Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204558
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204558.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvexekučnejvecioprávnenéhoEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XXX/X, U.,
o vymoženie 1.552,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č. k. 12Er/431/2014-23 zo dňa 30.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnej
domáha vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave
zo dňa 15.01.2013 sp. zn. 08540/12. Súd prvého stupňa preskúmal predloženú Zmluvu č. 2658524
zo dňa 02.08.2005, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 04.08.2011

a skúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad
so zákonom. Zistil, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť na Rozhodcovskej
doložke dohodnutej v bode 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára. Uviedol, že dohoda o uzavretí
splátkového kalendára bola evidentne uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého boli v písané údaje
o osobe povinnej, uznanom záväzku a splátkach. Povinná nemala možnosť zmeniť obsah podmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinná teda mala možnosť len

akceptovať, alebo neakceptovať dohodu ako celok.

Prvostupňový súd citoval ustanovenie § 41 ods.2 písm.d) a § 44 ods.2 Exekučného poriadku, § 45
ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a súčasne citoval ustanovenie § 2 písm.a)
a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spotrebiteľovi

je odopretá možnosť uplatniť a brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade ak dodávateľ podá
návrh na začatie konania pred rozhodcovským súdom. Predmetná doložka preto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53
ods.1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s 53 ods.4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Rozhodnutie vydané na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky nemá legitimitu a nie je

spôsobilým exekučným titulom. Súd na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený mal za to,

že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej
mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že
exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Táto právomoc nevyplýva exekučnému

súdu ani z rozhodnutia ASTURCOM, ktorého nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
tohto rozhodnutia publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Oprávnený poukázal na ust.
§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. a uviedol, že v zmysle
citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku

ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku len vtedy, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. Podľa slovenského hmotného práva je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy jedine súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému

rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť
o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné konštatovať ani s odvolaním
sa na ustanovenie Prílohy 1 písm.q) Smernice 93/13/EHS, keďže interpretácia súdov v tomto prípade
vychádza z nesprávneho prekladu tohto ustanovenia. Vzhľadom na uvedené nemožno zo slovenského
a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať

exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil
si ich. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený v
závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011,

sp. zn. 3MCdo/11/2010 a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli dňa
02.08.2005 Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty č. 2658524. Dohodou o uzavretí Splátkového
kalendára a uznaní záväzku uznala povinná záväzok voči právnemu predchodcovi oprávneného z
predmetnej zmluvy vo výške 1.612,50 eur (istina) spolu s príslušenstvom. Súčasťou tejto dohody bola v
bode 4 dojednaná rozhodcovská doložka zakladajúca legitimitu pre rozhodcovský súd.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave zo dňa 15.01.2013 sp. zn. 08540/12 s
právoplatnosťou dňa 04.02.2013 a vykonateľnosťou dňa 07.02.2013.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a vyhodnotenie rozhodcovskej

doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej podmienky.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú znej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,

sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v

uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri
preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným
poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, a
tým aj neplatnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v bode č. 4 Dohody o uznaní
záväzku, ktorá bola prílohou zmluvy, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi
vzniknuté spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a.s. alebo pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvný strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2006, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods.4 písm.r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito

neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z Dohody o uznaní záväzku,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za
to, že táto vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú
z bankových obchodov pri tam uvedených bankových produktov alebo v súvislosti s nimi, riešil

v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s ktorými
povinná ani nebola oboznámená. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z
vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného
formulára vypracovaného oprávneným a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť. Z množstva
exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené napr. vo všeobecných

podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne
schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by
spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v

ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť
rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie bolo
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou aj v zmysle Smernice rady Európskej únie č. 93/13/
EHS. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom

na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142
ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.