Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108010264
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108010264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.

Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému W. Z., stíhaného pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., účinného do 31.12.2005, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/43/2008 zo dňa 01.07.2010, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 09. 07. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. f/ Tr. por. zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
5T 43/2008 zo dňa 01.07.2010 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný W. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., okres J., bytom I., K. č. XX, na
slobode,

je vinný, že

1/ v presne nezistenom čase v novembri 1997 potom ako už nebohý J. D. od poškodenej Mgr. O.
K. prevzal sumu 500.000 Sk v hotovosti za účelom vybavenia nájmu bytu, prisľúbil obvinený W. Z.

poškodenej Mgr. O. K. vybavenie nájmu bytu v I. na Z. ulici č. X a v sprievode J. D. ukázal poškodenej
byt číslo XX na treťom poschodí a potom ako J. D. XX.XX.XXXX od poškodenej v I. na D. č. XX prevzal
ďalších 400.000 Sk v hotovosti, jej obvinený W. Z. odovzdal kľúč a nájomnú zmluvu k uvedenému bytu,
pričom nájomná zmluva bola sfalšovaná, čím poškodenej Mgr. O. K. spôsobili škodu vo výške 900.000
Sk (29.874,- euro),

2/ v presne nezistený deň v januári 1998 sa obvinený W. Z. spolu s J. D. stretli s poškodeným P. D. za
účelom vybavenia nájmu bytu v I. na Z. ulici č. XX pre jeho syna a následne spoločne poškodenému

predmetnýbytukázali,počompoškodenýP.D.odovzdalJ.D.sumu550.000Skvhotovostianasledujúci
deň odovzdal obvinený W. Z. spolu s J. D. poškodenému kľúč a nájomnú zmluvu k uvedenému bytu,
pričom nájomná zmluva bola sfalšovaná, čím poškodenému P. D. spôsobili škodu vo výške 550.000 Sk
(18.256,- euro),

3/ v presne nezistený deň v mesiaci január alebo február 1998 obvinený W. Z. spolu s J. D. ukázali
poškodenému JUDr. O. K. byt v I. na Z. ulici č. XX a za odplatu vo výške 300.000 Sk mu prisľúbili vybaviť

nájom k uvedenému bytu, na čo poškodený JUDr. O. K. odovzdal obvinenému W. Z. a J. D. v reštaurácii
J. v Bratislave na K. ulici sumu 100.000 Sk v hotovosti a asi po týždni, keď mu oznámili, že predmetný
byt sa vybavuje a požiadali ho o doplatenie zvyšku požadovanej sumy, odovzdal poškodený JUDr. O. K.
obvinenému W. Z. v jeho kancelárii v I. na F. ulici č. XX sumu 50.000 Sk a J. D. v I. na O. ulici taktiež sumu
50.000 Sk a následne obvinený W. Z. v prítomnosti J. D. odovzdal vo svojej kancelárii poškodenému
kľúč a nájomnú zmluvu k uvedenému bytu, pričom nájomná zmluva bola sfalšovaná, čím poškodenému
JUDr. O. K. spôsobili škodu vo výške 200.000 Sk (6.638,- euro)

tedav bodoch 1/ až 3/

- spoločným konaním s inou osobou na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že

uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

čím spáchal

v bodoch 1 až 3

pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b)
Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá s určením skúšobnej doby vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný W. Z., nar. XX.XX.XXXX zaväzuje nahradiť poškodenému
JUDr. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. č. XX, škodu vo výške 4.979,- euro.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení Mgr. O. K. a P. D. odkazujú s nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/43/2008 zo dňa 01.07.2010 bol
obžalovaný W. Z. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase v novembri 1997 potom ako už nebohý J. D. od poškodenej Mgr. O.
K. prevzal sumu 500.000 Sk v hotovosti za účelom vybavenia nájmu bytu, prisľúbil obvinený W. Z.
poškodenej Mgr. O. K. vybavenie nájmu bytu v I. na Z. ulici č. X a v sprievode J. D. ukázal poškodenej

byt číslo 15 na treťom poschodí a potom ako J. D. XX.XX.XXXX od poškodenej v I. na D. č. XX prevzal
ďalších 400.000 Sk v hotovosti, jej obvinený W. Z. odovzdal kľúč a nájomnú zmluvu k uvedenému bytu,
pričom nájomná zmluva bola sfalšovaná, čím poškodenej Mgr. O. K. spôsobili škodu vo výške 900.000
Sk,

2/ v presne nezistený deň v januári 1998 sa obvinený W. Z. spolu s J. D. stretli s poškodeným P. D.
za účelom vybavenia nájmu bytu v I. pre jeho syna a následne spoločne poškodenému predmetný byt
ukázali, po čom poškodený P. D. odovzdal J. D. sumu 550.000 Sk v hotovosti a nasledujúci deň odovzdal
obvinený W. Z. spolu s J. D. poškodenému kľúč a nájomnú zmluvu k uvedenému bytu, pričom nájomná
zmluva bola sfalšovaná, čím poškodenému P. D. spôsobili škodu vo výške 550.000 Sk,

3/ v presne nezistený deň v mesiaci január alebo február 1998 obvinený W. Z. spolu s J. D. ukázali
poškodenému JUDr. O. K. byt v I. na Z. ulici č. XX a za odplatu vo výške 300.000 Sk mu prisľúbili vybaviť
nájom k uvedenému bytu, na čo poškodený JUDr. O. K. odovzdal obvinenému W. Z. a J. D. v reštaurácii
J. v Bratislave na K. ulici sumu 100.000 Sk v hotovosti a asi po týždni, keď mu oznámili, že predmetný

byt sa vybavuje a požiadali ho o doplatenie zvyšku požadovanej sumy, odovzdal poškodený JUDr. O. K.
obvinenému W. Z. v jeho kancelárii v I. na F. ulici č. XX sumu 50.000 Sk a J. D. v I. na O. ulici taktiež sumu
50.000 Sk a následne obvinený W. Z. v prítomnosti J. D. odovzdal vo svojej kancelárii poškodenému
kľúč a nájomnú zmluvu k uvedenému bytu, pričom nájomná zmluva bola sfalšovaná, čím poškodenému
JUDr. O. K. spôsobili škodu vo výške 200.000 Sk.Za to mu bol súdom prvého stupňa uložený podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák., účinného do
31.12.2005 mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2

(dva) roky.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 boli poškodení Mgr. O. K., P. D. a JUDr. O. K.
odkázaní s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný W. Z. do výroku o vine a treste,
ako aj poškodený JUDr. O. K. do výroku o náhrade škody.

Obžalovaný písomne odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu tak, že bolo jednoznačne
preukázané, že sa s nebohým D. zúčastnil pri ohliadkach niekoľkých bytov, pričom ako zamestnanec
bývalého Bytového podniku disponoval kľúčmi a preto bola jeho prítomnosť nevyhnutná. Akékoľvek iné

tvrdenia v súvislosti s jeho údajnou účasťou na trestnej činnosti nebohého D. sa nezakladajú na pravde
a neboli ani preukázané. S prípadnou trestnou činnosťou nebohého D. nemá nič spoločné, pričom len
vykonával povinnosti zamestnanca bytového podniku. Nájomné zmluvy k bytom žiadnym spôsobom
neriešil a ani to nebolo jeho povinnosťou. Nikdy od žiadneho nájomcu či budúceho nájomcu nezobral
peniaze. Jediným priamym dôkazom, ktorý ho usvedčuje z účasti na akejkoľvek údajnej trestnej činnosti

je výpoveď poškodeného JUDr. O. K., teda iba jedného z trojice poškodených. Tvrdenia JUDr. K. neboli
nijakýmspôsobompreukázané,pričomichpovažujezaklamlivéaúčelové.PriporovnanívýpovedíJUDr.
K.jezrejmé,ževpriebehutrestnéhostíhaniazásadnezmenilsvojuvýpoveďohľadomúdajnejjehoúčasti
pri páchaní trestnej činnosti. JUDr. K. si ako právnik po smrti J. D. jasne uvedomoval faktickú nemožnosť
domáhania sa náhrady škody voči mŕtvej osobe a tak vo svojich výpovediach plných rozporov nakoniec

označil jeho ako osobu ktorej odovzdal peniaze napriek tomu, že to nie je pravda. Poukazuje na to, že
JUDr. K. v zápisnici o podaní vysvetlenia uvádzal, že nevie, kto z menovaných sumu fyzicky prevzal,
pričom na hlavnom pojednávaní uvádza, že sumu 100.000 Sk odovzdal obžalovanému. Tento rozpor
preukazuje zrejmú nedôveryhodnosť výpovede JUDr. K.. Súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov
postupoval arbitrárne, pričom zdôrazňuje, že sporná výpoveď JUDr. K. je jediným priamym dôkazom,

ktorý ho spája s trestnou činnosťou D. a akoukoľvek vzniknutou škodou. Poukazuje na to, že v žiadnej
fáze konania nemal možnosť konfrontovať kľúčového svedka obžaloby a tým došlo k skráteniu jeho
práv spôsobom nezlučiteľným s obsahom článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Je preto vylúčené, aby ho súd prvého stupňa uznal vinným výlučne len na základe
výpovede jedného z poškodených, so zjavným záujmom na vyriešení veci, navyše, keď je taká výpoveď

v zjavnom rozpore a predstavuje exces oproti ostatným výpovediam poškodených. Súd prvého stupňa
mal postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo a rozhodnúť v prospech obžalovaného. Je zarážajúce,
keď advokát tvrdí, že by za účelom sprostredkovania prevodu nehnuteľnosti bez akéhokoľvek potvrdenia
údajne odovzdal dvom osobám 100.000 Sk v obálke a to spôsobom, že túto obálku položí na stôl v
pohostinskom zariadení a odíde. Je názoru, že úmyselné zavinenie nebolo preukázané, pričom opakuje,

že on sa zúčastňoval ohliadok bytov len z titulu jeho pracovného zaradenia a disponoval vypracovanými
zmluvami, ktorých pôvod a náležitosti nebol povinný skúmať. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok.

