Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8Csp/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236933
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123236933.4

Uznesenie

8Csp/107/2023

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00

585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o zaplatenie sumy 74,13 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8Csp/107/2023

I. Súd vyhlasuje, že vo veci nemá právomoc.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobcovi súd vracia krátený súdny poplatok zaplatený za žalobu vo výške 9,80 eura cestou
Centrálnej elektronickej evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

8Csp/107/2023

1. Žalobca žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 74,13 eura titulom dlžného poistného
na základe uzatvorenej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla. Súd veci vydal platobný rozkaz, ktorý uznesením zrušil z dôvodu, že
ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

2. Na základe zisťovania pobytu žalovaného pri doručovaní platobného rozkazu súd zistil, že žalovaný
je občanom Srbskej republiky, povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky mu bolo vydané
dňa 23.04.2019 a bolo platné do 21.11.2022. Prechodný pobyt na základe vydaného povolenia mal
žalovaný na adrese C. XXX/XX, D. E., z uvedenej adresy sa vrátila súdna zásielka s poznámkou zásielka
neprevzatá v odbernej lehote, miestnym preverovaním bolo zistené, že žalovaný na uvedenej adrese

nebýva. Z lustrácie Sociálnej poisťovne má súd preukázané, že inú adresu ako C. XXX/XX, D. E.
neevidujú a žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou nepoberá a ani nepoberal. Rovnako sa súdu
nepodarilo zistiť žiadneho zamestnávateľa žalovaného. Žalovaný ako adresu pobytu pre účely Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra uvádzal takisto C. XXX/XX, D. E..

3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

CSP) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

5. Podľa § 37 zákona č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ako
zákon o MPS) ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,
proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok.

6. Podľa § 37a písm. a) zákona o MPS právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich
sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko
alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

7. Keďže v danej veci ide o konanie s medzinárodným prvkom prvkom (žalovaný je občanom Srbskej
republiky),súdprioritneskúmal,čimádanúprávomocnaprejednanieveci.SlovenskárepublikaaSrbská
republika (ako nástupnícke štáty) sú zmluvnými stranami Zmluvy medzi ČSSR a SFR Juhoslávie
o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (vyhl. č. 207/1964 Zb.),
ktorá však neupravuje všeobecnú právomoc súdu. Preto je potrebné aplikovať zákon č. 97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého je kritériom na určenie právomoci
bydlisko žalovaného (prípadne u právnických osôb sídlo). Pojem „bydlisko“ je širším pojmom ako „trvalý
pobyt“ a znamená, že určitá osoba stále, t. j. neprerušované v čase, neprestajne býva na konkrétnej
adrese. Takouto adresou môže byť nielen miesto, kde sa hlásil na trvalý pobyt, ale aj miesto, kde
sa prihlásil k prechodnému pobytu. Dôležité je, aby na adrese neprestajne, t. j. stále, aj skutočne

býval. Bydliskom sa podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 40/2014
rozumie miesto, kde sa osobne skutočne zdržiava.

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný sa skutočne na území Slovenskej republiky
zdržiaval, do 28.10.2019 kedy uzavrel so žalobcom zmluvu o poistení (po uvedenom dni nie je

o žalovanom žiaden záznam o jeho pobyte v SR ). Žalovaný mal povolený pobyt na území Slovenskej
republiky do 21.11.2022. Žalovaný sa však v súčasnosti na adrese prechodného pobytu zapísaného
v Registri obyvateľov SR na základe povolenia na pobyt nezdržuje, a iný pobyt súdu známi nie je.
Z uvedeného vyplýva záver, že súd nemá preukázané, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej
republiky, a preto slovenský súd nemôže založiť právomoc podľa § 37 zákona o MPS. Právomoc

nemožno založiť ani na základe osobitných ustanovení o právomoci v prípade poistných zmlúv podľa
§ 37a zákona o MPS, keďže tieto sa týkajú prípadu, keď je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená
z poistenia (v danom prípade je žalobcom poisťovňa). Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ani
k dohode o právomoci slovenského súdu, resp. uvedené súd nemá z predložených listín preukázané
(§ 37e zákona o MPS).

9. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle §
161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia
ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.10. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci
súdu vo veci konať, súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. Postúpiť vec

príslušnému orgánu nemožno, pretože podľa názoru súdu právomoc konať v predmetnej veci majú súdy
v Srbskej republike.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Dôvod zastavenia konania, a to nedostatok právomoci súdu, nemožno pričítať ako

zavinenie žiadnej zo strán sporu, žalobca túto skutočnosť pri podávaní žaloby vedieť nemohol, bola
zistená až šetrením súdu. Vzhľadom k uvedenému záveru súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá po bodkočiarku zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SP“), poplatok splatný

podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu
konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydaný platobný rozkaz. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,

najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

13. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. nakoľko
sa konanie zastavilo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a vrátil žalobcovi ním zaplatený
súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eura, krátený o 6,70 eura, t.j. v sume 9,80 eura cestou

prevádzkovateľa systému

Poučenie:

8Csp/107/2023

Proti výroku I. až III. uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.