Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115227756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právne
zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: I. Štoderová, nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, K., právne zastúpená: Mgr. Michal Grošaft, advokát, so sídlom Makovického 7,
Žilina, o zaplatenie 326,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 326,- eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania
od 9.1.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.9.2015 domáhal voči odporkyni zaplatenia nesplatenej istiny úveru
vo výške 326,-EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy: 500,- od 9.3.2012 do 13.4.2012 vo výške 15,78
413,- od 14.4.2012 do 14.5.2012 vo výške 11,22 326,- EUR od 15.5.2012 do zaplatenia, poplatok vo
výške 251,60 EUR, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy: 577,60 EUR od 22.9.2012 do
zaplatenia, ďalej náklady spojené s uplatnením pohľadávky trovy mediačného konania vo výške 201,97

EUR, poplatok za upomienky vo výške 20,- EUR, trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 263,76
EUR, ktoré pozostávajú zo sumy 71,39 EUR s DPH, ktorá predstavuje hodnotu za prevzatie a prípravu
právneho zastúpenia žalobcu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 61,74
EUR s DPH a režijný paušál právneho zástupcu oprávneného podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v platnom znení vo výške 9,65 EUR s DPH, 71,39 EUR s DPH, ktorá predstavuje hodnotu za písomné
podanie protistrane - pokus o zmier právnym zástupcom žalobcu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení vo výške 61,74 EUR s DPH a režijný paušál právneho zástupcu oprávneného podľa § 16

ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 9,65 EUR s DPH a 71,39 EUR s DPH, ktorá
predstavuje hodnotu za vyhotovenie návrhu na začatie rozhodcovského konania právnym zástupcom
žalobcu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 61,74 EUR s DPH a režijný
paušál právneho zástupcu oprávneného podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení
vo výške 9,65 EUR s DPH, ďalej sumu 49,59 EUR, ktorá predstavuje poplatok za rozhodcovské konanie
a náhrady trov súdneho konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 507400619 zo dňa 8.3.2012 uzatvorenou podľa §
497anásl.Obch.zákonníkažalobca,akoveriteľ,poskytolžalovanému,akodlžníkoviúvervovýške500,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 370,- eur za podmienok
dohodnutých v zmluve o úvere a to 10 mesačných splátkach po 87,- eur počnúc 16.4.2012. V zmyslevšeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, tretina
poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívnou s tým spojenou.

Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok porušil dojednania predmetnej Zmluvy
o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Výzva na úhradu
dlhu bola odoslaná dňa 2.3.2013.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa
žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok zmluvy aj poplatok za zasielanie

upomienok, celkom vo výške 20,- EUR. Žalovaný ku dňu začatia rozhodcovského konania uhradil súdu
174,- eur.
Ďalejuviedol,žepodaldňa04.08.2014návrhnazačatierozhodcovskéhokonania.Vzmysleustanovenia
§ 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovské
konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred
1.januárom 2015 sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca

v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa
zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa
odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní
pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska
povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa

podľa § 28 ods. 11. v zmysle ustanovenia § 28 ods. 11 predmetného zákona účinky už podaného
návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do
troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov.
Dobaspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonania,ktorébolozastavenépodľaprvejvety,sanezapočítava

do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal dňa 04.08.2014
návrh na začatie rozhodcovského konania, vznikli mu trovy rozhodcovského konania. Uviedol, že
doposiaľ mu bola uhradená suma vo výške 174,- EUR.
Na výzvu súdu uviedol, že zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty

riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zmluvná
strana môže využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z
tejto zmluvy o úvere. Navrhovateľ a odporca sa dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého
zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Navrhovateľ a odporca sa v Zmluve o úvere zároveň
dohodli, že odporca ako dlžník je povinný uhradiť navrhovateľovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré

vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. Mediačné konanie vedené na Mediačnom
centre zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., pod spisovou značkou MK 01479/13,
bolo ukončené v súlade s predpismi Mediačného centra písomným vyhlásením mediátora o skončení
mediácie z dôvodu, že došlo k zmareniu mediačného konania, keď sa na základe výzvy Mediačného
centra odporca nezúčastnil v stanovenom termíne mediácie a znemožnil tak vyriešenie vzniknutého

sporu mimosúdnou cestou, takže k urovnaniu sporu a uzatvoreniu dohody nedošlo. Písomné vyhlásenie
mediátora o skončení mediácie zasielame v prílohe. Trovy mediácie vo výške 201,97 € pozostávajú z
poplatku za mediačné konanie vo výške 59,75 € a dvoch úkonov právnej pomoci prevzatie, príprava
právneho zastúpenia vo výške 71,11 €, vyhotovenie návrhu na začatie mediačného konania vo výške
71,11 €.