Poškodený JUDr. O. K. v písomne vypracovanom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa ho odkázal
na občianske súdne konanie s nárokom na náhradu škody. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pre

určenie povinnosti nahradiť škodu by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec
trestného stíhania. S týmto názorom nesúhlasí, nakoľko zo skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným vyplýva spôsobenie škody vo výške 200.000 Sk. Súd prvého stupňa teda spôsobenie
škody na jednej strane akceptoval a na strane druhej ho s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie. Z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu rozporuplné. Smrť spolupáchateľa D. nie

je v danom prípade takou právnou skutočnosťou, ktorá by súdu bránila v trestnom konaní rozhodnúť o
uplatnenomnárokunanáhraduškody,nakoľkozaspôsobenietejtoškodyzodpovedáW.Z.akopáchateľ.
Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol odkázaný na občianske súdne konanie
a rozhodnúť tak, že obžalovaný bude zaviazaný aj k náhrade spôsobenej škody.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného JUDr. O. K., nakoľko
ten sa na verejné zasadnutie bez ospravedlnenia nedostavil. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Poukázal predovšetkým na to, že pred okresným súdom nebolriadne preukázaný skutkový stav veci, teda nebolo preukázané, že by jeho klient nejakým spôsobom
participoval na trestnej činnosti.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný W. Z. uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho obhajca a cíti sa byť nevinný.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie poškodeného JUDr. O. K. je dôvodné a odvolanie
obžalovaného je iba čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa§321ods.1písm.f/Tr.por.odvolacísúdzrušínapadnutýrozsudokakjerozhodnutieouplatnenom
nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por., veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové

rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom

pojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým,
že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že pri všetkých

troch skutkoch (čiastkových útokoch) došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, nakoľko poškodené
osoby boli uvádzané do omylu v možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy k bytom s Mestskou časťou
Bratislava Staré Mesto, t. j. v možnosti získania užívacieho práva k bytom, ktoré boli uvoľnené po
predchádzajúcich nájomníkoch a v dôsledku tohto omylu (v príčinnej súvislosti s ním) vykonali majetkové
dispozície, teda poskytli finančné prostriedky páchateľovi (či páchateľom). Týmto konaním došlo k

obohateniu na strane páchateľov a zároveň aj k spôsobeniu škody na majetku poškodených osôb,
nakoľko ak by poškodené osoby vedli, že nájomné zmluvy sú sfalšované a že im byty neboli oficiálne
sprístupnenéMestskoučasťouBratislavaStarémestoaosoby,ktoréichsprístupňovalinebolioprávnené
na vyberanie finančných prostriedkov v súvislosti s uzatváraním nájomných zmlúv, celkom určite by
finančné prostriedky neposkytli. Nájomné zmluvy a prísľuby možnosti užívania bytov tak slúžili len ako

prostriedok na vylákanie finančných prostiedkov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho
ústavuPZBratislavaohľadneskúmaniapodpisovaokrúhlychpečiatokMiestnehoúraduBratislavaStaré
mesto na nájomných zmluvách a návrhoch na uzatvorenie nájomnej zmluvy so záverom, že všetky

podpisy Ing. W. A. (vtedajšieho starostu A. časti I. S. mesto) vykazujú zhodu, ktorá je neprirodzená a
vysvetliteľná technickým faľšovaním. S. podpisy boli vyhotovené z jedného originálu. Nešlo teda o pravé
podpisy Ing. W. A.. Rovnako tak sporné odtlačky pečiatok sa od pravých odtlačkov odlišujú a neboli
vytvorené pečiatkou Miestneho úradu Bratislava S. mesto. U. teda o odtlačky vyhotovené spôsobom
technického faľšovania.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd opakuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne
preukázané, že došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, a to vo všetkýchtroch prípadoch, s tým, že jednotlivé sumy finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté poškodenými
osobami je nutné považovať za škodu spôsobenú týmto trestným činom.

Sporným medzi stranami bolo to, či sa na tomto podvodom konaní okrem už zosnulého J. D. vedome
podielal aj obžalovaný W. Z.. Podľa názoru odvoalcieho súdu možno aj tu z vykonaného dokazovania
vyvodiť nepochybný záver, že obžalovaný zneužil svoje pracovné zaradenie správcu rajónu Správy a
údržby domov I. Staré mesto, pričom sa vedome a aktíve podieľal na podvodnom konaní J. D. vo vzťahu
k poškodeným osobám.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyňe JUDr. O. I., v čase spáchania skutkov
vedúcej oddelenia nájmu bytov na Miestnom úrade mestskej časti I. S. A., ktorá vypovedala, že čo sa
týka predmetných bytov prišla na to tak, že byt ktorý bol na Z. a bol pridelený pánovi I. mal tento vrátiť,
nakoľko dostal iný byt a byt mal byť pridelený ako náhradný byt jednej pani. Prišli na to, že v byte sa
robia rekonštrukčné práce, preverovali komu bol byt pridelený na správe údržby domov a bolo zistené,

