Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213423
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213423.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. AK Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, menom ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát proti
odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.10C/175/2012-63 zo dňa 11. februára
2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.10C/175/2012-63 zo dňa 11. februára 2015 zrušuje
a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 125,- Eur ako

majetkovej škody a sumy 495,- Eur, ako nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom okresného súdu, ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) do právoplatného skončenia konania

o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika- Ministerstvo spravodlivosti,
súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010.
Na pojednávaní dňa 11.2.2015 okresný súd nepovolil prerušenie tohto konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ako aj

prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika- MS SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010.

V odôvodnení tiež uviedol, že návrhom si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu

exekučného, keď tento nerozhodol v zákonom stanovenej 30 dennej lehote o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Bol toho názoru, že návrh navrhovateľa nespĺňa zákonné procesné podmienky pre
jehoprejednanieaniejeznehojasnýtitulnárokutak,akotovyplývaz§43ods.1O.s.p..Podmienkoupre
uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody na súde je žiadosť o predbežné prerokovanie tohto
nároku odporcom, ktorú žiadosť navrhovateľ neuplatnil, preto okresný súd mal za to, že navrhovateľ
predčasne uplatnil svoj nárok na súde. Navrhovateľ sa mohol podľa § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len zák.č. 514/2003 Z.z.) domáhať uspokojenia svojho nároku na súde až
po uplynutí 6-mesačnej lehoty.

Poukázal aj na to, že navrhovateľ nepreukázal ani jeden zo základných predpokladov vzniku nároku
poškodeného na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorý spočíval v nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, resp.
nezákonnom rozhodnutí spôsobenom orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda konajúcim
exekučným súdom, v preukázaní vzniku škody - nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi

jej vznikom a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím exekučného súdu.
Okresný súd bol toho názoru, že zo strany navrhovateľa nebol preukázaný podľa § 9 cit. zák. prvý
zákonný predpoklad, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu na
zmenu súdneho exekútora, keď v konaní neboli preukázané žiadne prieťahy. Ohľadom navrhovateľom
tvrdeného prieťahu v konaní exekučného súdu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa
žiadnasťažnosť,aninerozhodovalÚstavnýsúdSR,vdôsledkučohonebolisplnenézákonnépodmienky

pre konanie o nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Z tohto dôvodu, ale ani z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktoré malo spočívať v prekročení zákonom
určenej lehote na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora nemohlo dôjsť ku vzniku škody a
nemajetkovej ujmy, preto nie je možné požadovať ich náhradu.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
poukázal na tú skutočnosť, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., keď sa mu
ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods.2 písm.a/
O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., k vadám uvedeným v § 221 ods.1, keď rozhodoval vylúčený
sudca, ako aj k vadám podľa § 221 ods.1 O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Namietal tiež, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho
zástupcu napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody s predložením

listiny, ktoré tieto preukazovali. Podľa jeho názoru nemohol okresný súd postupovať podľa § 101 ods.2
O.s.p. a ak tak urobil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Poukázal na tú skutočnosť, že
žiadal o prerušenie konania, čo okresný súd neakceptoval a nariadil pojednávanie. Neakceptoval ani
jeho žiadosť o zrušenie pojednávania z dôvodu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z
konania vylúčiť. Tá okolnosť, že krajský súd neprihliadol na ním uvádzané dôvody, ktoré vylúčenie sudcu

z prejednávania tejto veci odôvodňovali nič nemení na tom, že v jeho očiach, a objektívne v očiach
verejnosti, nie je možné takéhoto sudcu považovať za nestranného. Tvrdil preto, že v konaní bolo možné
uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom pojednávanie súd vo veci odložiť mohol. Z
dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých okresný
súd pri rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z týchto dôvodov preto došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, jeho práva na súdnu ochranu, ako aj
k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Z dôvodu, že sa nemohol vyjadriť ku skutkovým
a právnym otázkam prejednávanej veci, ako aj z dôvodu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, ku ktorým sa tiež nemal možnosť vyjadriť a ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,
považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.

Podľa jeho názoru nemohol okresný súd vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo
na kontradiktórny súdny proces porušil tým, že vykonal dokazovanie obsahom exekučného spisu, pre
ktorý dôkaz sa rozhodol sám, pričom nie je zrejmé, či šlo o dôkazy, ktoré boli založené v exekučnom
spise. Záverom sa vyjadroval k majetkovej škode, ktorú si v návrhu uplatnil a ohľadom ktorej súd návrh

zamietol. V odvolaní uviedol, že súd skúmal len škodu, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka, čo však
z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva. Okresný súd sa podľa jeho názoru žiadnym spôsobom
nevysporiadalanisoznaleckýmposudkomovznikuavýškevzniknutejškody,ktorýnavrhovateľpredložil
súdu. K nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že okresný súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nedošlo

k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy
SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote, keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté
v zákonom stanovenom čase a nezdôvodnil ani, prečo konal vo veci, keď navrhovateľ predložil návrh
na prerušenie konania pred pojednávaním vo veci samej.K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie

sumy ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom
okresného súdu, ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci, pričom navrhovateľ žiadal konanie
v prejednávanej veci prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti. Už v návrhu
navrhovateľ žiadal, aby z dôvodu námietky predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať
preto, že svojim konaním sám vyvolal skutočnosť, ktorá založila právo navrhovateľa uplatňované týmto
návrhom, a to jeho nesprávnym úradným postupom, nemôže byť ako štátny orgán, ktorý je škodcom

v spore medzi navrhovateľom a štátom objektívne rozhodujúcim orgánom v prejednávanej veci, preto
navrhol postup podľa § 12 O.s.p., a teda, aby nadriadený súd rozhodol pred prvým prejednaním veci o jej
prikázaní inému súdu, pretože sudcovia konajúceho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej
navrhovateľom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu

by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené, keďže
neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil okresný
súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom. Nadriadený
súd o nej rozhodol tak, že v prejednávanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal
v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania a

rozhodovania tejto veci nevylúčil.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu,
že exekučný súd potom, ako dostal od súdneho exekútora žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nekonal pri udelení poverenia v súlade s § 44 ods.2 EP, keď o nej rozhodol až po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty 15 dní od jej doručenia.

Odvolací súd však z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že okresný súd
neposudzoval nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý mal za následok vznik majetkovej
škody uplatnenej navrhovateľom z dôvodu uvedeného v návrhu, a teda z dôvodu oneskoreného

rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale návrh zamietol z dôvodu posudzovania nesprávneho úradného postupu okresného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákone ustanovenej lehote, čo príčinou
vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci nebolo. Skutkové zistenia, ktoré sú
podkladom pre právne posúdenie veci okresným súdom preto nekorešpondujú so skutkovým stavom

opísaným navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ktorý ani okresný súd nezisťoval, a preto ho
nemohol vyhodnotiť správne, na základe čoho tak rozhodoval o nároku navrhovateľa, ktorý v návrhu
uplatnený nebol. Okresný súd sa tak nevysporiadal s podstatným tvrdením navrhovateľa v návrhu, a to
že mu vznikla majetková škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď tento
nekonal pri udelení poverenia v súlade s § 44 ods.2 EP a keď o nej nerozhodol v zákonom stanovenej

lehote.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu musí podľa § 157 O.s.p. vyplývať okrem iného vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahou súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Podľa názoru odvolacieho súdu nemohol preto okresný súd správne zistiť skutkový stav

a následne vec aj správne právne posúdiť, keď na navrhovateľom uvádzané tvrdenia nevykonal žiadne
dokazovanie.

Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods.1 pím.
h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd zistí, či je nárok týkajúci sa spôsobenej škody uplatnený navrhovateľom v
návrhu dôvodný a či rozhodnutie okresného súdu, ako súdu exekučného o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia bolo tak, ako to tvrdí navrhovateľ vydané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovejlehoty, ako aj tú skutočnosť, či takýto postup súdu mohol mať za následok vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal v prejednávanej veci samostatným návrhom konanie prerušiť,
bolo potrebné o jeho návrhu, ak okresný súd dospel k záveru, že nie je dôvodný, rozhodnúť v súlade s §
109ods.1/písm.b/a§109ods.2/písm.c/O.s.p.uznesenímtak,akotovyplývazObčianskehosúdneho
poriadku, a teda, že jeho návrh na prerušenie konania zamieta. Okresný súd tak, ako to vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní síce rozhodol na pojednávaní uznesením, ktoré obsahom korešponduje s príp.

zamietavým výrokom, avšak rozhodnutie v písomnej forme nevypracoval a ani nedoručil účastníkom
konania. Keďže sa nejedná o rozhodnutie o vedení konania, ktoré nie je potrebné vyhotoviť v písomnej
forme, ak sú účastníci na pojednávaní prítomní, musí súd o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal konanie
prerušiť vždy rozhodnúť uznesením, musí ho aj kvalifikovane odôvodniť a doručiť účastníkom konania.

Odvolací súd nevylučuje aj taký postup okresného súdu, že v záhlaví rozsudku, ktorým rozhoduje vo

veci samej uvedie, že rozhoduje aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a v jeho prvej výrokovej
vete uvedie rozhodnutie o tom, ako o návrhu na prerušenie konania rozhodol, pričom svoje rozhodnutie
stručne zdôvodni. Pokiaľ rozsudok s takýmto výrokom, ktorý bude súčasťou výroku vo veci samej doručí
obom účastníkom konania, splní povinnosť, ktorá vyplýva pre súd z § 168 O.s.p., čo sa v prejednávanej
veci nestalo.

Je preto potrebné, aby okresný súd rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania buď
vyhotovil samostatne, alebo ho uviedol do rozsudku vo veci samej a doručil obom účastníkom konania.

Podľa § 224 ods.3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.