Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310211009
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8310211009.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17Co/84/2022

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu CHEMES, a.s. Humenné,
so sídlom v Humennom, Chemlonská 1, IČO: 31 695 426, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl
& Čentík s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 50 560 011, proti žalovanej A. B. C., bývajúcej
v D., B. E. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so

sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie č. 1, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/183/2010-571 zo dňa 15.11.2016 takto

r o z h o d o l :

17Co/84/2022

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov dovolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 5C/183/2010-571 prvoinštančný súd žalobu žalobcu na ochranu dobrej
povesti právnickej osoby zamietol. Priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 5C/184/2010-382 zo dňa 25.6.2013 žalobu

zamietol; tento rozsudok bol po podaní odvolania uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
17Co/163/2013-449 zo dňa 22.10.2013 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. V poradí druhým rozsudkom č.k. 5C/183/2010-466 zo dňa 8.4.2014 prvoinštančný súd žalobu
zamietol; po podaní odvolania bol prvoinštančný rozsudok uznesením odvolacieho súdu č.k.
17Co/113/2014-512 zo dňa 13.1.2015 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

prvoinštančnému súdu.

4. Následne prvoinštančný súd vydal rozsudok č.k. 5C/183/2010-571 zo dňa 15.11.2016, kde žalobu
zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po podaní odvolania žalobcomodvolací súd Rozsudkom č.k. 17Co/13/2017-609 zo dňa 13.2.2018 prvoinštančný rozsudok zmenil
a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolací rozsudok bol napadnutý dovolaním žalovanej. Uznesením
č.k. 1Cdo/144/2018-657 zo dňa 25.9.2018 dovolací súd odložil vykonateľnosť odvolacieho rozsudku

sp. zn. 17Co/13/2017 zo dňa 13.2.2018 a následne uznesením č.k. 1Cdo/144/2018-659 napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie a dňa 29.9.2020 vyhlásil rozsudok č.k.
17Co/56/2019-707, ktorým prvoinštančný rozsudok č.k. 5C/183/2010-571 zo dňa 15.11.2016 potvrdil.

Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania.

6. Po podaní dovolania žalobcom dovolací súd uznesením č.k. 1Cdo/215/2021-747 zo dňa 26.10.2022
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/56/2019 zo dňa 29.9.2020 v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolací súd opätovne poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie (1Cdo 144/2018) s tým, že

rozhodnutie odvolacieho súdu znovu neobsahuje vysvetlenie postupov, ktoré ho viedli k rozhodnutiu.
Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia zjavne nedáva jasné a vysvetľujúce odpovede na zásadné
otázky, v niektorých častiach je nejednoznačné, nezrozumiteľné, nekonzistentné a protichodné.
V uznesení dovolací súd bližšie uvedené nedostatky konkretizoval (v bodoch č. 28 až 32).

7. Odvolací súd sa podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré bolo jeho pôvodné rozhodnutie zrušené
a podľa § 455 CSP viazaný právnym názorom dovolacieho súdu k veci udáva:

8. Opätovne odvolací súd sa zaoberal rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 5C/183/2010-571
zo dňa 15.11.2016, proti ktorému podal odvolanie žalobca. Týmto rozsudkom žaloba žalobcu bola

zamietnutá a žalovanej bola priznaná náhrada trov konania.
Predmetom konania bola žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby
z dôvodu, že žalovaná na Mestskom zastupiteľstve v Humennom dňa 23.6.2010 uviedla na adresu
žalobcu nepravdivé skutkové tvrdenia, a to:
- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať

2 mesiace v režime na 65 %,
- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,
- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,
- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí
príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,

- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov.
Žalobca ďalej tvrdil, že na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 žalobkyňa predniesla hodnotiaci
úsudok, ktorý má nepravdivý a subjektívny charakter, a to: „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní,
lebo išla dole elektrika a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Tytex, že
odsťahuje svoje veci, aby F. sa odsťahoval do parku Myslina a Tytex sa celý presťahuje do Gutmanova,

pretože nemajú najlepšie podmienky na podnikanie..., keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký
chlad a teplo. Čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov“.
Žalobca v žalobe tvrdil, že skutkové tvrdenia sú nepravdivé, pretože v čase zverejnenia nepravdivých
informácií bol z uvedeného dôvodu poberaný príspevok z úradu práce na 138 zamestnancov žalobcu
v režime 60 %, ktorý režim bol v minulosti využívaný aj zo strany niektorých iných veľkých spoločností

pôsobiacich v priemyselnom parku Chemes. V žiadnom prípade však nešlo o 470 zamestnancov
pracujúcich v tomto režime a spoločnosť Chemes, a.s. Humenné nikdy neuvažovala o prepúšťaní 470
zamestnancov.
Ďalej žalovaná v hodnotiacom úsudku uviedla subjektívne a nepravdivé hodnotenia. Hodnotila
podmienky v priemyselnom parku ako nedostatočné a nie ideálne na príjem investorov, čo spôsobilo

a je spôsobilé odradiť potencionálnych investorov, ale aj existujúcich zmluvných partnerov žalobcu od
pôsobenia v priemyselnom parku Chemes. Žalovaná podľa žalobcu sa mala dopustiť zásahu do práva
na dobrú povesť právnickej osoby podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Žalobca žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na úhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 200.000 eur.
V priebehu konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 195.000 eur a žiadal priznať

nemajetkovú ujmu v rozsahu 5.000 eur. Prvoinštančný súd v rozsahu späťvzatia konanie zastavil.
V priebehu konania žalobca rozšíril uplatnený nárok tak, že žiadal, aby bola uložená žalovanej povinnosť
zabezpečiťnajejnákladyuverejnenieospravedlneniavmiestnomperiodikusnázvomHumenskýkorzár.Pre prípad, že svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplní, bola povinná strpieť uverejnenie tohto
ospravedlnenia.
Okrem toho žalobca žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť sa ospravedlniť na najbližšom

mestskom zastupiteľstve.
Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výroky žalovanej je možné rozdeliť
na dve časti. Výroky:
I. - Žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať
2 mesiace v režime na 65 %,

- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu,
- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,
- Žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok,
o ktorý žalobca žiada,
- Žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov,
ktoré sa týkajú otázky zamestnanosti, počtu zamestnancov a poskytnuté príspevky. Tieto výroky

žalovaná predniesla ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského
zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu. Nešlo o verejný prejav, išlo o prejav
úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa
stanú vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena, ak uvedie nepravdivé
informácie. Išlo o vyjadrenie žalovanej v rámci plnenia úloh a plnenia mandátu poslankyne, na čo mala

právo, ako aj povinnosť, pretože bola členkou rôznych inštitúcií a výborov.
Žalovaná získala informácie týkajúce sa poskytnutého príspevku priamo z úradu práce, aktívne sa
zaujímala o otázku zamestnanosti v okrese Humenné svojou prácou v komisiách na úrade práce.
Žalovaná ako verejne činná osoba, ako poslankyňa mestského zastupiteľstva, mala právo na vyjadrenie
svojho názoru, ako aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v politike zamestnanosti mesta. Bola

povinná si však fakty overiť aj v prípade použitia štatistických údajov. Pokiaľ nepoznala presné údaje,
mala použiť výraz označujúci približný počet zamestnancov. Použila presnú cifru bez overenia jej
opodstatnenosti, pričom rozdiel medzi počtom zamestnancov žalobcu ohrozených prepúšťaním a
žalovanou zverejneným počtom je značný. Uvedené môže byť považované za nepresnosť, môže byť
pochopené ako bulvárna správa s negatívnym dopadom na dobré meno žalobcu, ale aj ako údaj

burcujúci členov mestského zastupiteľstva k riešeniu problémov zamestnanosti.
Prvoinštančný súd považoval výroky prednesené s cieľom riešenia problematiky zamestnanosti v meste,
vystúpenie žalovanej sa netýkalo iba žalobcu, ale aj ďalšieho subjektu na území Mesta Humenné, a
to Nemocnice Humenné. Prvoinštančný súd posudzoval tieto výroky ako hodnotiace úsudky. Žalovaná
na ich zverejnenie mala právo, pretože ich predniesla v súvislosti s plnením úloh poslanca na základe

ňou zistených skutočností. Presnosť údajov žalovaná nepoprela. Bolo zistené, že vo výroku boli
použité nepresné čísla o prípadnom prepúšťaní zamestnancov žalobcu. Tento hodnotiaci úsudok však
prvoinštančný súd považoval za oprávnený, a spĺňajúci kritériá vecného, konkrétneho a primeraného
úsudku.
Žalovaná vystupovala aj ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyňa

samosprávneho kraja a poslankyňa mestského zastupiteľstva a žalobca je subjektom pôsobiacim v
citlivej energetickej oblasti. Formou a obsahom bol prejav primeraný, nevybočoval z medzí nutných
na dosiahnutie sledovaného cieľa, a to zlepšenie zamestnanosti v meste. Tieto hodnotiace úsudky
neboli príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu, neboli natoľko závažným aktom, aby spôsobili
poškodenie dobrého mena žalobcu. Vzhľadom k miestu, času prednesu a k účelu výroku nevybočoval

zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych
krajov. V tejto časti prvoinštančný súd považoval žalobu za neopodstatnenú.
Prvoinštančný súd sa zaoberal aj výrokom, podľa ktorého:
II. - Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú
vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Tytex, že odsťahuje svoje veci, aby F. sa odsťahoval do parku

