Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209732
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213209732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA , so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzsko, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713 zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Z. M., G..
XX.XX.XXXX, K. Q. XXX, XXX XX K., právne zastúpenému: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so
sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Urbánkova 1562/6, IČO: 35561734, o zaplatenie 5 903,09

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21. 03. 2017,
č. k. 5C/69/2014-165 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti(II.)avovýrokuotrováchkonania
(III.).

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Z a s t a v u j konanie o zaplatenie 1.140,- Eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Rozhodol na základe žaloby doručenej súdu dňa 02. 12. 2013, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 5 903,09 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 48
ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, § 101 a § 489 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.. o
ochrane spotrebiteľa.

4. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21. 07. 2008 uzavreli žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 6 638,78 Eur. Žalovaná sa zmluvne zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 72.mesačnýchsplátkach po 145,49 Eur so splatnosťou prvej splátky 15. 10. 2008. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok žalobca listom zo dňa 09. 03. 2010 odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a toto odstúpenie
nadobudlo účinnosť dňa 30. 04. 2010 a dlh žalobcu sa stal splatným v celom rozsahu. Z uznesenia

tamojšieho súdu zo dňa 24. 06. 2013 sp. zn. 3Er/418/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Romana Fogtu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá s odôvodnením,
že bola neprijateľným spôsobom dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 08. 2013 a následne uznesením tamojšieho súdu zo dňa 10.
10. 2013 sp. zn. 3Er/418/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 11. 2013 bolo exekučné konanie

zastavené. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 11. 10. 2010 sp. zn. KRS 642/1010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 17. 10. 2010. Uvedeným rozsudkom bola žalovaná zaviazaná zaplatiť
žalobcovi 6 486,90 Eur s 0,08 % denným úrokom zo sumy 6 586,90 Eur od 01. 05. 2010 do 01. 06.
2010, zo sumy 6 486,90 Eur od 02. 06. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že žaloba na rozhodcovskom súde bola podaná dňa 12. 07.
2010. Skutočnosť, že žalobca odstúpil od spotrebiteľskej zmluvy uzavretej so žalovanou, súd prvej

inštancie vyhodnotil tak, že odstúpením od zmluvy, účinky ktorého nastali dňa 30. 04. 2010, v súlade s
ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva od začiatku zrušila. Odstúpením od zmluvy zanikajú
právaapovinnostizozmluvyamomentomodstúpeniaodzmluvyzanikajúprávaapovinnostizporušenia
práva. Účastníci zrušenej zmluvy si majú vrátiť navzájom už vykonané plnenia. Keďže žalobca odstúpil
od zmluvy dňa 09. 03. 2010 a odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť ku dňu 30. 04. 2010, dňom

nasledujúcim po účinnosti odstúpenia mohol žalobca prvýkrát dňa 01. 05. 2010 uplatniť právo na súde.
Odstúpením od zmluvy vznikol medzi stranami sporu právny režim bezdôvodného obohatenia a keďže
žaloba bola podaná na súde až dňa 02. 12. 2013 stalo sa tak po márnom uplynutí premlčacej doby.
Súd sa v konaní zaoberal aj žalobcom namietanou otázkou spočívania premlčacej doby počas trvania
rozhodcovského konania. Je nepochybné, že rozhodcovské konanie začalo na návrh žalobcu dňa 12.

07. 2010 a rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 17. 10. 2010. Súd mal za to, že počas
uvedeného obdobia nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, a to z dôvodu, že rozhodca v dôsledku
neplatnejrozhodcovskejdoložkynemalprávomoconávrhužalobcukonať. Vzmysle§112Občianskeho
zákonníka premlčacia doba neplynie vtedy, ak veriteľ uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Keďže rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na

prejednanie veci, v dôsledku toho podaním návrhu na tomto orgáne nemohlo dôjsť k zastaveniu -
spočívaniu premlčacej lehoty. Preto, ak žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, nejde o
uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle ust.§ 112 Občianskeho zákonníka.

5. Z dôvodov, že žalobca si na súde uplatnil premlčanú pohľadávku a žalovaná sa premlčania dovolala,

súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení
s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal voči neúspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania
a žalobca k vznesenej námietke predložil dôkazy preukazujúcej spočívanie premlčacej doby. Žalobca
má za to, že k premlčaniu nároku nedošlo vzhľadom na to, že návrh na vydanie rozhodcovského
rozsudku bol doručený na rozhodcovský súd dňa 14. 07. 2010 a rozhodcovský súd vydal dňa 11. 10.

