Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/160/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010231
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
B., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 27.03.2023, č. k. 35PP/8/2023-45, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2023
v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 27.03.2023, č. k. 35PP/8/2023-45,
podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona
zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 27T/43/2020 zo dňa

25.11.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/30/2021.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody aj prvá materiálna
podmienka, a to že svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, avšak
nebola splnená druhá materiálna podmienka, že možno od neho v budúcnosti očakávať vedenie

riadneho života po prepustení na slobodu.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval jej splnenie, pretože z hodnotenia
Ústavom na výkon trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne
negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej
podmienky. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne potrestaný. Počas

výkonu trestu odňatia slobody nebol pracovne zaradený z dôvodu štúdia a výkonu nariadeného
ochranného liečenia. V rámci programu zaobchádzania plní stanovené ciele.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd uviedol, že táto u odsúdeného splnená nie
je. Odsúdený momentálne vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 27T/43/2020 za prečin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že odsúdený má celkovo 5 záznamov pre rôznorodú trestnú činnosť (ohrozovanie pod vplyvom
návykovej látky, vydieranie, porušovanie domovej slobody, výtržníctvo). Z odpisu registra trestov tiež
vyplýva, že odsúdenému boli najskôr ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom,
následne, nakoľko sa odsúdený dopúšťal trestnej činnosti aj v priebehu skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim

spôsobom života tak nesvedčia v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia viedol
riadny život na slobode. Takéto očakávanie je nereálne, pretože odsúdený už mal v minulosti šancuv podobe podmienečného odsúdenia preukázať, že vie viesť riadny život, túto možnosť nevyužil,
opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, teda ani predchádzajúce odsúdenia
nemali na neho pozitívny vplyv. Z hodnotenia ústavu vyplýva menej priaznivá resocializačná prognóza.

Z uvedeného dôvodu má okresný súd obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy
potrestania nemali na odsúdeného pozitívny vplyv. Okresný súd je toho názoru, že odsúdený spôsobom
svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a zmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti. Napriek
tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním

polepšenie, jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na slobode, ktorého sa dopúšťa opakovane
v krátkych časových odstupoch od predchádzajúceho protiprávneho konania, v čase, kedy sa zjavne
výchovný účel podmienečného trestu odňatia slobody minul účinkom, neumožňujú okresnému súdu
dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného
prepustenia z výkonu trestu.

Záverom okresný súd skonštatoval, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované a nie je možné
zodpovedne dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že po podmienečnom prepustení
povedie riadny život. Úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený
zahlásil sťažnosť. V písomnom odôvodnení zahlásenej sťažnosti odsúdený uviedol, že sa nemôže
stotožniť s argumentami Okresného súdu Trnava, pretože jeho návrh na podmienečné prepustenie
je v celosti dôvodný, keďže sú splnené formálne ako aj materiálne podmienky na podmienečné
prepustenie. K formálnej podmienke dodal, že v súčasnej dobe má vykonanú požadovanú dĺžku

nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorý je
z trestnoprávneho hľadiska posudzovaný ako prečin. K materiálnym podmienkam dodal, že je viac než
opodstatnené, že v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude
viesť riadny život. Sociálne zabezpečenie, predovšetkým bývanie a prácu, má zabezpečené. Svoje
konania oľutoval, vzal si z nich ponaučenie, chcel by sa vrátiť k rodine a riadne pracovať. Prácu má

zabezpečenú v spoločnosti D. E. B., kde v prípade jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
bude pracovať ako skladník a manipulačný pracovník skladu. Je pravdou, že už bol viackrát súdne
trestaný, avšak z tohto faktu automaticky nevyplýva záver, že v prípade jeho prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody by neviedol riadny život. Práve naopak, mal za to, že zo svojej minulosti si
vzal ponaučenie (nechce sa vrátiť do väzenia) a je možné očakávať, že v prípade podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v budúcnosti bude viesť riadny život. Poukázal aj na
skutočnosť, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život, bol zamestnaný,
nedopúšťal sa žiadnej trestnej činnosti. Uvedené jednoznačne preukazuje, že je schopný viesť riadny
život. Nástupom do výkonu trestu odňatia slobody mu však bola táto možnosť odobratá. Bol toho názoru,
že jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s uložením skúšobnej doby by malo

na neho veľmi pozitívny vplyv. Podmienečné prepustenie s uložením skúšobnej doby by predstavovalo
dlhšie trvajúci trest a dohľad nad ním, ako jeho držanie vo výkone trestu odňatia slobody. Mal by možnosť
preukázať, že dokáže viesť riadny život. Samotný výkon trestu odňatia slobody môže negatívne pôsobiť
na väznené osoby, najmä izolácia a vplyv iných väznených osôb, čomu sa dá predísť okrem iného
aj kratším trvaním výkonu trestu odňatia slobody. Správne načasovanie opustenia väznice, doplnené

dohľadom a sprevádzaním odsúdeného počas skúšobnej doby, napomáha skutočnému cieľu výkonu
trestu odňatia slobody viac, ako snaha o dlhšiu nápravu odsúdeného vo väznici. Náprava odsúdeného a
ochrana spoločnosti sa totiž neprejaví v „umelom“ väzenskom prostredí, ale až na slobode. Okresný súd
Trnava uznesením zo dňa 02.09.2022, č. k. 12Nt/115/2022-17 rozhodol o jeho prepustení z ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu

Galanta zo dňa 25.10.2020, sp. zn. 27T/43/2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 22.03.2022, sp. zn. 3To/30/2021, pretože dospel k záveru, že účel ochranného ústavného
protitoxikomanického liečenia u neho bol splnený. Od rozhodovania o jeho žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (dňa 27.03.2023) nastali nasledovné zmeny: Je od
10.05.2023 zaradený do práce a to z dôvodu, aby pomáhal svojej matke, ktorá má nízky príjem a

nie je schopná prispievať odsúdenému v dostatočnej miere. V rámci svojho pracovného zaradenia
vykonáva činnosti: vykladanie kamiónov a paliet, štítkovanie tovaru a prebaľovanie tovaru. Okrem
uvedeného je veľmi dôležité, že formou listovej komunikácie nadviazal kontakt so svojou bývalou
priateľkou A. E., s ktorou pravidelne udržiavajú kontakt (tak formou listovej komunikácie, ako aj cezSkype, pričom menovaná bola už dvakrát aj na návšteve v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou). Menovaná
má aj maloletého syna (trojročného), ktorého biologickým otcom síce nie je, ale tento ho má rád,
ako keby bol jeho vlastný syn. On a menovaná si chcú po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody založiť rodinu. Chce sa starať o svoju priateľku ako aj o maloletého. Z uvedeného vyplýva,
že má ďalší vážny dôvod prečo viesť riadny život po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Ďalej poukázal na obsah Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2009, sp. zn. III. ÚS
154/09. Okresný súd Trnava sa v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom nevysporiadal s
argumentmi obhajoby, keďže v posudzovanej trestnej veci boli splnené jednak formálne ako i materiálne

podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trnava sa však
nezaoberal aktuálnou situáciou, hodnotením jeho snahy o nápravu ani zmenou pohľadu na život, ktoré
skutočnosti boli popísané už v samotnej žiadosti o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Mal za to, že súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil adekvátne, nebral do úvahy aktuálne
rodinné pomery a nevysvetlil, prečo nepovažuje stanovenie skúšobnej doby a prípadné nariadenie
dohľadu nad odsúdeným za dostatočné opatrenie. Mal za to, že argumentácia súdu o nesplnení

podmienky prognózy riadneho života v budúcnosti je príliš všeobecná a nedostatočne odôvodnená.
Okresný súd opomenul zohľadniť judikatúru Ústavného súdu o zmysle a účele inštitútu podmienečného
prepustenia a svoj záver o nedostatku prognózy vedenia riadneho života založil na predchádzajúcom
konaní sťažovateľa, ktoré už nie je možné zmeniť. Poukázal aj na obsah nálezu Ústavného súdu ČR zo
dňa 29.09.2021, sp. zn. III. ÚS 1873/21. Navrhol, aby Krajský súd v Trnave postupom podľa § 194 ods.

1 písm. a) Trestného poriadku v plnom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo
dňa 27.03.2023, sp. zn. 35PP/8/2023, a vo veci sám rozhodol, že ho podmienečne prepustí z výkonu
trestu odňatia slobody a určí mu dlhšiu skúšobnú dobu, eventuálne, aby Krajský súd v Trnave postupom
podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v plnom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie Okresného
súdu Trnava zo dňa 27.03.2023, sp. zn. 35PP/8/2023, a vo veci sám rozhodol, že ho podmienečne

prepustí z výkonu trestu odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou. s dohľadom.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
odsúdený podal sťažnosti, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola

podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom
stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne

skonštatoval, že odsúdený už vykonal pomernú časť – jednu polovicu – z trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za prečin (v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), a to dňa 01.02.2023.

Okresný súd vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje polepšenie tak, aby bolo
možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. Krajský

súd sa však nemôže stotožniť s prezentovaným názorom okresného súdu. Práve naopak, vychádzajúc
zo záverov hodnotenia riaditeľa ústavu a kriminálnej anamnézy odsúdeného je krajský súd toho názoru,
že odsúdený sa len formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ktorý záver mimo
iné podporuje aj resocializačná prognóza, ktorá sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy
trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. V prospech odsúdeného nesvedčí ani skutočnosť, že napriek

výkonu polovice uloženého trestu nebol doposiaľ disciplinárne odmenený. Okrem toho odsúdený bol už
v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, a preto aj skúmanie všetkých relevantných skutočností
na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky musí byť prísnejšie, a tak je podľa názoru krajského
súdu vzhľadom na tieto zistené skutočnosti potrebné na odsúdeného aj naďalej pôsobiť špecifickýmiformami a metódami vlastnými podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú nevyhnutné pre
dovŕšenie jeho nápravy.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd správne a v súlade so zákonom
dospel k záveru o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na
to, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so
zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov
zaznamenaných celkom 5 odsúdení. Čo sa týka prihliadnutia na jeho zaradenie na výkon trestu odňatia

slobody, odsúdený bol síce zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, avšak je umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Vzhľadom na skutočnosť,
že odsúdený nespĺňa ani prvú materiálnu podmienku, nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.

Na margo sťažnostnej argumentácie odsúdeného treba uviesť, že posúdenie otázky prípadnej recidívy

je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti,
pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, aj na základe ktorých súd prognózuje správanie odsúdeného
v prípade podmienečného prepustenia. Formálne deklarovanie odsúdeného, že po prepustení z výkonu
trestu bude viesť usporiadaný život, zamestná sa, nebolo pre súd presvedčivým argumentom na jeho

podmienečné prepustenie, pretože životné a rodinné zázemie mal vytvorené aj v minulosti, a preto tieto
tvrdeniaodsúdenéhoniesúdostatočnespôsobilérozptýliťobavuztoho,žebyvprípadepodmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu pokračoval v trestnej činnosti, lebo jeho sklony
k páchaniu trestnej činnosti rôzneho druhu sú zjavné. Na jednej strane krajský súd oceňuje ľútosť
odsúdeného nad spáchanou trestnou činnosťou a jeho ponaučenie sa z nej, no na strane druhej tieto

skutočnosti nepostačujú na prijatie záveru, že jeho náprava bola po čiastočnom výkone trestu odňatia
slobodydovŕšená,resp.realizovanávtakejmiere,ževďalšomvýkonetrestuniejepotrebnépokračovať.
Podľa názoru krajského súdu jeho ochota viesť riadny život je len deklarovaná a je v rozpore s jeho
správanímsavminulosti.Odsúdenýnaverejnomzasadnutípredokresnýmsúdomneprezentovalžiadne
skutočnosti, z ktorého by bolo možné vyvodiť skutočnú snahu po náprave, napr. neprezentoval ani či

prísľub na prijatie do zamestnanie trvá, keďže do práce mal nastúpiť od 01.03.2023.

Prihliadnuc aj na skutočnosti rezultujúce z hodnotenia správania sa odsúdeného v podmienkach výkonu
trestu odňatia slobody, dobu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, povahu spáchaného činu aj
na trestnú minulosť odsúdeného, sťažnostný súd dospel k záveru, že od odsúdeného nie je možné s

rozumnou istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť

fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok.
Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život,
teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho

trestnej minulosti.

Krajský súd k sťažnostným námietkam odsúdeného dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu
odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné
prepustenie, avšak súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný
posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu
trestu odňatia slobody.
Záverom krajský súd pripomína, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu

trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky
súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody
preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdenýnespĺňa obe materiálne podmienky, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď
jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.