že tento byt nebol pridelený, preto byt zapečatili, vymenili zámky, aby do neho nebol prístup. V rámci
šetrenia okolo toho bolo zistené, že celkovo tri byty boli pridelené na Z. a Z. ulici, pričom žiadosti v
rámci pridelovania neprešli cez bytové oddelenie. Porovnaním pečiatok na zmluve zistili, že pečiatka na
zmluvách bola falošná. Byty boli pridelené bez toho, aby prešli bytovým oddelením. A. D. sa dozvedela
v súvislosti s vyšetrovaním podvodov s bytmi. Nebol ich zamestnancom. Vylučuje, že by s ním prišla do

kontaktu v rámci pridelovania bytov. Uložila správcom spraviť súpis neobsadených bytov. Nepamätá sa,
že by na miestnom úrade poškodení K., K. alebo D. vyvýjali nejaké aktivity. Viedla zoznam žiadateľov,
ktorí schválili poslanci a jej úlohou bolo v prípade uvoľnenia bytu zistiť o aký byt ide a na základe
toho vybrať vhodného uchádzača. Postup pri pridelení bytu bol taký, že správe a údržbe domov bolo
zaslané rozhodnutie o pridelení bytu, správa vypracovala nájomnú zmluvu, ktorú im vrátila, po podpísaní

nájomnej zmluvy správca bol povinný na základe tejto nájomnej zmluvy nájomcovi odovzdať byt. Potisk v
uvedených prípadoch nenahlásil byty ako voľnú bytovú jednotku. Obžalovaný ako správca mal v prípade
uvoľnenia bytovej alebo nebytovej jednotky vyplniť vo všetkých troch prípadoch hlásenia.

Svedkyňa Ing. Y. Y., bývalá pracovníčka Správy a údržby domov I. S. A., vypovedala, že do jej

kompetencie nadriadenej spadal aj pracovník W. Z.. Čo sa týka prideľovania bytov tak toto neprislúchalo
správcovi ale príslušnému miestnemu úradu. Správca nemal v tej dobe oprávnenie informovať
záujemcov o konkrétnych voľných bytoch, ale týchto mal odkázať na miestny úrad, ktorý bol jediný
kompetentný v tejto veci konať. Taktiež správca nedisponoval kľúčmi od voľných bytov, aby tieto
mohol záujemcom otvoriť, sprístupniť za účelom prehliadky. Správca voľný byt mohol sprístupniť len

na základe návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy vystavenej miestnym úradom. Po obdržaní návrhu
nájomnej zmluvy zo strany správcu bolo potrebné vyplniť formulár o prevzatí a odovzdaní bytu. Tieto
vyplnené formuláre správca príslušného rajónu postúpil prevádzkovému oddeleniu a toto ho postúpilo
na ekonomické oddelenie. Na ekonomickom oddelení sa vypracoval výpočtový list a celý spisový
materiál bol postúpený na právne oddelenie, ktoré na základe predloženého materiálu vypracovalo

nájomnú zmluvu a zaslalo spisový materiál na podpis starostovi. Po podpísaní starostom sa celý spisový
materiál odoslal na prevádzkové oddelenie, ktoré ho odovzdalo správcovi rajónu, ktorý nájomnú zmluvu
a podklady predložil na podpis konkrétnemu nájomcovi bytu. Jeden originál nájomnej zmluvy ostával
nájomníkovi a tri kusy originálov odovzdal späť na prevádzkové oddelenie. Pri podpisovaní nájomnej
zmluvy správca odovzdal nájomcovi okrem iného aj kľúče od bytu. Kľúčmi od voľných bytov disponoval

spravidla správca rajónu. Do kancelárie na F. ulici chodieval veľmi často za Z. nejaký pán D., niekedy
aj 3 až 4 krát týždenne.

Z uvedených výpovedí odvolací súd vyvodzuje, že pracovnou povinnosťou obžalovaného ako správcu
bolo zaslať hlásenku o uvoľnení bytovej jednoty po prevzatí bytu a nie robiť prípadným záujemcom

ohliadky uvoľnených bytov s osobou (J. D.), ktorá nemá žiadne kompetencie ohľadne uvoľnených bytov
a odovzdávať kľúče osobám, ktoré boli uvedené na nájomných zmluvách, ktoré si mal nájsť na stole.
Odvolací súd považuje za krajne nedôveryhodné tvrdenie obžalovaného, že si sporné nájomné zmluvy
našiel na stole, respektíve, že nemal o nich žiadnu relevantnú vedomosť. Obžalovaný hodnoverne
nevysvetlil prečo hlásenky k uvedeným trom bytom vôbec neposlal, t. j. prečo si pri týchto troch bytoch

neplnil svoje pracovné povinnosti a prečo nájomné zmluvy považoval za relevantné, keď sám vedel,
že tieto byty neoznámil kompetentnému orgánu ako voľné a že teda neprebehlo žiadne riadne konanie
ohľadne nového pridelenia bytu tak ako zvyčajne prebiehalo (všetky tri dotknuté byty teda neprešli
konaním, ktoré popisovala vo svojej výpovedi svedkyňa Ing. Y. Y.).Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný ako
správca rajónu musel a mal vedomosť o tom ako postupovať v prípade uvoľnenia bytu, kam odkázať

prípadných záujemcov o byty a kedy, t. j. v ktorom štádiu prideľovania bytov je možné byt sprástupniť
novému nájomníkovi. Ako zamesntnanec Správy a údržby domov taktiež vedel, že J.i nemá žiadne
oprávnenie na jednanie s prípadnými záujemcami o byty, že nie je kompetentou osobou, ktorá by mohla
byt prideliť, či vybaviť alebo sprostredkovať nájom bytu. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu,
že obžalovaný konal úmyselne, teda konal úmyselne spoločne s J. D. a to s cieľom získať finančné

prostriedky od poškodených osôb za použitia predstieraných skutočností.