Myslina a Tytex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie,
keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú
ideálne na príjem investorov.
Žalobca tvrdil, že ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie, ale nezdôvodnil, v čom vidí nepravdivosť
výroku žalovanej a ktoré konkrétne informácie sú nepravdivé, či ide o vyššie teplo, či o to, že išla dole

elektrina, či skutočnosť, že majú vysoký chlad a teplo. Prvoinštančný súd považoval tento výrok za
hodnotiaci úsudok, kde žalovaná vyjadrila svoj subjektívny názor na podnikanie v priemyselnom parku.
Opäť prvoinštančný súd zhodne ako v predchádzajúcich výrokoch uviedol, že tento výrok predniesla
žalovanáakoposlankyňaMestskéhozastupiteľstvaHumennénazasadnutímestskéhozastupiteľstvapriprerokovaníriadneschválenéhoprogramu.Presnézneniebolouverejnenévzápisniciztohtomestského
zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia
televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť

k poškodeniu dobrého mena, ak uvedie nepravdivé informácie. Žalobca nepreukázal, čo na výroku
žalovanej uvedenom v tomto odseku je nepravdivé a ako také vyjadrenie žalovanej na zasadnutí
mestského zastupiteľstva je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.
Na strane žalovanej nebolo preukázané, z akých skutočností vychádzala pri prednesení tohto výroku.
Uviedla, že pred zasadnutím mestského zastupiteľstva mala informácie priamo od zástupcov týchto

spoločností, že spoločnosť Müller potrebuje väčšie priestory, preto sa aj ona angažovala na vybudovaní
priemyselného parku a taktiež mala vedomosť, že spoločnosť Tytex sa presťahuje do Gutmanova. K
tejto výpovedi prvoinštančný súd od konateľa spoločnosti žalobcu zistil, že spoločnosť F. sa odsťahovala
do Gutmanova a spoločnosť Tytex ostala v priemyselnom parku, kde dostala samostatnú budovu.
Prvoinštančný súd vyvodil záver, že žalovaná vychádzala z pravdivých informácií.
Prvoinštančný súd aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.

Preto prvoinštančný súd ako celok žalobu zamietol, pričom vychádzal z ust. § 19b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, aplikoval čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 46 ods. 3 Ústavy SR.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu v plnom rozsahu
nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že
prvoinštančný súd nesprávne posúdil charakter výrokov žalovanej ako hodnotiace úsudky. Z hľadiska
rozlišovania výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky išlo jednoznačne o skutkové tvrdenia,
pretože nepravdivosť týchto informácií je možné dokázať. V priebehu konania bolo preukázané

viacerými dôkazmi, že vyjadrenia žalovanej sú nepravdivé. Prvoinštančný súd nezdôvodnil, aké úvahy
ho viedli k záveru, že sa jedná o hodnotiace úsudky. Keďže nepravdivosť skutkového tvrdenia je
overiteľná, nie je možné súhlasiť s prvoinštančným súdom, že všetky výroky žalovanej sú považované
za hodnotiace úsudky.
Pokiaľ sa týka výroku, ktorý prvoinštančný súd označil ako subjektívny názor žalovanej, tak žalovaná

nepreukázala, z akých skutočností vychádzala pri konštatovaní, že podmienky v priemyselnom parku
žalobcu nie sú ideálne a že podnikatelia sú nespokojní. Kritika musí byť primeraná a založená na
skutkovom základe.
Prvoinštančný súd nerozlišoval riadne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, naviac
keď hodnotiaci úsudok žalovanej nespĺňa vecnosť, pravdivosť, objektívnosť a legitímne sledovaný cieľ.

Prvoinštančný súd nevychádzal z dlhodobého a v judikatúre ustáleného akceptovateľného názoru na
právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, kedy postačuje, že nepravdivé tvrdenie má difamačný
charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby. Ide o zodpovednosť objektívnu a o
objektívnu spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti. Nevyžaduje sa reálne vyvolanie negatívnych
následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť

právnickej osoby. Nie je povinnosťou súdu zisťovať následky, bolo by to v rozpore s abstraktnosťou
a subjektívnym ponímaním kategórie dobrej povesti, bolo by to aj v rozpore s cieľom právnej úpravy
ochrany dobrej povesti právnických osôb. Nie je preto nevyhnutné preukazovať, že dobrá povesť
skutočne poškodená bola, stačí preukázať, že je daná potencialita ujmy.
Žalovaná nepreukázala pravdivosť prednesených skutkových tvrdení a ani skutkový základ hodnotiacich

úsudkov. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplývajú tvrdené okolnosti žalovanou na mestskom
zastupiteľstve.
Naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo dostatočným spôsobom preukázané, v čom spočíva
objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, keď vo verejnosti výroky žalovanej
vyvolali dojem, že žalobca končí so svojou činnosťou, krachuje, chystá prepúšťanie, budú ohrozené

dodávky tepla, realizuje sa odchod investorov. Žalobca mal v tom čase zlé meno v očiach obchodných
partnerov. Uvedené potvrdili svedkovia G. H., G. C., G. C. a ďalší. Svedkovia G. B. I. a F. C. E. uviedli, že
výroky žalovanej neboli prednesené s úmyslom informovať o stave zamestnanosti, ale s cieľom poškodiť
žalobcu. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaná sa na mestskom zastupiteľstve iniciatívne ujala slova,
aj keď sa v zmysle schváleného programu mala riešiť úplne iná otázka, než tá, ku ktorej sa žalovaná

vyjadrovala.Zvyjadreniažalovanejbolavyvolanáreakciaaznepokojenienielenuobchodnýchpartnerov
a zamestnancov žalobcu, ale aj v širšom okruhu ľudí s poukazom na zverejnenie informácií v celoštátnej
tlači a na internetové diskusie.Prejav žalovanej nebol prednesený len na mestskom zastupiteľstve, ale bol vysielaný aj v Humenskej
televízii, vyjadrenia boli publikované v celoštátnej tlači (SME, Hospodárske noviny) a stali sa predmetom
internetových diskusií.

