Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010585
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1622010585.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A. B.,

pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. februára 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D., prechodne bez prihlásenia E. XX/X, D.

sa uznáva za vinného, že

najneskôr dňa 21.04.2022 si zadovážil platobnú kartu vydanú k účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedenom v A. C., majiteľom ktorého bola poškodená G. H., a následne dňa 21.04.2022 bez súhlasu
poškodenej G. H. postupne uskutočnil v OD Tesco
v Malackách s predmetnou platobnou kartou dve úspešné platby v rôznych výškach, a to v čase o 18.56
h. vo výške 1,19 Eur a v čase o 18.57 h. vo výške 4,30 Eur, čím spôsobil poškodenej G. H. celkovú
škodu vo výške 5,49 Eur,

t e d a

- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok a tento neoprávnene použil,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h), § 38 ods. 4 Trestného zákona a
s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 4 (štyri)

mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 25. apríla 2023, sp. zn. 0T/40/2023,

právoplatnom dňa 25. apríla 2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej G.
H., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bydliskom J. K. XX, F., adresa na doručovanie L. M. XX, F. škodu vo

výške 5,49 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú G. H., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bydliskom
J. K. XX, F., adresa na doručovanie L. M. XX, F., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 05. decembra 2022 Okresnému súdu Malacky
obžalobu č. 1Pv 305/22/1106-7 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin neoprávneného vyrobenia
apoužívaniaplatobnéhoprostriedkupodľa§219ods.1,ods.2Trestnéhozákonanaskutkovomzáklade,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného A. B.,
poškodenú G. H., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä výpis z účtu (čl. 41-61),
potvrdenia o platbe kartou (čl. 68-69), aktualizovaný odpis z registra trestov, centrálnu evidenciu
správnych deliktov a priestupkov a zo spisového materiálu sp.zn. 0T/40/2023 trestný rozkaz Okresného
súdu Malacky zo dňa 25.04.2023, právoplatný dňa 25.04.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu

Malacky zo dňa 16.08.2023 sp.zn. 0T/40/2023, právoplatným dňa 16.08.2023.

Obžalovaný A. B. vypovedal, že platil kartou v Tescu, kupoval si kinder vajíčko a cigarety. Na otázky
prokurátora uviedol, že žil s poškodenou G. H. a kartu mal v peňaženke dlho, nevie uviesť akú dobu.
Dala mu ju poškodená. V Tescu platil bezkontaktne. Nevedel uviesť, kde karta skončila. Bola to karta

z A. C. a poškodená sa ho nepýtala na kartu a platby. Podľa obžalovaného poškodená vedela, že má
kartu pri sebe. V čase, keď žili spolu chodil nakupovať. Na účet pár krát vložil peniaze, výplata mu tam
nechodila. Poškodená kartu naspäť nežiadala a obžalovaný uviedol, že aj zabudol, že ju má.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede obžalovaného z prípravného konania zo

dňa 08.11.2022, ktorý uviedol, že ku skutku, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie, sa priznáva a ľutuje.
Platobnú kartu použil, mal ju u seba dlhší čas. Majiteľkou bola G. H., ktorá ju nepoužívala. Keď sa s G.
rozišiel,kartujejnevrátil.Najprvkartunepoužíval,neskôrjupoužil.PlatilvTescu,kdesňoubezkontaktne
platil v pokladni a kupoval si cigarety a kinder vajíčko. Nepamätá si, že by mu ohľadom karty G. H. volala.
Bankomatovú kartu už nemá, nakoľko, keď išiel robiť výber z bankomatu, tak mu tú kartu bankomat

zhltol. Výber išiel robiť v bankomate v Inkubátore v Malackách. PIN kód od karty vedel, nakoľko, keď
ešte býval spolu s G. H., tak prišiel papierik z banky aj s kartu, kde bol na ňom PIN kód napísaný.

K prečítanej výpovedi obžalovaný uviedol, že je pravdou, že bankomat mu zhltol kartu, nevie prečo,
možno preto, že bola zablokovaná. On PIN kód vedel, časom ho zabudol. Toto sa stalo, keď už

s poškodenou G. H. nežil. Nevie, či na ten účet chodili peniaze, možno od jeho brata, ten účet bol
zriadený pre ich spoločného syna, najprv ho používala iba poškodená možno rok predtým. O tom, koľko
bolo na účte nevedel a ani to nezisťoval.

Svedkyňa – poškodená G. H. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý priateľ, majú spolu dieťa.