2010 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalovanú na plnenie. Následne žalobca podal návrh
na vykonanie exekúcie a dňom doručenia návrhu súdnemu exekútorovi sa v zmysle ust. § 36 ods. 2
Exekučného poriadku začalo exekučné konanie a opäť prestala plynúť premlčacia doba. Okresný súd
Bardejov ako príslušný exekučný súd uznesením zo dňa 24. 06. 2013, č. k. 3Er/418/2011-17 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a uznesením zo dňa 11. 10. 2013 č. k. 3Er/418/2011-24

exekúciu zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti k premlčaniu nárokov nedošlo, pretože v čase
od doručenia žaloby na rozhodcovský súd až do právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a v čase od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný súd
až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie sa plynutie premlčacej doby zastavilo a
premlčacia doba neuplynula. Preto správne mal súd priznať žalobcovi uplatnený nárok aspoň v časti

bezdôvodného obohatenia vo výške 3 365,78 Eur s prísl. predstavujúci rozdiel medzi poskytnutými
peňažnými prostriedkami vo výške 6 638,78 Eur a vrátenými peňažnými prostriedkami vo výške 3 273
Eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.7. Žalovaná k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci konať, a preto uplatnená pohľadávka právnym

predchodcom žalobcu na nepríslušnom orgáne nespôsobila spočívanie plynutia premlčacej doby v
zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súde 02. 12. 2013 a keďže žalobca
mohol žalobu prvýkrát uplatniť na súde dňa 01. 05. 2010, kedy začala plynúť 2-ročná premlčacia doba
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňom 01. 05. 2012, nárok žalobcu je
premlčaný.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

14. Je nepochybné, že žalobca odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere listom z 09. 03. 2010 s tým,
že úvere sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 30. 04. 2010 (č. l. 10). Po termíne zosplatnenia, t.
j. od 01. 05. 2010 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 01. 05. 2012. Odstúpením od zmluvy
vznikol medzi stranami sporu právny režim bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej
premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola doručená na súde dňa

02. 12. 2013, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, a preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že
nárok žalobcu je premlčaný a premlčané právo nie je možné žalobcovi priznať.

15. K odvolacej námietke žalobcu, že došlo k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty, odvolací súd
zdôrazňuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v úverovej zmluve strán sporu v podobe rozhodcovskej

doložky,podľaktorejsporyvprípadežalobypodávanejveriteľomprejednározhodcovskýsúd,spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je treba
na neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania ex offo prihliadať.
Pretože rozhodcovská doložka je pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná), nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť. Keďže

rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie veci, v dôsledku toho podaním návrhu
na tomto orgáne nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty. Preto, ak veriteľ uplatnil
svoje právo na rozhodcovskom súde, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle ust. §
112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie aj exekučné konanie bolo vedené beztoho,abyveriteľmalkdispozíciíprávoplatnéavykonateľnérozhodnutievydanéprávomocnýmorgánom.
Premlčacia doba sa nezastavila a plynula počas celej doby rozhodcovského, aj exekučného konania a
veriteľ musí niesť následky jej plynutia.

16. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou zo dňa 21. 07. 2008 vyplynulo, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc
rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné
strany dohodli „že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom, Stálym
rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s., so sídlom v Čadci, Nábrežná
1293 alebo pred Rozhodcovským súdom v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14“. Takto
formulovaná rozhodcovská doložka znemožňovala podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi v
prípade podania žaloby dodávateľom dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobila
hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol

súčasťou zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy,
a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. Odvolací súd
je preto toho názoru, že len v prípade, ak by rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, bolo
by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu.

17. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto

podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.
Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy je
pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské
konanie u dodávateľom vyberaného rozhodcovského súdu objektívne. V rámci uvedenej argumentácie
je odvolací súd toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v úverovej zmluve strán sporu v podobe

rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podávanej veriteľom prejedná vopred
vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd
v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť,
aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Pretože rozhodcovská doložka je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané,
rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejedanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho
podaním návrhu na začatie konania na tento orgán a ani pokračovaním exekučného konania nemohlo
dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty.

18.Preto,akprávnypredchodcažalobcuuplatnilsvojeprávonarozhodcovskomsúde,ktoréhorozhodca
nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva na príslušnom orgáne v
zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo
vedené bez toho, aby žalovaná mala k dispozícií právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným

orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj
exekučného konania, čo znamená, že žalobca musí niesť následky jej plynutia.

19.Vychádzajúczdôvodov,ktoréuviedolsúdprvejinštancie,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
o trovách konania, potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).