Skutočnosť, že obžalovaný vystupoval voči poškodeným osobám spoločne s J. D. vyplýva pritom aj z
výpovedí všetkých troch poškodených osôb.

Poškodený JUDr. O. K. vypovedal, že s pánmi Z. a D. sa prvýkrát stretol v kancelárii pána Z., kde mu

tento povedal, že sú k dispozícii priestory na Z. ulici č. XX, ktoré mu aj ukázali. Potom sa opätovne stretol
s pánmi Z. a D. v reštaurácii, keď im povedal, že má o priestory záujem na čo mu niektorý z nich povedal,
že za sumu 300.000,- Sk budú priestory prevedené do jeho vlastníctva. Potom mu telefonoval pán Z., že
potrebuje jeho osobné údaje, ktoré mu prieniesol do kancelárie. Potom mu Z. telefonoval, že na zmluve
sa pracuje a bude potrebné zložiť nejaké finančné prostriedky. S pánmi Z. a D. sa stretol v kaviarni, kde

im odovzdal 100.000,- Sk. Potom ešte pánovi Z. doniesol XX.XXX,- Sk a ešte ďalších 50.000,- Sk,-. Po
nejakom čase mu Z. telefonoval, že má pre neho nájomnú zmluvu, ktorú podpísal a spolu s kľúčom od
bytu prevzal u Z. v kancelárii. Asi po mesiaci dostal z miestneho úradu telegram, kde mu oznámili, že
zmluva je falošná. Následne mu Z. vrátil sumu 50.000,- Sk.

Poškodená Mgr. O. K. vypovedala, že sa prostredníctvom P. D. zoznámila s J. D., ktorý jej prisľúbil
vybavenie bytu. Po niekoľkých rozhovoroch odovzdala D. sumu 500.000,- Sk ako zálohu za vybavenie
nájmu bytu. K sprostredkovaniu nájmu ale nedošlo. D. na to reagoval tak, že má pre ňu iný byt, za
ktorý však bude treba doplatiť 400.000,- Sk a že vybavovanie tohto bytu pôjde cez pána Z.. Potom ju
D. zoznámil s pánom Z.,ktorý jej prisľúbil vybaviť nájom uvedeného bytu. Ona následne odovzdala D.

požadovaných 400.000,- Sk. Ešte predtým si však bola za prítomnosti D. a Z. prezrieť predmetný byt. Z.
jej následne odovzdal nájomnú zmluvu. Prístup do bytu jej nebol umožnený, pretože byt bol zapečatený.

Poškodený P. D. vypovedal, že sa zoznámil s D. o ktorom vedel, že by mohol vybaviť nájom bytu, keďže
v tom čase zháňal byt pre svojho syna. D. povedal, že to nie je problém, ale že musí zložiť čiastku

550.000,- Sk. Na ďalšie stretnutie prišiel spolu s D. aj Z. a v ten istý deň bol s D. a Z. aj na ohliadke bytu.
PF. sa zaručoval, že nájom bytu určite vybaví. Asi za tri dni odovzdal D. 550.000,- Sk.

Vzhľadom k obsahu výpovedí poškodených osôb sa odvolací súd v žiadnom prípade nemôže stotožiť
s námietkou obžalovaného, že ho zo spáchania stíhanej tresntej činnosti usvedčuje iba výpoveď

poškodeného JUDr. O. K., nakoľko nielen poškodený JUDr. O. K., ale aj zvyšní dvaja poškodení
vypovedali o aktívnej účasti obžalovaného na páchaní podvodného konania. Odvolací súd opakuje,
že tak poškodený P. D. ako aj poškodená Mgr. O. K. vypovedali, že s J. D. vystupoval aj obžalovaný,
pričom obidvom poškodeným osobám mal práve obžalovaný prisľúbiť vybavenie nájmu bytu s tým, že
poškodená Mgr. O. K. vylovene uviedla, že D. jej povedal, že vybavovanie bytu pôjde cez obžalovaného.

Predmetné výpovede poškodených osôb taktiež vyvracajú obhajobu obžalovaného v tom, že nájomné
zmluvy len našiel na stole. Práve naopak, je z nich zrejmé, že všetkých troch poškodených obžalovaný
poznal, stretol sa s nimi, jednal s nimi o nájme uvoľnených bytov, sľuboval im vybavenie bytov, robil s
nimi ohliadky bytov a napokon im byty aj odovzdával, pričom pri poškodenom JUDr. O. K. aj prevzal
časť finančných prostriedkov od poškodeného.

