Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214661
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:2111214661.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky JUDr. W. N., bytom G., M.
XXA proti odporcovi F. SK, s.r.o. so sídlom G., M. XXX/XXXX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. T. X.,
advokátom so sídlom M., L. XX, o zaplatenie 7375,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. novembra 2012, č.k. 10C/101/2011-140 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo
výške 245,15 eur, k rukám Mgr. T. X., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči

odporcovi domáhala zaplatenia sumy 7375,71 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
7375,71 eur od 17.12.2010 do zaplatenia, odmontovania zastrešenia bazéna a jeho odstránenia z
pozemku navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli platne
písomnú zmluvu o dielo č. 101168 dňa 26.05.2011, keď za navrhovateľku ako objednávateľa ju podpísal
jej manžel, ktorého na to podľa jej vyjadrenia poverila a uvedené ani v konaní nespochybňovala.
Navrhovateľka zaplatila odporcovi dohodnutú cenu diela v sume 6705,71 eur, v dvoch splátkach dňa

07.06.2010 v sume 3352,85 eur, dňa 28.09.2010 vo výške 3352,86 eur. Dielo bolo odovzdané dňa
09.09.2011 a pri jeho odovzdávaní neboli zistené žiadne vady. Súd mal za to, že predmetná zmluva
o dielo sa riadi ustanoveniami Obč. zákonníka a to § 631 a nasl. s výnimkou zodpovednosti za
vady, keď dojednanie v bode 6.4. VZP súd považoval za prejav účastníkov voľby práva, konkrétne
ustanovení Obchodného zákonníka, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka nielen podpisom, resp.
jej manžel Všeobecných obchodných podmienkach, ale aj odkazom na ust. § 436 Obch. zák. v

reklamácii a odstúpení od zmluvy zo dňa 04.10.2010. Žalovaná suma 7375,71 eur pozostáva zo sumy
6705,71 eur, ktorú žiada navrhovateľka titulom zmluvy o dielo a následne odstúpenia od tejto zmluvy
a sumy 670 eur ako náhrady škody. Navrhovateľka po prevzatí diela, počas používania diela zistila
faktické vady a to: v zadnej časti zastrešenia v tzv. klapačke asi uprostred v dutinách sa nachádzajú
stružliny pravdepodobne z materiálu, z ktorého je zhotovená konštrukcia zastrešenia, na koľajničkách
vzadu nie sú tesnenia, na celom zastrešení vnútri v dutinách sa zráža voda, ktorá tam zostáva, na

koľajničkách na ľavej strane zastrešenia z pohľadu spredu sa objavili hrdzavé škvrny, ktoré riadne
reklamovala odporcovi listom zo dňa 04.10.2010, čo potvrdil aj odporca v konaní a písomnosť prevzal
dňa05.10.2010.Navrhovateľkavyužilasvojeprávoazároveňoznámilaodporcovivoľbunárokuvzmysle
§ 436 ods. 1 písm. d) Obch. zák., a to odstúpenie od zmluvy, keď zákonné ustanovenie neupravuje
poradie uplatnenia týchto nárokov, ale ich len vymenúva a voľba patrí kupujúcemu. Odporcom, resp.
jeho spoločníkom (odporca považuje predmetné vyjadrenie za svoje), bolo navrhovateľke oznámené

listom zo dňa 24.10.2010, že predmetnú reklamáciu neuznáva, keď výskyt stružlín nebol preukázaný,
aj v prípade ich výskytu, uvedené nie je vadou a žiadnym spôsobom nebráni v riadnom užívanídiela, zarážky tesnenia sa k dielu nedodávajú (tesnenie je len vpredu), o čom navrhovateľka mala
vedomosť, ich údajná absencia nie je vadou diela, zrážanie vody v dutinkách je prirodzeným fyzikálnym
javom, ktorému sa nedá zabrániť, poukázal na bod 6.2. VZP, ktoré s súčasťou zmluvy o dielo, k

hrdzavým škvrnám na ľavej strane zastrešenia, na koľajničkách môžu vznikať farebné odtiene odlišné
do farby koľajničiek, alebo škvrny podobajúce sa na hrdzu, tieto sú však výlučne spôsobené vonkajšími
vplyvmi, keď koľajničky sú vyrobené zo zliatin Al a sú povrchovo upravené eloxom, čo vylučuje ich
korodovanie. Prachové častice prichytené na koľajničke zväčša spôsobujú farebná odtieň odlišný od
farby koľajničky a kovové častice zväčša spôsobujú škvrnu podobajúcu sa na hrdzu. Prípadný výskyt

