopnýsámsaživiť.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobu(návrh)zamietol.Oprávnený
syn si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ani neboli priznané.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Uviedol, že súd neskúmal samotnú dobu štúdia

oprávneného syna, nakoľko trojročné štúdium ukončil po 4 rokoch, pričom na jeden rok prerušil štúdium
z jemu neznámych dôvodov. Súd ďalej neskúmal majetkové pomery či už otca alebo oprávneného
syna, pretože oprávnený syn si privyrába ako fotograf, kameraman a strihač filmov. Taktiež jeho matka
má príjem zhruba 780,- eur, čo sa podľa otca nezakladá na pravde. Oprávnený syn ako dospelý mala mohol vedieť, že keď neštuduje, poberá výživné a tak nekoná v súlade so zákonom a aj dobrými
mravmi s tým, že už ako dospelý okrem svojich práv má aj povinnosti. Otec uviedol, že nebol vo veci
vypočutý na Okresnom súde Rožňava, nakoľko kvôli svojmu zdravotnému stavu a zlej finančnej situácii

sa nemohol dostaviť na hlavné pojednávanie, čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý
proces. Súd taktiež porušil právo otca na rýchly proces zbytočnými prieťahmi, voči ktorým podal aj
sťažnosť predsedníčke súdu. Súčasný rozsudok je pre otca úplne likvidačný. Na základe odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP žiadal odvolací súd zrušiť v celom rozsahu a po zistení
skutočného skutkového stavu v zmysle zákona a spravodlivosti rozhodnúť vo veci.

4. Oprávnený syn sa vyjadril k odvolaniu otca. Uviedol, že štúdium na vysokej škole neprerušil, takže ho
v tomto zmysle ani nemohol informovať. O tom, že si počas štúdia privyrába informoval otca oprávnený
syn.Chcelsaotcovipochváliť,žesasnaží,namiestotohovyužívatentodôvodvočinemu.Naspoločnosť
kde brigádoval, je v súčasnosti podaná hromadná žaloba pre nevyplatenie miezd. Do decembra 2017
býval na priváte v Trnave, z finančných dôvodov a tiež z dôvodu zdravotného stavu matky sa musel vrátiť

domov. Matku oprávneného syna čaká operácia a po nej sa ukáže, či ešte bude môcť chodiť do práce.
Dňa 30.11.2017 mu rada Fondu na podporu vzdelávania schválila pôžičku pre študentov. Oprávnený
syn má záujem v štúdiu pokračovať a doplniť si vzdelanie o vysokoškolské štúdium II. stupňa. Na záver
žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Otec sa vyjadril k vyjadreniu oprávneného syna. Poukázal na to, že keď neprerušil štúdium, ako je
možné, že študoval štyri roky namiesto troch. Ak jeden rok neštudoval, otec mu ten jeden rok nemal
platiť výživné a prakticky ten jeden rok, čo neštudoval má zaplatené jeden rok dopredu. Uviedol, že brat
oprávneného syna mu urobil niečo podobné. Oprávnený syn sa podľa neho domáha iba svojich práv,
ale povinnosti sú mu cudzie. Keď bol otec chorý a po operácii, oprávnený syn sa mu neozval. Taktiež

namieta, že matka oprávneného syna má plat len 780,- eur. Podľa otca ide iba o jej výsluhový dôchodok,
pokiaľ pracuje, má ešte ďalší príjem. K pôžičke pre študentov sa vyjadril v tom zmysle, že oprávnený
syn pripojil iba všeobecné dokumenty (všeobecné podmienky), no nie je tam nič konkretizované.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadril oprávnený syn. Uviedol, že v súčasnosti je študentom 1. ročníka dennej

formy magisterského štúdia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti mu prebieha skúškové
obdobie a ďalšie vyjadrenia otca ho stresujú. Štúdium na vysokej škole neprerušil. Uviedol, že bratovi
E. v súvislosti s výživným urobil to isté. Keď ukončí štúdium, otcovi to oznámi. Žiadal odvolanie otca
zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok.

7. K vyjadreniu oprávneného syna sa vyjadril otec. Otec naďalej nedostal odpoveď na otázku, ako je
možné, že odporca po 4 rokoch ukončil 3-ročné bakalárske štúdium na Univerzite sv. Cyrila a Metoda.
V telefonickej komunikácii oprávnený syn otcovi tvrdil, že štúdium na jeden rok prerušil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP,

§ 68 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

9. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie, či otcovi trvá alebo naopak zanikla jeho
vyživovacia povinnosť voči oprávnenému synovi. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné pre oprávneného
bolo naposledy upravené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/18/2012-99 zo dňa 24. júla
2012, tým spôsobom, že otca zaviazal platiť výživné oprávnenému synovi vo výške 77,- eur mesačne
so splatnosťou vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.11. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť
rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov
na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila
záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného

štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré
zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania
predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti
každého prípadu. Je potrebné vziať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu
foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie

získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie
štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie a vzhľadom k uvedenému bude niekedy
náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli
byť niektoré z týchto foriem pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu, predovšetkým v prípade značných
možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k

jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.

14. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného

za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho
usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne
dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé
svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu

jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (nález Ústavného súdu
ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

15. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že oprávnený syn študuje na
vysokej škole II. stupňa magisterského štúdia. Otec sa v konaní bráni predovšetkým tým, že trojročné
bakalárske štúdium ukončil po 4 rokoch štúdia. Z predloženého informačného listu štúdia oprávneného
zo dňa 19.5.2017 ako aj z vyjadrenia oprávneného syna zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že ukončil

vysokoškolské štúdium I. stupňa ku dňu 19.5.2017. Ku dňu 30.09.2016 bolo preukázané iba ukončenie
štúdia oprávneného z dôvodu zrušenia študijného programu.

17. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa zásadne nadobúda skončením vysokoškolského štúdia
II. stupňa, pokiaľ sa dieťa rozhodne študovať na vysokej škole po ukončení stredoškolského štúdia.

U oprávneného je preukázané, že k dátumu podania návrhu otca na zrušenie výživného a k dátumu
vydania rozsudku riadne pokračoval v štúdiu. Na uvedený záver nemá vplyv ani zrušenie študijného
programu, ktorý študoval oprávnený ku dňu 30.09.2016, nakoľko ide o skutočnosť zo strany vysokej
školy, ktorú oprávnený syn nemohol objektívne ovplyvniť.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je opodstatnená ani odvolacia námietka otca, že nebol vypočutý
na Okresnom súde Rožňava. Otec sa v podaní zo dňa 21.10.2017 (v súdnom spise č. l. 17) ospravedlnil
zo svojej účasti na pojednávaní a konanie nežiadal odročiť. Účasť na pojednávaní je právom účastníka,
nie povinnosťou. V prípade otca nebolo potrebné pre náležité objasnenie veci nariaďovať jeho výsluchpostupom podľa § 195 CSP. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázaný skutkový aj právny stav
z podaní otca aj oprávneného syna, z tohto dôvodu sa preto nariadenie výsluchu otca javilo ako
nadbytočné.

19. Ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. I podľa už konštantnej
judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu
podrobne do nadbytočných detailov (príjem matky), nespôsobilú ovplyvniť zmenu rozhodnutia, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.

22. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).