Odvolací súd nevidí žiadny racionálny dôvod prečo by mali uvedené poškodené osoby klamať o
účasti obžalovaného na stíhanej trestnej činnosti, respektíve prečo by mali do relevantných skutkových
okolností „vtiahnuť“ aj obžalovaného, ak by sa ich skutočne spoločne s J. D. nezúčastnil. Odvolací súd
nezistil nič čo by spochybňovalo výpovede poškodených osôb o účasti obžalovaného na stíhanej trestnej

činnosti. Vzhľadom k uvedenému považuje odvolací súd výpovede poškodených osôb za dôveryhodné,
logické a vzájomne sa dopĺňajúce. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že všetky tri skutky
(čiastkové útoky) boli vykonané v priebehu niekoľkých mesiacov a to rovnakým spôsobom spáchania,
pričom aj spôsob ich páchania, teda spôsob vystupovania J. D. a obžalovaného voči poškodenýmosobám, bol rovnaký. Výpovede poškodených osôb v spojení s výpoveďami svedkýň JUDr. O. I. a Ing.
Y. Y., ktoré vypovedali o porušení pracovných povinností obžalovaného pri uvedených troch bytoch sú
spôsobilými, dostatočnými a dôveryhodnými dôkazmi na vyslovenie viny obžalovaného zo spáchania

žalovanej trestnej činnosti.

Odvolací súd taktiež nezistil žiadne zásadné zmeny vo výpovediach poškodeného O.. O. K., tak ako
to uvádzal obžalovaný v odvolaní. O podstatných skutkových okolnostiach (t. j. o účasti obžalovaného
na podvodnom konaní ako aj o tom, že obžalovaný mal prevziať od poškodeného časť finančných

prostriedkov) vypovedal poškodený zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani prípadné, do určitej miery, rozporné výpovede jednej a
tej istej osoby automaticky neznamenajú pochybnosti, respektíve dôvodné pochybnosti, ktoré by mohli
alebomalispôsobovaťnedôveryhodnosťvýpovede(rozporyvovýpovediachpretonemožnomechanicky
považovať za pochybnosti).

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní neustále poukazoval na výpoveď JUDr. O. K. do zápisnice o podanom
vysvetlení zo dňa 21.10.1998, tak odvolací súd upozorňuje, že išlo o úkon vykonaný pred začatím
trestného stíhania vo veci (trestné stíhanie vo veci bolo začaté až v roku 2000), ktorý je procesne
nepoužiteľný v ďalšom priebehu trestného konania, t. j. po začatí trestného stíhania. Zápisnica o
podanom vysvetlení teda nie je dôkaz, ktorý by bolo možné použiť v konaní pred súdom, respektíve z

ktorej by bolo možné vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci. Zápisnica o podaní vysvetlenia
sa po začatí trestného stíhania nemala ani nachádzať vo vyšetrovacom spise.

Obžalovaný v odvolaní namietal, že ani raz v priebehu trestného konania nemal možnosť konfrontovať
kľúčového svedka obžaloby a to poškodeného JUDr. O. K., čím malo dôjsť k porušeniu článku 6

ods. 3 písm. d) Dohovoru. Odvolací súd pripomína, že v zmysle Dohovoru nemá obžalovaný právo
na konfrontáciu so svedkom, tak ako sa mylne domnieva obžalovaný, ale má právo sám, respektíve
prostredníctvom svojho obhajcu vypočúvať svedka, t. j. právo klásť svedkovi otázky (viesť kontradiktórny
výsluch svedka). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 08.09.2008 vyplýva, že sa hlavné
pojednávanie síce vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, avšak v prítomnosti jeho obhajcu. Obhajca

bol teda prítomný pri výsluchu poškodeného JUDr. O. K., mohol mu klásť otázky a toto svoje právo
aj využil. Z uvedeného je zrejmé, že k porušeniu obžalovaným namietaného článku Dohovoru prísť
nemohlo, nakoľko obhajca obžalovaného viedol kontradiktórny výsluch poškodeného JUDr. O. K..

K námietkam obžalovaného spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa mal postupovať v zmysle zásady

in dubio pro reo, odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového
deja než je uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe (či v rozsudku súdu prvého stupňa),
respektíve keď uvádza, že páchateľom zisteného trestného činu je len iná osoba než on, neznamená
to, a priori, že súd musí rozhodnúť podľa zásady in dubio pro reo, pretože je tu pochybnosť vyvolaná
tvrdením obžalovaného. Trestný poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť,

aktvrdí,žesanedopustilžalovnéhotrestnéhočinu.Súdmusípoužiťzásaduindubioproreolenvtedy,ak
aj po riadnom vyhodnotení dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok
alebo či ho spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. Alebo povedané inak, pokiaľ súd po vyhodnotení
dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupín výpovedí je pravdivá, že
jej vierohodnosť nie je ničím podstatným spochybnená, nie sú splnené podmienky na uplatnenie zásady

in dubio pro reo, pretože súd pochybnosti nemá (primerane rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn.
IV. ÚS 154/2002).

Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. , účinného do 31. 12. 2005 kto na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom

majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti, alebo
peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.
Podľa odseku 2/odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu nie malú.
Podľa odseku 3/ odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Podľa odseku 4/ odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
písm. a/ ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo
písm. b) ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.Podľa odseku 5/ odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Odvolací súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 205 ods.
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., účinného do 31. 12. 2005 a to formou pokračovania v trestnej činnosti, nakoľko
všetky tri skutky (čiastkové útoky) napĺňajú skutkovú podstatu toho istého trestného činu (podvod), sú
spojené objektívnou súvislosťou v čase (všetky spáchané v priebehu štyroch mesiacov), spôsobe ich
páchania (všetky tri čiastkové útoky boli spáchané tak, že sa poškodeným osobám predstierala možnosť

vybavenia nájmu bytu v prípade zloženia finančných prostriedkov a to aj za použitia falošných listinných
podkladov)avpredmeteútoku(vovšetkýchtrochprípadochbolpredmetomútokumajetokpoškodených
osôb vo forme finančných prostriedkov). Obžalovaný spoločne s J. D. pritom spôsobili v súhrne značnú
škodu, t. j. škodu presahujúcu stonásobok minimálnej mesačnej mzdy v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák.
účinného do 31.12.2005.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, tak z okolností prípadu, keď obžalovaný vedome neplnil
riadne svoje povinnosti správcu rajónu a neoznamoval uvoľnenie bytov a napriek tomu, že to nebolo
v jeho kompetencii sľuboval poškodeným osobám vybavenie bytu a dokonca im umožňoval ohliadky
bytov, pričom vedel, že J. D. nie je oprávnený na akékoľvek vyhľadávanie, či jednanie s osobami ohľadne
užívania uvoľnených bytov, či na preberanie finančných prostriedkov od poškodených osôb možno

vyvodiť, že konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., pretože zo svojho zamestnania
vedel aký je spôsob prideľovania uvoľnených bytov ako aj to aké sú jeho pracovné kompetencie a kto
je oprávnený rozhodovať o uzatvorení novej nájomnej zmluvy, teda o legálnom obsadení bytov.

V tomto smere odvolací súd opätovne zvýrazňuje, že obžalovaný W. Z. ako správca rajónu neoznámil

oprávnenému subjektu - mestskej časti I. S. A., že sa uvoľnili obecné byty po predchádzajúcich
nájomníkoch. Konal tak v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami, keď takýto stav nenahlásil. J.
D. a ani obžalovaný neboli oprávnení uzatvárať nájomné zmluvy na obecné byty, či dohadovať ich
uzatvorenie, respektíve získavať záujemcov o byty, robiť s nimi ohliadky bytov, prípadne obchádzať
(nahrádzať) pri uzatváraní nájomných zmlúv, či získavaní záujemcov o byty mestskú časť a už

vôbec neboli oprávnení na vyberanie finančných prostriedkov od poškodených. Ak za týchto okolností
obžalovaný jednal s poškodenými osobami (spoločne s J. D.) musel vedieť, že ide o konanie, ktoré
nemôževiesťkriadnemuuzatvoreniunájomnéhovzťahuažeonaniJ.D.niesúoprávnenínapreberanie
finančných prostriedkov, ktoré poškodené osoby odovzdávali v súvislosti s uvoľnenými obecnými bytmi.
Obžalovaný tak nebol len prítomný pri ohliadkach bytov, tak ako to uvádza v odvolaní, ale zároveň mal

vedomosť, že ohliadky sa realizujú bez vedomia mestskej časti, že J. D. nie je oprávnený za mestskú
časť vystupovať pri uzatváraní nájomných zmlúv, či vôbec ukazovať byty prípadným záujemcom a že
ide o konanie, pri ktorom sa len predstiera poškodeným možnosť získať byty za účelom toho, aby sa
páchatelia (obžalovaný a J. D.) obohatili. Na konaní J. D. sa teda vedome podieľal aj obžalovaný W.
Z. a bol jeho aktívnou súčasťou.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tak súd prvého stupňa správne ustálil, že najpriaznivejší Trestný zákon
pre obžalovaného je Trestný zákon účinný do 31.12.2005 a to vzhľadom na výšku minimálnej mzdy
(6.900,- Sk), čo má odraz aj vo výške spôsobenej škody. Ak by sa trestná činnosť obžalovaného
posudzovala podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (t. j. v roku 1998) išlo by o

spôsobenie škody veľkého rozsahu a tým aj o prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku. Rovnako tak by
skutok (čiastkové útoky) boli prísnejšie právne kvalifikované (vzhľadom na trestnú sadzbu) ak by boli
posudzované podľa Trestného zákona účinného od 01.01.2006.

Kasačným dôvodom napadnutého rozsudku bolo to, že súd prvého stupňa síce správne uznal

obžalovaného vinným za použitia ustanovení Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s tým, že
obžalovaný spôsobil značnú škodu, avšak pri vyhlásení rozsudku súd prvého stupňa nesprávne uviedol
ustanovenie§250ods.3písm.b/Tr.zák.účinnéhodo31.12.2005.Išlozjavneoomyl,nakoľkotrestnýčin
podvodu podľa ustanovenia § 250 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 neobsahoval písmená a ani značnú
škodu v odseku 3/, ale až v odseku 4/. Správna právna kvalifikácia skutku mala preto byť podľa § 250

ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Napokon, z odôvodnenia napadnutého rozsudku
je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal aj pri ukladaní trestu z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení
§ 250 ods. 4 Tr. zák. (dva až osem rokov). Nejde o zmenu rozsudku v neprospech obžalovaného
na základe jeho odvolania, nakoľko odvolací súd len napravil zrejmú nesprávnosť (pisársku chybu)vo výroku vyhláseného rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že podľa § 174 ods. 1
Tr. por. možno opraviť len písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré nie je v zhode s rozsudkom tak ako
bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní, teda vyhlásený rozsudok nie je možné opravovať opravným

uznesením. Pokiaľ zrejmú nesprávnosť, či chybu obsahuje vyhlásený rozsudok, možno ju napraviť len
zrušením nesprávneho výroku a opätovným rozhodnutím.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, tak odvolací súd je názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj
osobu obžalovaného postačí pre nápravu obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody na samej

spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. V
tomto smere poukazuje odvolací na to, že k spáchaniu skutkov došlo pred sedemnástimi rokmi, pričom
obžalovaný je osoba vyššieho veku (76 rokov) a od spáchania stíhanej trestnej činnosti sa nedopustil
žiadnej trestnej činnosti, či inej protiprávnej činnosti. Obžalovaný tak už do určitej miery preukázal
nápravu a vedenie riadneho spôsobu života. Na strane druhej nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný
sa podieľal na pomerne závažnej trestnej činnosti, pri ktorej bola viacerým osobám spôsobená pomerne

vysoká škoda, ktorá im doposiaľ nebola nahradená. Tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho
súdu tak výrazné, že znemožňujú uloženie iného druhu trestu (napríklad trestu peňažného). Napokon,
trest má byť aj taký, aby odradil iné osoby od páchania trestnej činnosti a aby bolo z neho zrejmé, že
ani plynutie času automaticky neznamená zníženie, či vymiznutie spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného pre spoločnosť a tým aj jeho beztrestnosť.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody tak odvolací súd považuje odvolanie poškodeného JUDr. O. K. za
plne dôvodné.

Poškodený JUDr. O. K. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom

jej výška je zároveň aj súčasťou opisu skutku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 287 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým inému
spôsobil škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a
včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ak je súčasťou opisu skutku, zo spáchania ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným škoda, ktorú si poškodený riadne a včas uplatnil a ktorá nebola uhradená,
je obligatórnou povinnosťou súdu, aby obžalovaného v rozsudku zaviazal uhradiť spôsobenú škodu

poškodenému. V danej trestnej veci je suma 200.000,- Sk, ktorú poškodený JUDr. O. K. odovzdal
obžalovanému a J. D. považovaná za škodu spáchanú trestným činom podvodu, ktorá bola spôsobená
poškodenému a je zároveň aj súčasťou opisu skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom k tomu, že podľa výpovedí poškodeného mu bola zo strany
obžalovaného vrátená suma 50.000,- Sk, rozhodol odvolací súd tak, že zrušil výrok o náhrade škody.

Následne na podklade odvolania poškodeného JUDr. O. K. rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. zaviazal obžalovaného, aby nahradil poškodenému sumu 4.979,- euro, ktorá je ekvivalentom sumy
150.000,- Sk a ktorá bola ako škoda spôsobená poškodenému spáchaním trestného činu. Odvolací
súd sa stotožňuje s námietkou poškodeného, že smrť spolupáchateľa (J. D.) nie je takou právnou
skutočnosťou, ktorá by súdu v trestnom konaní mala alebo mohla brániť v kladnom rozhodnutí o

uplatnenom nároku na náhradu škody.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodoval v adhéznom konaní
podľa Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, pretože správne mal rozhodovať podľa ustanovení §
287 a nasledujúce Trestného poriadku účinného od 01.01.2006. Podľa Trestného poriadku účinného do

31.12.2005 sa totiž vykonáva trestné konanie len v prípadoch ak bola obžaloba podaná do 31.12.2005.
V danej trestnej veci bola obžaloba podaná v roku 2008 a preto mal súd prvého stupňa postupovať
podľa ustanovení Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 aj ohľadne rozhodovania o uplatnených
nárokoch na náhradu škody (§ 564 ods. 3 Tr. por. účinného od 01.01.2006). Išlo len o formálne
pochybenie, ktoré odvolací súd, vo vzťahu k zvyšným dvom poškodeným osobám, napravil na podklade

odvolania obžalovaného, keď tieto poškodené osoby odkázal na občianske súdne konanie podľa § 288
ods. 1 Tr. por. účinného od 01.01.2006. Toto napravenie formálneho pochybenia súdu prvého stupňa
nie je možné považovať za zmenu rozhodnutia v neprospech obžalovaného, nakoľko prišlo len k zmeneparagrafového znenia, avšak obsah tak ustanovenia § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005 ako
aj ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. účinného od 01.01.2006 je totožný.

Obdobne, súd prvého stupňa pri poučení o opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku chybne uviedol
8-dňovú lehotu na podanie odvolania, namiesto 15 dňovej lehoty, odo dňa jeho oznámenia v zmysle §
309 ods. 1 Tr. por., zák. č. 301/2005 Z.z.. Uvedené pochybenie okresného súdu však taktiež nemal vplyv
na už riadne a včas podané odvolania zo strany procesných strán.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.