farebných odtieňov nemohol vzniknúť v dôsledku vady koľajničky a reklamovaná vada nie je vadou
diela. Konštatoval, že postup pri odstúpení od zmluvy závisí od toho, či omeškanie znamená podstatné
alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Zákon definuje podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345
ods.1 Obch. zákonníka, pričom zákon vyžaduje pozitívnu vedomosť porušujúcej zmluvnej strany v
čase uzavretia zmluvy o nezáujme druhej strany na plnení. Súd mal za to, že v danej veci nebola
zmluva porušená podstatným spôsobom a teda platí, že v pochybnostiach sa porušenie povinností

považuje za nepodstatné. Pokiaľ ide o nepodstatné porušenie zmluvy navrhovateľka nepostupovala
v súlade s ust. § 346 Obch. zák., v zmysle ktorého je potrebné najskôr druhej strane poskytnúť
primeranú lehotu na plnenie a až po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty je možné postupovať
tak, že sa odstúpi od zmluvy. V danej veci došlo najskôr k odstúpeniu od zmluvy, ktoré však súd
nepovažovalzadôvodnéatedaodstúpeniesasícedostalododispozičnejsféryodporcudňa05.10.2011,

avšak jeho účinky nenastali. Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a s poukazom na vyjadrenie
svedka, že prípadný výskyt stružlín nie je vadou a nebol preukázaný a ich prítomnosť nebráni v
riadnom užívaní diela, zarážky tesnenia boli dodané (vyjadrenie svedka), zrážanie vody nie je vadou
s poukazom na bod 6.2. VZP, výskyt farebných odtieňov nespôsobil odporca ani osoby, ktoré vykonali
dielo v zmysle ust. § 431 Obch. zák., keď z potvrdenia o prevzatí diela zo dňa 09.09.2010 vyplýva,

že dielo bolo bez vád a v konaní nebol preukázaný opak. Ďalej poukázal na ust. § 351 ods. 2 Obč.
zák., podľa ktorého v prípade platného odstúpenia od zmluvy sa zakotvuje synalagmatický záväzok a
vyrovnanie sa týka povinnosti každej zmluvnej strany vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala,
pri peňažnom plnení aj úroky z omeškania dohodnuté alebo zákonné. V konaní nebolo spochybnené,
že odporca predtým, ako mu navrhovateľka doručila písomnosť zo dňa 04.10.2010 dostal ako plnenie

dohodnutú cenu diela a navrhovateľka ako plnenie zhotovenie diela. V prípade, že by došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy o dielo, vznikla by povinnosť účastníkom vzájomne si vrátiť poskytnuté plnenia,
nakoľko sa jedná o synalagmatický záväzok. Avšak súd nepovažoval odstúpenie navrhovateľky za
dôvodné a preto nie je dôvodný ani návrh v časti povinnosti odporcu odmontovania zhotoveného
diela. Vzhľadom na to, že súd nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný v časti povinnosti zaplatiť

jej cenu diela, nepovažoval za dôvodný ani návrh v časti povinnosti zaplatiť úrok z omeškania 9%
ročne od 17.12.2010, keď odporcovi nevznikla povinnosť odmontovania si zhotoveného diela, t.j.
ani navrhovateľke nevznikla povinnosť voči odporcovi na vydanie zhotoveného diela. Vzhľadom na
to, že povinnosť zaplatenia ceny zhotovenia by súd viazal na povinnosť vydania, resp. odovzdania
zhotoveného diela, nepovažoval za dôvodnú požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania z ceny

diela, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol, teda v konaní sa ďalej nezaoberal výškou
požadovaného úroku z omeškania ani dňom vzniku omeškania. Pokiaľ ide o škodu, ktorú navrhovateľka
voči odporcovi vyčíslila na sumu 670 eur a ktorá predstavuje 10% z ceny zhotoveného diela, mal za
to, že zo strany navrhovateľky neboli preukázané predpoklady zodpovednosti odporcu a teda súd sa
už v konaní nemusel zaoberať výškou škody a pokiaľ ide o prípadné znalecké dokazovanie, súd na

