Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319205207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX, zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12,
Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX,
I., zastúpená advokátkou: JUDr. Marta Urbánková, so sídlom Šafárikovo námestie č. 2, Bratislava, o
vrátenie daru, o vypratanie nehnuteľností a o zaplatenie 43.660 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 18C/60/2019-276 zo dňa 20.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II.
rozhodol o trovách konania tak, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške
100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 628 ods. 1 až 3 a § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“)avecnetým,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa18.11.2019domáhal,

aby súd 1/ určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností: a) bytu č. X, 2. poschodie, vchod č. 12, bytového
domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemkoch - parcela registra „C“ č. 103/1 o výmere
591 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, č. 103/2 o výmere 340 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, č. 103/3 o výmere 463 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území I., zapísaného na LV č. XXXX o veľkosti podielu 1/1 a podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti podielu 801/10000,
b) spoluvlastníckeho podielu na vyššie špecifikovaných pozemkoch o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

801/10000, nadchádzajúcich sa v katastrálnom území I., zapísaných na LV č. XXXX; 2/ žalovanej uložil
vypratať predmetné nehnuteľnosti do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; 3/ žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
11.5.2019 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná od druhej polovice roka 2016 prestala javiť o poručiteľku
záujem a prestala poručiteľke poskytovať potrebnú pomoc, na ktorú sa zaviazala v darovacej zmluve,

ktorou nadobudla predmetné nehnuteľnosti. Poručiteľka za svojho života spolu so svojím manželom
zverili žalovanej do úschovy vo februári 2007 finančné prostriedky v sume 815.491 Sk (27.069,34 eur)
a vo februári 2008 ďalšie finančné prostriedky v sume 500.000 Sk (16.596,96 eur). J. B. listom zo dňa
30.04.2019 vyzvala žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov.4. Žalovaná so žalobou a tvrdeniami žalobcu nesúhlasila. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe o. i. vyplýva,
že po tom, čo v roku 2006 nečakane zomrela dcéra J. a K. B., bola nimi žalovaná požiadaná o pomoc,

nakoľko ani v tom období nekomunikovali so svojím synom a jeho rodinou. Žalovaná uviedla, že od
úmrtia krstnej dcéry sa starala o svoju sestru J. B. a švagra. Manžel žalovanej im zabezpečoval dopravu
autom k lekárovi, spolu absolvovali rôzne výlety, vzájomne sa navštevovali a pomáhali si. Žalovaná s
manželom zabezpečili rekonštrukciu bytu, ktorý bol predmetom daru a v ktorom bývala J. B.. Po smrti
manžela J. B. žalovaná s manželom jej poskytovali pomoc a tiež zabezpečili jeho pohreb. Žalovaná si so

svojou sestrou denne telefonovali, žalovaná jej zabezpečovala lieky. Počas hospitalizácií v nemocnici ju
navštevovali a pomáhali jej. Vianočné a Veľkonočné sviatky od roku 2006 do roku 2017 trávila J. B. so
svojou sestrou a švagrom. Vianočné sviatky v roku 2017 a 2018 trávila u svojho vnuka A. B. mladšieho,
ktorý ju k sebe pozval. Žalovaná poukázala na to, že žalobca zmenil telefónne číslo svojej matke snažiac
sa zamedziť kontaktu svojej matky so žalovanou. V čase poslednej hospitalizácie J. B. zakázal žalobca
žalovanej a jej rodine, aby ju navštevovali. Po smrti J. B. 3.5.2019 sa žalovaná postarala o jej pohreb

a uhradila všetky náklady. Žalobca sa hrubo správal k žalovanej, vyhrážal sa jej, osočoval ju, chodil za
ňou do zamestnania a žalovaná bola nútená zavolať políciu. Medzi sporovými stranami boli vzájomne
podávané trestné oznámenia. Žalovaná poprela, že by jej sestra alebo švagor niekedy dali do úschovy
peniaze. Svoje peniaze si spravovali sami. Žalovaná bola presvedčená o tom, že svojím správaním
nikdy neporušila dobré mravy.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výzvou na vrátenie daru,
výzvou na vrátenie finančných prostriedkov, výpisom z účtov, Darovacou zmluvou V 5201/08, spisom
Okresného úradu Galanta sp. zn. 20D/43/2010, Zmluvami o obstaraní zájazdu, lekárskou správou
žalovanej, lekárskou správou J. B., výsluchom svedkov K. L., M. N., A. G., M. O., E. P., Q. R., D. R., J.