K dotazovanej výške úroku vo vzťahu k poplatku uviedol, že poplatky predstavujú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zo
zmluvy o úvere jasne a jednoznačne vyplývajú základné náležitosti úverového vzťahu, teda dlžník mal
najmä uvedenú výšku úveru, výšku úroku a poplatku za poskytnutie úveru (celkové náklady), výšku a
zročnosť mesačných splátok. Hlavným predmetom zmluvy o úvere je odplatné poskytnutie finančných

prostriedkov zo strany veriteľa (navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi), pričom ekvivalentom ceny plnenia
je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí
veriteľovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy
boli poskytnuté finančné prostriedky v celej výške vrátené veriteľovi. Úrok vo výške 32% ročne vzhľadom
na povahu a podmienky úverového vzťahu v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku

odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp.
bankami.
Úrok vo výške 32% ročne je vypočítaný zo sumy poskytnutého úveru vo výške 500,- € odo dňa
nasledujúceho po dni uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. od 09.03.2012 do dňa uhradenia splátky vo výške87,- € zo dňa 13.04.2012, ktorý predstavuje sumu vo výške 15,78 €, úrok vo výške 32% ročne zo
sumy 413,- € odo dňa 14.04.2012 do dňa uhradenia splátky vo výške 87,- € zo dňa 14.05.2012, ktorý
predstavuje sumu vo výške 11,22 € a následne úrok vo výške 32% ročne zo zvyšnej sumy istiny, zo

sumy 326,- € odo dňa 15.05.2012 do zaplatenia.
K úrokom z omeškania vo výške 8% ročne uvedenom v petit č. IV uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ,
v prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Odporca uhradil dve splátky, splátku zo dňa 13.04.2012 vo výške 87,- € a splátku zo dňa 14.05.2012 vo

výške 87,- € a ďalej si svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho sa jeho dlh stal splatný dňa 21.09.2012.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z omeškania vo výške 8% ročne je počítaný od nasledujúceho dňa, po tom, ako sa stal dlh splatný
až do zaplatenia. Tento úrok je počítaný zo sumy, ktorá pozostáva zo zvyšnej časti istiny vo výške 326,-
€ a administratívneho poplatku vo výške 251,60 €, čiže spolu zo sumy vo výške 577,60 €.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že podľa § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
dobe podpisu Úverovej zmluvy č. 507400619: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané." Podľa § 53, ods.
5 Občianskeho zákonníka účinného v dobe podpisu Úverovej zmluvy č. 507400619, predloženej do
tohto konania žalobcom, stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné."

Neprijateľná podmienka je aj ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky
žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca môžu byť paušalizované, čo je jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa s odkazom na časť MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách - Rozsudok KS Prešov č. 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011. Akékoľvek
ustanovenia zakladajúce nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky

(poplatky za upomienky, trovy mediácie) ako aj úroky za poskytnutie úveru v neprimeranej výške sú
neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. S poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra
2012, sp. zn. 18Co 109/2011, podľa ktorého: Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná

sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s
"ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit
podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by
neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky,
keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (pórov, rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-618/10)., ako aj § 53, ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v dobe podpisu
Úverovej zmluvy č. 507400619, predloženej do tohto konania žalobcom, stanovuje: „Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.", vyjadril
názor, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v dobe podpisu Úverovej zmluvy č. 507400619,

je právny úkon vo vzťahu k neprimeraným nárokom neplatný. Podľa jeho mienky je nepochybné, že
neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravnými princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore
s dobrými mravmi. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sanesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(Rozhodnutie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského

súdu Prešov z 8. decembra 2011, sp. zn. 16Co/71/2011 podľa ktorého: Civilnoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri
nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu
nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti. Na internetovej stránke NBS sú zverejnené
štatistické údaje o úrokových mierach ako aj RPMN úverov v bankách. Na základe zverejnených údajov

vyplýva, že pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka v marci 2012 činil úrok 7,33 % p.a., kde
pri uvedenej úrokovej sadzbe predstavuje ročná RPMN 6,62 % p.a.. Z uvedeného v predchádzajúcom
odseku vyplýva, že dohodnuté úroky medzi účastníkmi Úverovej zmluvy a RPMN sú niekoľkonásobne
vyššie.
Keďže odplata žalobcu za poskytnutie úveru podstatne prevyšuje odplatu požadovanú bankami za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a keďže žalobca zahrnul náklady spojené s poskytnutím

úveru v sume 370,- € do výšky poskytnutého úveru a tým nastolil stav, že ním poskytnutý úver sa
zdal byť výhodnejším, pričom v skutočnosti tomu tak nebolo, sa žalovaný dôvodne domáha, aby
súd vyhlásil v rámci riešenia prejudiciálnej otázky Úverovú zmluvy č. 507400619 za neplatnú, a to
z dôvodu, že jej obsah ako celok sa prieči dobrým mravom. Poukázal na to, že v prejednávanom
prípade sa uzavretá zmluva ako zmluva, ktorá by mala podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských

úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z.). S ohľadom na uvedené pri takýchto pochybnostiach je namieste
skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom, ktorým sa regulácia ohľadom uvádzania
„RPMN" obchádza a teda tento právny úkon je v konečnom dôsledku neplatný aj pre obchádzanie
zákona (§ 39 OZ). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím
prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z

hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Predstavuje postup, pri ktorom sa niekto správa síce
„naoko"podľapráva,alezatýmúčelom,abydosiaholvýsledok,ktorýjeprávnyminormaminepredvídaný
a nežiaduci. Súčasťou úverovej zmluvy bola rozhodcovská doložka, ktorá je ale neplatná, lebo nebola
s odporcom osobitne dojednaná, splývala vo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami, odporca mohol úverovú zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným

podmienkam vopred naformulovaným navrhovateľom, bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom
posúdiť obsah rozhodcovskej doložky a jej právne dôsledky. Táto doložka vytvorila v neprospech
spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy aj z toho dôvodu, že
spotrebiteľovi sa v jej dôsledku odoprela ochrana poskytovaná ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, doložka s takýmito dôsledkami je považovaná za neprípustnú (nekalú)

aj v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica"). Rozhodcovská doložka má v danom prípade charakter neprijateľnej
podmienky, ktorá v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). (Najvyšší súd Slovenskej republiky 3
ECdo 114/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu

a z toho dôvodu akékoľvek trovy uplatňované navrhovateľom ako trovy rozhodcovského konania sú
nedôvodné.

Vo veci súd rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že listom zo dňa 17.6.2015 oznámil navrhovateľovi Združenie arbitráže a mediácie so sídlom
Karloveské rameno 6, Bratislava ako zriaďovateľ Stály rozhodcovský súd, že konanie navrhovateľa
voči odporcovi pod SR 04726/14 bolo v zmysle ustanovenia § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovské konanie zastavené.
Podľa cit. ustanovenia, doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa
prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Nakoľko návrh bol
uplatnený v rozhodcovskom konaní dňa 4.8.2014, doba rozhodcovského konania, ktoré neskončilo
pred 1.januárom 2015 sa týmto dňom 1.1.2015 prerušuje. Nakoľko v rozhodcovskom konaní môže

pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňa podmienky podľa
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ak nástupnícky stály rozhodcovský
súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a
postupuje sa podľa § 28 ods. 11. v zmysle ustanovenia § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z.z. ospotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského
rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho

rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Nakoľko Stály rozhodcovský súd
zriadený Združením arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, nebol
zapísaný do zoznamu súdov rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
podľa § 17 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z.., je potrebné počítať trojmesačnú lehotu od 16.6.2015, teda
hmotnoprávna lehota na podanie žaloby na súde, aby zostali zachované nároky skončila 16.9.2015.

Nakoľko odporca podal žalobu na všeobecnom súde až dňa 17.9.2015, účinky pôvodnej žaloby
nezostávajú zachované.