základe uvedeného považoval za nehospodárne. Navrhovateľka nepreukázala spôsobenú škodu, iba
vyčíslenie ako 10% z ceny diela nemožno automaticky stotožňovať so vzniknutou škodou a bolo by
teda potrebné zohľadniť nielen všeobecnú hodnotu dlaždíc v čase poškodenia, ale aj rozsah škody,
ktorý vznikol v súvislosti s ich poškodením. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Navrhovateľka ako poškodená má právo

na náhradu škody vo výške, ktorú by potrebovala na uvedenie veci do predošlého stavu. V tomto
prípade dôkazné bremeno nesie navrhovateľka, ktorá bola povinná preukázať nielen vznik škody, ale aj
porušeniepovinnostiodporcom,jehozavinenieapríčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostiodporcu
a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhoto porušenia povinnosť, avšak navrhovateľka
dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti odporcu v zmysle ust. § 420

ods. 1 Obč. zák. neuniesla, preto súd návrh navrhovateľky v časti sumy 670 eur ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko súd považoval požiadavku navrhovateľky na zaplatenie sumy 670 eur ako náhrady škody za
nedôvodnú, zamietol návrh aj v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 670 eur od 17.12.2010 a
s ohľadom na uvedené sa v konaní nezaoberal dňom vzniku omeškania ani výškou úrokovej sadzby.Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79

ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa upustil od vykonania
ďalšieho dokazovania zo strany navrhovateľky - vykonanie obhliadky a znaleckého dokazovania, keď
uvedené návrhy nepovažoval s ohľadom na zistený skutkový stav za dôvodné a hospodárne. Súd

uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a
to ani z priebehu konania, ani zo samotného návrhu navrhovateľa. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými účastníkmi konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním
považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto
uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity

účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s
prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
Vykonaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a
to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto
postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust.§

142 ods. 1 O.s.p. a vo veci plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania ako náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1902,54 eur za 7 úkonov právnej pomoci: - príprava a prevzatie zo
dňa 02.04.2012, písomné podanie zo dňa 19.06.2012, účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012, účasť
na pojednávaní dňa 21.06.2012, účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012, účasť na pojednávaní dňa
08.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 v 1, 6 x á 237,34 eur, 1 x 59,34 eur, 7 x režijný

paušál á 7,63 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012, dňa 21.06.2012, dňa
20.09.2012, dňa 08.11.2012, dňa 29.11.2012 (cesta M. - G. a späť) 20x á 12,71 eur v zmysle ust. § 10
ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3,4, § 17 ods. 1, §18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., cestovné za použitie
motorového vozidla EČ SE- XXXBD v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zák. č. 283/2002 Z.z.,
Opatrenia MPSVaR č.181/2008 Z.z. za účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012 cesta M. - G. a späť

(1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť
na pojednávaní dňa 21.06.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty
5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012 cesta M. - G. a
späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za
účasť na pojednávaní dňa 08.11.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné

hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 cesta M. -
G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94).
Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1902,54 eur, ktorú zaviazal podľa ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty,
právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 26.04.2012 a žiadal priznať cenu

1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na
www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 26.04.2012 je v sume 1,469 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o
cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 21.06.2012
a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď
cenazverejnenánawww.statistics.sk(ŠtatistickýúradSR)zadeň21.06.2012jevsume1,410eurzaliter

(nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení
zo dňa 20.09.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny
pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 20.09.2012
je v sume 1,493 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu
nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 08.11.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd

vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický
úrad SR) za deň 08.11.2012 je v sume 1,450 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty,
právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 29.11.2012 a žiadal priznať cenu
1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na
www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 29.11.2012 je v sume 1,449 eur za liter (nafty).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazypotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Mala za to, že rozsudok súdu prvého stupňa nemá náležitosti podľa ust. §

157 ods. 2, najmä neobsahuje, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal dôkazy ňou navrhnuté, z čoho mal preukázané, že ide o
nepodstatné vady, napadnutý rozsudok neobsahuje výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku. Týmto odňatím možnosti konať pred súdom bolo porušené jej právo na spravodlivý proces,
nebola zabezpečená spravodlivá ochrana jej práv a oprávnených záujmov. Ďalej vytýkala súdu prvého

stupňa, že nevykonal ani základné dôkazy, ako je výsluch štatutárneho zástupcu odporcu, uspokojil
sa s výpoveďou právneho zástupcu odporcu, ktorý nemá predstavu o vadách na zastrešení dodanom
odporcom.Ďalejnamietala,žeodporca,resp.jehoprávnyzástupcavpriebehuceléhokonanianenavrhol
žiadne dôkazy na jeho tvrdenie, oponujúce návrhu. Napriek tomu sa súd stotožnil s jeho nepodloženými
tvrdeniami a odvážil sa vo veci meritórne rozhodnúť. Takéto rozhodnutie bez vykonania dokazovania
mohol súd vyhlásiť už na pojednávaní dňa 21.06.2012 po vypočutí svedka E., nie zbytočne vytyčovať

pojednávania. Mala za to, že súd prvého stupňa nepostupoval nestranne, ale v záujme odporcu.
Uviedla, že na pojednávaní dňa 21.06.2012 súd prvého stupňa uložil právnemu zástupcovi odporcu
v lehote 30 dní predložiť návrhy na vykonanie dokazovania. Právny zástupca sa neozval, návrhy na
dôkazy nepredložil. Odporca vo vyjadrení zo dňa 24.10.2010 vypracovanom technikom B. uviedol, že
z fotodokumentácie je zreteľné, že v koľajisku sú „hrdzavé“ body. V priebehu konania na súde právny

zástupca odporcu existenciu tejto vady poprel. Súd sa s týmito rozpormi nevysporiadal. Na pojednávaní
dňa 08.11.2012 súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi je sporná skutočnosť vzniku a
existencie vád, skutočnosť materiálu, resp. povrchovej úpravy koľajničiek a oprávnenosť požiadavky
navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody v sume 670 eur. S týmito skutočnosťami sa taktiež súd
prvého stupňa nevyporiadal, navrhované dokazovanie nevykonal. Vytýkala súdu prvého stupňa, že

nevykonal prakticky žiadne dokazovanie, z tohto dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázala na to, že od zmluvy o dielo odstúpila podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d) Obch. zákonníka,
nakoľko bola porušená zmluva medzi účastníkmi podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 Obch. zák.).
Mala za to, že vo veci bolo treba posúdiť predovšetkým, či došlo k vadám, ktoré znamenajú podstatné
porušenie zmluvy. Uviedla, že podstatné porušenie zmluvy spočíva v nedodržaní dohodnutej kvality

povrchovej úpravy konštrukcie a koľajničiek, teda v nedodržaní kvality dohodnutého materiálu použitého
na koľajničky a konštrukciu zastrešenia. Materiál, z ktorého mali byť zhotovené koľajničky a konštrukcia
zastrešenia je uvedený v čl. I. bod 1.1. zmluvy - zliatina AIMgSi zodpovedajúca ČSN 424401. V čl. III.
bod 3.1. písm. U) zmluvy je uvedená povrchová úprava konštrukcie koľajničiek: ELOX. Poukázala na
to, že nemala záujem na dodaní zastrešenia, ktoré nespĺňalo dojednané podmienky, ktorá skutočnosť

bola odporcovi známa. Ďalej mala za to, že posúdenie, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie
zmluvy o dielo závisí od odborného posúdenia, či koľajničky a konštrukcia zastrešenia sú vyhotovené
z materiálu, ktorý bol dohodnutý účastníkmi. Toto odborné posúdenie však nemôže urobiť súd, vadu
nevidel a nemal o nej predstavu, nemá odbornú spôsobilosť na takéto posúdenie. Vady povrchovej
úpravy koľajničiek nie sú na prvý pohľad viditeľné, keďže sú na miestach ťažšie prístupných. Pri

preberaní ich nemohla zistiť, zistené a reklamované boli v záručnej dobe. Ďalej mala za to, že
oprávnene odstúpila od zmluvy s odporcom, odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, keď prejav jej vôle
ako oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej strane (§ 349 ods. 1 Obch. zákonníka).
Čosatýkajejnárokunanáhraduškody,natútočasťnávrhunielennebolovykonanéžiadnedokazovanie,
neboli prednesené ani žiadne tvrdenia zo strany oboch účastníkov konania a návrhy dôkazov k týmto

tvrdeniam. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa opomenul, že ide o spotrebiteľský spor, keď ona
je spotrebiteľ podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. a odporca je dodávateľom. Článok VI. bod 6.2.
všeobecných zmluvných podmienok, na ktorý sa odvoláva odporca, je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú vyhotovil odporca, tiež vypracoval
VZP. Preto súd prvého stupňa mal posudzovať z úradnej povinnosti spor i z tohto pohľadu a poskytnúť

