Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/556/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217056
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217056.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne: G. T., rod. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX J., J. XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej: JUDr. Kornelia
Múkerová, advokátka, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, ČSA 25, proti žalovanej: I. E.,
rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. X, B. XXX/X, Česká republika, právne zastúpenej L§B

Legal Services s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
017 01 Považská Bystrica, Námestie A. Hlinku 36/9, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr.
Lucia Bušfy o vydanie dedičského podielu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 12C/167/2014-50 zo dňa 16. 03. 2015,

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í t a k , že žalobu zamieta.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanej vydať žalobkyni spoluvlastnícke
podiely k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. zapísané na LV
č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, konkretizované v uvedenom rozsudku okresného súdu
parcelnými číslami, kultúrou a podielmi z nehnuteľností, a to tak, že žalovaná a žalobkyňa budú

vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu uvedených nehnuteľností každá vo veľkosti 3/32 k celku. Zároveň
žalovanej okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške 17 000 €, nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 49,75 € za zaplatený súdny poplatok a 517,65 € za zastúpenie
advokátkou, všetko v súdom určenej lehote.

2. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná bola uznaná ako jediná dedička

zo zákona v štvrtej dedičskej skupine po poručiteľke Y. T.,
rod. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX (Osvedčenie o dedičstve vydané
JUDr. Vierou Kalinovou, notárkou ako súdnou komisárkou dňa 28. 11. 2013, sp. zn. 24D/477/2013,
Dnot 131/2013), nakoľko bola dcérou sestry matky poručiteľky (sestrenicou poručiteľky) a dedičmi po
poručiteľke mali byť potom podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve v štvrtej dedičskej skupine
všetkyžijúcedetisestrymatkyporučiteľky,tedažalobkyňaspolusožalovanouakaždámalanadobudnúť

dedičstvo po 1/2.

3. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd nemal vykonaným dokazovaním
preukázané, že by žalovaná bola súčasne aj sestrou poručiteľky, že mali spoločného otca. Otec
poručiteľky v rodnom liste uvedený nie je, dôkaz výsluchom svedkyne S. J. nebol spôsobilým vyvrátiť
listinný dôkaz, ktorým je rodný list poručiteľky. Nakoľko otec poručiteľky v rodnom liste uvedený nie

je, neprichádzalo do úvahy posudzovanie okruhu dedičov podľa otca poručiteľky, ale výlučne ibapodľa matky poručiteľky, ktorá mala iba jednu dcéru (poručiteľku), čo vyplýva z kópie ,,Výťahu z
pozostalostného konania“ po matke poručiteľky, ktorá sa nachádza v spise sp. zn. 24D/477/2013.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 OSP tak, že v
konaní úspešnej žalobkyni z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznal právo na náhradu polovice (50
%)uplatnenýchtrovkonaniavočivkonaníneúspešnejžalovanej.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavidel
súd v tom, že žalovaná nadobudla dedičstvo dobromyseľne, keď si nebola vedomá, že by prichádzali
do úvahy aj iní dedičia. Súd mal tiež za to, že nie je vinou žalovanej, že konajúca notárka ako súdna

komisárka v dedičskej veci po poručiteľke nesprávne určila okruh dedičov, ako aj na to, že žalobkyňa
pred podaním žaloby nevyzvala kvalifikovane žalovanú na vydanie 1/2 nadobudnutého dedičstva, teda
že by poskytla žalovanej priestor na dobované plnenie a mimosúdne riešenie sporu.

5. Okresný súd o návrhu rozhodol podľa ust. § 460, 475a, 485 ods. 1 OZ, podľa § 135 ods. 2, 142 ods.
1 a § 150 ods. 1 OSP.

6. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP (súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) OSP (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

7. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, žalovaná tvrdila, že to, že
nadobúdateľ dedičstva nie je dobromyseľný, musí byť bezpečne preukázané, lebo len vtedy mal

oprávnený opomenutý dedič voči nepravému dedičovi právo na vydanie majetku z dedičstva podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení. Žalovaná celé dedičstvo po poručiteľke nadobudla dobromyseľne,
ktorá skutočnosť predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby.

8. Pokiaľ ide o nedostatočné zistenie skutkového stavu, žalobkyňa tvrdila, že keďže z rodného listu

poručiteľky nevyplynulo kto bol jej otcom, avšak žalovaná poukázala na to, že otcom má byť V. T., súd
mal v súlade s § 120 ods. 1 OSP vykonať v tejto skutočnosti dokazovanie. Za daných okolností súd
nemohol vyvodiť záver o tom, že nakoľko otec poručiteľky v rodnom liste uvedený nie je, neprichádzalo
do úvahy posudzovanie okruhu dedičov podľa otca poručiteľky, ale výlučne iba podľa matky poručiteľky,
ktorá v rodnom liste uvedená je. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať

jej náhradu trov konania, alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu sa písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila žalobkyňa, ktorá
rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ,,CSP“), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, 380 ods. 1 CSP) a uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania (§ 385 ods. 1 CSP) podľa ust. § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie a žalobu zamietol z nasledovných dôvodov:

11. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania (žalobou) domáhala
voči žalovanej vydania dedičského podielu po poručiteľke I.T.,
rod. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX (ďalej len ,,poručiteľka“). Vydania dedičského
podielu sa domáhala na tom základe, že po poručiteľke bolo vedené dedičské konanie pred súdnou

komisárkou - notárkou JUDr. Vierou Kalinovou, pod sp. zn. 24D/477/2013 a ukončené 28. 11. 2013
vydaním Osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého preberateľom celého dedičstva po poručiteľke sa stala
žalovaná ako jediná dedička zo zákona v štvrtej dedičskej skupine. Žalobkyňa pritom preukázala, že
v rovnakej dedičskej skupine mala dediť aj ona, nakoľko sestra poručiteľky nebohá R. T. mala sedem
detí a nie päť, ako to bolo zistené v dedičskom konaní, pričom nebohá R. T. bola biologickou matkou

žalobkyne i žalovanej. Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala
vydania polovice dedičstva, ktoré nadobudla žalovaná.

12. Okruh dedičov po poručiteľoch je upravený v ust. § 473 až § 475a OZ. V zmysleust. § 475 OZ dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci
a tzv. spolužijúce osoby, pričom ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Podľa ust. § 475a OZ, ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v

štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým
dielom ich deti.

13. V konaní nebolo sporným, že poručiteľka Y. T., rod. T. zomrela bez zanechania závetu, v čase svojej
smrti bola slobodná a bezdetná. Zomrela bez tzv. spolužijúcich osôb (tí ktorí žili s poručiteľkou najmenej

po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaný výživou na poručiteľa). Keďže neboli splnené podmienky na dedenie zo
zákona v prvej a druhej dedičskej skupine podľa § 473 až 474 OZ, odvolací súd skúmal, či boli splnené
podmienky na dedenie v tretej skupine, prípadne štvrtej skupine dedičov podľa ust.
§ 475 až 475a OZ. Keďže v čase smrti poručiteľky už nežil ani žiadny z rodičov poručiteľky, v tretej
skupine dedičov prichádzali do úvahy rovnakým dielom súrodenci poručiteľky

a tzv. spolužijúce osoby, pričom v konaní taktiež nebolo sporným, že poručiteľka zomrela aj bez
súrodencov. Preto prichádzala do úvahy už len štvrtá skupina dedičov § 475a OZ. Podľa tohto
ustanovenia, ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia
poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

14. Poručiteľka zomrela bezdetná, slobodná, otca uvedeného nemala, matka poručiteľky T. T., ktorej
dátum smrti okresný súd nezistil, zomrela sa zanechaním jedinej sestry, a to R. T., rod. T., ktorá
zomrela XX. XX. XXXX. Keďže v čase smrti matky poručiteľky rodičia matky poručiteľky už nežili (matka
poručiteľky zomrela ako 84 ročná - poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ust. § 475a OZ, ako dedičia
v štvrtej skupine by mohli prichádzať do úvahy deti prarodičov poručiteľky rovnakým dielom. Keďže po

poručiteľke nededili jej prarodičia, v štvrtej skupine dedičov mohli, teda, dediť rovnakým dielom len ich
deti, teda dedičkou v štvrtej skupine mohla byť jedine sestra matky poručiteľky R. T., ktorá zomrela
05. 03. 1986. Zákon už žiadnu ďalšiu dedičskú postupnosť nepozná. Ak nededí žiadny z prarodičov,
ich podiely dedia len ich deti, t. j. strýkovia a tety poručiteľa (v súdenej veci teta poručiteľky R. T.), ak
niet strýkov a tiet, potom už nededí žiadna osoba, ani ich potomkovia (viď G. E. a kolektív Občiansky

zákonník, stručný komentár, tretie doplnené a prepracované vydanie IURA Edition 2010, komentár k
ustanoveniam § 473 až 475a, str. 623).

15. Keďže jediná sestra matky poručiteľky zomrela pred tým, než zomrela samotná poručiteľka
(poručiteľka zomrela 04. 08. 2013 a sestra poručiteľky R. T. - teta poručiteľky zomrela XX. XX. XXXX), je

možné uzavrieť, že poručiteľka zomrela bez zanechania zákonných dedičov. Pokiaľ sa, teda, žalobkyňa
domáha vydania svojho dedičského podielu od žalovanej, odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nie je zákonnou dedičkou po poručiteľke Y. T., rod. T.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že za zákonnú
dedičku bola uznaná žalovaná v dedičskom konaní po poručiteľke vedenom pod

sp. zn. 24D/477/2013 Okresného súdu Banská Bystrica.

16. Odvolací súd mal za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktoré bolo použité pri doterajšom rozhodovaní, a to ust. § 475a OZ, preto len v záujme právnej
istoty vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k tej skutočnosti, že žaloba je zjavne nedôvodná vzhľadom

na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Žalobkyňa súdu oznámila na základe výzvy súdu,
že na podanom návrhu trvá. Keďže žalobkyňa nemala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vydanie
zákonného dedičského podielu, nakoľko nie je zákonnou dedičkou po poručiteľke, odvolací súd nemal
inú možnosť, ako rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

17. Podľa ust. § 396 ods. 2CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred
súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.20. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, odvolací súd rozhodol
podľa pomeru jej úspechu veci podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a nárok na náhradu
trov pred súdom prvej inštancie aj pred súdom druhej inštancie žalovanej priznal v celom rozsahu.

1. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).