Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118010376.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného N. C. pre
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T 30/2018 zo dňa 10.06.2019, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T 30/2018 zo dňa 10.06.2019 bol obžalovaný N. C.
postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava
I sp. zn. 1Pv 613/17/1101 zo dňa 25.05.2018 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 03.09.2017 v čase asi o 03.15 hod. v Bratislave na Obchodnej ulici počas toho ako poškodený
K.. Q. H., ako člen hliadky PZ vykonával služobný zákrok voči inej osobe, pristúpil k poškodenému z
pravej strany a udrel ho pravou rukou zovretou v päsť do oblasti ľavého líca, a to v úmysle zabrániť mu
vo výkone služobného zákroku spočívajúceho v zadržaní inej osoby, pričom sa napriahol k ďalšiemu
úderu, v čom mu poškodený zabránil použitím donucovacích prostriedkov, pričom uvedeným konaním

nespôsobil poškodenému K.. Q. H. žiadne poranenie

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie okresný
prokurátor. Odvolanie smeruje proti výroku o oslobodení obžalovaného a bolo podané v neprospech

obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uvádza, že okresný súd svojej rozhodnutie o oslobodení
odôvodnil najmä tým, že predložené dôkazy neumožňujú vysloviť nespochybniteľný záver, že skutok
spáchal obžalovaný. Súd mal pochybnosti o lokalizácii osôb, lokalizácii úderu a tiež o identifikácii
páchateľa útoku. Konajúci súd pritom zdôraznil, že uznanie viny nie je možné založiť na hypotézach,

ktoré sú v rovine pravdepodobnosti a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa.

So závermi okresného súdu ohľadom dôkaznej situácie sa prokurátor nestotožnil. Poškodený K.. Q.
H. v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznal obžalovaného N. C. ako
útočníka, ktorý ho päsťou napadol pri vykonávaní služobného zákroku.Okrem výpovede poškodeného poukázal prokurátor aj na výpovede svedkov N. F. a N. D., ktorí taktiež
označovali obžalovaného ako páchateľa útoku na ich kolegu, ktorý v tom čase kľačal na zemi a
pacifikoval inú osobu.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo teda nepochybne preukázané, že hoci sa na
mieste činu nachádzalo viacero osôb, bol to práve obžalovaný, ktorý fyzicky, úderom päsťou do tváre
napadol poškodeného pri výkone služobného zákroku.

S poukazom na uvedené argumenty navrhol krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok okresného
súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr. poriadku a vrátiť mu vec na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu stotožnila
s dôvodmi podaného odvolania, ktoré sú uvedené v odôvodnení spracovanom Okresnou prokuratúrou

Bratislava I. Z dôvodov tam uvedených navrhla zrušiť prvostupňový rozsudok a vrátiť vec okresnému
súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obhajkyňa obžalovaného vyjadrila nesúhlas s podaným odvolaním a dôvody uvedené v prvostupňovom
rozsudku považuje za správne. Vzhľadom na uvedené požiadala, aby bol jej klient oslobodený spod

obžaloby.

Obžalovaný odkázal na svoje nemenné vyjadrenie od začiatku prebiehajúceho trestného konania. Z
útoku bol krivo obvinený, nakoľko tento nespáchal a do ničoho, čo sa tam udialo sa aktívne nezapojil.
Samozrejme, že bol prítomný na mieste, kde sa konflikt odohral, ale on sám nie je konfliktný typ. Mal

skutočný záujem zamestnať sa po ukončení školy vo verejnom sektore a bol si plne vedomý toho, že
takýto krok by ho automaticky diskvalifikoval. Doposiaľ bol osemkrát operovaný na zrak a vie preto, čo
by u neho mohol vyvolať úder do hlavy. Aj z tohto dôvodu sa inštinktívne takýmto situáciám vyhýbal.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.
Rozsudoksúduprvéhostupňajeprimeraneodôvodnenývrátaneúvah,ktorýmisasúdriadilprihodnotení
jednotlivých dôkazov. Pokiaľ ide o výpočet vykonaných dôkazov a ich obsahovú stránku, odvolací súd

v celom rozsahu odkazuje na prvostupňový rozsudok a ďalej poukáže len na tie najpodstatnejšie časti
jednotlivých výpovedí, ktoré boli zrealizované v rámci prípravného konania a konania pred súdom.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

N. C. je na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa25.05.2018 sp. zn. 1Pv
613/17/1101 stíhaný pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.Okresnýsúdprvýkrátvovecirozhodoltrestnýmrozkazomzodňa13.06.2018tak,žeuznalobžalovaného
vinným zo žalovanej trestnej činnosti a uložil mu peňažný trest vo výmere 200,-€.

