Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807207780
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8807207780.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: E. C., nar. XX.XX.XXXX, P. XX,
zastúpená: Advokátska kancelária - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., 1. mája 1246, Vranov nad Topľou,
IČO: 47 245 034, proti žalovaným: 1. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, E., zastúpená: JUDr.
Zuzana Adamová Tomková, advokát, B. Nemcovej 1, Vranov nad Topľou, IČO: 50 569 465, 2. N. G., 3. K.
V.,4.A.G.r.V.,5.N.V.,6.K.V.,7.G.V.,8.L.V.,žalovanív2.až7.radenaneznámommieste,zastúpení:
Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadenie podielového
spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topľou zo dňa 12.10.2022 č.k. 4C 327/2007-203, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele
E-KN č. XXX - orná pôda vo výmere 2517 m2, zodpovedajúcej zvyšku parcely mpč. XXX v PK č.
XX, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. P. okres G. nad L.. Súd prvej inštancie vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu reálnym rozdelením tejto nehnuteľnosti podľa geometrického plánu I. I., č.

XX/XXXX, úradne overeného 03.03.2022 pod č. S tak, že novovzniknutú parcelu C-KN č. XX/X - orná
pôda vo výmere 835 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a novovzniknutú parcelu C-KN č.
XX/X - orná pôda vo výmere 1682 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 2. až 7.
rade s určením rozsahu podielov. Žalobkyni tiež uložil povinnosť zaplatiť titulom náhrady za prikázané
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach žalovanej v 1. a 2. rade sumu po 51,25 eur a žalovaným v
3. rade až 8. rade po 25,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s §
21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. a podľa § 11 ods. 2 Zákona o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku - Stavebného zákona. Zdôraznil, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov a prvým spôsobom podľa zákona je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich
podielov. Poradie vyporiadania spoluvlastníckeho podielu je stanovené zákonom a zdôraznil, že toto
poradie súd musí dodržiavať. Mal za preukázané, že v súčasnosti sú ako podieloví spoluvlastníci parcely

E-KN č. XXX zodpovedajúcej zbytku parcely mpč. XXX, zapísanej pôvodne v PK č. XX a aktuálne
zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. P., žalobkyňa v podiele 1/6 -tiny, žalovaná v 1. rade v podiele 1/6-
tiny a ostatní žalovaní v podiele po 1/12-tine v pomere k celku. Stranami sporu tak boli všetci podieloví
spoluvlastníci, čím bola naplnená podmienka podľa § 78 ods. 1 CSP. Za nesporné považoval aj to, žeobe strany sporového konania sa zhodli na tom, že je potrebné zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo.
Spornou skutočnosťou bolo to, akým spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti a poukázal na návrh žalobkyne, ktorá ho navrhla zrušiť a vyporiadať formou rozdelenia

vychádzajúc z predloženého geometrického plánu. Žalovaná v 1. rade v ďalšom priebehu konania
predovšetkým po právoplatnom skončení veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 3C 66/2008 navrhla vyporiadať spoluvlastníctvo tak, aby súd prikázal celý sporný pozemok C-KN
XXX do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou náhrady podľa príslušných podielov, zapísaných na
LV č. XXX, kat. úz. P. a v prípade, že súd bude mať za to, že boli preukázané výnimky na rozdelenie

pozemku, tak ako to určuje § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. navrhla, aby časť bola prikázaná do
vlastníctva žalobkyne a ostávajúca časť pozemku do vlastníctva žalovanej v 1. rade s povinnosťou
náhrady podľa príslušných podielov. Po vykonanom dokazovaní súd z geometrického plánu č. XX/XXXX
mal za zistené, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX, kat. úz. P. ako parcela č. XXX je reálne a funkčne
deliteľná, a to na parcelu C-KN XX/X o výmere 835 m2 a parcelu C-KN XX/X vo výmere 1682 m2.
Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, či za účelom vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti je splnená podmienka podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. V danom prípade mal
súd prvej inštancie za to, že ide o špecifickú situáciu, nakoľko sa jedná o obec P., ktorá podľa § 11 ods.
2 Stavebného zákona nie je povinná mať vytvorený územný plán obce, nakoľko táto obec mala v roku
2021 76 obyvateľov. Nestotožnil sa s úvahou, podľa ktorej by zákonodarca pri tvorbe zákona č. 180/1995
Z.z. opomenul, resp. úmyselne vyňal pri možnosti drobenia pozemkov obce, ktoré majú menej ako 2000