jej ochranu. S poukazom na ust. § 52 a nasl. Obč. zák. uviedla, že spotrebiteľské zmluvy sú upravené
v uvedených ustanoveniach a obsahujú osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní zmlúv, pri
ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich
obsah, v ktorých je zakotvená absolútna neplatnosť takýchto dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Rozsudok súdu prvého stupňa

napadla aj vo výroku o náhrade trov konania, keď namietala počet úkonov právneho zástupcu, za
ktoré bola priznaná odmena, ako aj skutočnosť, že súd prvého stupňa zisťoval podklady pre vyčíslenie
odmeny, ktoré mal doložiť advokát, napríklad hodnotu PHM a podobne.Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 eur.
Uviedol, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 26.05.2010 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo

zhotovenie a namontovanie zastrešenia bazénu. Odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej
zmluvy o dielo splnil, rovnako taktiež svoju povinnosť zo zmluvy o dielo splnila navrhovateľka, nakoľko
odporcovi zaplatila dohodnutú cenu diela. Ďalej uviedol, že navrhovateľka listom zo dňa 04.10.2010
oznámila odporcovi údajné vady diela, v dôsledku ktorých mala byť podľa vyjadrenia navrhovateľky
zmluva o dielo porušená podstatným spôsobom, čo má podľa navrhovateľky zakladať jej právo na

odstúpenie od zmluvy a odporcu vyzvala na vrátenie ceny diela. Odporca na údajnú reklamáciu
navrhovateľky reagoval listom zo dňa 24.10.2010, v ktorom údajnú reklamáciu navrhovateľky vo
všetkých bodoch neuznal ako oprávnenú. Poukázal na to, že k neexistencii údajných vád diela, ako
aj k neexistencii údajného práva na odstúpenie od zmluvy sa podrobne vyjadril v písomnom podaní
zo dňa 19.06.2012, ktorého sa plnej miere pridržiava a ktoré uvádza ako súčasť tohto vyjadrenia k
odvolaniu navrhovateľky. Mal za to, že údajný nárok navrhovateľky na vrátenie ceny diela je priamo

závislý od platnosti odstúpenia od zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy však navrhovateľke nikdy nevzniklo,
nakoľko ňou uvedené vady diela nie sú a ani nemôžu byť vadami diela. Takže ak by aj pripustil (čo však
dôrazne popiera), že niektorá z údajných vád by mohla byť skutočne vadou diela, tak by neznamenala
podstatné porušenie zmluvy zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy, nakoľko dielo by bolo možné naďalej
obvyklým spôsobom používať a plnilo by svoj účel. Vyslovil presvedčenie o tom, že ak by aj dodal

navrhovateľke koľajničky nevyrobené zo zliatin AL a neopatrené povrchovou úpravou ELOX (čo však
dôrazne poprel), tak ani v tomto prípade by nešlo o podstatné porušenie zmluvy zakladajúce právo
odstúpiť od zmluvy, nakoľko koľajničky by bolo možné jednoducho odmontovať a vymeniť. Skutočnosť,
že navrhovateľke dodal koľajničky podľa zmluvy, t.j. zo zliatin AL a opatrené povrchovou úpravou ELOX,
potvrdil aj svedok E., ktorý zároveň potvrdil, že ich možno bezproblémovo kedykoľvek vymeniť (dielo by

bolo možné naďalej obvyklým spôsobom používať a plnilo by svoj účel). V tejto súvislosti považoval za
potrebné uviesť, že navrhovateľka navrhla vykonanie dôkazu znaleckým posudkom o tom, či koľajničky
súdodané„vprvejakosti“,takakosiichobjednala. Tedasamanavrhovateľkanenamietala,žekoľajničky
nie sú vyrobené zo zliatin AL a opatrené povrchovou úpravou ELOX, ale tvrdila, že nemajú údajnú
akosť. Znalecké dokazovanie by takto mohlo dôjsť len k záverom o tom, že buď koľajničky spĺňajú dané