Súd prioritne skúmal samotnú podstatu zmluvného vzťahu a to zmluvu o úvere č. 507400619 zo dňa
8.3.2012 na základe ktorej mal veriteľ, poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur, ktorý
sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 370,- eur v 10 mesačných splátkach po 87,-

eurpočnúcdňom16.4.2012,tedaposlednásplátkabymalabyťsplatnádňom8.3.2012+10mesiacov,t.j.
8.1.2013, nakoľko zmluva neobsahovala inak určenú splatnosť a navrhovateľ ani odporca inú splatnosť
nepreukázali a súd z vykonaného dokazovania v súlade s rozhodnými skutočnosťami uvedenými
v návrhu (dôkaz preukazuje tvrdené skutočnosti a súd zásadne nevyhľadáva nové skutočnosti v
predložených dôkazoch) inú splatnosť nezistil.

Súd posudzoval aj otázku premlčania podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., nakoľko však žaloba bola podaná
v trojročnej premlčacej dobe, k premlčaniu dôjsť nemohlo.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú
z tohto zákona.

Podľa ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto
zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa

uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa ust. § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi

výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť
spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že uzavretá zmluva sa netýka spotrebiteľského vzťahu a teda že
sa nespravuje ust. zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Odporkyňa v právnom vzťahu nevystupovala ako
podnikateľ.

Súd zistil, že v samotnom obsahu zmluvy nie sú zahrnuté podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere určené ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to podľa písm. f) dobu trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsobvykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia a písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona.

Nakoľko v zmluve absentujú povinné náležitosti určené zákonom č. 129/2010 Z.z. ust. § 9, ktorý je
špeciálnym zákonom k ustanoveniam Obchodného a Občianskeho zákonníka, zmluva je považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov.

Hoci navrhovateľ vôbec nepreukázal poskytnutie úveru, tvrdenú skutočnosť o poskytnutí sumy 500,-

eur odporkyňa nerozporovala a túto skutočnosť neurobila spornou, súd vychádza z nerozporovaného
tvrdenia o poskytnutí úveru v navrhovateľom tvrdenej výške.

Nakoľko odporkyňa nerozporovala ani výšku úhrad, t.j. že navrhovateľovi spolu uhradila 174,- eur a
nepreukázala úhradu vo väčšom rozsahu, súd vychádzal z tejto navrhovateľom tvrdenej skutočnosti.

Nakoľko pri úvere považovanom za bezodplatný a bezúročný je dlžník povinný vrátiť len to, čo si požičal,
súdzaviazalodporkyňunazaplatenierozdielumedziposkytnutýmipeňažnýmiprostriedkamiavrátenými
prostriedkami vo výške 500 eur - 174 eur, t.j. vo výške 326,- eur.

Nakoľko úver je potrebné zo zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd vyhovel nároku na
vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými prostriedkami a návrh za zaplatenie úrokov zamietol.

Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania
podľa § 517 ods. 2 O.s.p. a ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. od doby, kedy sa mal stať splatným celý

záväzok, teda od splatnosti poslednej splátky, 08.03.2012 + 10 mesiacov, t.j. po dni 8.1.2013.
Tak ako súd uviedol, pri úvere považovanom za bezodplatný a bezúročný je dlžník povinný vrátiť
len to, čo si požičal, nemôže nastať ani splatnosť jednotlivých splátok, ktoré v sebe zahŕňajú úroky
a poplatky a to ani v časti, pretože nedochádza k zmene zmluvného vzťahu v tejto časti, ibaže by
predtým navrhovateľ ako veriteľ oznámil túto skutočnosť (bezodplatnosť a bezúročnosť úveru) dlžníkovi

pred konečnou splatnosťou a vyzval ho na plnenie v splátkach s uvedením rozsahu splátok pôvodnej
istiny v amortizovanej splátke, teda uvedením pomernej časti splátok zodpovedajúcu istine bez úroku
a poplatku.
Ak je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, teda v rozsahu dohodnutých úrokov a poplatkov
je neplatná (minimálne neúčinná), nemôže byť platná či účinná ani v dohode o výške splátok, ktoré

