Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223505
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115223505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a

členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu WM Consulting &
Communucation, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921
01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/X, XXX XX W., o
zaplatenie 2.464,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 20C/373/2015-70 zo dňa 14.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 2.464,44 Eur s príslušenstvom titulom
neuhradených záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorú žalovaná uzavrela s
jeho právnym predchodcom.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa 21.12.2005
uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere č. 0503482136/1/1, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý úverový rámec vo výške 829.85 eura (25.000,- Sk) s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou

vo výške 11,65%. Konečná splatnosť bola dohodnutá dňa 20.12.2006 a táto sa zmysle článku III.
Bodu 1. Zmluvy o kontokorentnom úvere predlžovala vždy o dobu jedného roku. Oznámením o zmene
povoleného prečerpania zo dňa 6.2.2006 sa žalovaným zmenila výška poskytnutého povoleného
prečerpania na 1.427,34 eura (43.000,- Sk).Listom zo dňa 17.10.2012 odstúpila Slovenská sporiteľňa,
a.s. od Zmluvy, na základe ktorej bolo žalovaným poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu
503482136/0900, a to s účinnosťou ku dňu doručenia listu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky
vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25.9.2014

bola pohľadávka vo výške 2.464,44 eura s príslušenstvom postúpená žalobcovi.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná. Posudzovaný
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavenídodávateľa a žalovaná (pôvodne žalovaní) v postavení spotrebiteľa. Žalobca vo svojej žalobe uvádza,
že uplatnená suma predstavuje pohľadávku z úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania, od
ktorej právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.10.2012 odstúpil. Odstúpenie od zmluvy je ako

inštitút upravené tak v Občianskom zákonníku (§ 48) ako aj v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1). Kým
v zmysle Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane (účinky ex nunc), Občiansky
zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami
od začiatku (ex tunc). Obchodný zákonník tak umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej

vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Zákonná úprava odstúpenia
od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia, a preto súd na
právny vzťah strán aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na ust.§ 52 ods. 2
OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné

v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade
je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé,

že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy “ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na _právne vzťahy založené pred týmto dňom “. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy
podľa ust. § 48 ods. 2 OZ bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc, nastupuje režim bezdôvodného

obohatenia. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený
o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu dňa

17.10.2012 odstúpil o zmluvy o povolenom prečerpaní a teda v uvedený deň právny predchodca žalobcu
mal nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška
jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 17.10.2012, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej
plynutiapozostávajúcizvyššieuvedenýchdvochzložiek.Zmenavosobežalobcunemávplyvnaplynutie

premlčacej doby. Žalobu podal žalobca na súd dňa 10.9.2015, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej
doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 17.10.2014. Súd v predmetnom spore
ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu nezostávalo nič iné ako
žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho zamietnuť.
5. Aplikoval ustanovenia § 497, § 499 Obch. Z., § 2, ods. 1, 3, § 3, ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., §

52, ods. 1-4, § 53, ods. 1-3,5, § 54, ods- 1,2, § 48, ods. 12, § 100, ods. 1,2,3, § § 107, ods. 1,2 OZ,
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods. 1 CSP tak, že úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a vyhovel žalobnému nároku v celom rozsahu. V odvolaní ďalej uviedol, že
aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súdom prvej inštancie je nesprávna, keď toto
zákonné ustanovenie sa aplikuje len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvejinštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že voči žalovanému má žalobca právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Zo znenia ustanovenia § 5b zákona č. 270/2005 Z.z. výslovne vyplýva, že
toto ustanovenie sa použije výhradne v súvislosti so záväzkami zo zmlúv, a to len pri tých zmluvách,

ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci nerozhodoval o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je úplne iný právny
titul vzniku záväzku. Nebolo tak možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 270/2005 Z. z., ktoré
sa použije len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Za majetkový prospech, ktorý
žalovaný získal z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je potrebné považovať: a/ žalovaným čerpané a

nevrátené peňažné prostriedky, b/ obvyklé úroky. Za majetkový prospech nemožno považovať len to, o
čo sa majetok žalovaného rozšíril (žalovaným čerpané a nevrátené peňažné prostriedky), ale i to, o čo sa
neznížil, hoci by sa tak stalo, ak by chcel získať (požičať si) cudzie finančné prostriedky. Bezdôvodným
obohatenímžalovanéhotaksúnielenfinančnéprostriedkyzískanénazákladezmluvyokontokorentnom
úvere, ale i majetkový prospech spočívajúci v neplatení odplaty za dočasné užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov. Nie je v súlade s princípmi spravodlivosti, aby osoby, ktoré si neplnia povinnosti

zo zmluvného vzťahu, boli zvýhodnené oproti subjektom, ktoré si povinnosti plnia. Žalovaný sa obohatil
i tým, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy a jej zrušenia od počiatku odpadla jeho právna povinnosť
platiť odplatu za poskytnuté finančné prostriedky, hoci by inak túto povinnosť mal a došlo by k zmenšeniu
jeho majetku. Zároveň na strane Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo k zväčšeniu majetku o odplatu za
poskytnutie finančných prostriedkov, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. Rozsah bezdôvodného

obohatenia je potrebné určiť ako obvyklú odplatu za získanie finančných prostriedkov na základe zmluvy
o kontokorentnom úvere (obvyklé úroky). Takáto obvyklá výška odplaty (úroku) pre rozhodné obdobie
je minimálne 11,65 %.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,

ods. 2 CSP).
10. Žalobca v odvolaní namieta nesprávny záver súdu o prípustnosti aplikácie ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. v prípade, ak sa jedná o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 12. Žalobca v odvolacom konaní
nerozporoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným došlok uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorá predstavuje zmluvu spotrebiteľskú, ako ani to, že
právny predchodca žalobcu od tejto zmluvy odstúpil dňa 23.07.2011.
11. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako

Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ
tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany

spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa patrí medzi právne
normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.
12. Odvolací súd konštatuje, že odstúpením od zmluvy vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
resp. žalobcom a žalovanou ako aj nároky z odstúpenia od zmluvy (nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia) nestratili spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľ ako tzv. slabšia strana má byť chránený
nielen počas trvania zmluvného vzťahu, ale aj vo fáze po jeho ukončení, resp. v predzmluvnej fáze.

Ochranu spotrebiteľa nie je možné limitovať len na časové obdobie zodpovedajúce výlučne dobe trvania
zmluvného vzťahu. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo opodstatnené ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. vykladať reštriktívne a neposkytnúť spotrebiteľovi ochranu za stavu, kedy je voči nemu
uplatňované premlčané právo, ktoré vzniklo v dôsledku odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy.
13. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobou vzniklo v dôsledku

odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy (t.j. právny dôvod plnenia odpadol). Za tohto stavu bolo správne,
keď súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadal na premlčanie žalobou
uplatneného práva ex offo. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 10.9.2015, teda viac
ako 2 roky po odstúpení od zmluvy, kedy žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
(17.10.2012), žalobcom uplatnený nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia mu nebolo možné

s poukazom na premlčanie nároku priznať (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
14. Odvolací súd nepovažoval za hospodárne osobitne sa vyjadrovať k odvolacej námietke týkajúcej
sa rozsahu bezdôvodného obohatenia, pretože bez ohľadu na rozsah práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia,zdôvodupremlčaniatotoprávoakotakéžalobcovinebolomožnérozhodnutímsúdupriznať.
15. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).