S obžalovaným žili približne do januára 2021. V kuchyni na poličke mala platobnú kartu k účtu, na ktorý
jej chodil rodičovský príspevok, prípadne brat jej tam posielal 20,- Eur. Dlho sa nič nedialo, účet veľmi
nepoužívala. Karta jej zmizla. Pred dvomi rokmi jej píplo, že má na účte mínus 500,- Eur, že tam má
splatiť debet. Do banky vložila 520,- Eur a po tomto vklade jej píplo, že niekto platil kartou v Tescu
a v trafike, čo bolo v sume cca 5,- Eur. Svedkyňa – poškodená bola vtom čase v práci v Boroch, volala

obžalovanému, či jej zobral kartu, on jej uviedol, že nič nemá. Ale potom sa priznal, povedal, že kartu
zobral a že ho to mrzí a peniaze vráti. Obžalovaný sa jej priznal, že kartu zobral až neskôr, až potom keď
sa vyriešilo zverenie a výživné na syna. Na otázky prokurátora svedkyňa - poškodená uviedla, že účet
založila v roku 2015 a disponentom bola iba ona. Obžalovaný vedel o tomto účte. Keď spolu žili poslala
ho pár krát vybrať peniaze, vždy vedela, koľko vybral a načo to použili. Jej následne banka poslala aj

novú kartu. PIN si pravdepodobne napísala na lístoček a videla, že obžalovaný si tento PIN odfotil domobilu. Obžalovaný na účet nevkladal peniaze. Obžalovanému nikdy nedala kartu na používanie, iba ho
pár krát poslala, aby vybral peniaze. Kartu mu dala len na tieto konkrétne výbery. Ku koncu ich spolužitia
jej obžalovaný začal kradnúť peniaze z peňaženky. Na otázku samosudkyne svedkyňa – poškodená

uviedla, že obžalovaný jej neuhradil žiadnu škodu, ani výživné riadne neplatí.

Z potvrdení o platbe kartou bolo zistené, že dňa 21.04.2022 bola platená suma 1,19 Eur za kinder
surprise a dňa 21.04.2022 suma 4,30 Eur za LM 100 blue kartou s koncovkou XXXX. Z výpisu z účtu
vyplýva, že poškodená G. H. mala k svojmu účtu kartou s koncovým číslom XXXX.

K výroku o vine

Medzi stranami nebolo sporné, že obžalovaný skutočne platil dňa 21.04.2022 platobnou kartou
poškodenej G. H. v OD Tesco a to dva krát, kedy za sumu 1,19 Eur kúpil Kinder vajíčko a za sumu
4,30 Eur kúpil cigarety. Uvedené vyplynulo z výsluchu obžalovaného aj z výsluchu poškodenej G. H.

a je preukázané aj výpismi z účtu G. H. a fotografiami z bezpečnostných kamier v OD Tesco. Sporným
bolo, či obžalovaný A. B. prechovával a použil platobnú kartu poškodenej G. H. bez jej súhlasu a teda
neoprávnene.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach

dospel súd k záveru, že obžalovaný spáchal prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku tak, ako mu je kladené za vinu obžalobou. Súd v prvom rade poukazuje na výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, kedy sa ku skutku priznal a oľutoval ho. Potvrdil, že kartu použil
a mal ju u seba dlhší čas a napriek tomu, že sa rozišli ju poškodenej nevrátil. Z uvedeného vyplýva,
že jednoznačne vedel, že má pri sebe kartu poškodenej, ktorú mu sama poškodená nezverila, nemal

jej súhlas. Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vo výsluchu snažil ospravedlniť svoje konanie, keď
uviedol, že platobnú kartu si po rozchode s poškodenou jednoducho ponechal a ona ju od neho nepýtala.
Z výpovede poškodenej však vyplynulo, že svoju platobnú kartu nedala obžalovanému na voľné použitie
a to ani v čase, keď spolu žili v jednej domácnosti a už vôbec nie po ich rozchode. Počas spolužitia
v jednej domácnosti dala kartu obžalovanému na konkrétnu transakciu - výber peňazí, avšak tento jej

súhlas bol vždy na konkrétny výber peňazí a nie na voľné použitie. Poškodená bola zároveň jediným
disponentom k účtu. V spoločnej domácnosti žili do januára 2021, pričom platby boli uskutočnené dňa
21.04.2022, teda po viac ako roku odkedy sa rozišli. Poškodená ihneď po vykonaných platbách v OD
Tesco kontaktovala obžalovaného a konfrontovala ho s otázkou ohľadom karty a následne aj kartu
zablokovala. Je teda zrejmé, že obžalovaný nemal kartu so súhlasom poškodenej a vedel, že ju používa

neoprávnene a dokonca potvrdil aj to, že mu ju zhltol bankomat.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak
zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.

Podľa§219ods.2Trestnéhozákonaktoneoprávnenepoužijeplatobnýprostriedok,potrestásaodňatím
slobody na jeden rok až päť rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že

skutok uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, sa stal a
spáchal ho práve obžalovaný A. B.. Reťaz usvedčujúcich dôkazov je ucelená a nevzbudzuje žiadne
relevantné pochybnosti o vine obžalovaného, ktorý mal možnosť, ako aj príležitosť, spáchať stíhaný
skutok. Obžalovaný teda neoprávnene (bez súhlasu a dovolenia poškodenej G. H.) si najprv zadovážil

a následne použil platobnú kartu poškodenej tak, že ňou uskutočnil dve úspešné platby v sume 1,19
Eur a v sume 4,30 Eur.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný jednoznačne vedel, že kartu prechováva bez súhlasu

poškodenej (zobral si ju bez jej dovolenia v čase, kedy s poškodenou žil v spoločnej domácnosti) a chcel
ju prechovávať aj naďalej (pokiaľ mu ju nezhltol bankomat) a zároveň touto kartou aj zrealizoval dve
úspešné platby.Vzhľadom na uvedené súd uznal aj obžalovaného A. B. vinným za spáchanie prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

K výroku o treste a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu súd vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje
súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, teda podľa zásad pre ukladanie
úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t.j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment

spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/40/2023 súd zistil, že obžalovaný bol

odsúdený trestným rozkazom z 25. apríla 2023, právoplatným dňa 25. apríla 2023, za spáchanie prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, pričom
uvedený skutok spáchal dňa 23. apríla 2023. Trestný rozkaz mu bol doručený 25. apríla 2023. Následne
uznesením sp.zn. 0T/40/2023 zo dňa 16. augusta 2023, právoplatného dňa 16. augusta 2023 bolo

rozhodnutéoneosvedčenísaodsúdenéhoanariadenívýkonutrestuvovýmere2mesiacesozaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil
pred dňom 25. apríla 2023, kedy bol obžalovanému doručený trestný rozkaz. Vzhľadom na uvedené

súd postupoval podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Najprísnejším zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného
zákona, preto súd vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby tohto prečinu, pričom výška trestnej

sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine je v rozpätí 1 rok až 5 rokov.

Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery.
Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného
zákonaapriťažujúceokolnostipodľa§37písm.a)ažpísm.o)Trestnéhozákona,pričomuobžalovaného

nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť (na hlavnom pojednávaní pri výsluchu sa obžalovaný nepriznal),
priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu a to spáchanie viacerých trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného
zákona].Keďže prevažujú priťažujúce okolnosti voči poľahčujúcom okolnostiam v pomere 2:1, preto došlo k
úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom
ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu s tým,

že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovaného vo výmere 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov (48
mesiacov : 3 = 16 mesiacov; teda 16 mesiacov je jedna tretina zo 4 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná
hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovaného, jeho

pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade vzhľadom na závažnosť trestných činov, ako
aj už skôr podmienečného trestu odňatia slobody premeneného na trest nepodmienečný, súd dospel
k záveru o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby, ktorý možno považovať za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.

Obžalovanému súd uložil takýto trest aj s ohľadom na § 42 ods. 2 Trestného zákona a teda vzhľadom

na premenený podmienečný trest z predchádzajúceho odsúdenia súd musel ukladať nepodmienečný
trest. Takto uložený mesačný nepodmienečný trest bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu
obžalovaného na ochranu spoločnosti, pričom súd okrem okolností prípadu, spôsobu spáchania činov
a ich následky, vzal do úvahy aj osobu obžalovaného a spôsobenú výšku škody v o výške 5,49 Eur.
Súd nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej

tretine trestnej sadzby.

Uložený trest, rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na

potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej
činnosti ako aj z pohľadu proporcionality.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste uložený v trestnom
rozkaze Okresného súdu Malacky z 25. apríla 2023, sp. zn. 0T/40/2023, právoplatnom dňa 25. apríla

2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov nebol vo výkone

trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej G. H. škodu
vo výške 5,49 eur, ktorá predstavuje sumu dvoch úspešne realizovaných platieb kartou obžalovaným a
ktoré ani samotný obžalovaný nerozporoval. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody súd odkázal

poškodenú s nárokom na civilný proces, nakoľko v trestnom konaní nebolo preukázané, že obžalovaný
realizoval ďalšie platby resp. výbery s platobnou kartou poškodenej.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne

podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.