mali zahŕňať úrok a poplatky. Totiž nemožno požadovať po spotrebiteľovi, aby sám takúto skutočnosť
vyhodnotil a hradil splátky v inom rozsahu, prípadne aby z dôvodu porušenia povinností na strane
veriteľa bol povinný uhradiť bezúročný a bezodplatný úver skôr ako mala nastať zročnosť poslednej
splátky. Jednoducho, ak dlžníkovi nebolo preukázateľne známe, že úver je považovaný za bezúročný
a bez poplatkov a akú časť splátky mal hradiť, nemohol sa dostať ani do omeškania. Súd poukazuje

aj na osobitnú okolnosť, že zmluva o úvere nie je neplatná a veriteľ sa nemusí domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia len z dôvodu prezumpcie platnosti úveru so sankciou bezúročnosti a
bezodplatnosti. Pokiaľ by sa jednalo o iný právny úkon ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, právny
úkon by bol z dôvodu absencie podstatných náležitostí podľa § 39 Obč. zák. neplatný. Hoci následkomporušenia povinností veriteľa ustanovených zákonom zostáva zmluva platná, nespĺňa už základnú
charakteristiku zmluvy o úvere (odplatné prenechanie peňazí) a skôr pripomína vydanie bezdôvodného
obohatenia a takto je potrebné pristupovať aj k právam a povinnostiam účastníkov. Preto, ak je úkon,

ktorý zavinením navrhovateľa nespĺňa základné náležitosti stanovené zákonom bez sankcií - teda
úroku a poplatku, do splatnosti úveru nemožno požadovať ani sankciu v podobe úrokov z omeškania
z neurčitých čiastkových plnení pred celkovou splatnosťou úveru (pred splatnosťou poslednej splátky).
Jednoznačne zároveň za takéhoto stavu nemožno akceptovať ani žiadne úkony veriteľa smerujúce k
predčasnej splatnosti úveru.

Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 326 eur vo výške 8% ročne od 9.1.2013
do zaplatenia.
Nakoľko navrhovateľ si uplatňoval voči odporkyni nároky na ktoré mu nevyplývalo právo z dôvodu
porušenia zákona, pretože úver bol bezúročný a bez poplatkov, nemôžu byť platné ani navrhovateľom
stanovené poplatky za upomienky, ktoré navyše vôbec neboli uvedené v obsahu zmluvy tak, ako to
požaduje zákon a preto súd tieto nároky musel zamietnuť.

Pokiaľsanavrhovateľdomáhalnárokovnaúhradutrovmediácie,súdnezistilúčelnosťtakéhotopostupu,
nakoľko navrhovateľ sa nedomáhal nárokov z úveru bez úroku a poplatkov ale uplatňoval si nezákonné
nároky na ktorých úhradu nemal právo a naviac, pokus o mediáciu nemožno považovať za náklady
s uplatnením pohľadávky. To že veriteľ využije možnosť mediácie neznamená, že v príde neúspechu

mediačného konania by mal náklady mediácie či právneho zastúpenia pred mediátorom znášať dlžník.
Preto pokiaľ medzi účastníkmi nebola platne uzavretá dohoda o mediácii po vzniku sporu a mediácia
nevznikla v súlade s ust. § 14 zák. č. 420/2004 Z.z., nemôže vzniknúť ani nárok na odmenu mediátora
a vynaložené trovy si môže veriteľ nanajvýš uplatňovať voči mediátorovi ako náhradu škody. Súd však
vzhliadol celkový postup mediátora za scestný, skôr v snahe zabezpečiť si zisk ako vykonať mediáciu,

nakoľko sa vôbec neriadil ust. zák. č. 420/2004 Z.z., mediácie vykonával zakladateľ rozhodcovského
súdu bez riadnej dohody a oprávnení. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.

Rovnako, nakoľko navrhovateľ nepreukázal platné uzavretie zmluvy o rozhodcovskom konaní, nebola
preukázaná jeho dôvodnosť, navyše odporkyňa nezodpovedá za skutočnosť, že rozhodcovský súd

nespĺňal prípadné podmienky pre pokračovanie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, konanie bolo
zastavené, súd zamietol aj nárok na náhradu trov rozhodcovského konania ako úplne nedôvodný.

Vo vzťahu k náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na
obdobný úspech účastníkov v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.