Na základe odporu podaného prokurátorom aj obžalovaným bolo súdom prvého stupňa vo veci
nariadené hlavné pojednávanie. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bol vo veci vypočutý
obžalovaný N. C., poškodený K.. Q. H., svedkovia N. F., N. D., S. F., N. Q., K. C., K. Q., S. W., F. C..
Ďalej bol na hlavnom pojednávaní prehratý obrazový záznam z kamerového záznamu VÚB banka, a.s.
a prečítané lekárske správy.

Po vykonaní dôkazov v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní možno na ich podklade ustáliť,
že ku skutku malo dôjsť dňa 03.09.2017 v čase asi o 03.15 h v Bratislave na Obchodnej ulici v rámci
riešenia konfliktu, ktorý predtým nastal medzi dvoma skupinami mladíkov pohybujúcich sa po tejto ulici.
Pri výkone služobného zákroku voči osobe K. C. malo dôjsť k fyzickému útoku voči poškodenému K..
Q. H. tak, že ho útočník udrel pravou rukou zovretou v päsť do oblasti ľavého líca v úmysle zabrániť

mu vo výkone služobného zákroku. Potom čo sa útočník napriahol k ďalšiemu úderu bolo mu v tom
poškodeným zabránené použitím donucovacích prostriedkov.

Hodnotiac výpovede osôb bezprostredne zúčastnených na skutku, je možné uviesť, že sa nimi
poskytnuté verzie o jeho priebehu podstatným spôsobom líšia.

Obžalovaný N. C. bol súčasťou skupinky tvorenej ním, K. Q., K. C. a K. S. a táto skupinka sa dostala do
slovnej roztržky s inou skupinou, ktorá sa nachádzala na opačnej strane Obchodnej ulice. Obžalovaný
priznal, že takisto on ako aj jeho kamaráti boli pod vplyvom alkoholu, nakoľko sa v meste zdržiavali už od
neskorého večera predchádzajúceho dňa a navštívili aj reštauračné zariadenia. V čase okolo 03.00 h,

keď sa nachádzali na Obchodnej ulici a medzi ich skupinkou a partiou oproti došlo k verbálnemu konfliktu
zasiahli do celej veci policajti, pričom K. C. zhodili na zem tak, že sa nemohol hýbať. Obžalovaný stál
približne jeden a pol metra od miesta, kde bol zadržaný K. C.. Spolu so svojimi ďalšími dvoma kamarátmi
kričali na policajtov, aby K. C. nechali na pokoji a pritom ako na nich kričali, cúvali smerom dozadu od
miestakdeboldržanýK.C..Obžalovanýodmieta,žebymalfyzickýkontaktspolicajtom,ktorýpacifikoval

K. C.. Pokiaľ ide o jeho gestikuláciu, počas toho ako už cúval a policajt išiel proti nemu, dal hore ruky v
tom zmysle, že nič nerobí. V čase skutku mal oblečenú béžovú bundu na mikine Adidas.

NaopakpoškodenýMgr.Q.H.uvádza,žepopríchodenamiestooddelilidvebijúcesaosoby.Vmomente
keďmalpoškodenýjednéhozaktérovkonfliktunazemiaišielhospútať,pritomakonadnímkľačal,otočil

hlavu smerom doprava. V tom dostal úder do pravého líca. Následne prišlo k zápasu medzi poškodeným
a osobou, ktorú identifikoval ako útočníka a týmto mal byť obžalovaný. Pri služobnom zákroku voči
obžalovanému spadli obaja na zem, pričom sa poškodený udrel o betón aj hlavou o služobnú zbraň.
Obžalovaný bol spolu s mužom, ktorý vyvolal konflikt eskortovaný na oddelenie.

Z výpovede ďalšieho policajta prítomného na mieste činu, svedka N. F. je možné zistiť, že obžalovaný
sa do bitky nezapojil, avšak bol členom skupinky, ktorá ju vyvolala. Svedok registroval ako poškodený
kľačí na zemi a pacifikuje osobu, ktorá konflikt vyvolala a on mu stál v tom čase za chrbtom. Obžalovaný
mal prísť z pravej strany, pričom svedok videl úder zatvorenou rukou, ale nevie do ktorej oblasti tváre.
Ostatní zúčastnení vytvárali okolo nich polkruh a svedok si nepamätal, či jeho kolega niečo kričal, alebo

hovoril, vie iba to, že keď obžalovaného pacifikovali všetci traja padli na zem.

Ďalší z členov policajnej hliadky, svedok S. F., iba periférne videl, že niekto rukou vstúpil do ich priestoru
počas zákroku voči inej osobe. Konkrétny úder nevidel, poškodený iba po útoku uviedol, že ho niekto
udrel alebo napadol. Počas tohto zákroku aj svedka niekto ťahal za vestu. Svedok sa nevedel vyjadriť k

oblečeniu útočníka, ale uviedol, že okuliare nemal. Videl ako poškodený drží útočníka, a tento mal byť
jediný v blízkosti, pretože všetci ostatní stáli ďalej.

Svedok N. Q. videl ranu spôsobenú policajtovi, ale nevedel uviesť kto bol útočníkom. Osobu útočníka
nevedel ani identifikovať, aj z dôvodu, že sa v tom okamihu, teda v čase skutku nachádzal na druhej

strane ulice.

Svedok K. C. bol osobou, ktorú policajti spacifikovali. Uvedomoval si, že obžalovaný mohol stáť jeden
až dva metre za ním. Po tom ako ho policajti postavili, videl obžalovaného ležať na zemi, mal na rukáchputá a policajt ho kopal. Fyzický útok na policajtov svedok nevidel, iba počul ako ľudia kričia na policajtov,
aby nechali ostatných. Svedok uviedol, že celý incident nemohol vidieť, nakoľko po tom, ako ho policajti
spacifikovali ležal na zemi na bruchu, teda videl iba policajta po ľavej strane.

Ďalšou osobou prítomnou na mieste skutku bol svedok K. Q., ktorý vylúčil, že by došlo k fyzickému útoku
medzi jednotlivými, proti sebe stojacimi partiami. K zákroku voči K. C. vypovedal, že jeden policajt stál
pri ňom a druhý na ňom kľačal. Svedok stál asi 1,5 metra za nimi. Obžalovaný stál vedľa svedka, takže
ho videl, avšak tento policajta neudrel.

Z výpovedí ostatných svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, rovnako tak zo získaného
videozáznamu, nevyplývajú žiadne konkrétne informácie týkajúce sa útoku voči zasahujúcemu
policajtovi.

Za dôkaznej situácie, ktorá bola ustálená na základe vyššie uvedených dôkazov, nebolo možné podľa

názoru odvolacieho súdu prijať záver, že sa obžalovaný N. C. žalovaného trestného činu naozaj dopustil.
Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, za usvedčujúci dôkaz považuje prokuratúra výpoveď
poškodeného K.. Q. H., pričom prokuratúra zároveň zdôrazňuje, že poškodený v prípravnom konaní
aj na hlavnom pojednávaní obžalovaného ako útočníka jednoznačne opoznal. Podporne poukazuje
prokurátor na výpovede svedkov N. F. a N. D., ktorí taktiež označovali osobu obžalovaného za páchateľa

útoku na ich kolegu. K týmto argumentom je potrebné doplniť jednu podstatnú informáciu a tou je fakt,
že v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti, je akékoľvek opoznávanie
osoby páchateľa bezvýznamným dôkazom. Dôvodom pre takéto tvrdenie je zistenie, že potom, čo
poškodený na zemi pacifikoval inú osobu, náhle pocítil úder, okamžite sa z pokľaku zdvihol, otočil
smerom dozadu za seba a osobu, ktorá stála za nim so zdvihnutými rukami okamžite chytil v snahe

zabrániť mu v pokračovaní v útoku. Bezprostredne po tejto reakcii zhodil osobu na zem v snahe
spacifikovať ju. Tvrdenia poškodeného sú čiastočne podporené najmä výpoveďou svedka N. F., ktorý je
kolegom poškodeného a stál tesne pri poškodenom, keď malo dôjsť k úderu. Vo svojej výpovedi presne
uviedol, že osoba, ktorá kolegu napadla, pristúpila zozadu od jeho chrbta, pričom bola tma, nevedel
uviesť čo mala táto osoba oblečené a nevedel by ju opísať. Aj z tohto vyjadrenia svedka je zrejmé, že

akékoľvek opoznávanie ani v jeho prípade neprichádza do úvahy.

Oproti verzii poškodeného a jeho kolegov stojí verzia obžalovaného, ktorý od začiatku konzistentne trvá
na tom, že poškodeného nenapadol. Keď prebiehal zákrok voči kamarátovi z jeho partie, K. C., zúčastnili
sa ho dvaja policajti a viacerí na mieste na nich kričali, aby ho nechali na pokoji. Policajt kľačiaci na C.

sa náhle otočil smerom ku nemu a uvedomil si len to, že sa zrazu ocitol na zemi. V momente keď sa proti
nemu otočil, mal zdvihnuté ruky do výšky pliec, pričom týmto gestom dával najavo, že nič nerobí. Spolu
s obžalovaným sa na mieste nachádzali K. S. a K. Q.. Svedok Q. zhodne s obžalovaným uvádza, že
stál vedľa neho a vylúčil, že by obžalovaný policajta udrel. Potvrdil, že na policajta kričal nech C. nebijú.

Hodnotiac komplexne všetky vykonané dôkazy, berúc do úvahy argumenty uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozsudku a takisto argumenty prokuratúry, uvedené v odvolaní, možno prijať
jednoznačnýzáveribaotom,žepočasslužobnéhozákroku,ktorýbolrealizovanývsnahezastaviťbližšie
nešpecifikovaný konflikt medzi dvomi skupinkami podnapitých osôb, bola poškodeným a jeho kolegami
na zemi pacifikovaná jedna z osôb zúčastnených na tomto konflikte. Počas toho, ako poškodený kľačal

na zemi, otočený tvárou k osobe ležiacej na zemi, dostal úder do pravého líca, na čo okamžite reagoval
zdvihnutímsazozemeazhodilútočníkanazem.Vtomtomomentebolasituácianamiesteneprehľadná,
výrazne ovplyvnená emóciami, nakoľko zákrok polície voči jednej z osôb považovali ostatní prítomní
za neadekvátny a svoju nevôľu vyjadrovali pokrikmi na policajtov, aby upustili od svojho konania. V
uvedenom čase sa na mieste nachádzal bližšie neurčený počet osôb, pričom okrem policajtov tam boli

osoby, ktoré patrili k skupinke, ktorá vyvolala konflikt a nachádzali sa tam aj iné bližšie neurčené osoby.

Po zohľadnení vykonaných dôkazov, ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
krajský súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že sa nepodarilo dostatočne presvedčivo objasniť všetky
rozhodujúce skutočnosti súvisiace s napadnutím poškodeného, konkrétne ide o pochybnosti o tom, kde

sa jednotlivé osoby presne nachádzali, aká bola ich vzájomná poloha, odstupy medzi nimi, v ktorom
momente mal poškodený dostať úder, ako mal natočenú hlavu a ktorá strana jeho tváre bola presne
zasiahnutá. Presnémuustáleniunaznačenýchpodstatnýchfaktovbrániokreminéhoajto,žepoškodený
nebol prehliadnutý lekárom z dôvodu, že sa na jeho tele s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádzaližiadnestopy,ktorébybolonevyhnutnélekáromposudzovaťanezrovnalostisaobjaviliajvovyjadreniach
samotného poškodeného pokiaľ ide o lokalizáciu zranenia.

Samotné pochybnosti o napadnutí poškodeného obžalovaným N. C., vzhľadom na rozdielne výpovede
osôb prítomných na mieste činu opodstatnene viedli odvolací súd k akceptovaniu oslobodzujúceho
výroku. Predpokladom prijatia takéhoto výroku je, že za daných podmienok bolo možné pripustiť aj iný
priebeh skutkového deja, nakoľko sa v blízkosti poškodeného nachádzalo viacero osôb a teda nie je
vylúčené, že úder v skutočnosti mohol smerovať od niekoho iného. Takáto možnosť môže prichádzať

do úvahy aj za situácie, keď sa najbližšie k poškodenému nachádzal práve obžalovaný N. C.. Tohoto
mohol poškodený značne v neprehľadnej situácii, v tme a vzhľadom na pozíciu jeho rúk (zdvihnuté pred
sebou v oblasti hrude) považovať za útočníka.

Obrana obžalovaného o absencii sklonov k agresívnym prejavom, podporená aj výpoveďou svedka Q.,
vyznieva pre súd presvedčivo aj vzhľadom k tomu, že napriek stupňujúcemu napätiu sa do konfliktu

s členmi druhej skupiny nezapojil, súc si vedomý vážneho nebezpečenstva, ktoré by fyzický konflikt
mohol pre neho znamenať. Dôvodom sú absolvované početné operácie očí s implantáciou vnútroočných
šošoviek.

Pre rozhodnutie súdu o uznaní viny obžalovaného za žalovaný skutok musí byť daná istota, o ktorej,

vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní všetkých
dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny
(ustálenie osoby útočníka), nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v
konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú aj inú možnosť priebehu skutku, je súd povinný v
zmysle princípu ,,in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od

jednej z najdôležitejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia
neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát,
ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazné bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom
konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám,
jesúdpovinnýprikloniťsakverzii,ktorájepreobvineného,resp.obžalovanéhopriaznivejšia,nakoľkoiba

tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny.
Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci
výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto oh1adu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od
ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla preukázania mimo akúkoľvek
rozumnú pochybnosť.

V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza
z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má
rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaní aj v danom konkrétnom prípade
nemajú povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno
urobiť jednoznačný záver o zodpovednosti obžalovaného N. C. za konanie opísané vo výrokovej časti
napadnutéhorozsudku.Pretosasnázoromokresnéhosúdustotožnilaodvolanieokresnéhoprokurátora
podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.