požiadavky alebo nie, t.j. buď je vec vyrobená zo zliatin AL a opatrená povrchovou úpravou ELOX,
alebo nie je - neexistuje výrobok z AL „prvej a druhej triedy“, rovnako tak neexistuje úprava ELOX „ prvej
a druhej triedy“. Z uvedeného je zrejmé, že vykonanie tohto dôkazu by bolo pre rozhodnutie vo veci
samej nadbytočné a bolo by v rozpore s hospodárnosťou konania (potvrdilo by sa, že koľajničky majú
požadované vlastnosti, aj keby nie, čo poprel, tak by to nepredstavovalo podstatné porušenie zmluvy

zakladajúceprávoodstúpiťodzmluvy).Ďalejuviedol,žeakbyajpripustil(čodôraznepoprel),ženiektorá
z údajných vád by mohla byť skutočne vadou diela, ktorá by znamenala nepodstatné porušenie zmluvy,
je potrebné uviesť, že navrhovateľke by právo odstúpiť od zmluvy vzniklo až uplynutím navrhovateľkou
určenej primeranej dodatočnej lehoty na plnenie. Navrhovateľka však spolu s reklamáciou údajných
vád zároveň odstúpila od zmluvy, t.j. nárok z údajných vád si zvolila ihneď a neposkytla mu žiadnu inú

možnosť a ani s inou možnosťou nesúhlasila. Z tohto dôvodu by ani v tomto prípade navrhovateľke
právo odstúpiť od zmluvy nevzniklo. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval nielen za vecne správny,
ale aj za podrobne a precízne, zrejme z opatrnosti, odôvodnený tak po vecnej, ako aj právnej stránke.
Mal za to, že postupom súdu nebola a ani nemohla byť navrhovateľke odňatá možnosť konať pred
súdom. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci úplne a na základe toho

dospel k správnym skutkovým zisteniam. Výsluch štatutárneho zástupcu odporcu podľa jeho názoru
nebolo potrebné vykonať, nakoľko tento by sa nevedel vyjadriť k žiadnym skutkovým okolnostiam.
Navrhovateľka tento výsluch ani nenavrhla. Pokiaľ sa týka predloženia dôkazov uviedol, že toto je
právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou. Návrhy na vykonanie dôkazov súdu prvého stupňa
nepredložil,nakoľkomuneboližiadneznámeanapodporujehotvrdení,dostatočnepostačujeichprávne

zdôvodnenie uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 19.06.2012, ako aj na pojednávaniach. Argumentačne
zdôvodnené dôvody odvolania uvedené v odvolaní navrhovateľky by podľa jeho názoru nemali slúžiť
k reparácii skutočnosti (zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa), že navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. Za potrebné považoval uviesť, že
odôvodnenosť nároku na vrátenie ceny diela v spojení s platným odstúpením od zmluvy, nebolo možné

v konaní relevantne preukázať žiadnym dôkazom. Pokiaľ sa týka údajného nároku navrhovateľky na
náhradu škody, ktorý odôvodnila tým, že po odmontovaní predmetu zmluvy ostatnú v kachličkách diery
od uchytenia predmetu zmluvy s povrchom, ku ktorému bol pripevnený, mal za to, že navrhovateľke
žiadna škoda nevznikla. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa. Na rozdiel odnavrhovateľky mal za to, že súd prvého stupňa neopomenul, že navrhovateľka je spotrebniteľkou. Inak
by nedospel k záveru, že zodpovednosť za vady sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Totiž,
ak by prijal záver o tom, že zodpovednosť za vady sa spravuje právnou úpravou podľa Občianskeho

zákonníka, navrhovateľke by právo na zrušenie zmluvy vôbec nevzniklo, nakoľko ňou uvádzané údajné
vady rozhodne nebránia tomu, aby sa dielo mohlo riadne užívať. K uplatnenému nároku navrhovateľky
v spojení s prípustnosťou dojednaného čl. 6.2. VZP sa podrobne vyjadril v podaní označenom ako
vyjadrenie zo dňa 19.06.2012, ktorého sa plnej miere pridržiava a poukazuje naň. Za správny považoval
aj výrok o náhrade trov konania, keď počet právnych úkonov a ich odôvodnenosť vyplýva zo spisu,

trovy konania riadne vyčíslil. Záverom uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o údajne platnom odstúpení
od zmluvy (resp. platnom zrušení zmluvy), od ktorého je priamo závislý nárok uplatnený v tomto konaní,
nenachádzajú podľa jeho názoru oporu ani v Obchodnom ani v Občianskom zákonníku.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky

nie je dôvodné.

Navrhovateľka ako odvolací dôvod uplatnila odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne
vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, neúplné zistený skutkový stav a nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľka v podanom odvolaní
neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje. K jednotlivým námietkam navrhovateľky, uvádzaných v
odvolaní, odvolací súd dodáva:

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi

konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so
zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania
znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a
nasl. Ústav Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nie je pritom významný subjektívny názor odvolateľa, že v konaní k takejto
procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je

skutočnetakoutovadoupostihnuté.Navrhovateľkanamieta,žekonaniejepostihnutévadoutejtopovahy
z dôvodu absencie dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď
napadnutý rozsudok nemá náležitosti podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na
to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať

parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
napodstatné(zásadné)otázkyanámietkyspochybňujúcezáverynamietanéhorozhodnutiavzávažných
a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj
z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj

s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - porovnaj
napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musísa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorá je pre
rozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument(rozsudokGeorgiadis

proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok
Higginos a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“, a že
„takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (IV. ÚS 115/03).
Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Prijaté právne závery súd prvého
stupňaprimeranevysvetlil.Zodôvodneniajehorozhodnutianevyplývajednostrannosť,anitakáaplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo nebolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté
navrhovateľkou, citoval zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil

svoj právny záver. Účastníkom tak nebolo upreté právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom
predvídaným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.
Toto právo neznamená ani to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
bolo rozhodnutie v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Možno teda konštatovať, že

navrhovateľke nebola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu absencie odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Neobstojí ani námietka navrhovateľky, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. je povinnosťou navrhovateľa preukázať svoje
tvrdenia. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. V predmetnom konaní bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, či došlo k

platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, uzavretej dňa 26.05.2010, predmetom ktorej bolo zhotovenie
a montáž zastrešenia bazénu. Z článku IV. - záverečné ustanovenia bod 4.6. vyplýva, že vo veciach
v tejto zmluve výslovne neupravených sa zmluvné strany budú riadiť príslušnými právnymi predpismi.
Objednávateľ (navrhovateľka) podpisom tejto zmluvy potvrdila, že sa zoznámila so Všeobecnými
zmluvnými podmienkami firmy F. Q., a.s., ktoré sú označené podpisom zástupcu zhotoviteľa (odporcu),

ktorésúvyvesenévjehoprevádzkachatietopovažujezazáväzné.Tietovšeobecnézmluvnépodmienky
tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Z uvedených všeobecných zmluvných podmienok článku VI.
bod 6.4. vyplýva, že zodpovednosť za vady sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak nie je
písomne dohodnuté, alebo stanovené inak. Obchodný zákonník pri určení nárokov objednávateľa z
vád tovaru vychádza z kritéria podstatného, resp. nepodstatného porušenia zmluvy. Pojem podstatné

porušenie zmluvy je vymedzený v § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Porušenie zmluvy o dielo
zo strany zhotoviteľa bude podstatné, ak zhotoviteľ v čase uzavretia zmluvy vedel alebo v tomto
čase s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola
zmluva uzavretá, bolo rozumné predvídať, že druhá strana nebude mať záujem na plnení zhotoviteľa
pri takomto porušení zmluvy. Ak nie sú uvedené kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené, ide

o nepodstatné porušenie. V pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. V
podstatnom porušení zmluvy môže objednávateľ uplatniť nároky uvedené v § 436 ods. 1 Obchodného
zákonníka, a to a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie
chýbajúceho tovaru, odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú
vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z ceny, d) právo odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi

nárokmi uvedenými v odseku 1 patrí objednávateľovi; predpokladom tohto práva je oznámenie voľby
zhotoviteľovi vo včas odoslanej reklamácii vád alebo bez zbytočného odkladu po tejto reklamácii.
Uskutočnenú voľbu vyjednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa nemôže meniť. Navrhovateľka listom zo dňa
04.10.2010 oznámila odporcovi vady diela, v dôsledku ktorých má byť podľa vyjadrenia navrhovateľky
zmluva o dielo porušená podstatným spôsobom, čo zakladalo jej právo na odstúpenie od zmluvy a

povinnosť odporcu vrátenie ceny diela. Aj odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má
za to, že v danej veci nešlo o podstatné porušenie zmluvy o dielo, keď navrhovateľkou uplatnené
vady ako dôvod odstúpenia od zmluvy žiadnym spôsobom nebránia v užívaní predmetného diela a ani
spôsob užívania diela neznižujú. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ by išlo prípadne aj onepodstatné porušenie zmluvy, navrhovateľka potom nepostupovala v súlade s ust. § 346 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého je potrebné najskôr druhej strane poskytnúť primeranú lehotu na plnenie a
až po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty je možné postupovať tak, že sa odstúpi od zmluvy.