obyvateľov, resp. obce, ktoré nemajú povinnosť spracovať územný plán obce a to tým spôsobom, že v
prípade takýchto obcí by nebolo vo všeobecnosti vôbec možné použiť výnimku podľa § 24 ods. 3 zákona
č. 180/1995 Z.z. Skonštatoval, že ide teda o tzv. medzeru v zákone, bolo nevyhnutné v tomto prípade
použiť analógiu, keďže nebolo možné prijať záver, že obce s nižším počtom obyvateľov nemajú možnosť
vo svojom extraviláne drobiť pozemky aj keď je naplnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok.

V takomto prípade je akceptovateľné, keď strana sporu predloží súdu stanovisko, v ktorom obec potvrdí
účel, na ktorý má byť daný pozemok v budúcnosti určený. Ak by nastala situácia, že by sa jednalo o
obec, ktorá má spracovaný územný plán obce, ale súdu by bolo predložené len stanovisko obce, v
takom prípade by nepovažoval toto stanovisko za právne významné. Ak však obec nemá vypracovaný
územný plán, pretože jej to zákon neprikazuje, musí na takýto účel postačovať stanovisko obce, o čo ide

aj v danom prípade. Na základe toho ustálil, že v danom prípade bola predložením stanoviska obce P.
preukázanávýnimkapodľa§24ods.3písm.d)zákonač.180/1995Z.z.,ktoráumožňujesúduvyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k pozemku tak, že novovytvorené parcely na základe geometrického plánu
budú menšie ako to umožňuje ustanovenie 23 ods. 1 tohto zákona. Za danej situácie zdôraznil,
že mohol pristúpiť k vyporiadaniu zrušenia podielového spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti, ktorá forma vyporiadania je prvá v poradí podľa § 142 ods. 1 OZ. Stotožnil sa s
návrhom žalobkyne a spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa
už spomínaného geometrického plánu I. I. č. XX/XXXX, keď novovzniknutú parcelu C-KN XX/X prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne a ďalšiu parcelu, novovytvorenú C-KN XX/X prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalovaných podľa výšky ich podielov. Poukázal na matematický výpočet konečných

spoluvlastníckych podielov žalovaných s tým, že žalobkyňa prestane byť spoluvlastníčkou tej časti
nehnuteľnosti, ktorá ostane po odčlenení jej výlučnej časti. Týchto 8 podielov v matematickom súčte
tvorí podiel 1/1 k celej zvyšnej časti zostávajúceho pozemku. Súd prvej inštancie tiež zistil, že takýmto
spôsobom žalobkyni bola prisúdená parcela vo väčšej výmere než aká pripadá na jej spoluvlastnícky
podiel, preto jej uložil povinnosť vyplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely ostatným žalovaným. K

námietke žalovanej, že predmetná nehnuteľnosť má charakter ornej pôdy uviedol, že v tomto smere síce
nebolo vydané právoplatné rozhodnutie alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, čo
však nie je vylúčené vzhľadom na spomínané stanovisko obce, že k takejto zmene môže v budúcnosti
dôjsť. K nevyužívaniu pozemku žalobkyňou uviedol súd prvej inštancie, že ani táto námietka dôvodná
nie je, pretože žalobkyňa pozemok neužíva práve z dôvodu vedeného súdneho sporu a vzťahov so

žalovanou v 1. rade, resp. jej právnym predchodcom. Žalovanej v 1. rade nič nebráni v budúcnosti užívať
novovytvorenú parcelu XX/X a prípadne si toto spoluvlastníctvo s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí sú na
neznámom mieste, taktiež vyporiadať.

3.Onáhradetrovkonaniavovzťahumedzistranamisporurozhodolsúdprvejinštanciepodľa§257CSP.

Vzal do úvahy a prihliadol na charakter sporu, keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych
vzťahov medzi stranami ako podielovými spoluvlastníkmi veci. Zdôraznil, že ide o spor, ktorý možno
začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka. Nie je možné konštatovať, že úspech má ten,
kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu. V takomto spore sa každému
z podielových spoluvlastníkov dostane do vlastníctva buď vec vo forme podielu alebo finančná náhrada
za jeho spoluvlastníckych podiel. Z dokazovania tiež nevyplynulo, že by žalobkyňa a žalovaná v 1. rade,

resp. jej právny predchodca, sa snažili akýmkoľvek spôsobom riešiť túto situáciu dohodou.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá
navrhla v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jej bola priznaná náhrada trov
celého konania vo vzťahu k žalovaným, alternatívne navrhla v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôrazňuje, že v tomto konaní bola úspešnou účastníčkou,
súd podanej žalobe vyhovel podľa jej žalobného návrhu. Podobným spôsobom bolo rozhodnuté vo
veci aj predchádzajúcim rozsudkom z 26.02.2008, ktorý bol po podanom odvolaní zo strany právneho
predchodcu žalovanej v 1. rade zrušený iba preto, že právny predchodca žalovanej v 1. rade podal
medzitým inú žalobu proti žalobkyni, ktorou sa domáhal určenia, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po jeho právnych predchodcoch. Išlo o konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod sp. zn. 3C 66/2008, pričom v uvedenom konaní žalobkyňa (terajšia žalovaná v 1. rade) po 13 rokoch
vedenia konania žalobu zobrala späť a žiadala konanie zastaviť. Preto aj Okresný súd Vranov nad
Topľou v tomto konaní 3C 66/2008 konanie zastavil a terajšej žalobkyni priznal náhradu trov konania.
V tomto v poradí druhom rozsudku opätovne súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel. Žalobkyňa
sa ani nemohla dohodnúť so žalovanou v 1. rade, nakoľko súdny spor začal dávno predtým ako sa jeho

účastníčkou stala tak žalobkyňa, ako aj žalovaná v 1. rade s odkazom na spor vedený na príslušnom
súde pod sp. zn. 7C 252/1989. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni ju poškodzuje na
jej majetkových právach. Právny predchodca žalovanej v 1. rade viedol 13 rokov nezmyselný súdny
spor, ktorý sa napokon skončil zastavením konania z dôvodu späťvzatia nezmyselnej žaloby terajšou
žalovanou v 1. rade a v tomto konaní žalobkyni ako úspešnej strane náhrada trov konania priznaná

nebola. Na základe týchto dôvodov žalobkyňa navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Proti tomuto rozsudku podala tiež odvolanie žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla rozsudok zrušiť alebo
vrátiť vec súdu prvej inštancie, prípadne, ak by odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou ohľadom
existujúce výnimky zo zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, navrhla rozsudok zmeniť tak, aby

novovytvorená parcela C-KN XX/X bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a parcela C-
KN XX/X bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 1. rade pritom
uviedla, že nerozporuje správnosť výroku I. o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko
nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a obe strany aktuálne už prejavili vôľu na
zrušenie podielového spoluvlastníctva. Taktiež nerozporuje správnosť výroku IV., keďže v danom konaní

nemožno konštatovať, kto v konaní mal úspech, keďže žalobkyňa sa pôvodne domáhala prikázania
nehnuteľnosti vo vyššej výmere bez povinnosti výplaty náhrady ostatným spoluvlastníkom a taktiež sa
v priebehu sporu zmenil okruh žalovaných. Žalovaná v 1. rade však rozporuje správnosť a spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď má za to, že nebola preukázaná výnimka zo zákazu
drobenia ornej pôdy, tak ako to má na mysli § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Myslí si, že zo

strany súdu prvej inštancie išlo o nesprávny výklad tohto zákona, nakoľko zákon vyžaduje územný plán
obce výslovne len pod písm. d) tohto zákonného ustanovenia. Súd uvádza, že v takýchto prípadoch
namieste je akceptovateľné, keď strana predloží súdu stanovisko obce. Súd tu neuvádza konkrétne
odôvodnenie,anidruhvýnimky,ktorústanoviskoobcemalopotvrdiť.Odôvodneniesúdujetakvpriamom
rozpore s vykonaným dôkazom - potvrdením Obce P. zo dňa 07.06.2022, v ktorom obec uvádza, že

odporúča svoje stanovisko považovať za potvrdenie výnimky z opatrení proti drobeniu pozemkov, ale
bližšie odôvodnenie neuvádza. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z akého stanoviska obce vychádzal,
ani čím malo byť preukázané, že ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom
územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. Pokiaľ ide o pôvodnú parcelu E-KN č.
XXX, kat. úz. P., bolo preukázané, že na tomto hospodári dlhší čas a to ešte s právnym predchodcom

žalovanej v 1. rade svedok K. L.. Obec P. má vypracovaný program hospodárskeho rozvoja, ktorý
nenahrádza územnoplánovaciu dokumentáciu v rámci cieľov, resp. rozvoja obce sa neuvádza žiadna
lokalita, v ktorej by bola odsúhlasená alebo plánovaná výstavba a ktorá by mala znížiť existujúci druh
ornej alebo inej pôdy. Nie je odôvodnené, na základe čoho Obec P. odporúčala svoje stanovisko
akceptovať ako výnimku podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. Samotná skutočnosť,

že pozemok sa nachádza v lokalite, ktorá je podľa návrhu alebo výhľadu obce určená na výstavbu,
ešte neznamená, že pozemok je určený na výstavbu. Pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval spomínanú
výnimku, má za to, že pri rozhodovaní neprihliadol na účelné využitie veci, žalovaní v 2. až 8. rade sú
nezistenými vlastníkmi, za ktorých koná Slovenský pozemkový súd, napriek tomu prikázal žalovanýmreálne vyčlenenú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, keď takýmto postupom súdu sa vytvára
ďalší neistý právny stav a uvedené núti žalovanú v 1. rade k ďalšiemu súdnemu sporu. Na základe týchto
dôvodov navrhla žalovaná v 1. rade podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalobkyňa navrhla rozsudok, pokiaľ ide o vec samú, potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu
vzniknutých trov konania. Uvádza, že žalovanej v 1. rade uniklo, že toto konanie je vedené od roku 2007
a v súdnom spise sa nachádzajú listiny, ktoré vysvetľujú a presne negujú výčitky žalovanej v 1. rade
ohľadom charakteru predmetného pozemku v spoluvlastníctve strán sporu. Žalovaná v 1. rade ignoruje

stanovisko a odborný názor štátneho orgánu na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, vtedajšieho
Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou v liste z 05.01.2007, ktorý vyjadril odborné
stanovisko pre toto konanie a síce, že vzhľadom na prešetrenie pomerov na mieste samom, tento
predmetný pozemok nie je potrebné chrániť pred drobením, pretože sa vlastne nachádza v intraviláne
obce a je možné ho rozdeliť tak ako to navrhovala žalobkyňa a ako to napokon urobil aj súd prvej
inštancie. Na toto odborné stanovisko nadväzuje písomná správa Obce P. z 20.03.2007 o tom, že reálna

deľby, tak ako je vyjadrená v geometrickom pláne, je z pohľadu územného rozvoja obce reálna. Nie je
dôvodná námietka žalovanej v 1. rade, že vo výroku rozsudku nie je uvedená, ktorá výnimka zo zákona
č. 180/1995 Z.z. bola splnená, keďže nie je zrejmé, prečo by takýto údaj mal byť súčasťou rozsudku.
Pokiaľ ide o účelné využitie pozemku, žalobkyňa upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na jedno z
posledných pojednávaní, kde svedok K. L. vypovedal o tom, ako užíva predmetný pozemok na sadenie,

pretože žalobkyňa vysvetlila, že aj ona by samozrejme pozemok užívala, ale vzhľadom na negatívne
vzájomné vzťahy so svedkom, či žalovanou v 1. rade, resp. jej právnym predchodcom, pozemok nemôže
užívať a celý čas je tento pozemok užívaný bez jej súhlasu. Žalobkyňa čaká na meritórne rozhodnutie
súduapotomsabezakýchkoľvekzdržaníaleboobmedzeníujmedržbysvojejvyčlenenejčastipozemku.
Žalovaná v 1. rade napokon až v odvolaní navrhuje, aby druhú časť predmetného pozemku jej súd

prikázal do výlučného vlastníctva a aby ostatní žalovaní dostali od nej zaplatenú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril zástupca žalovaných v 2. až 8. rade a navrhol rozsudok vo výroku
IV. potvrdiť ako vecne správny.

8. Žalovaná v 1. rade sa v písomnom podaní zo 17.02.2023 vyjadrila k odvolaniu žalobkyne a k jej
vyjadreniu k odvolaniu. Zotrvala na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní pokiaľ ide o vec samú.

9. Podobne žalobkyňa vo vyjadrení z 03.05.2023 zotrvala na argumentácii vyjadrenej v priebehu tohto

konania.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 378 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania

strán konania dôvodné nie sú.

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na
základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Strany sporu v odvolaniach
proti napadnutému rozsudku neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentovali v konaní pred
súdom prvej inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu.

12. Predmetom konania je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán konania
k nehnuteľnosti - parcele E-KN č. XXX - orná pôda vo výmere 2517 m2, ktorá zodpovedá zvyšku
parcely mpč. vedenej v pozemkovej knihe v PK č. XX a aktuálne zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. P..
Spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú strany konania, konkrétne žalobkyňa v podiele 1/6 -tiny, žalovaná
v 1. rade v podiele 1/6 -tiny, žalovaná v 2. rade (manžel N.) v podiele 1/6 -tiny, žalovaný v 3. rade (N.

syn) v podiele 1/12-tiny, žalovaná vo 4. rade v podiele 1/12 -tiny, žalovaná v 5. rade (dcéra N.) v podiele
1/12-tiny, žalovaný v 6. rade v podiele 1/12 -tiny, žalovaný v 7. rade v podiele 1/12-tiny a žalovaná v 8.
rade taktiež v podiele 1/12-tiny.13. Geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil I. I. a ktorý bol úradne overený dňa 03.03.2022
pod č. S bola rozdelená pre účely tohto konania pôvodná parcela E-KN č. XXX, zapísaná na LV č. XXX,
kat. úz. P.. Podľa tohto geometrického plánu bola vytvorená nová parcela C-KN XX/X - orná pôda vo

výmere 1682 m2 a parcela C-KN XX/X - orná pôda vo výmere 835 m2. Tento geometrický plán predložila
v priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa s poukazom na to, že v kat. úz. Obce P. prebehla ROEP,
ktorázmenilaúdajeospornejnehnuteľnosti,ktorájespoluvlastníctvomstránkonania.PriproceseROEP
došlokzníženiuvýmerypôvodnejparcelyE-KNč.XXXatonavýmeru2517m2,zároveňvtejtosúvislosti
navrhla vstup do konania ďalších žalovaných, ktorí sú aktuálne ako spoluvlastníci zapísaní na LV č.

XXX, kat. úz. P. a upravila so zreteľom na túto situáciu aj svoj žalobný návrh, keď zmenu tohto návrhu
súd prvej inštancie pripustil uznesením z 13.04.2022 č.k. 4C 327/2007-132.

14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Právna úprava pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva teda nepochybne dáva prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej majú

možnosť dojednať si i niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, prípadne ich kombináciu. Až v prípade, že sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode,
je možné požiadať súd o zrušenie a následné vyporiadanie spoluvlastníctva. V takom prípade súd
nie je viazaný návrhmi spoluvlastníkov, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia. Teda je povinný dodržať poradie a

podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, nakoľko tieto sú
pre neho záväzné.

18. V poradí prvým a najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania

spoluvlastníctva je, že ide z hľadiska technického o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené,t.j.rozdelenímvecivzniknúvecisamostatné,ktorévšaknaďalejmôžuslúžiťsvojmuúčelu.
Pokiaľ je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, súd musí
dbať o to, aby jej rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností. Až keď rozdelenie veci nie je dobre možné, súd použije ďalší spôsob

vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu, pričom v takom prípade prihliadne na veľkosť podielov a účelné využitie veci,
prípadne na ďalšie zákonom stanovené kritériá. Ak žiaden zo spoluvlastníkov o vec nemá záujem,
prichádza do úvahy tretí variant vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie
jej výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

19. V danej právnej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že strany sporu pred podaním
žaloby na súd nedospeli k vzájomnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
dotknutejnehnuteľnosti,pričomsozreteľomnaichsúhlasnéstanoviskáaneexistenciudôvodovhodných
osobitného zreteľa, zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku.

20. Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem určenia základných zákonných hľadísk
rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitieveci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí súd z úradnej povinnosti skúmať v takto
určenom poradí, pričom v tomto poradí návrhmi účastníkov na spôsob vyporiadania nie je viazaný.

21. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým
aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, je potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý je podkladom
na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností a ktorý sa stáva súčasťou rozsudku.

22. Súd prvej inštancie sa predovšetkým správnym spôsobom vyporiadaval s tým, či s ohľadom na druh

nehnuteľnosti (orná pôda vo výmere 2517 m2) je potrebné aplikovať aj ust. § 23 ods. 1 v spojení s § 24
ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, v záujme zamedzenia
drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich
sa mimo zastavaného územia obce, možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať

len podľa tohto zákona.

24. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3000 m2, ak

ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok.

25. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, podľa § 22 a § 23 sa nepostupuje, ak
a/ sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1) rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho
bolo možné vyvlastniť alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,

b/ ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,
c/ sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1 a táto časť sa pričleňuje k
susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,
d/ ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na
záhradkárske a rekreačné účely.

26. Súčasťou právnej konštrukcie pozemkového vlastníctva je verejná evidencia pozemkov a právnych
vzťahov k ním. Táto evidencia má zásadný, často konštitutívny význam pre vznik a trvanie právnych
vzťahov a v podstate i pre právnu existenciu pozemkov ako predmetu majetkových vzťahov. Za
dobu od vzniku plného individuálneho pozemkového vlastníctva na území Slovenskej republiky

prakticky nebola táto evidencia v úplnosti a komplexnosti uskutočnená, naopak, jej úplnosť a
dokonalosť bola oslabovaná rôznymi historicky podmienenými vplyvmi, až napokon sa po určité
obdobie prestala viesť celkom. Opatrenia uvedené v ust. § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z.z.
vychádzajú z neúnosného stupňa rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike
a snahou zákonodarcu bolo obmedzenie ich ďalšieho drobenia. Tento návrh predpokladá spojenie

ekonomických a administratívnoprávnych nástrojov obmedzenia drobenia poľnohospodárskych a
lesných pozemkov. Obmedzenia sa netýkajú všetkých druhov pozemkov a vychádzajú predovšetkým
z kritéria zabezpečenia funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby. Uvedené obmedzenia ale nie
sú pritom absolútne, pretože je možné vytvárať i menšie pozemky, ak to nebude v rozpore s účelom
ich použitia, čo je spravidla vyjadrené v schválenom územnom pláne alebo v schválenom projekte

pozemkových úprav.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), mestá a obce s viac ako 2000
obyvateľmisúpovinnémaťúzemnýplánobce.Ostatnéobcesúpovinnémaťúzemnýplánobce,aktreba
riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočniť rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo

umiestniť verejnoprospešné stavby, resp. to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä
na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického
vybavenia územia celoštátneho významu.

28.Medzistranamikonanianebolosporné,žepredmetnáparcelaE-KNč.XXX,kat.úz.P.bezprostredne

susedí s pozemkom, ktorým sa končí intravilán obce P.. Obec nemá vypracovaný územný plán, ani
územný plán zóny (č.l. 185).29. Bývalý Obvodný pozemkový úrad vo Vranove nad Topľou po dožiadaní súdom prvej inštancie
podaním z 05.01.2007 oznámil, že po preskúmaní predložených dokladov dospel k záveru, že
predmetom reálneho rozdelenia mpč. parcely XXX ešte podľa pôvodného geometrického plánu na

parcely C-KN XX/X a XX/X v kat. úz. P. je pozemok, ktorý sa nachádza v intraviláne obce P.. Na základe
takto zisteného skutkového stavu oznámil, že nie je príslušný na vydanie stanoviska v predmetnej veci.

30. Ako už bolo spomínané, prejednávaný pozemok (podľa LV č. XXX kat. úz. P. umiestnený mimo
zastavaného územia obce) sa nachádza bezprostredne pri hranici intravilánu obce P. v smere od obce

J.. Aktuálne je využívaný na záhumienkové pestovanie poľných plodín a je prístupný z asfaltovej cesty.
V dôsledku tejto skutočnosti súd prvej inštancie opakovane žiadal Obec P. o podanie správy na zistenie
možnosti reálneho rozdelenia tejto parcely a o podanie správy, či je deľba, ako vyplýva z geometrického
plánu č. XX/XXXX, možná z pohľadu územného rozvoja obce a či prichádza do úvahy reálna deľba
pozemkov v súvislosti s plánom bytovej výstavby, prípadne zriadenia záhradkárskej rekreačnej oblasti
(č.l. 155). Súčasťou tohto dožiadania bol geometrický plán I. I. č. XX/XXXX zo dňa 28.02.2022.

31. Podľa stanoviska Obce P. (č.l. 160) po prešetrení dožiadania na mieste samom, po vyhodnotení
pozemkových a územných súvislostí na danom mieste v časti obce P. bolo oznámené, že navrhovaná
reálna deľba predmetného pozemku je možné a z pohľadu územného rozvoja obce reálna, toto
stanovisko obce je konštantným postojom vzhľadom na už raz vydané stanovisko k tejto otázke ešte

dňa 20.03.2007 s tým, že stanovisko zohľadňuje aj právny a odborný pozemkový názor Obvodného
pozemkového úradu vo G. Obec P. v tomto ohľade odporúča toto svoje stanovisko považovať za
potvrdenie výnimky z opatrení proti drobeniu pozemkov s ohľadom na ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona
č. 180/1995 Z.z.

32. Súd prvej inštancie správne ustálil, že Obec P. s ohľadom na počet obyvateľov nie je povinná mať
vyhotovený územný plán, pokiaľ ide o využitie pozemku, tento je aktuálne daný poľnohospodárskym
účelom, avšak do budúcna s reálnym potenciálom jeho využitia na stavebné účely. Prvoinštančný súd
za tejto situácie opodstatnene akceptoval opakovane predložené stanovisko Obce P. za potvrdenie
výnimky podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z., ktorá umožňuje vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k tomuto pozemku tak, že novovytvorené parcely podľa geometrického
plánu č. XX/XXXX majú menšiu výmeru, než ako to umožňuje citované ustanovenie § 23 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z.z.

33. Prejednávaná nehnuteľnosť sa nachádza bezprostredne za pozemkom, ktorým sa končí intravilán

obce P. a nachádza sa vedľa domu žalobkyne (č.l. 197). Žalobkyňa z tohto dôvodu od začiatku konania
vyjadrila záujem o prikázanie susediacej novovytvorenej parcely C-KN XX/X (predtým parcela C-KN
XX/X podľa geometrického plánu č. X/XXXX) do jej výlučného vlastníctva a pokiaľ tento pozemok
nevyužívala, stalo sa tak práve v dôsledku prebiehajúceho sporu a narušených vzťahov so žalovanou
v 1. rade, resp. jej právnym predchodcom. Prvoinštančný súd preto správne v súlade so žalobným

návrhom prikázal túto nehnuteľnosť žalobkyni, u ktorej je najlepší predpoklad, že bude pozemok
účelne využívať. Keďže žalobkyni súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva nehnuteľnosť vo väčšej
výmere, ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel, správne rozhodol o povinnosti zaplatiť ostatným
spoluvlastníkom finančnú náhradu, ktorej rozsah sporný a namietaný nebol. Správnemu usporiadaniu
vzájomných vzťahov strán sporu zodpovedá aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o prikázaní v poradí

druhej novovytvorenej parcely C-KN XX/X, kat. úz. P. do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Je
pritom zrejmé, že reálne žalovaná v 1. rade túto nehnuteľnosť neužíva, z jej strany, resp. zo strany
jej právneho predchodcu bolo popierané, že by vôbec žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou
tejto nehnuteľnosti (do pozornosti konanie Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3C 66/08),
preto nesúhlasila s navrhovaným postupom podľa § 142 OZ a ako správne akcentoval prvoinštančný

súd, žalovaná v 1. rade má možnosť novovytvorenú parcelu C-KN XX/X v kat. úz. P. užívať, resp.
vysporiadať vzťahy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí sú na neznámom mieste a ktorých
aktuálne zastupuje Slovenský pozemkový fond podľa § 16 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z.

34. Odvolací súd ďalej podrobil preskúmaniu aj závislý výrok o trovách konania strán sporu, pričom

preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol vecne správne,
keď žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal s poukazom na ust. § 257 CSP. Pri rozhodovaní v tomto
smere prihliadol na charakter sporu, keď predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, kde ide o vzájomné vysporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranamisporu ako podielovými spoluvlastníkmi veci. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom v zmysle tom,
že spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže začať na návrh
ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nemožno bez ďalšieho konštatovať, že úspech v

konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Nebolo preukázané, aby žalobkyňa alebo žalovaná
v 1. rade, resp. jej právny predchodca, sa pred začatím konania snažili akýmkoľvek spôsobom riešiť
uvedenú situáciu dohodou a nemožno opomenúť, že rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnosti,pokiaľsúdtakémutonávrhuvyhovie,jerozhodnutímvzáujmevšetkých
strán sporu.

35. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody, hodnotí odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP, § 255 ods. 1 CSP za použitia § 257 CSP. Citované ust. § 257 CSP vo veci aplikoval aj súd prvej

inštancie a na tieto dôvody je potrebné poukázať aj pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).