Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899615
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3508899615.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava,
IČO 36 864 421 proti povinnému: F. F., bytom U. uzol XX, R. K. nad C., o vymoženie 681,14 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 30. apríla 2012, č. k. 2Er/136/2008-50, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a .

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že poverením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 20.11.2007 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 20.520,- Sk s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 2104/2004, NZ 64771/2004,

spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, Notársky úrad v Bratislave dňa 13.08.2004. Z
predloženého exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá je podkladom na vykonanie exekúcie súd
zistil, že právnym dôvodom vyhlásenia dlžníka o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou podľa
§ 41 Exekučného poriadku bol záväzok zo zmluvy o úvere č. 3370098 zo dňa 04.11.2003. Z obsahu
predmetnej zmluvy súd zistil, že priamo v texte zmluvy v časti označenej ako "Splnomocnenie" povinný
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.

aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom. Z notárskej zápisnice N 2104/2004, NZ 64771/2004 vyplynulo, že táto bola spísaná dňa
13.08.2003 na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na
základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere, tvoriacej prílohu notárskej zápisnice, požiadal v mene
povinného o spísanie notárskej zápisnice, a tiež osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír

na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve za povinného vyhlásil, že povinný uzatvoril s
oprávneným zmluvu o úvere č. 3370098, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.000,-
Sk. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného uznal dlh vo výške 24.519,- Sk, z tohto úver a poplatok predstavujú
sumu 20.520,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 24.03.2004 do zaplatenia. Dlh Mgr.
Tomáš Kušnír za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za povinného vyhlásil,
že tento spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 24.03.2004 do zaplatenia povinný splatí

v lehote do 23.08.2004. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote do
21.09.2004 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby tátonotárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Exekučnýsúdjepovinnýpočasceléhoexekučnéhokonaniavkaždomštádiuvedeniaexekúcieprihliadať
na to, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak

exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je
i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu, majúci za následok jeho
absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Podstatnou

náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice robí exekučný titul, je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou.
Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 45 Notárskeho
poriadku), nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu
exekúcie. V danom prípade mal súd preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného
titulu - notárskej zápisnice N 2104/2004, NZ 64771/2004 zo dňa 13.08.2004 je zmluva o úvere
číslo 3370098 zo dňa 04.11.2003, spísaná medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom

(oprávneným) a Františkom Čičkom ako dlžníkom (povinným). Predmetná zmluva o úvere bola spísaná
na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno
splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi,
tvoriace súčasť predmetnej zmluvy, je podstatným pre posúdenie otázky spôsobilosti notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere

číslo 3370098 zo dňa 04.11.2003 je podľa názoru súdu koncipované veľmi všeobecne a široko. Táto
všeobecnosť a širokosť rozsahu splnomocnenia dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca Mgr.
Tomáša Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o
skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Tomáša Kušníra konať v mene povinného a tieto pochybnosti nie
je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia

udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Zároveň
týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno
v budúcnosti vznikne, bolo povinnému už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať
výšku "uznaného" dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý
a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde, a ak áno, v akom

rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej zápisnici za povinného určil lehotu,
v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo
nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani vedomosť mať nemohol.
Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody
vôle. V danom prípade, ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra

bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša
Kušníra ako splnomocnenca dlžníka (povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri
výbere zástupcu bola týmto postupom podstatným spôsobom obmedzená. Na základe uvedeného
súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere číslo 3370098 zo
dňa 04.11.2003 vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica N 2104/2004, NZ 64771/2004 zo dňa 13.08.2004, v ktorej
Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene povinného uznal
záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym
aktom(paktom)aakotakániejespôsobilýmexekučnýmtitulom,napokladektoréhobybolomožnéďalej
danú exekúciu viesť a takýto nespôsobilý exekučný titul vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania

v exekúcii. Keďže súd vyššie uvedenú notársku zápisnicu vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul
spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vedenú
súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou pod spisovou značkou EX 1029/2004 za neprípustnú
a zároveň v súlade s vyššie citovaným § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil.
V závere rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov exekúcie rozhodne samostatným

uznesením po tom, ako súdny exekútor zašle súdu ich aktuálnu špecifikáciu.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) a § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. s tým, že súd

rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd
zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej
nepozornosti (ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnejmoci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so
zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového
obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo

povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože
je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci
veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými
predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje
právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to,
aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný
výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec

zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť
účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal
na čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe, bez ohľadu
na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.
Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave,

ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný
súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namieta, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované
za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so

zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp.
oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na
tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia
osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú
výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo

nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák. Plnomocenstvo udelené v zmluve je dostatočne určité a
zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte
neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne
z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo

formenotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Totoprávoostalopovinnémuvplnejmierezachovanéa
mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocestvo na zastupovanie
vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že
mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak,
aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude

dlh splatený. Tiež oprávnený namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj
na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku musí byť
spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo
súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného

exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po
vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17CoE/120/2012 - 66 zo dňa 18.07.2012,
ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že exekučný
titul notársku zápisnicu považoval za neplatné dojednanie, pre absenciu vyhlásenia povinného ako
dlžníka a teda v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nie je spôsobilým exekučnýmtitulom a preto súd prvého stupňa postupoval správne pokiaľ exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku zastavil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28.11.2014, sp. zn. 2 Oboer/140/2014 uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 17CoE/120/2012 - 66 zo dňa 18.07.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa (čl. 54 spisu) navrhol,
aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu

Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Dovolací súd zistil, že odvolací súd o tomto procesnom
návrhu oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol
žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným
postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)

O.s.p. Dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie
konaniapodľa§109ods.1písm.b)O.s.p.arozhodneoňom.Vzhľadomnadôvody,ktoréviedlikpotrebe
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky námietkami
oprávneného uvedenými v dovolaní.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 09.08.2012 bol podaný ďalší návrh na prerušenie konania
v zmysle v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý
oprávnený odôvodnil potrebou obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou. O
tomto návrhu sa doposiaľ taktiež nerozhodlo.

Krajský súd po zrušení veci dovolacím súdom vec opätovne prejednal a preskúmal podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., posúdil návrhy oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. a dospel k záveru, že návrhy na prerušenie
konania je potrebné zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie oprávnený odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky v nasledujúcom znení: 1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj
jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
a procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Ďalej oprávnený navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 109
ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh o súlade
ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práv v
právny poriadok. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a
po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď
tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa
zákona prípustné, preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze z
10.07.2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26 a to, že podľa § 254 ods. 3 O.s.p. na exekučné konanie podľa

Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p. (vrátane III. časti, v ktorej je
§ 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením,
ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 O.s.p., pretože
má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo.Naviac odvolací súd uvádza, že Súdny dvor Európskej únie už v obdobných veciach, v ktorých
účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci

zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie
na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných
kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.
Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za
nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je

potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora
EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten
C-237/02, bod 19). Súdny dvor Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy
Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie
(rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie

navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne
do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke,
týkajúcejsavýkladukomunitárnehopráva,jevzmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvorapredovšetkým
skutočnosť, že otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom

riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka, nastolená
Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie
ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V prípade rozhodnutia súdu prvého stupňa o neprípustnosti exekúcie a jej následnom zastavení,
odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne ustálil, že exekučný titul - notárska zápisnica bola
spísaná na základe splnomocnenia, ktoré je neplatným dojednaním, keďže v nej absentuje vyhlásenie
povinného ako dlžníka, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)

Ex. poriadku. V dôsledku toho exekúcia vedená na podklade takéhoto nespôsobilého exekučného titulu
je neprípustná, a preto ju prvostupňový súd zastavil, s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za nepochybne preukázané, že vyhlásenie účastníka o uznaní
právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41

ods. 2 Exekučného poriadku, obsiahnuté v notárskej zápisnici N 2104/2004, Nz 64771/2004 zo dňa
13.08.2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, je za povinného vykonané Mgr. Tomášom
Kušnírom, advokátom, ktorého na tento úkon splnomocnil povinný v Zmluve o úvere č. 3370098 zo dňa
04.11.2003, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred
pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta

si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený
oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so
záujmami povinného. Povinného v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zákonníka splnomocnený advokát nemôže
zastupovať a jeho každý právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej
zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd

prvého stupňa preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za
neprípustnú, a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku ju zastavil.

K odvolaciemu dôvodu oprávneného, že o aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, že táto nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, odvolací súd

doplňuje, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica
bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom
období,vzmyslekonštantnejjudikatúryESDnadobúdasmernicavtakomtoprípadepriamyúčinok,asúd
ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených
prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a

Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť
národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumunež uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu
smernice.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa po vykonaní prieskumu exekučného
titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, odvolací súd dodáva, že udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné
zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd je oprávnený v každom štádiu
exekučnéhokonaniaskúmaťzúradnejpovinnosti,čituniejedanýniektorýzdôvodov,prektorýbymusel

exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku preto vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Ostatné odvolacie námietky
oprávneného strácajú svoju opodstatnenosť v súvislosti s tým, že odvolací súd vyhodnotil samotnú
notársku zápisnicu ako exekučný titul v danej veci za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Obč. zákonníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i ej e p r í p u s t n é .