Žalobca namietal závery prvoinštančného súdu s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je
presvedčivé.
Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nevyhodnotil dostatočne kolíziu dvoch práv, a to
práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalovaná nepravdivo, neprimerane
z pozície verejne známej osoby, na adresu žalobcu zasiahla do mena obchodnej spoločnosti žalobcu.

Nešlo o otázku verejného záujmu. Stalo sa tak bez toho, aby žalobkyňa vyvinula úsilie overiť si
zverejnené informácie. Žalovaná overovala už vyjadrené informácie až následne, o čom svedčí tá
skutočnosť, že žalovaná si overovala pravdivosť zverejnených informácií na základe žiadosti zo dňa
30.6.2010, po konaní mestského zastupiteľstva a boli jej poskytnuté dňa 2.7.2010.
Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

10. Prvoinštančný súd doručil odvolanie žalobcu zástupcovi žalovanej dňa 23.12.2016 s výzvou na
vyjadrenie sa k odvolaniu v lehote 10 dní. Žalovaná sa k odvolaniu do rozhodnutia odvolacieho súdu
písomne nevyjadrila.

11. Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 CSP opätovne preskúmal rozsudok prvoinštančného

súdu v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu
vyjadrený v oboch uzneseniach podľa § 455 CSP.
Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na doplnenie dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP) v zmysle
pokynov dovolacieho súdu (uznesenie sp. zn. 1Cdo/144/2018, bod 36).
Na odvolacom pojednávaní žalovaná sa nezúčastnila, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

Žalobca pri svojom prednese zdôraznil vyvrátiteľnú právnu domnienku dobrej povesti právnickej osoby
s tým, že žalovaná opak nepreukázala. K prečítaným listinám, najmä k prepisu zápisnice z mestského
zastupiteľstva, kde mali výroky žalovanej odznieť, sa nevyjadril.

12. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom a z doplneného dokazovania pred

odvolacím súdom bolo zistené, že na Mestskom zastupiteľstve Mesta Humenné dňa 23.6.2010
skutočne odzneli výroky, ktoré predniesla žalovaná na adresu žalobcu pred samotným rokovaním
mestského zastupiteľstva. V tom čase žalovaná vykonávala funkciu poslankyne NS SR, poslankyne
VÚC a poslankyne mestského zastupiteľstva. Vystúpenie žalovanej bolo realizované ako poslankyne
NR SR pred poslancami mestského zastupiteľstva, keď program rokovania bol schválený, avšak ešte

predtým, ako sa pristúpilo k prerokovaniu jednotlivých bodov programu. Uvedené vyplýva zo Zápisnice
z XXVI. Zasadnutia MZ v Humennom.
Žalobca tvrdil, že žalovaná zasiahla do jeho práv podľa § 19b OZ týmito jednotlivými výrokmi:
A - žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí
by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %

B - o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa
C - u všetkých zamestnancov žalobcu hrozí riziko výpovede
D - žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí
príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada
E - žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov

F – „podnikatelia v parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrika a oni majú vyššie teplo
a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, že aj Tytex, že odsťahuje svoje veci, aby F. sa odsťahoval
do parku Myslina a Tytex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú najlepšie podmienky na
podnikanie ... keďže išla dole elektrina, viem, že majú vysoký chlad a teplo. Čiže podmienky v tomto
parku nie sú ideálne na príjem investorov“.

Odvolací súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalované výroky boli žalovanou v jej prejave na adresu
žalobcu prednesené nie jednotlivo, samostatne, ale ako súčasť vystúpenia žalovanej pred prerokovaním
jednotlivých bodov programu. Žalovaná, podľa záznamu obsahujúceho plné znenie jej vystúpenia,
hovorila spontánne, venovala sa niekoľkým témam v súvislosti so zamestnanosťou v priemyselnom
parku. Sporné myšlienky, resp. namietané výroky boli uvedené v kontexte s ďalšími myšlienkami,

informáciami, v priebehu celého prejavu. Žalovaná na obdobné problémy poukázala aj v nemocnici
a vyzvala, aby na „budúce“ mestské zastupiteľstvo boli pozvaní aj zástupcovia Chemes, a.s., aby
prednesené informácie vysvetlili.Žalobcasanamestskomzastupiteľstvenezúčastnil.Vdanomregiónepatríkveľkémuzamestnávateľovi,
mal vplyv aj na rozvoj tzv. Hnedého priemyselného parku a na tieto aktivity mal k dispozícii finančné
prostriedky z verejných zdrojov.

Žalovaná pred prvoinštančným súdom uviedla, že jej vyjadrenie nebolo určené širokej verejnosti, jej
cieľom bolo vyvolať na túto tému diskusiu.
Na mestskom zastupiteľstve boli prítomní zástupcovia miestnych médií, ktoré o prejavoch na zasadnutí
informovali verejnosť.
V Humenskej televízii vyjadrenia žalovanej dementoval dňa 1.7.2010 Ing. Molnár, prezident spoločnosti

Priemyselný park Chemes a informovali o tejto situácii aj celoštátne periodiká (napr. SME, Hospodárske
noviny, TREND).
Počas konania nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že žalobca ako právnická osoba nepožíva dobrú
povesť. Platí preto zákonná prezumpcia poctivosti žalobcu.
Žalobca tvrdil, že žalovaná sa dopustila zásahu do jeho práva na dobrú povesť, pretože žalované výroky,
ktoré sa týkajú žalobcu, sú nepravdivé, subjektívne, čo je spôsobilé odradiť potencionálnych investorov

do priemyselného parku Chemes, ale aj existujúcich zmluvných partnerov.
Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,
aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b ods. 3 OZ ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej

osoby.

14. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to,
či došlo len k ohrozeniu, alebo aj priamemu porušeniu dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť
konajúceho subjektu (žalovanej) je objektívna bez ohľadu na zavinenie.

Žalobca sa domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 OZ. Podmienkou
ochrany je, že právnická osoba požívala v čase zásahu „dobrú povesť“, teda všeobecne panujúci
názor na činnosť žalobcu vytvorený osobami, ktoré so žalobcom prišli do kontaktu pri jeho správaní vo
vzťahoch, ktorý tvorí predmet jeho činnosti.
V súlade so všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že

právnická osoba (žalobca) má dobrú povesť do tej doby, kým nie je vykonaný úspešne dôkaz opaku.
Dobrú povesť má právnická osoba od svojho vzniku po celú dobu trvania jej existencie. Ide o vyvrátiteľnú
domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá
dobrú povesť zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby mala zasiahnúť.
Na základe uvedeného preto platí prezumpcia dobrého mena právnickej osoby do tej doby, dokiaľ nie

je vykonaný úspešne dôkaz opaku, ktorý zaťažuje žalovanú.
V priebehu prvoinštančného konania žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že žalobca ako právnická
osoba kritérium dobrej povesti nepožíva. Ani v priebehu odvolacieho konania tieto okolnosti neboli
tvrdené a ani preukázané, preto odvolací súd bol povinný vychádzať zo zákonnej prezumpcie poctivosti
žalobcu a konštatovať splnenie prvého predpokladu pre skúmanie uplatneného nároku.

V obchodných vzťahoch nebolo zistené, že žalobca nepožíva dobrú povesť. Nebolo zistené, že by si
neplnil svoje záväzky v čase zasadnutia mestského zastupiteľstva, riadne a včas.

15. Samotné zverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa povesti právnickej osoby zakladá
spravidla zásah do dobrej povesti, avšak každé zverejnenie nepravdivých údajov (každý zásah) nemusí

automaticky znamenať zásah podľa § 19b ods. 2 OZ. Ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú
intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nemožno.
V tejto súvislosti dovolací súd uviedol, že ak hoci aj súkromný podnikateľský subjekt, sa uchádza
o poskytnutie verejných financií, tým momentom vstupuje do verejnej sféry a záujmu, v dôsledku čoho tu
bude vždy záujem verejnosti na tom, aby zisťovala v rámci verejnej diskusie alebo inak, ako tieto peniaze

budú použité, v akej výške, za akých okolností, aby sa dozvedela možné riziká (a pod.), či finančné
prostriedky sú zverené spoľahlivému a zodpovednému subjektu.

16. Odvolací súd preto v zmysle § 19b ods. 3 OZ skúmal konkrétny zásah, ktorý mala žalovaná svojimi
výrokmi spôsobiť a ktorý mal vplyv na tvrdenú stratu dobrej povesti žalobcu.

Žalovaná v čase tvrdeného zásahu do dobrej povesti žalobcu bola v pozícii verejnej osoby. Ako verejná
osoba mala povinnosť zaujímať sa o veci verejné, zisťovať, poskytovať a šíriť informácie týkajúce sa
záležitostí verejného záujmu, čo nepochybne vyplýva z jej postavenia (poslankyňa MZ, VÚC aj NR SR)
a informovanosti o veciach verejného záujmu.Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať

názory a prijímať a realizovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez
ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Je nepochybné, že v danom prípade je nevyhnutné zaoberať sa nielen právom žalobcu na ochranu jeho
dobrého mena (čl. 8 Dohovoru), ale aj právom žalovanej na slobodu prejavu ako poslankyne a političky

(čl. 10 Dohovoru).

17. Podstatou celého sporu je stret slobody prejavu žalovanej a ochrana dobrej povesti právnickej osoby
žalobcu.
Sloboda prejavu je podľa ESĽP jeden zo základných pilierov v demokratickej spoločnosti. Každý má
právo vyjadrovať sa k verejným veciam, súčasne verejnosť má právo na informácie o verejných veciach.

Sloboda prejavu v niektorých situáciách je obmedzovaná na základe opatrení, ktoré musia byť v súlade
s demokratickým charakterom spoločnosti. V danom prípade ide o obmedzenie podľa § 19a OZ, kde
právnickú osobu chráni zákon pred neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti vo forme skutkových
tvrdení alebo hodnotiacich úsudkov.
Odvolací súd vychádzajúc z uvedených zistení potom pomocou testu proporcionality vec posúdil

a hodnotil kolíziu dvoch konkurujúcich práv, ktoré z nich má s ohľadom na uvedené okolnosti prednosť.
Predmetom skúmania sú preto výroky, ktoré predniesla žalovaná na mestskom zastupiteľstve a týkali sa
aktuálnych otázok zamestnanosti v meste Humenné. Jej cieľom bolo podnietiť, ako to sama uviedla, na
túto tému diskusiu. V diskusnom prejave žalovaná informovala, ako otázku zamestnanosti riešil žalobca
z pohľadu informácii, ktoré mala k dispozícii. Keďže žalobca uvedené informácie považuje za zásah

podľa § 19b OZ, podal vo veci žalobu. Konflikt základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom
spravodlivej rovnováhy.
Pri teste proporcionality oboch práv a pri posúdení ich konkurencie (nadriadenosť či podriadenosť práva)
odvolací súd vychádzal z odpovedí na otázky O KOM, KTO, ČO, KDE, KEDY a AKO sa hovorilo.
KTO je objektom diskusie

Kritizovanou osobou v danom prípade je žalobca, súkromný podnikateľský subjekt. Žalobca je veľkým
zamestnávateľom v regióne mesta Humenné. Prevádzkuje tzv. hnedý priemyselný park, v ktorom sú
ďalšie podnikateľské subjekty, zamestnávatelia.
Nebolo preukázané, že žalobca nepožíva dobrú povesť ako právnická osoba a že by si svoje záväzky
voči obchodným subjektom neplnil riadne a včas. Pre účely svojich podnikateľských aktivít sa uchádzal

o zdroje z verejných financií. Tým vstúpil do verejného priestoru, kde je nutné predpokladať zvýšený
záujemojehoaktivityajvpodnikateľskejsférescieľomkontrolovaťtakýtosubjektprivyužívaníverejných
prostriedkov, pri ich účelnom vynakladaní o kontrole, aby sa nezneužívali. Žalobca sa mestského
zastupiteľstva nezúčastnil.
KTO diskutuje

Namestskomzastupiteľstveožalobcovidiskutovalažalovaná.Akoužbolouvedenévyššie,ideoverejne
a politicky angažovanú osobu, poslankyňu NR SR, VÚC a mestského zastupiteľstva. Zaujímala sa
o veci verejné, najmä o zamestnanosť v humenskom regióne a získané informácie na príslušných
fórach aj šírila. Ako bolo zistené z obsahu zápisnice o zasadnutí mestského zastupiteľstva, jej úmyslom
bolo vyvolať o možnom prepúšťaní zamestnancov, prípadne aj v súvislosti s čerpaním verejných

financií, diskusiu medzi poslancami mestského zastupiteľstva. Išlo o veci verejného záujmu, pretože
v minulosti došlo k prepusteniu veľkého počtu zamestnancov a aj v tom čase bolo nahlásené hromadné
prepúšťanie. Diskusný príspevok, ako to vyplýva zo zápisnice z MZ Humenné, predniesla v postavení
poslankyne NR SR.
ČO je predmetom diskusie

Predmetom diskusie vo všeobecnosti bolo zvyšovanie nezamestnanosti v Humennom, návrh na
zastavenie tohto trendu a využitie priemyselného parku. Spoločnosť žalobcu podľa vyjadrenia žalovanej,
mala využiť verejné zdroje pre svojich zamestnancov (470), ktorých, ak budú poskytnuté financie (60 %
platu) neprepustí a mienila zamestnať aj ďalších iných pracovníkov. Okrem toho boli prednesené návrhy
na zvýšenie sezónnej zamestnanosti a výzva, aby sa na najbližšom mestskom zasadnutí k tejto situácii

žalobca vyjadril. Prejav žalovanej v závere hodnotí obdobne aj situáciu v nemocnici (iný zamestnávateľ).
Odvolací súd uvádza, že otázka zamestnanosti, prepúšťanie zo zamestnania, využívania verejných
zdrojov, najmä jeho efektivita a zodpovednosť zamestnávateľov je legitímnou témou verejného záujmu.
KDE bola diskusia vedenáDôležitým kritériom pre skúmanie proporcionality zásahu z pohľadu slobody slova a práva na dobrú
povesť právnickej osoby je aj okolnosť, kde mali sporné výroky žalovanej na adresu žalobcu odznieť.
Diskusia žalovanej bola vedená na Mestskom zastupiteľstve Mesta Humenné, na riadnom rokovaní, po

tom, čo bol schválený program rokovania. Ide o tzv. mestský parlament, kde práve téma zamestnanosti
v regióne, resp. v meste, patrí na diskusiu, kde je možné prijať opatrenia, ktorými by sa zabránilo
zvyšovaniu nepriaznivého trendu v nezamestnanosti.
Ako bolo zistené, diskusia, resp. vystúpenie žalovanej bolo realizované len pred mestskými poslancami,
avšak za prítomnosti miestnych médií. Na vystúpenie poslankyne NR SR reagovali mestskí poslanci.

Následne na diskusiu reagoval G. F., prezident spoločnosti Priemyselný park Chemes tlačovou besedou
v Humenskej televízii, kde dementoval vyjadrenie žalovanej.
Z „regionálneho priestoru“ téma zamestnanosti a využívania podpory štátu sa dostala do
„celoslovenského priestoru“ uverejnením článkov v denníku SME, Hospodárske noviny a v týždenníku
Trend.
KEDY bola vedená diskusia

Diskusia bola vedená dňa 23.6.2010, kedy podľa tvrdenia žalovanej, žalobca zamestnával
zamestnancov bez toho, aby odpracovali riadne celý pracovný úväzok, ale len jeho časť (60 % -
65 %) a na podporu zamestnanosti dostávali finančné prostriedky od štátu. V tom čase dochádzalo
k prepúšťaniu zamestnancov v iných spoločnostiach a niektorých mal zamestnať žalobca. Žalobca na
druhej strane na úrade práce nahlásil hromadné prepúšťanie.

AKO boli informácie formulované
Žalovaná o téme informovala ešte pred prerokovaním jednotlivých bodov programu mestského
zastupiteľstva. Jej vystúpenie neobsahovalo len separátne žalované výroky, ale predstavovalo súvislý
prejav s uvádzaním rôznych navzájom súvisiacich informácií, v logickej súslednosti, kedy nasledujúce
myšlienky priamo nadväzovali na predchádzajúce. Prejav žalovanej bol vystavaný do gradácie situácie

u žalobcu, bol burcujúci, naliehavý aktuálnosťou témy, snahou o tom diskutovať. Ukončený bol
zmierlivejším tónom s výzvou, aby na budúcom zasadnutí sa k tému vyjadril, okrem iného, aj žalobca.

18.Poodpovedinauvedenéotázkyodvolacísúdsazaoberaljednotlivýmižalovanýmivýrokmižalovanej.
Prvoinštančný súd všetky namietané výroky žalovanej posúdil ako hodnotiace úsudky.

Hodnotiaci úsudok je subjektívny postoj autora výrokov, ktorý nie je overiteľný. Aj napriek tomu takýto
názor musí byť založený na pravdivých podkladoch, pretože nie je možné pri hodnotiacom úsudku
vykonať dôkaz pravdy.
Skutkové tvrdenie je založené na zistiteľnej skutočnosti, preto je možné preukázať jeho pravdivosť.
Pravdivá informácia nezasahuje do povesti právnickej osoby, pokiaľ nie je podaná skresľujúcim a

difamujúcim spôsobom.
V každom prípade je potrebné vystúpenie žalovanej posudzovať ako celok, čo nakoniec uviedol aj
zástupca žalobcu pred odvolacím súdom, nie len vybrané vety, resp. časti viet samostatne.
Výroky, ktoré sú predmetom žaloby, a to:
A - Žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí

by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %
B - O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu
C - U všetkých zamestnancov žalobcu hrozí riziko výpovede
D - Žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí
príspevok, o ktorý žalobca žiada

E - Žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov,
neboli vyslovené žalovanou samostatne tak, ako sú žalované, boli vyslovené vo vzájomných
súvislostiach a v súvislosti s tým, že žalovaná žiadala, aby tieto okolnosti zástupca žalobcu na ďalšom
mestskom zastupiteľstve vysvetlil. Ide teda o hypotézu, ktorej pravdivosť navrhuje na ďalšom zasadnutí
overiť. Uvedené namietané výroky boli prednesené žalovanou v znení „... keď dnes požiadal 470

ľudí na 65 %, aby úrad práce zaplatil finančné prostriedky na dva mesiace Chemesu pre všetkých
zamestnancov. Že tam hrozí riziko výpovede. Čiže ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes nemôže
porušovať zákon, tak nahlásil, že 470 ľudí chce prepustiť, ak štát nezaplatí 60 % za dva mesiace...“.
Žalovaná vo vystúpení uviedla, že : „Prosila by som, aby Chemes, a.s., bola pozvaná na budúce mestské
zastupiteľstvo, aby nám povedala, aké má plány, čo chystá...“ a ukončila to vetou:“ To sú také návrhy,

ktoré by sme chceli podať a veríme, že to, čo som možno povedala pesimisticky, že 470 ľudí požiadal
Chemes na 60 %, možno to nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že je optimistická situácia,
budem veľmi rada, ak v októbri prídu aj Chemes aj nemocnica, aby sme vedeli, čo sa v daných firmách
deje.“.Pri posudzovaní jednotlivých výrokov žalovanej, ako ich zažaloval žalobca, a po preukázaní reálne
odznenej myšlienky žalovanou, vrátane výzvy na overenie týchto informácií prednesené niekoľkokrát
žalovanou, je možné stotožniť sa so závermi prvoinštančného súdu o tom, že v tejto časti uplatneného

nároku žalobcom sa nejedná o zásah do jeho práv skutkovými tvrdeniami, ale hodnotiacimi úsudkami,
pričom žalovaná čerpala z ústnych informácií riaditeľa úradu práce.
Podklady pre prezentovanie hodnotiaceho úsudku žalovaná nemala správne, pretože, ako vyplýva z
dokazovania, žalobca nezamestnával 470 ľudí, všetci neboli na režime práce 60 %, ale bolo ich len 138.
Žalovaná správnosť svojich informácií, ktoré následne vo forme hodnotiaceho úsudku predniesla pred

poslancami mestského zastupiteľstva, nepreukázala.
V celkovom kontexte však prednesené informácie boli natoľko dôležité, vážne, aktuálne, že ich
prednesenie, hoci aj s nie presnými číselnými údajmi, sledujúc rozpútanie verejnej diskusie na danú
tému, bolo dôležité.
Dôležitosť cieľa, ktorý sledovala žalovaná, upozornenie na otázku nezamestnanosti, využívanie
verejných financií, je dostatočne dôležitý aj na prípadné ospravedlnenie zásahu do dobrého mena

právnickej osoby žalobcu.
Vzhľadom na obsah prednesu žalovanej a s poukazom na okolnosti, za ktorých bol realizovaný, odvolací
súd nezistil, že by zásah žalovanej bol natoľko intenzívny, že by bolo potrebné ho vyhodnotiť ako
nešetrný.

19. Na základe uvedeného potom nebolo možné zachovať oba práva, právo na slobodu prejavu
a právo na ochranu dobrej povesti, popri sebe. Pre presné a jednoznačné určenie nadradenosti či
podradenosti týchto dvoch konkurenčných práv je potrebné vychádzať z tzv. Alexyho vážiacej formuly
(viď bod 38 Nálezu ÚS SR č.k. II.ÚS 152/08-52 z 15.12.2009). Táto formula pracuje s trojstupňovou
stupnicou hodnôt: 1) nízka, 2) stredná a 3) podstatná. Intenzita zásahu do jedného základného práva sa

pomeruje s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia
nadobúdajú jednu z uvedených hodnôt (nízka, stredná, podstatná).
Keďže tvrdené výroky neboli prednesené samostatne tak, ako sú žalované, ale v jednom diskusnom
celku, ktorý bol súčasťou dlhšieho prejavu žalovanej k dôležitej téme, miera uspokojiteľnosti práva
žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby aj s už uvedenými číselnými nepresnosťami je

„nízka“, maximálne blížiaca sa hodnote „stredná“.
Intenzita uspokojiteľnosti práva na slobodu prejavu je „podstatná“, pretože išlo o prejav verejnej osoby,
ktorá sa zaujímala o veci verejného záujmu a jej povinnosťou bolo zisťovať, poskytovať a šíriť informácie
týkajúce sa záležitostí verejného záujmu. Takéto konanie žalovanej je súčasťou demokratickej diskusie.
V opačnom prípade by sa mohlo stať, že by bolo zabránené v slobodnej diskusii v danej téme.

20. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v konkurencii dvoch práv jednoznačne je potrebné poskytnúť
ochranu práva na slobodu prejavu pred právom na ochranu dobrej povesti žalobcu.

21. Odvolací súd už v tomto rozhodnutí skonštatoval, že namietaný výrok, ktorý žalobca v žalobe označil

ako hodnotiaci úsudok „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú
vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Tytex, že odsťahuje svoje veci, aby F.
sa odsťahoval do parku Myslina a Tytex sa celý presťahuje do Gumanova, pretože nemajú najlepšie
podmienky na podnikanie..., keď išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky
v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov.“ v žalovanom znení neodznel.

Čiastočne niektoré sekvencie tohto výroku sú obsahom prejavu žalovanej v rôznych častiach
prednesených súvislostí. Preto pre spornú existenciu tejto časti uplatneného nároku odvolací súd
nepovažuje dôvodné tomuto výroku sa ďalej venovať a žalobcovi poskytnúť ochranu. Žalobca tvrdené
porušenie práva nepreukázal, pretože výrok tak, ako ho označil žalobca, samostatne vôbec neodznel.

22. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu ako celok nie je dôvodná a rozsudok
prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

23. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 453 ods. 3 CSP a § 255 ods.
1 CSP s použitím § 262 ods. 1, 2 CSP.

24. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou stranou sporu, preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.25. Vo veci boli podané dve dovolania. Prvé dovolanie podala žalovaná a dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu (sp. zn. 17Co 13/2017) zrušil v konaní sp. zn. 1Cdo 144/2018.

Druhé dovolanie podal žalobca a dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu (sp. zn. 17Co/56/2019)
v konaní 1Cdo 215/2021 zrušil.
Preto o trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP. Obe sporové strany boli v dovolacom konaní úspešné v rovnakej miere, preto bolo rozhodnuté, že
v dovolacích konaniach žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

17Co/84/2022

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).