F., P. B., O. B., M. C. P., J. D., A. E. F., M. P., A. S. F., A. B. F., A. Q. F., G. Q., A. B. mladšieho.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.11.2008 bola uzatvorená
Darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Galanta dňa 16.2.2009 pod číslom V
5201/08, kde ako darcovia a oprávnení z vecného bremena vystupujú K. B. a J. B.. Ako obdarovaná a

povinná z vecného bremena vystupuje E. F.. Dar sa týkal bytu a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto
sporu. Účastníci tejto zmluvy, a to E. F., B. F., ako obdarovaná a povinná z vecného bremena, a K. B.
a manželka J. B., B. F., ako darcovia a oprávnení z vecného bremena, sa dohodli na zriadení vecného
bremena, ktoré spočívalo v práve oprávnených z vecného bremena, neobmedzene a doživotne užívať
nehnuteľnosť popísanú v článku I. tejto zmluvy a v práve na zaopatrenie v starobe zo strany obdarovanej

a povinnej z vecného bremena s tým, že obdarovaná a povinná z vecného bremena bola povinná toto
ich právo zabezpečiť a trpieť. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.

7. Zo spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 20D/43/2010 vyplýva, že K. B. zomrel dňa XX.X.XXXX.
Rozhodnutím Krajského súdu Trnava zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 9CoD/50/2011 bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Galanta zo dňa 14.6.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa určil všeobecnú
hodnotu dedičstva, výšku pasív a čistú hodnotu dedičstva. Poručiteľ a pozostalá manželka nenadobudli
žiaden majetok, preto súd nerozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi dedičmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní
dedičstva. Z tohto dôvodu súd vyporiadal dedičstvo autoritatívne podľa zákonných dedičských podielov.

Dedič A. B. - žalobca - syn poručiteľa počas celého dedičského konania žiadal, aby do súpisu aktív
dedičstva boli zahrnuté finančné čiastky po poručiteľovi - suma 7.105,97 eur, 29.874,53 eur a 2.964,95
eur, čo spolu činí 39.945,45 eur. Dedička J. B. - manželka poručiteľa v dedičskom konaní tvrdila, že
poručiteľ všetky svoje peniaze za života minul. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súdny
komisár postupoval správne, ak sporné aktíva nezaradil do dedičstva. Ďalej odvolací súd uviedol, že

dedič A. B. sa môže svojho práva a zaradenia aktív do dedičstva po poručiteľovi domáhať žalobou na
súde mimo konania o dedičstve.

8. Obsahom dedičského spisu po zomrelom K. B. je aj vyjadrenie J. B.. V tomto vyjadrení J. B. uviedla,
že ku dňu smrti poručiteľa patrili poručiteľovi len veci uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Iný

majetok poručiteľ ku dňu svojej smrti nevlastnil. Uviedla, že dedičstvo po A. B. nepozostávalo len z aktív,
ale aj pasív, ktoré predstavovali sumu 805.863 Sk. Poručiteľ zodpovedal za pasíva čiastkou vo výške
402.931,50 Sk. Okrem toho bolo potrebné vyporiadať aj ďalšie pasíva, a to dlh na nájomnom. Finančná
čiastka, ktorá zostala poručiteľovi z dedičstva, túto minul ešte počas svojho života. V dedičskom spisesa tiež nachádza správa z Q. P., K. zo dňa 19.8.2010, v ktorej banka oznamuje, že ku dňu smrti K. B., t.j.
XX.XX.XXXX, nevedie na jeho meno žiaden účet a taktiež nevedie účet na meno jeho manželky J. B..

9. J. B. listom zo dňa 25.4.2019 vyzvala žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov. Výzvu žalovaná
prevzala dňa 30.4.2019. V uvedenej listine J. B. uvádza, že v dedičskom konaní po jej dcére, ktorá
zomrela X.XX.XXXX, ona a jej manžel zdedili značné finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky
mali byť manipuláciou a zastrašovaním jej a jej manžela zverené žalovanej do úschovy, a to výberom
z účtu vedeného vo Q. P. I. na meno J. B.. Išlo o sumu 815.491 Sk. Taktiež bolo požadované vrátenie

finančných prostriedkov 500.000 Sk. Spolu to predstavuje 1.315.491 Sk, resp. 43.660 eur. Finančné
prostriedky žiadala J. B. vrátiť do 10.5.2019 na účet jej syna vedený v L. P., K.. Na listine sa nachádza
podpis J. B., ako aj svedkyne - zdravotnej sestry M. N..

10. Dňa 25.4.2019 J. B. vyzvala žalovanú na vrátenie daru, ktorý žalovaná nadobudla na základe
Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v katastri nehnuteľností dňa 16.2.2009 pod číslom V

5201/08. V listine sa uvádza, že po siedmich rokoch od uzavretia Darovacej zmluvy sa obdarovaná
začala k darkyni správať odmietavo a prestala sa o ňu starať v rozpore s čl. VI. Darovacej zmluvy. Od
roku 2016 nemala javiť obdarovaná o darkyňu záujem. Ďalej je v listine uvedené, že žalovanú už 6
mesiacov nevidela, vôbec sa s ňou nekontaktuje telefonicky, občas ju navštívi manžel žalovanej, ktorý
ibaskontrolujebyt,činiejeniečopokazené.Darkyňapoukázalanato,ženalekárskekontroly,vyšetrenia

a infúzie ju vozí a doprevádza syn, vnuk alebo nevesta. J. B. konštatovala, že sa nevie sama o seba
postarať a je odkázaná na pomoc vnuka, syna, nevesty.

11. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľke A. B. zomrelej XX.XX.XXXX sp. zn. 31D/1932/06 vedeného
na Okresnom súde Bratislava III súd prvej inštancie zistil, že dedičstvo po nej nadobudli J. B. a K. B..

Uvedené rozhodnutie sa nachádza v dedičskom spise po K. B.. Výška dlhov poručiteľky predstavovala
sumu 805.863 Sk.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že všetku starostlivosť
a pomoc pre darkyňu J. B. zabezpečovala žalovaná a jej rodina. Týkalo sa to najmä starostlivosti o

jej zdravotný stav, keď darkyňa trpela závažným onkologickým ochorením. Od roku 2016 sa aj rodina
žalobcu začala zaujímať o J. B.. Aj po roku 2016 žalovaná zabezpečovala o darkyňu starostlivosť pri
zabezpečovaní stravy, praní prádla, podávaní liekov. Žalovaná pravidelne navštevovala svoju sestru
a bola s ňou v telefonickom kontakte. Aj pri poslednej hospitalizácii J. B. ju bola žalovaná navštíviť.
V posledných mesiacoch svojho života však sama J. B. bránila kontaktu so žalovanou. V posledných

rokoch sa u žalovanej zhoršoval zdravotný stav a začali sa u nej prejavovať obdobné ochorenia ako
mala jej sestra, čo ju tiež obmedzovalo v kontakte s darkyňou. Tieto skutočnosti mal súd preukázané
jednak z výsluchu žalovanej, ako aj z lekárskeho potvrdenia o jej zdravotnom stave. Žalovaná je tou
osobou, ktorá zabezpečila pohreb svojej sestry a usporiadala kar. Na základe vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie nezistil žiadne porušenie dobrých mravov obdarovanej voči darkyni.

13. Svedkovia L., N., G., O., P., R., F., B., O. B., D. vo svojich výpovediach uvádzali akým spôsobom
sa rodina žalobcu podieľala na starostlivosti o J. B.. Títo svedkovia neuviedli žiaden prípad porušenia
dobrých mravov obdarovanej voči darkyni. Súd prvej inštancie mal za to, že je prirodzenou morálnou
povinnosťou žalobcu ako syna pomôcť v starobe a chorobe svojej matke. Svedkyňa M. P. ako príbuzná

darkyne a obdarovanej opísala akým spôsobom sa žalovaná starala o J. B.. Z tejto svedeckej výpovede
bolo preukázané, že až do posledných hodín života vzťahy medzi sestrami boli dobré, že nebola medzi
nimi žiadna nevraživosť. M. P. poukázala na to, že J. B. užívala silné lieky, čo mohlo mať vplyv na jej
kognitívne schopnosti. Taktiež z výsluchu svedkyne A. E. F. vyplynulo, že od roku 2006 do smrti J. B.
boli vzťahy s jej matkou dobré a že celá rodina žalovanej sa podieľala na pomoci darkyni.

14. Žalobca sa pri podaní žaloby a ani v priebehu celého sporu nevyporiadal s otázkou, z akého dôvodu
si uplatňuje nárok na vrátenie celého daru, keď smrťou toto právo zaniká a otec žalobcu, ako jeden
z darcov bytu, za svojho života nežiadal vrátenie daru. Vzhľadom aj na túto skutočnosť, ako aj na to,
že žalovaná žiadnym spôsobom hrubým spôsobom neporušila dobré mravy, súd prvej inštancie žalobu

v časti vrátenia daru zamietol.

15. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie 43.660 eur. Tieto peniaze si mala J. B.
uschovať u žalovanej. Peniaze mali pochádzať z predaja bytu z dedičstva po dcére J. B.. V dedičskomkonaní po K. B. zomrelom XX.X.XXXX sama J. B. uviedla, že finančnú čiastku, ktorá zostala poručiteľovi
z dedičstva po nebohej A. B. minul počas svojho života. C. A. B., ako to vyplýva z uznesenia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9CoD/50/2011 zo dňa 31.7.2012, bol poučený o tom, že sa môže svojho práva

zaradenia aktív do dedičstva po poručiteľovi domáhať žalobou na súde mimo konania o dedičstve. V
nasledujúcich rokoch tak žalobca zjavne neučinil. V spore nebolo preukázané, že by si J. B. u žalovanej
uschovala finančné prostriedky. Keď žalobca tvrdí, že jeho matka mala finančné prostriedky uschované
u žalovanej, tak tieto financie by mali byť predmetom dedičstva po poručiteľke. Žalobca si v tomto konaní
nemôže uplatňovať tieto peniaze od žalovanej, nakoľko civilné sporové konanie nemôže nahrádzať

dedičské konanie.

16. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie dopytom na všetky banky na území SR za účelom
vyžiadania si výpisov za posledných 10 rokov vzhľadom na to, že bolo povinnosťou žalobcu presne
označiť dôkaz, ktorý žiada, aby súd zabezpečil. Okrem toho neexistencia finančných prostriedkov, ktoré
mala zveriť matka žalobcu žalovanej, bola preukázaná iným spôsobom.

17. O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) s poukazom na úspech žalovanej v konaní s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Podľa žalobcu odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení

v krátkosti zhrnul výpovede jednotlivých svedkov, avšak nijakým spôsobom nevysvetlil svoje úvahy
pri hodnotení výpovede svedkov. Z odôvodnenia rozhodnutia tak nie je možné zistiť výpovede,
ktorých svedkov a prečo považuje za menej alebo viac dôveryhodné, prečo sa priklonil k výpovediam
konkrétnych svedkov. Medzi kritéria hodnotenia výpovede svedka patri najmä jeho reputácia, schopnosť
vnímať, záujem na výsledku spore, neutralita. Súd prvej inštancie sa však pri hodnotení výpovede

svedkov týmito kritériami nezaoberal. V odôvodnení rozsudku tiež absentujú akékoľvek úvahy súdu
o tom ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré sú v priamom rozpore so súdom zisteným skutkovým
stavom, a to konkrétne s prejavmi vôle J. B. vrátiť dar a peniaze, s výpoveďou svedkyne M. N.,
so zápismi zo zdravotnej dokumentácie J. B. zo dňa 24. a 25.4.2019, s výpoveďou svedkyne P., s
výpoveďami ďalších svedkov - Q., O. B., A. B. M., P. B.. Takisto v odôvodnení rozhodnutia absentuje

vysvetlenie, prečo dal súd prednosť výpovediam svedkov A. E. F. ml. a M. P. pred výpoveďami iných
svedkov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak nespĺňa požiadavky náležitej argumentácie, je
nepresvedčivé, netransparentné a porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces.

19. Žalobca za účelom zistenia toho, kde boli uložené peniaze pani J. B., navrhol, aby súd vykonal dopyt

v bankách pôsobiacich v SR za účelom zistenia, či žalovaná, jej manžel A. F. a jej dcéra E. F. ml. boli v
období od marca 2008 po súčasnosť majiteľmi bankového účtu, a v prípade ak áno, aby si súd vyžiadal
výpis z predmetných bankových účtov za účelovom zistenia, či na ich účty neboli peniaze vložené.
Nie je pravdou, že žalobca neoznačil presne dôkaz, ktorý žiada, aby súd zabezpečil. Žalobca nemal
a nemá vedomosť o tom, v ktorým bankách mali alebo majú vyššie uvedené osoby vedené bankové

účty a už vôbec nepozná čísla ich účtov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že súd na prvom
pojednávaní navrhované dokazovanie nezamietol, ale upozornil žalobcu, že navrhované dokazovanie
môže byť nákladné, čo žalobca akceptoval a bol pripravený prípadný preddavok na trovy dokazovania
zložiť (viď nahrávka z pojednávania zo dňa 25.05.2021). Súd uviedol, že dopytom zistí náklady na
vykonanie dokazovania a následne doručí žalobcovi uznesenie za účelom úhrady preddavku na trovy

dôkazu. Toto sa však nestalo a súd prekvapivo bez toho, aby zmenu postoja k navrhovanému dôkazu
avizoval a dal žalobcovi možnosť reagovať na túto zmenu názoru, navrhované dokazovanie nevykonal
z nerelevantného dôvodu, o ktorom bol žalobca oboznámený až v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca po
výsluchu svedkyne A. E. F. ml., z ktorého vyplynulo, že A. E. F. ml. náklady na prevádzku bytu, ktorý
bol predmetom darovania, hradila zo svojho účtu, navrhol súdu vykonať dopyt na správcu bytového

domu za účelom zistenia čísla jej účtu, z ktorého boli platby pripisované na účet správcu a následne
vykonať dopyt na príslušnú banku za účelom zistenia, či na účet neboli vložené peňažné prostriedky,
ktoré sú predmetom sporu. Ani tento dôkaz súd nevykonal bez toho, aby jeho nevykonanie riadne
odôvodnil. Súd bližšie nezdôvodnil ani svoje vyjadrenie, že neexistencia finančných prostriedkov, ktorémala zveriť matka žalobcu žalovanej, bola preukázaná iným spôsobom. Súd nevykonal ani zvukový
záznam rozhovoru J. B. s E. F. ml. zo dňa 17.4.2019, v ktorom sa spomínajú zverené peniaze.

20. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam spočívajúcim v závere,
že a/ aj po roku 2016 žalovaná zabezpečovala o darkyňu starostlivosť pri zabezpečovaní stravy, praní
prádla, podávaní liekov, b/ žalovaná pravidelne navštevovala svoju sestru a bola s ňou v telefonickom
kontakte, c/ v posledných rokoch sa u žalovanej zhoršoval zdravotný stav a začali sa u nej prejavovať
obdobné ochorenia ako mala jej sestra, čo ju tiež obmedzovalo v kontakte s darkyňou, d/ J. B. užívala

silné lieky, čo mohlo mať vplyv na jej kognitívne schopnosti, e/ v spore nebolo preukázané, že by si J.
B. u žalovanej uschovala finančné prostriedky.

21. Žalobca zároveň namietal, že v časti žaloby o vrátenie daru súd na základe nesprávnych skutkových
zistení vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zo strany žalovanej nedošlo voči
žalobkyni k takému správaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Nesúhlasil so záverom, že žalobca si v tomto konaní nemôže uplatňovať peniaze od žalovanej, nakoľko
civilné sporové konanie nemôže nahrádzať dedičské konanie. V zmysle právneho poriadku SR sa
v dedičskom práve uplatňuje delačný systém. Delačný systém je charakterizovaný tým, že majetok
poručiteľa prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa. Rozhodnutie v dedičskom konaní má len
deklaratórny charakter a len potvrdzuje oprávnenie dediča predmet dedičstva držať, užívať, požívať

jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Skutočnosť, že žalobca je jediným dedičom po poručiteľke,
v konaní, nebola sporná. Právne predpisy nevylučujú, aby sa dedič/dedičia domáhali ochrany dedičstva
pred potvrdením dedičstva v dedičskom konaní. Ak by platil opak, dedič/dedičia by sa nemohli brániť
voči neoprávneným zásahom do predmetu dedičstva, nemohli by sa domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia a pod.. Ak by žalobca žalobu o zaplatenie 43.660 eur nepodal a čakal by na rozhodnutie

v dedičskom konaní, mohlo byť dôjsť k premlčaniu záväzku žalovanej predmetnú sumu žalobcovi
zaplatiť. Postup navrhnutý súdom prvej inštancie (1. podanie žaloby o zaradenia aktív do dedičstva po
poručiteľke, 2. dedičské konanie a 3. podanie žaloby o zaplatenie) by bol podľa žalobcu nehospodárny a
v podmienkach SR by znamenal najmenej 10 rokov sporov a konaní, pričom pri dodržaní takéto postupu
by mohlo dôjsť k premlčaniu záväzku žalovanej. Podľa názoru žalobcu nič nebráni súdu rozhodnúť v

tomto konaní o merite veci. Žalobca dodal, že dedičské konanie po poručiteľke J. B. nie právoplatne
skončené z dôvodu, že súdny komisár čaká na rozhodnutie súdu za účelom vyriešenia otázky, či byt a
peňažné prostriedky majú byť zaradené do aktív dedičstva.

22. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu žalobcu

uviedla, že ani v jednom bode jeho odvolania nejde o nové skutočnosti, ktoré by neuviedol vo svojich
vyjadreniach v rámci prvoinštančného konania a s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci zdôvodnenia
svojho rozsudku nevyporiadal. Súd uviedol všetky výpovede svedkov, či na strane žalobcu alebo na
strane žalovanej, podrobne sa nimi zaoberal a z týchto výpovedí si spravil názor, ktorý je vecne správny.
Výpovede svedkov navrhnutých zo strany žalobcu žalovaná označila za účelové a nedôveryhodné,

keďže išlo o naučené výpovede. Niektorí predvolaní svedkovia zo strany žalobcu sa nevedeli vyjadriť
ku konkrétnej situácii, kto sa staral o poručiteľku a v niektorých prípadoch nepoznali osobne pani B. ani
žalovanú. Žalovaná uviedla, že práve ona bola tá, ktorá sa starala o pani B., spolu s manželom a s
dcérou. Vo výpovediach bolo preukázané, že až do roku 2017 trávili spolu Vianoce, ďalšie sviatky a v
roku 2018 rôzne návštevy, výlety a oslavy.

23. Poručiteľka požiadala na nátlak žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov (keď už bola
hospitalizovaná) od žalovanej, ktorá žiadne finančné prostriedky neobdržala. V tomto prípade žalobca
nevedel preukázať opodstatnenosť svojej žaloby, a preto navrhol, aby si súd vyžiadal výpisy za
posledných 10 rokov či žalovaná, jej manžel A. F. a jej dcéra E. F. ml. boli v období od marca 2008

po súčasnosť majiteľmi bankového účtu. Neexistencia finančných prostriedkov bola preukázaná tak,
že žalobca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta sp. zn. 20D/43/2010 zo dňa 14.6.2011 podal
odvolanie, a to na tom základe, že počas celého dedičského konania žiadal, aby do súpisu aktív
dedičstva boli zaradené finančné prostriedky po poručiteľovi v celkovej výške 39.945,45 eur. Predmetné
uznesenie Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31.7.2012 pod sp. zn. 9CoD/50/2011 potvrdil, a

to hlavne na tom základe, že v dedičskom konaní samotná poručiteľka tvrdila, že jej manžel K. B.
všetky peniaze za života minul, pričom poukázala na to, že do dedičstva je možné zaradiť iba majetok,
ktorý poručiteľovi patril ku dňu jeho smrti. Na základe vyššie uvedeného je zjavné, že poručiteľka
nemala k dispozícii finančné prostriedky, ktoré žalobca žalobou od žalovanej žiada. Súd nevykonalnávrh na dokazovanie dopytom na všetky banky na území SR o vyžiadaní si výpisov za posledných 10
rokov, nakoľko neexistencia týchto finančných prostriedkov bola preukázaná. Ak teda žalobca tvrdil, že
poručiteľka „vraj odovzdala žalovanej do úschovy žalované finančné prostriedky“, bolo jeho povinnosťou

označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, čo sa nestalo.

24. Matka žalobcu zaslala žalovanej výzvu zo dňa 25.4.2019 na vrátenie finančných prostriedkov a na
vrátenie daru, kedy bola už 2 dni hospitalizovaná a následne dňa X.X.XXXX zomrela. Toto konanie
žalovaná považuje zo strany žalobcu (syna poručiteľky) za špekulatívne. Svedkyňa M. C. P. vo svojej

výpovediuviedla,ženažiadosťprimárachirurgickéhooddeleniabolaporučiteľkapreloženánaoddelenie
ARO,nakoľkomanželkažalobcubolaveľmiarogantnáavznikolkonfliktmedzipersonálomapríbuznými.
V tom čase poručiteľka brala tri silné lieky, ktoré už ovplyvňovali jej rozlišovacie schopnosti, čo znamená,
že takíto pacienti nie sú schopní právnych úkonov. Z výpovede svedkyne M. C. P. je zrejmé, že
poručiteľka sa tešila, keď ju žalovaná v nemocnici navštívila, avšak ďalšie návštevy v zmysle čestného
prehlásenia sa nemohli uskutočniť.

25. Žalovaná ďalej poukázala na to, že darca má právo domáhať sa vrátenia daru jedine vtedy, ak sa
obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. V
zmysle praxe treba pod hrubým porušením dobrých mravov rozumieť také porušenie, ktoré je sústavné
alebo značnej intenzity. V praktickej rovine teda ide o hrubé porušenie dobrých mravov napríklad vtedy,

ak sa obdarovaný dopúšťa fyzického násilia, hrubých urážok voči darcovi alebo členom jeho rodiny.
Na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ neboli splnené podmienky. Ak by žalobca mal byť pri vrátení
daru úspešný, musel by preukázať hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Ak však tento
zákonný predpoklad neexistuje, a teda nie je ho možné ani preukázať, ako v tomto konaní, nemôže
byť žaloba na vrátenie daru úspešná. Na úspešné domáhanie sa vrátenia daru nestačí len nevhodné

alebo nemorálne správanie obdarovaného, ktorým ten porušuje dobré mravy, ale je potrebné, aby toto
porušenie dobrých mravov dosahovalo určitú intenzitu. Nie každá neslušnosť zo strany obdarovaného
je dôvodom na vrátenie daru. Vyžaduje sa, aby išlo o porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie dobrých mravov (R 88/1998). Za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať
napríklad násilné alebo hrubo neslušné správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny.

Nakoľko ďalšou zákonnou podmienkou na uplatnenie práva darcu na vrátenie daru je, že správanie
obdarovaného je smerované voči darcovi alebo členom jeho rodiny, životné pomery obdarovaného
alebo spôsob vedenia jeho života v rozpore s predstavami darcu nie sú dôvodom na vrátenie daru.
Nevhodné správanie voči tretím osobám alebo všeobecne neslušné správanie obdarovaného nie je
relevantné, pokiaľ správanie obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy nie je smerované priamo

voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Právo na vrátenie daru/odvolanie darovania je osobným právom
darcu. Toto právo nemôže byť uplatnené právnymi nástupcami darcu. Pokiaľ bola vec darovaná
podielovými spoluvlastníkmi, každý zo spoluvlastníkov môže odvolať darovanie len vo vzťahu k svojmu
spoluvlastníckemu podielu.

26. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.12.2022 zotrval na ním podanom odvolaní. Za účelové a ničím
nepodložené označil o. i. tvrdenia žalovanej, že svedecké výpovede svedkov ním navrhnutých boli
naučené a že on s rodinou psychicky ubližovali žalovanej a jej rodinným príslušníkom. Odovzdanie
peňazí J. B. chcel žalobca preukázať navrhnutým dokazovaním – dopytom v bankách pôsobiacich v
SR za účelom zistenia, či žalovaná, jej manžel A. F. a jej dcéra E. F. ml. boli v období od marca 2008

po súčasnosť majiteľmi bankového účtu, a v prípade ak áno, aby si súd vyžiadal výpis z predmetných
bankových účtov za účelovom zistenia, či na ich účty neboli predmetné peniaze vložené. K rozhodnutiu
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.07.2012 sp. zn. 9CoD/50/2011 uviedol, že J. B. sa predmetného
dedičského konania nezúčastňovala, v konaní bola zastúpená advokátom, ktorého jej zabezpečila
žalovaná, a vo veci samej nikdy osobne nevypovedala. Predmetné rozhodnutie naviac nie je pre

prejednávanú vec záväzné, keďže sa týkalo len daného dedičského konania. Údajné vyjadrenie J. B.,
že jej manžel za života všetky peniaze minul, mohlo byť motivované znížením súdneho poplatku za
prejednanie dedičstva. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že pani B. počas hospitalizácie v apríli a máji
2019 užívala lieky, ktoré mohli ovplyvniť jej kognitívne schopnosti. S výnimkou lieku Dolsin, ktorý jej bol
podaný pred operáciou, neužívala žiadne lieky, ktoré by ovplyvňovali jej kognitívne schopnosti. V tejto

súvislosti žalobca uviedol, že J. B. musela pred operáciou, ktorú absolvovala dňa 25.04.2019, udeliť
písomný informovaný súhlas s operáciou. Ak bola zdravotne spôsobilá na udelenie súhlasu s operáciou,
musela byť spôsobilá prejaviť vôľu vo veci vrátenia daru a vrátenia peňazí, čo vyplýva aj z výpovede M.
N.. Žalobca má za to, že hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči pani J. B. bolo preukázané vpísomnom prejave vôle J. B. vrátiť dar, ako aj svedeckými výpoveďami, najmä svedkyne P., Q., O. B.,
A. B. ml. a P. B.. Právo na vrátenie daru bolo písomnou výzvou na vrátenia daru uplatnené J. B., pričom
následné uplatňovanie vydania veci alebo určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je viazané na

darcu, keďže záväzok vrátiť dar obdarovanému už vznikol.

27. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.1.2023 nesúhlasila s argumentáciou žalobcu ohľadom predmetu
sporu a zotrvala na skutočnostiach ňou uvádzaných v priebehu konania a vo vyjadrení k odvolaniu.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým

súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď požiadavku na vrátenie daru (na ktorú nadväzovala požiadavka
žalobcu na vypratanie nehnuteľností) vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodu, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná sa voči darkyni dopustila konania, ktoré by bolo možné
vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, pričom súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že
žalobca sa domáha vrátenia celého daru, hoci smrťou toto právo zaniká a otec žalobcu, ako jeden

z darcov, za svojho života nežiadal vrátenie daru. Žalobu v časti požiadavky na zaplatenie finančných
prostriedkov súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že ak žalobca tvrdí, že jeho matka mala finančné
prostriedky uschované u žalovanej, tak tieto by mali byť predmetom dedičstva po poručiteľke, t. j.
konania o dedičstve, ktoré nemôže byť nahradené civilným sporovým konaním.

30. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je čo do výroku
vecne správny.

31. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

32. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

34. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

35. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo
222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového

stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

36. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 18.11.2019 domáhal, aby súd I. určil, že je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe
s poukazom na ust. § 630 OZ (ktorých vrátenia sa domáhala od žalovanej matka žalobcu ešte predsvojou smrťou), II. žalovanej uložil povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti a III. zaplatiť mu sumu
43.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 11.5.2019 až do zaplatenia s poukazom
na ust. § 750 OZ (ktorej vrátenia sa domáhala od žalovanej matka žalobcu ešte pred svojou smrťou), a

to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (viď žalobu z č. l. 1 až 3, výzvu na vrátenie
finančných prostriedkov č. l. 15 a výzvu na vrátenie daru č. l. 17).

37. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že stranou sporu na strane žalobcu je syn darkyne,
ktorá zomrela pred začatím súdneho konania a ešte za života sa domáhala voči žalovanej vrátenia daru

(nehnuteľností) a vrátenia finančných prostriedkov. V prejednávanej veci bolo preto v nadväznosti na
žalobný návrh potrebné v prvom rade skúmať otázku vecnej legitimácie strán sporu.

38. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden
z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej
povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu návrhu

meritórnym rozhodnutím (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 53/2001, sp.
zn. 1 Cdo 99/2012, sp. zn. 2 Cdo 283/2013). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamietala. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

39. Záver súdu o tom, či žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, predstavuje otázku spadajúcu
pod právne posúdenie veci. Ide o činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná

alebo neprizná (zahŕňa aj otázku vecnej legitimácie). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. V prejednávanej veci
žalobca žalobou uplatnené nároky odvodzoval od právneho nástupníctva po jeho matke (poručiteľke),
u ktorej bol založený hmotnoprávny vzťah so žalovanou týkajúci sa sporných nehnuteľností a finančných

prostriedkov podľa tvrdenia žalobcu poskytnutých žalovanej (ktorá skutočnosť bola v konaní sporná),
pričom hmotnoprávne postavenie žalobcu bolo nutné posúdiť vo vzťahu k všetkým žalobou uplatneným
nárokom.

40. K odvolacej argumentácii žalobcu, podľa ktorého by podanie žaloby o zaradenie aktív do dedičstva

po poručiteľke bolo vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci nehospodárne, odvolací súd
poukazuje na to, že hoci dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ), k nadobudnutiu dedičstva
poručiteľovým dedičom nedochádza iba na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva
vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, keď predpokladá, že dedičstvo po
každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. Podľa rozhodnutia

súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu
smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov
právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo
skončí. Až rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní je prechod dedičstva z poručiteľa dovŕšený a iba
v rozsahu, ktorý vyplýva z takého rozhodnutia nadobúda dedič vlastnícke právo k predmetu dedičstva. Z

uvedenéhopotomvyplýva,žeanijedinýdedičsanemôžesúspechomdomáhaťžaloboupriamourčenia,
že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva (prípadne zaplatenia finančných prostriedkov majúcich
predstavovať aktíva dedičstva), pokiaľ táto vec (aktívum) nebola predmetom konania o dedičstve a
ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva (porovnaj s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14.3.2011 a uzneseniami Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo

2148/2007 zo dňa 29.5.2007, sp. zn. 30 Cdo 51/2007 zo dňa 13.3.2007).

41. Je potrebné zdôrazniť, že riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí
do právomoci dedičského súdu v zmysle ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) upravujúcich dedičské konanie (§ 158 a nasl.),

keď vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára.
Dedičským konaním sa predovšetkým zabezpečuje zistenie právnych nástupcov poručiteľa a zistenie
majetku a dlhov poručiteľa. Účelom konania o dedičstve je prejednanie dedičstva a rozhodnutie o
dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného. Vyporiadanie má potom spätnú účinnosť a jehoúčinky nastávajú ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ teda nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu
potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, dedič je aktívne
legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po

poručiteľovi (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn 5Cdo 33/2016 zo dňa 25.4.2017, sp. zn. 3
MCdo 4/2013 zo dňa 31.3.2014).

42. Civilný mimosporový poriadok tak predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa
dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania

o dedičstve, alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí
do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-
ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní,
účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu
dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom,
či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 183/2009 zo

dňa 30.5.2011, sp. zn. 3 Cdo 178/2006 z 28.9.2006).

43. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žalobca sa ako dedič po poručiteľke (jeho zomrelej matke)
nemôže žalobou s úspechom domáhať priamo určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva
a ani zaplatenia finančných prostriedkov majúcich predstavovať aktíva dedičstva, pokiaľ tieto (aktíva)

neboli predmetom konania o dedičstve. Uvedená argumentácia sa vzťahuje jednak na požiadavku
žalobcunaurčenievlastníckehoprávakvžalobešpecifikovanýmnehnuteľnostiam,akoajnapožiadavku
na zaplatenie žalobou požadovanej sumy, v ktorej časti súd prvej inštancie vyššie uvedené závery
o nemožnosti obchádzať právomoc dedičského súdu aj vyslovil. Uvedené závery napokon vyplývajú
aj z vyjadrenia žalobcu v podanom odvolaní, v ktorom uviedol, že dedičské konanie po poručiteľke

J. B. nie je právoplatne skončené z dôvodu, že súdny komisár čaká na rozhodnutie súdu za účelom
vyriešenia otázky, či byt a peňažné prostriedky majú byť zaradené do aktív dedičstva (str. 8 odvolania).
Z uvedených dôvodov bolo namieste zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Vo vzťahu k požiadavke na
vypratanie nehnuteľností išlo potom zjavne o nárok nadväzujúci na určovací výrok žalobného návrhu,
pričom zamietnutie žaloby v tejto časti osobitnými odvolacími dôvodmi žalobca ani nerozporoval.

44. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04).

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej
a v súlade s § 380 CSP i v závislom výroku II. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k výroku II. žalobca
neuviedol žiadne odvolacie dôvody) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať
(§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).