Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/453/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219621
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812219621.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa K., s.r.o. so sídlom G., K. XX, F. XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti
odporcovi N. republika - S. N. SR, so sídlom G., L. J. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. marca 2014, č.k.
16C/243/2012-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. V
odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní, pretože tento

nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku navrhovateľa v konkrétnej označenej exekučnej veci a b) (rozsudkom) uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody 2.446,35 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy
489,27 Eur. Navrhovateľ podaním zo dňa 20. 12. 2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 12.
2013 podal návrh, aby súd konanie prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci
nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh odôvodnil tým, že už v podanom návrhu na
začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho
manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci. Tieto skutočnosti sú takého charakteru, že predpokladajú
vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci. Navrhovateľovi
bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Prievidza nie sú z veci

vylúčení, ale s týmto rozhodnutím navrhovateľ zásadne nesúhlasí a tvrdí, že sú objektívne dané dôvody
na vylúčenie všetkých sudcov tamojšieho súdu. Preto podal navrhovateľ sťažnosť na Ústavný súd SR.
Trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná a je závažne podporená tiež
tým, že pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho
záujmu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach,
že vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní

a že do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti. Právne poukázal na § 109 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 písm. c) O.s.p.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Povinnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy,
ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy, ak prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže byť

len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej a nie vo veci týkajúcej sa ústavnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sudcanie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. V predmetných veciach bolo pritom rozhodnuté
odvolacím súdom o nevylúčení zákonného sudcu, pričom zákonný sudca je takýmto rozhodnutím
viazaný. Podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým

sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, nemôže byť dôvodom na prerušenie
konania,pretožerozhodnutievovecisamejnezávisíodtejtoskutočnosti, rovnakovuvedenomkonanísa
nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Nemožnosť rozhodnúť vo
veci samej nastáva len v prípade podanej námietky zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté nadriadeným
súdom /§ 16 odst. 3 O.s.p./, pričom o túto situáciu nejde. Preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa

ako nedôvodný zamietol.

Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanienavrhovateľspoukazomna§221 ods.1písm.h)vspojení
s § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. Dôvodil, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vôbec
nekonkretizoval, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie
konania. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS

25/06 zo dňa 10.05.2006. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že návrh na prerušenie konania
nepodporil žiadnymi dôkazmi, keď návrh na prerušenie konania podal spolu ústavnou sťažnosťou
v prílohe. Navrhovateľ poukázal na to, že uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudkyňa, ktorej bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednaniearozhodnutie,jepotrebnévylúčiťzkonania.Upozornil,žejehoprávnynázorvyslovilKrajský

súdu v Trnave v rozhodnutí zo dňa 17.10.2012, č.k. 11NcC/46/2012-24. Nešlo o jedno rozhodnutie,
keďže v skutkovo a právne rovnakých iných veciach Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove vylúčili z
prejednávania veci všetkých sudcov súdov prvého stupňa. S vedomím, že názor krajského súdu vo veci
nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, ústavného súdu a Európskeho
súdu pre ľudské práva a s vedomím, že navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho

práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nie je podľa
názoru navrhovateľa prípustné, aby sa v konaní pokračovalo a aby sa naďalej vykonávali úkony a
rozhodovala vylúčená sudkyňa. Preto malo byť konanie prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu
o otázke nestrannosti súdu a osoby sudkyne. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa na základe podkladov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia
dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym

posúdením veci a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Nad rámec správnych úvah súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že v prejednávanej veci bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2012, č. k.
19NcC/657/2012-14 právoplatne rozhodnuté o tom, že vec konajúca sudkyňa Okresného súdu

Prievidza JUDr. Y. U. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Toto vykonateľné
rozhodnutievpredmetnejvecijevďalšíchštádiáchtohtokonaniapresúdprávnezáväzné,čiužvzmysle
§ 170 ods. 1 (odvolací súd v spojení s § 211 ods. 2) O.s.p., ale aj v zmysle § 167 ods. 2 v spojení s §
159 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedeného je súd povinný v prejednávanej veci ďalej konať na základe
jeho povinnosti zabezpečiť spravodlivosť v zmysle § 1 ods. 1 O.s.p. aj napriek tomu, že navrhovateľ

preukázateľne podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení konajúceho sudcu
z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Odvolací súd nevylučuje, že by mohla nastať situácia, ktorá v
súvislosti s riešením navrhovateľom opakovane nastoľovanou otázkou vylúčenia sudcu by vyžadovala
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 a) O.s.p. z úradnej povinnosti. Za podmienku splnenia takejto
situácie v prejednávanom prípade odvolací súd považuje jedine existenciu vykonateľného rozhodnutia

príslušného štátneho orgánu o odklade vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
05.11.2012, č. k. 19NcC/657/2012-14.Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú doposiaľ
dané zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže
otázka, či je konajúci sudca vylúčený z dôvodov, uvádzaných navrhovateľom aj v ústavnej sťažnosti,

bola v prejednávanom prípade právoplatne vyriešená postupom podľa § 14 a nasledujúcich O.s.p. Preto
prípadné prebiehajúce konanie o ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
zodňa05.11.2012,č.k.19NcC/657/2012-14,nemôžebyťpodľanázoruodvolaciehosúdubezexistencie
odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia zákonným dôvodom na prerušenie konania ani podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodné námietky navrhovateľa v odvolaní na
nepreskúmateľnosť uznesenia okresného súdu, na jeho názory ohľadne požiadaviek rozhodných pre
posúdenie otázok, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci, ako aj námietky na
rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .