Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. august 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211373
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5113211373.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F. B., nar. X.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka X. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, otec: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., P. A. XXX/X, zastúpený Mgr.
Ladislavom Švaňom, advokátom, so sídlom v I., V. H. XX, vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, v štádiu o nariadenie predbežného opatrenia, v konaní o odvolaní otca proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina č.k. 9P/123/2013-329 zo dňa 12. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd predbežným
opatrením nariadil matke mal. dieťaťa, aby sa zdržala konania, ktoré by viedlo k nástupu maloletého
na Základnú školu, Námestie mladosti 1, Žilina a aby bola povinná ponechať maloletého v školskej

dochádzke na Základnej škole v Konskej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že pod sp. zn. 9P/123/2013 je vedené konanie
o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 2C/227/2008-96 zo dňa 19.4.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31. marca 2011 bolo okrem iného rozhodnuté, že mal. dieťa sa zveruje na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná maloletého zastupovať a spravovať

jeho majetok, ktoré rozhodnutie nebolo doposiaľ zmenené. Vychádzajúc zo stavu, ktorý je v čase
rozhodovania súdu o predbežnom opatrení, súd nemal preukázané, že je potrebný okamžitý zásah
súdu práve nariadením predbežného opatrenia. Otec neosvedčil naliehavosť a potrebnosť dočasnej
úpravy, nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému dieťaťu. Tiež
nebolo preukázané, že by bol ohrozený zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého dieťaťa.
Naliehavosť vydania predbežného opatrenia musí byť osvedčená v čase rozhodovania súdu o podanom

návrhu. V tomto prípade otec podal návrh počas letných prázdnin v čase, kedy dieťa nenavštevuje
školské zariadenie. Dieťa bolo zverené matke, matka v súčasnosti pracuje v Žiline a aj v I. žije s
maloletým,apretojevzáujmemal.dieťaťa,abynavštevovalozákladnúškoluvmiestesvojhosúčasného
bydliska, najmä s ohľadom na vek dieťaťa, kedy nebude musieť každodenne dochádzať do školy mimo
svojho bydliska.
V súlade s ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 6, § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti

na ustanovenia § 28 ods. 2 a § 35 ods. 1 Zákona o rodine návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Záverom súd uviedol, že ďalej koná o návrhu otca na zverenie mal. dieťaťa
do jeho osobnej starostlivosti, v ktorom dôkladne posúdi všetky okolnosti prípadu, vykoná potrebné
dokazovanie, preskúma všetky tvrdenia účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje
rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, ktorý žiadal uznesenie
okresného súdu zmeniť a návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť, prípadne žiadalnapadnuté uznesenie zrušiť s poukazom na ust. § 221 O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Otec zastával názor, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahoval dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia. Boli uvedené

podmienky dôvodnosti nároku, osvedčil a odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
alebo potreby dočasnej úpravy pomerov mal. dieťaťa. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
uviedol a preukázal, že mal. F. bol dňa 16.7.2011 prijatý do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky
na Základnú školu v Rajci, odkiaľ ho matka maloletého dňa 22.8.2011 svojvoľne a bez dohody s
otcom odhlásila a mal. dieťa prihlásila na povinnú školskú dochádzku na Základnú školu v Konskej.

Rovnakom preukázal, že matka svojvoľne a bez dohody s otcom prehlásila maloletého zo Základnej
školy v Konskej na povinnú školskú dochádzku s nástupom do 3. ročníka na Základnú školu v Žiline,
a to z dôvodu matkinej súčasnej známosti a jej rozhodnutia presťahovať sa do nájomného bytu v
I.. Matka s ním odmieta komunikovať ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, rozhoduje
opakovane sama, svojvoľne, neuvážene, bez zreteľa na záujem mal. dieťaťa a dokonca zámerne na
neprospech otca. Zverenie maloletého do výchovy matky ešte nezbavuje otca jeho rodičovských práv

voči maloletému synovi a matka nemôže sama svojvoľne rozhodovať o výchove a výkone rodičovských
práv a povinností k maloletému a neuvážene a opakovane meniť školské zariadenie, v ktorom maloletý
navštevuje povinnú školskú dochádzku. S nástupom do nového zariadenia maloletý stráca doterajšie
školské prostredie, kolektív spolužiakov a pedagógov, vrátane vyučovacích metód, bude sa musieť
vysporiadať s novým prostredím, novými spolužiakmi, pričom maloletý by chcel ostať v doterajšom

školskom zariadení. Nekorešponduje so skutočnosťou tvrdenie súdu, že otec podal návrh na nariadenie
predbežného opatrenia počas letných prázdnin, keďže návrh na vydanie predbežného opatrenia podal
dňa18.6.2013.Tentonávrhpodalsdostatočnýmčasovýmpredstihom,abyzostalozachovanédoterajšie
stabilné prostredie. V opačnom prípade, t.j. podaním návrhu až po nástupe maloletého na novú školu,
by nariadenie predbežného opatrenia strácalo úplne svoj význam a opodstatnenie. Keďže je vysoko

pravdepodobné, že v rámci konania o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov bude vykonávané rozsiahle dokazovanie s pravdepodobnosťou znaleckého dokazovania, je
vydanierozhodnutia,týkajúcehosapodstatnejvecisúvisiacejsvýkonomrodičovskýchprávapovinností,
na ktorej sa rodičia nedohodli, časovo v nedohľadne, pričom maloletý by mal do nového školského
zariadenia nastúpiť už odo dňa 2. septembra 2013. Tvrdenie súdu o tom, že je v záujme maloletého, aby

navštevoval základnú školu v mieste svojho súčasného bydliska, aby nemusel každodenne dochádzať
do školy mimo svojho bydliska, prejudikuje zamietavé rozhodnutie vo veci samej, t.j. zamietnutie návrhu,
aby bola matke uložená povinnosť ponechať maloleté dieťa v školskej dochádzke na Základnej škole
v Konskej a zároveň takýto záver súdu signalizuje a prejudikuje aj zamietavé rozhodnutie súdu vo veci
návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

V súlade s ust. § 75 ods. 8 O.s.p. odvolanie nebolo doručované matke ani kolíznemu opatrovníkovi na
podanie vyjadrenia k odvolaniu otca.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesust.§157ods.
1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Je nutné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným
či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania alebo
kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Výrok predbežného opatrenia
má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície dotknutého

účastníka do tej miery, že sa mu oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
Predbežné opatrenie je zabezpečovací prostriedok civilného procesu, uplatňuje sa v činnosti súdu pred
začatím konania, ale aj v konaní o veci samej. Ide o provizórnu úpravu pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej.Dokazovanie v konaní o vydanie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje

ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš

pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§
120 ods. 1 O.s.p.), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. V konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu, sa v plnej miere uplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá ukladá súdu so zreteľom
na všetky zistené skutočnosti v prípade potreby vykonať aj zisťovania nenavrhnuté účastníkmi (§ 120
ods. 2 O.s.p.). Zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s
ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného

predbežného opatrenia.

Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2
Zákona o rodine). Rovnako zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich mal.
dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, resp. ohľadne jeho

majetku, ale aj tzv. statusových práv - ako je určenie mena a priezviska dieťaťa. Tieto práva však stoja
mimo rámec inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na to, či im patrí výkon
rodičovských práv a povinností alebo nie. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov je súd v zmysle ust. §
100 ods. 3 O.s.p. povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň, ak je schopné s ohľadom na svoj
vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť. Navyše netreba opomenúť povinnosť rodiča venovať

názoru dieťaťa náležitú pozornosť. Tu je potrebné zdôrazniť, že vecou podstatnou treba rozumieť nielen
niečo, čo objektívne je v právnom živote podstatné, ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre
dieťa. Súd sa musí vždy vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže táto podmienka
je hmotnoprávnou podmienkou preto, aby o veci vôbec mohol rozhodovať. Touto otázkou sa musí súd
zaoberať aj v prípade, ak dospeje k záveru, že nejde o podstatnú vec a potom musí konanie zastaviť

pre nedostatok právomoci vo veci rozhodovať (§ 35 Zákona o rodine).

Jedným z kumulatívnych predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je odôvodnenie (a minimálne
osvedčenie) existencie ujmy, ktorá bezprostredne hrozí (hmotným) právam a oprávneným záujmom
navrhovateľa takéhoto opatrenia.

Tak ako správne konštatoval okresný súd, otec mal. dieťaťa neosvedčil naliehavosť a potrebu
okamžitého zásahu súdu nariadením navrhovaného predbežného opatrenia. Maloletý F. bol zverený
do výchovy matky, ktorá aktuálne zmenila svoje bydlisko, pracuje a býva v I.. Denné dochádzanie
maloletého do školy v Konskej aj podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo za takejto situácie na

prospech maloletého. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že matka opakovane a bezdôvodne menila
školské prostredie maloletého, táto skutočnosť z predložených dôkazov nevyplýva. Maloletý nastúpil
do 1. ročníka Základnej školy v Konskej a doposiaľ školské zariadenie maloletého matka bezdôvodne
nemenila, zmena má nastať až v septembri toho roku z dôvodov zmeny bydliska matky.
Ak otec vyslovil obavu o ďalší zdravý vývoj maloletého, resp. že sa jedná len o dočasné riešenie,

pretože je predpoklad, že matka sa opäť vráti bývať do A. (po rozchode so súčasným priateľom),
táto otázka bude rozhodná „len“ vo vzťahu k veci samej a bude predmetom dokazovania v ďalšom
priebehu konania, avšak sama o sebe bez ďalšieho neodôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia v
zmysle návrhu. Akceptovanie prístupu naznačovaného otcom by v konečnom dôsledku viedlo k tomu,
že pre nariadenie predbežného opatrenia by postačovalo „iba“ osvedčenie v konaní uplatňovaného

(hmotného) práva. Uvedené je však v podstate popretím účelu inštitútu predbežných opatrení v zmysle
§ 74 a nasl. v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p. Je totiž nepochybné, že jednou z kumulatívnych
podmienok nariadenia predbežného opatrenia je práve osvedčenie reálnosti tvrdenej obavy/hrozby,
pričom na takéto osvedčenie nepostačuje len pocit (v širšom význame slova) účastníka konania, ktorý
sa nariadenia predbežného opatrenia domáha. Tak ako v prejednávanej veci pocit, resp. presvedčenie

otca, že zmena školského zariadenia bude mať negatívny dopad na ďalší vývoj maloletého, bez
osvedčenia ohrozenia zdravého vývoja maloletého nebolo možné návrhu otca vyhovieť. Pre účely
rozhodovania o predbežnom opatrení nemal súd prvého stupňa a ani odvolací súd zákonný priestor navykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, a keďže uznesenie okresného súdu vychádza predovšetkým z
rešpektovania záujmov maloletého, krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Na záver odvolací súd dodáva, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej
a nijako ho nemôže ovplyvniť.
O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým konanie v súdenej veci bude
ukončené (§ 145 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.