V danej veci bolo preukázané, že najskôr došlo k odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky, ktoré
odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa nepovažuje za dôvodné. Odstúpenie sa síce
dostalo do dispozičnej sféry odporcu dňa 05.10.2011, avšak jeho účinky nenastali. Možno teda uzavrieť,
že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľke právo na zrušenie zmluvy (odstúpením
od zmluvy) vôbec nevzniklo, nakoľko ani sama navrhovateľka netvrdila, že ňou uvádzané vady by

bránili tomu, aby sa dielo mohlo riadne užívať, namietala len, že dodané dielo nie je kvality prvej
triedy. Neobstojí ani námietka navrhovateľky uvádzaná v odvolaní, že súd sa v odôvodnení rozsudku
zaoberal ňou uplatnenou náhradou škody len teoreticky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (strana
14) vyplýva, z akého dôvodu zamietol súd prvého stupňa aj uplatnený nárok na náhradu škody
navrhovateľkou. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje, keď v súlade s
názorom súdu prvého stupňa má za to, že v danej veci neboli preukázané predpoklady zodpovednosti

odporcu, a teda súd prvého stupňa sa už v konaní preto nemusel zaoberať výškou škody, pokiaľ ide
o prípadné znalecké dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa z daného skutkového stavu považoval za
nehospodárne. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky navrhovateľky, že súd prvého stupňa opomenul, že ide
o spotrebiteľský spor, ani táto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Len samotná dohoda strán
zmluvy o dielo (účastníkov konania), že zodpovednosť za vady sa bude riadiť Obchodným zákonníkom,

nespôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu nekalú podmienku. Jedná sa však o zmluvu spotrebiteľskú,
preto je súd povinný túto posudzovať aj podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré slúžia na
ochranu spotrebiteľa a taktiež vo väzbe na zákon č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení platnom v rozhodnom čase.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka ako objednávateľka uzatvorila

s odporcom ako zhotoviteľom predmetnú zmluvu o dielo, ktorého vady listom zo dňa 04.10.2010
oznámila odporcovi, v dôsledku ktorých podľa tvrdenia navrhovateľky zmluva o dielo bola porušená
podstatným spôsobom, čo malo podľa navrhovateľky zakladať jej právo na odstúpenie od zmluvy a
odporcu vyzvala preto na vrátenie ceny diela. Odporca na reklamáciu navrhovateľky reagoval listom
zo dňa 24.10.2010, v ktorom uviedol, že reklamáciu navrhovateľky vo všetkých bodoch neuznáva ako

oprávnenú. Na základe toho navrhovateľka podala návrh na súd, ktorý sa domáhala voči odporcovi
zaplatenia sumy 7.375,71 eur s úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.375,71 eur od 17.12.2010
do zaplatenia, odmontovania zastrešenia bazéna a odstránenia ho z jej pozemku. Súd sa návrhom
navrhovateľky zaoberal a po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že navrhovateľka pri reklamácii
nedodržala postup v zmysle citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu

navrhovateľka nemala úspech vo veci. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľky uvádzaná v odvolaní
ohľadne výroku o náhrade trov konania. Navrhovateľka namietala počet úkonov právneho zástupcu,
za ktoré bola priznaná odmena, avšak nekonkretizovala, za ktoré úkony právneho zástupcu mala byť
odmena znížená. Odvolací súd výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania považuje za vecne
správny,nakoľkopočetprávnychúkonovaichodôvodnenosťkorešpondujesobsahomspisu.Pokiaľsúd

prvého stupňa zisťoval podklady pre vyčíslenie hotových výdavkov, napríklad hodnotu PHM, ani tento
postup súdu prvého stupňa nemožno považovať za nesprávny, nakoľko vychádzal z požadovanej ceny
pohonných hmôt, keď cena bola zverejnená na webovej stránke štatistického úradu SR, čo aj uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal túto náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci
- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky vo výške 237,34 eur vychádzajúc z hodnoty veci 7357,71 eur
+ 1x režijný paušál 7,81 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16
ods. 3 účinnej do 30.06.2013).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .