Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010664
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4223010664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol.
pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25.01.2024, sp. zn.
2T/93/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý
rozsudok vo výroku o treste v časti týkajúcej sa obžalovaného A. B..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému A.
B., narodenému XX.XX.XXXX v A. C.,
trvale bytom D. XXX,
toho času od 05.06.2023 vo výkone väzby

v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Nitra

u k l a d á

podľa § 245 odsek 3 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Trestného
zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona
a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3

písmeno e) Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov,

podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

podľa ustanovenia § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaných A. B. a obžalovanú D. E. vinnými, a toobžalovaného A. B. v bode 1) „obžaloby“ – správne malo byť rozsudku z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods.2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona čiastočne
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pokračovacieho prečin krádeže podľa § 212 ods.1

písm. g/ Trestného zákona, zločinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 245
ods.1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona,
v bode 2) prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona,
v bode 3) prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Trestného zákona,

obžalovanú D. E. v bode 1) z pokračovacieho prečinu krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods.2 písm. a/ Trestného zákona,
pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm. g/ Trestného zákona, zločinu poškodzovania
cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 245 ods.1, ods.3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaní A. B. a D. E. dňa 12. apríla 2023 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách v Moči
po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný A. B. cez uzamknutú vchodovú bránu preliezol do
riadne oploteného objektu bývalej čárdy so súpisným číslom XXX, kde z vonkajších priestorov odcudzil 4
sklápacie drevené záhradné stoličky, 2 slnečníky s nápisom C. D. a drevený záhradný stôl o rozmere l m

x l m, ktoré prehodil cez oplotenie, zatiaľ čo obžalovaná D. E. pred objektom sledovala okolie, následne
tieto veci spoločne naložili do motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČ: D. XXX F. a odniesli
na nezistené miesto v obci G., ktorým konaním spôsobili poškodenej D. H. - D., so sídlom B. I. XXX,
IČO: XXXXXXXXX odcudzením stola a stoličiek škodu vo výške 236,35 € a poškodenému J. K., nar.
XX.X.XXXX odcudzením slnečníkov škodu vo výške 100,- €,

obžalovaný A. B.
- dňa XX. XXXXXX XXXX v presne nezistenom čase v B. po predchádzajúcej dohode s dvomi doposiaľ
nestotožnenými osobami z riadne oploteného objektu bývalej čárdy so súpisným číslom XXX odcudzili
traktorovú kosačku zn. Stiga žltej farby s košom tak, že doposiaľ nestotožnené osoby zo zadnej

dvojkrídlovej brány nezisteným spôsobom odstránili reťaz, ktorá bola zaistená visiacim zámkom, vnikli
do objektu, zatiaľ čo obžalovaný A. B. sledoval okolie, následne z objektu vyniesli traktorovú kosačku,
ktorú naložili do dodávky bielej farby zn. Iveco, s nezisteným evidenčným číslom a odcudzenú kosačku
odviezli na nezistené miesto, ktorým konaním spôsobili poškodenému J. K., nar. XX.X.XXXX škodu vo
výške 2 300,- €,

- dňa XX. XXXXXX XXXX v čase okolo 8.30 hod. v D. preskočil súvislé oplotenie dlhodobo neobývaného
rodinného domu so súpisným číslom XXX, cez zavreté ale neuzamknuté dvere vošiel do chodby
rodinného domu, následne vopred pripraveným páčidlom vypáčil riadne uzamknuté interiérové dvere
vedúce do kuchyne a ďalších miestností domu, odkiaľ odcudzil elektrickú kosačku zn. Bosch ARM 32

1200 W, predlžovací kábel o dĺžke 25 metrov, benzínovú motorovú kosačku zn. YOUR Garden UBC 33,
2 veľké cestovné tašky čiernej farby a 2 set top boxy zn. AMIKO HD 265 v pôvodnom balení, ktorým
konanímspôsobilpoškodenémuL.K.,nar.XX.XX.XXXXškodukrádežouvovýške380,-€apoškodením
vchodových dverí škodu vo výške 80,- €,

obžalovaní A. B. a D. E.
- dňa XX. XXXX XXXX v čase okolo 12.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli na
motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, EČ: A. XXX F. do obce K. A. F. k budove Turisticko - informačného
návštevného centra bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. 60/11, kde obžalovaná D. E.
zaparkovala motorové vozidlo v blízkosti uvedenej budovy a ostala vo vozidle sledovať okolie, kým

obžalovaný A. B. prešiel k budove, zo steny vytrhol 3 nástenné menšie čierne lampy a zo zeme vytiahol
4 svietidlá, ktoré veci naložili do odstaveného motorového vozidla a odniesli do obce G., kde ich predali,
ktorým konaním spôsobili poškodenej obci K. A. F. škodu vo výške 450,- €,

- dňa XX. XXXX XXXX v presne nezistenom čase po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne

prišli na motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, EČ: A. XXX F. do obce K. nad F. k budove Turisticko
- informačného návštevného centra bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na parcele č. XX/XX, kde
obžalovaná D. E. zaparkovala motorové vozidlo v blízkosti uvedenej budovy a ostala vo vozidle sledovať
kým obžalovaný A. B. pajserom, ktorý mal pri sebe vypáčil vchodové dvere vedúce do budovy v oblastizámku, vošiel do priestorov centra a z väčšej haly odcudzil tam zavesené monitory, a to monitor zn.
IIYAMA LH 5552UHS, 54 palcový, čiernej farby a monitor zn. IIYAMA Prolite LH 4370UHB, 42 palcový
čiernej farby, ktoré naložili do batožinového priestoru motorového vozidla a odviezli do M. G., kde ich

predali, ktorým konaním spôsobili poškodenej obci K. A. F. škodu odcudzením vecí vo výške 2 000,- €
a poškodením dverí škodu vo výške 1 750,- €,

- dňa X. XXXX XXXX v čase okolo 06.30 hod. v J. A. F., časť N. po predchádzajúcej vzájomnej dohode
obžalovanýA.B.vnikoldoriadneoplotenéhodvorabývaléhokvetinárstvatak,žerozpáraldrôtenépletivo

oplotenia a vošiel do dvora, zatiaľ čo obžalovaná D. E. sedela v motorovom vozidle zn. Škoda Felícia,
EČ:A.XXXF.odstavenompriploteasledovalaokolie,následneobžalovanýA.B.nezistenýmspôsobom
vylomil vchodové dvere vedúce na terasu, vošiel na terasu odkiaľ vnikol do priestorov bývalej predajne,
z ktorej odcudzil hlinené kvetináče, keramické kvetináče, rôzne darčekové predmety a smetný kôš,
časť odcudzených vecí vyniesol k motorovému vozidlu, kde ich obžalovaná D. E. postupne nakladala
do batožinového priestoru, pričom pri vynášaní ďalších vecí bol pristihnutý synom majiteľky objektu,

ktorým konaním spôsobili poškodenej B. K., nar. X.X.XXXX škodu odcudzením vecí vo výške 1 000,- €
a poškodením pletiva vo výške 100,- €,

pričom obžalovaná D. E. bola za obdobný skutok spáchaný dňa XX.X.XXXX v A. C. v obchodnom dome
K. postihnutá rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo

OÚ - NZ-OWS-2023/004406-010 z 10.1.2023, právoplatným dňa 6.2.2023 pre priestupok proti majetku
podľa § 50 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola jej uložená
pokuta vo výške 80,- €, a

obžalovaný A. B. bol za obdobný skutok spáchaný dňa XX.XX.XXXX v A. C.

v obchodnom dome K. postihnutý rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej
vnútornej správy číslo M. - A./XXXXXX-XXX z XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX pre
priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 20,- €, a takéhoto konania sa dopustil napriek tomu,
že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/11/2022 z 3. marca 2022, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19. marca 2022, odsúdený pre pokračovací prečin krádeže
podľa § 212 ods.1 písm. a/ Trestného zákona a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 30 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov
s probačným dohľadom,

2. obžalovaný A. B.
- dňa X. XXXX XXXX v presne nezistenom čase v odpoludňajších hodinách v D. neoprávnene, bez
privolenia oprávnenej osoby vnikol do riadne uzamknutej poschodovej chaty uspôsobenej na bývanie
so súpisným číslom X, ktorej vlastníkom a oprávneným užívateľom je O. G., nar. XX.X.XXXX, tak, že
na drevených dverách vedúcich na terasu rozobral lišty okolo sklenenej výplne dverí, po odstránení

sklenenej výplne cez takto vzniknutý otvor siahol dovnútra, kľúčom zasunutým zvnútra do zámku
odomkol dvere a vošiel do chaty, kde z prízemia odcudzil dva starožitné porcelánové lustre v tvare
lampáša a z miestnosti na poschodí odcudzil starožitné drevené zrkadlo, ktorým konaním spôsobil
poškodenej O. G. škodu vo výške 80,- €,

3. obžalovaný A. B.
- dňa X. XXXX XXXX v presne nezistenom čase v poobedných hodinách v D. viedol osobné motorové
vozidlo zn. Audi A6, EČ: K. XXX O., napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 0T/80/2021 z 22. júla 2021, právoplatným dňa 22. júla 2021 mu bol okrem iného uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov.

Za to súd I. stupňa uložil
obžalovanému A. B. podľa § 245 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm.
m/, písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 41 ods. 1, ods.
2 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.Obžalovanej D. E. súd I. stupňa uložil
podľa § 245 ods. 3 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., §
37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 41

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného A. B. zaviazal k náhrade škody pre poškodeného L. K., nar.

XX.XX.XXXX v P., trvale bytom K. B. I. XXX vo výške 410,- €.

Podľa § 287 ods. Tr. por. obžalovaného A. B. zaviazal k náhrade škody pre poškodenú O. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D., Q. I. X vo výške 40,- €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaných A. B. a D. E. zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody

pre poškodenú M. K. A. F., IČO XX XXX XXX, so sídlom K. A. F. I. XXX vo výške 1.950,- €.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodenú D. H. - D., IČO: XX XXX XXX, so sídlom B. I. XXX
odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného L. K., O. G., M. K. A. F. so zvyškom ich nároku na
náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanej D. E. povinnosť, aby v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia podľa svojich schopností nahradila spôsobenú škodu.

Tentorozsudokvzákonomurčenejlehoteprostredníctvomobhajcuodvolanímnapadolobžalovaný,proti
výroku o treste. V jeho odôvodnení prostredníctvom obhajkyne JUDr. Soni Soboňovej poukázal na to, že
sa už v rámci prípravného konania v plnom rozsahu priznal, orgánom činným v trestnom konaní poskytol
všetku potrebnú súčinnosť. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine a na tomto postoji

zotrváva. Spôsob svojho doterajšieho života úprimne ľutuje. Vyslovil názor, že trest odňatia slobody
uložený mu vo výmere 3-och rokov je neprimeraný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Poskytol
cenné informácie vo vzťahu k usvedčeniu základného organizátora trestnej činnosti, v prospech ktorého
túto páchal. Dodal, že v čase jeho vzatia do väzby už mal dohodnutú prácu, aby si mohol riadne zarábať.
Pokiaľ bude dlhšie umiestnený vo výkone trestu, bude pre neho ťažšie nájsť si zamestnanie, aby mohol

riadne žiť. Vytýkal súdu I. stupňa, že neuviedol, prečo trest kratšieho trvania v zmysle návrhu obhajoby
nepovažoval za dostatočný, nezohľadnil proporcionálnosť uloženého trestu vo vzťahu k jeho konaniu,
následku, pohnútke, osobe, pomerom, možnostiam nápravy, za súčasného zohľadnenia poľahčujúcich
okolností. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil všetky podstatné okolnosti pre rozhodnutie o výmere trestu
a súčasne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol v zmysle intencií jeho odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní, ku
ktorému nechcel nič uviesť. Zároveň súhlasil s prednesom i konečným návrhom obhajkyne.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trvala na písomných
dôvodoch odvolania, ku ktorým nič nedoplnila. Navrhla, aby odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že
v prípade obžalovaného má novela Trestného zákona, ktorej účinnosť bola pozastavená uznesením
Ústavného súdu, sp. zn. PL ÚS 3/2024, zásadný vplyv na kvalifikáciu obžalovaným spáchanej trestnej
činnosti ako aj na samotnú výšku trestu. V zmysle novely Trestného zákona konanie obžalovaného za

najprísnejšie postihovaný trestný čin podľa bodu I. obžaloby by nebolo ďalej posudzované ako zločin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., ale len ako prečin a preto
by nemohlo u obžalovaného dôjsť ani k uplatneniu postupu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Poukazovala na
§ 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. a § 283 ods. 1 Tr. por., podľa ktorých prerušenie trestného stíhania
z dôvodu, že Ústavný súd pozastavil účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorých použitie

je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, je obligatórne tak v štádiu predsúdneho
konania, ako aj v štádiu súdneho konania vrátane odvolacieho konania. Je totiž neprijateľné, aby sa proti
obžalovanému viedlo trestné stíhanie podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá je pre neho nepriaznivá
a ktorá bola zmenená novou priaznivejšou právnou úpravou. V takejto situácii musí mať záujem naústavnom a zákonnom vyvodení trestnej zodpovednosti prednosť pred rýchlosťou trestného konania.
Navrhla, aby odvolací súd prerušil trestné stíhanie v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
V rámci konečného návrhu sa pridržiavala petitu uvedeného v písomnom odôvodnení odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že uložený
trest obžalovanému vzhľadom na okolnosti prípadu, ktorý spáchal viacero trestných činov viacerými
skutkamipočastrvaniaskúšobnejdobyanapriektomu,žebolviackrátsúdnetrestaný,privyužitíinštitútu
mimoriadneho zníženia trestu v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimeraný. Odvolanie

obžalovaného považoval za nedôvodné. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na prerušenie trestného stíhania,
rozhodnutie o tomto ponechal na zvážení krajského súdu, vzhľadom na nejednotnosť postupu súdov,
kde Krajská prokuratúra v Nitre má nejednoznačný postoj. V rámci záverečného návrhu odvolanie
obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na prerušenie trestného stíhania, odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa § 318 ods. 1 Tr. por., odvolací súd preruší trestné stíhania, ak v odvolacom konaní vyjde najavo,
že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, §
241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na
verejné zasadnutie odvolacieho súdu.

Podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor
Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce
pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.

K danému je potrebné uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 08.02.2024 zákon,

ktorým bol novelizovaný zákon č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon).
Dňa 15.03.2024 boli v Zbierke zákonov zverejnené zákon pod č. 40/2024 Z.z. – novelizovaný Trestný
zákon, ktorý nadobúda účinnosť dňa 20.03.2024 i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 41/2024 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 15.03.2024.
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 28.02.2024 č. k. PL. ÚS 3/2024-112, okrem iného,

pozastavil účinnosť čl. I zákona z 08.02.2024 zverejneného pod č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony.
Týmto uznesením ústavného súdu nebola pozastavená účinnosť celého zákona č. 40/2024
Z. z., pretože okrem ustanovení, uvedených v bode 2 uznesenia ústavného súdu, ostatné ustanovenia

zákona č. 40/2024 Z. z. nadobudli účinnosť podľa znenia jeho článku XIX, teda 15. resp. 20. marca
2024. Uznesením ústavného súdu tak bola pozastavená účinnosť len časti právneho predpisu, zákona
č. 40/2024 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že právna norma – Trestný zákon č. 40/2024 Z.z. nebol účinný v čase, kedy
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejneným pod č. 41/2024 Z.z., s účinnosťou dňa

15.03.2024 bola pozastavená účinnosť novely Trestného zákona.
Z týchto dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu novela Trestného zákona č.
40/2024 Z.z. nie je aplikovateľná na prebiehajúce trestné konania a teda za danej situácie nie je možné
v prebiehajúcom trestnom konaní v štádiu odvolacieho konania aplikovať ustanovenie o prerušení
trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por. a preto návrhu obžalovaného na prerušenie

trestného stíhania nevyhovel.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25.01.2024 urobil vyhlásenie, že je vinný. Súčasne na všetky položené otázky podľa §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por. odpovedal „áno“. Súd I. stupňa po

zistení stanoviska prokurátora postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného,
že je vinný a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrade škody. Prijatím vyhlásenia o vine obžalovaného nadobudol výrok o vine napadnutého
rozsudku právoplatnosť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
– obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal aj na chyby, ktoré neboliodvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súčasne
rešpektoval zásadu reformatio in peius, keďže odvolanie v neprospech obžalovaného podané nebolo.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku súd I. stupňa
- pri prejednávaní danej veci sa nedopustil takých pochybení, ktoré by mali charakter podstatných chýb
konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle
§ 371 Tr. por.,

- vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vyjmúc dokazovanie ohľadne výroku o vine, s poukazom
na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného
a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol dostatočné právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení
dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaných skutkov i náhrady škody.

Preskúmaním napadnutého výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu
nepochybil, keď vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 3 roky až 8 rokov, za trestný čin najprísnejšie
trestný zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným.
V danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre prihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Tr. zák. – priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a to s ohľadom

na prijaté vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., súd I. stupňa jej aplikáciu odôvodnil tým,
že obžalovaný od začiatku napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní
učinil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinným. Tým pádom napomáhal aj súdu, pretože sa nemuselo

vykonávať dokazovanie ohľadom viny.
K danému odvolací súd pripomína, že priznanie k spáchaným skutkom už bolo obžalovanému
zohľadnené v rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. n) Tr. zák. - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom je založená na
aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje sa najmä aktívna účasť

páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na
objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery
páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Tiež je potrebné pripomenúť
stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017, podľa ktorého samotné priznanie

obžalovaného a úprimné oľutovanie trestného činu podľa § 36 písm. l) Tr. zák. nemôže byť súčasne aj
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák.
Keďže prokurátor proti výroku o treste odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal, odvolací súd
nemal zákonný podklad pre nápravu pochybenia súdu I. stupňa, keď by na poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák. neprihliadal .

Súd I. stupňa správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j.
že obžalovaný spáchal v prejednávanej veci viac trestných činov.

Odvolací súd sa však nestotožnil s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.

– bol už za trestný čin odsúdený, čo súd I. stupňa odôvodňoval poukazom na odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/80/2021 z 22.07.2021.
Súd I. stupňa nevzal do úvahy a nedostatočne vyhodnotil fakt, že tento trestný rozkaz bol vo výroku
o treste zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky z 10.03.2022, sp. zn. 3T/11/2022.
Z tohto dôvodu obe dané súdne rozhodnutia tvoria jeden celok – jeden výrok o treste, pričom na

odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky z 10.03.2022, sp. zn. 3T/11/2022 súd I.
stupňa už prihliadol v rámci postupu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Nesprávnym postupom súdu I. stupňa
došlo k dvojitému pričítaniu predchádzajúceho odsúdenia – ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej
trestnej sadzby (§ 38 ods. 5 Tr. zák.) aj ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., čím došlo
k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené bol odvolacím súdom zistený pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností 2:1, teda prevažoval pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Pretobolo potrebné upraviť trestnú sadzbu odňatia slobody 3 roky až 8 rokov, a to znížiť jej hornú hranicu
o jednu tretinu a vychádzať z upravenej sadzby 3 roky až 6 rokov.
Následne bolo potrebné túto sadzbu ďalej upraviť postupom podľa § 38 odsek 5 Tr. zák.,

pri spáchaní opätovného zločinu, kde došlo k zvýšeniu dolnej hranice o jednu polovicu, na sadzbu 4
roky a 6 mesiacov až 6 rokov.
Napokonbolopotrebnéupraviťtútotrestnúsadzbupostupompodľa§41ods.1,ods.2 Tr.zák.,
keďže súd ukladal obžalovanému zvýšený úhrnný trest za viac úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoňjedenbolzločinom,spáchanýchviacerýmiskutkami,kdesazvyšujehornáhranicatrestnejsadzby

odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Obžalovanému tak bol
ukladaný trest v konečnej upravenej trestnej sadzbe 4 roky a 6 mesiacov až 6 rokov a 6 mesiacov.

Odvolací súd mal za to, že s ohľadom na charakter posudzovanej trestnej činnosti, za ktorú bol
obžalovaný uznaný vinným, jej závažnosť, zistený fakt, že sa tejto trestnej činnosti dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za typovo rovnako závažný trestný čin – zločin, nie je súčasné použitie

ustanovení § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. pre obžalovaného neprimerane prísne (§
38 ods. 7 Tr. zák.).

S poukazom na uvedené, mimoriadne zmiernený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov uložený
obžalovanému súdom I. stupňa nebolo možné považovať za neprimerane prísny, keďže tento bol

uložený výrazne pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby 4 roky a 6 mesiacov až 6 rokov
a 6 mesiacov. Naviac odvolací súd nepovažuje odôvodnenie aplikácie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. za dôvodné a ani za zodpovedajúce zákonu.
Súd I. stupňa v danom smere poukázal na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, jeho rodinné pomery
(ktoré však žiadnym spôsobom nekonkretizoval), fakt, že obžalovaný si plne uvedomil svoje protiprávne

konanie, počas pojednávania bolo evidentné, že sa za svoje konanie hanbí a strašne ho mrzí, čo spravil,
pričom bolo evidentné, že to myslel úprimne a vážne.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Vnútroštátna platná právna úprava umožňuje pri určovaní výšky konkrétneho trestu vziať do úvahy
skutkové okolnosti či pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú použitie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia § 39 Tr. zák. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby však možno aplikovať, v súlade so zásadou individualizácie
trestu, len v odôvodnených prípadoch u páchateľov, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby
nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa.
Za také okolnosti možno považovať aj poľahčujúce okolnosti, ak ich význam alebo rozsah prekračuje
bežné hranice statusu poľahčujúcich okolností (osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie,

ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa, starostlivosť páchateľa o viacero osôb, ktoré sú výživou priamo
odkázané výlučne na neho). Mimoriadnou okolnosťou prípadu môže byť napr. dĺžka trestného konania,
avšak nie spôsobená úmyselným vyhýbaním sa úkonom trestného konania páchateľom. Pomermi
páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s jeho osobou, ktoré nesúvisia s trestným
činom a existujú v čase rozhodovania o treste.

Povinnosťou súdu je veľmi starostlivo zvážiť povahu mimoriadnych okolností prípadu alebo pomerov
páchateľa a súčasne dôsledne odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za
neprimerane prísne.
Dôvodom využitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia nemôže byť len samotná skutočnosť,
že súd je toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre

páchateľa neprimerane prísne. Súd je povinný tento svoj názor ohľadne neprimeranosti trestu odôvodniť
konkrétnymi mimoriadnymi resp. výnimočnými okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade u obžalovaného neboli zistené také zákonom
vyžadované okolnosti prípadu a ani také pomery páchateľa, ktoré by aplikáciu mimoriadneho

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovali. Ani obžalovaný neuviedol žiadne také
relevantné okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a zároveň na zabezpečenie ochranyspoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania, pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným
zákonom.

Naviac súd I. stupňa pochybil, keď postupoval podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pokiaľ vychádzal
z toho, že obžalovanému nemožno uložiť trest mimoriadne zmiernený kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej
časti Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Správne mal
aplikovať odsek 3 písm. e) § 39 Tr. zák., kde nemožno uložiť trest kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej
časti Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Tu odvolací súd pripomína, že za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 3 Tr. zák.
(najprísnejšie zbiehajúci sa trestný čin spáchaný obžalovaným) možno podľa osobitnej časti Trestného
zákona uložiť trest odňatia slobody v sadzbe s dolnou hranicou 3 roky, preto mal súd I. stupňa správne
postupovať podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Keďže prokurátor odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného nepodal, odvolací súd

nemal zákonnú možnosť napraviť zistené pochybenie súdu I. stupňa, v zmysle ukladania trestu odňatia
slobody bez aplikácie § 39 Tr. zák., keďže by to bolo v neprospech obžalovaného.

Odvolacie námietky obžalovaného neboli dôvodné. Pokiaľ poukazoval na jeho priznanie, toto bolo
zohľadnené v poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. I keď uvádzal, že spôsob svojho

doterajšieho života ľutuje, odvolací súd pripomína, že ani nariadený probačný dohľad za uložený
zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, ktorého spáchanie tiež ľutoval
a sľuboval nápravu v jeho živote, mu nezabránil v ďalšom páchaní závažnej trestnej činnosti v skúšobnej
dobe, pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, kde je zvýšená kontrola podmienečne
odsúdeného z hľadiska vedenia riadneho života.

Obžalovanému nič nebránilo, aby nastúpil do riadneho zamestnania, zarábal finančné prostriedky na
svoju obživu namiesto toho, aby opakovane páchal úmyselnú trestnú činnosť obdobnej povahy, než
za akú bol právoplatne odsúdený. Z týchto dôvodov ani odvolací súd nepovažoval nižší trest odňatia
slobody na nápravu a prevýchovu obžalovaného za dostatočný, a to najmä pri zistení
pomerov obžalovaného, jeho osoby, závažnosti a okolností, za akých boli skutky spáchané.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
písm. b) Tr. por. - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie,

písm. d) Tr. por. - ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo ods. 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú

vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

S poukazom na uvedené odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste rozhodol

sámrozsudkomtak,žeobžalovanémuuložilpodľa§245ods.3Tr.zák.,postupompodľa§38ods.2,ods.
3, ods. 5 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, ktorý vzhľadom na osobu obžalovaného,
jehopomery,závažnosťacharakterprejednávanýchtrestnýchčinovpovažujezadostatočnýna ochranu

spoločnosti pred ním ako páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov.Keďžeobžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímprejednávanýchtrestnýchčinovnebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, odvolací súd ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne odvolací súd uložil obžalovanému, ktorý bol uznaný vinným za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov (§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.). Účelom trestu zákazu činnosti je

obžalovaného dočasne vyradiť z vykonávania činnosti, ktorá mu bola zakázaná.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe
páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Je primeraný a
schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti (§ 321
ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 2 Tr. por.) a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom,
v zmysle jeho výroku.
V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.)